Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/97/2010 z 11. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. apríla 2012, sp. zn. 1S/97/2010, ECLI:SK:KSPO:2012:8010200646.3 Krajský súd Prešov | 1S/97/2010 | ECLI:SK:KSPO:2012:8010200646.3 | 2012-04-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/baa0851b-153e-471e-956d-232dbdfceac9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8010200646.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/97/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200646
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8010200646.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej
Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu
spoločnosti PASELL SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Scholtzova 1, 058 01 Poprad, IČO: 35 808 438,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Q., vložka č. XXXXX/P, právne
zastúpeného JUDr. Danielou Surkošovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 16, 811
02 Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. júna 2010 č.
I/225/8687-71387/2010/990723-r na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
citovaného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu v Poprade
zo dňa 26. februára 2010 č. 717/230/10824/10/Var3, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie a priznať trovy konania.

Žalobca poukázal v úvode žaloby na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Daňového úradu
Poprad, ktorý Dodatočným platobným výmerom zo dňa 26. februára 2010 vyrubil žalobcovi rozdiel dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 146 304,02 Eur. Dôvodil ďalej tým,
že napáda rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu jeho výroku a poukázal na to, že rozhodnutie
žalovaného je nezákonné, z toho dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov,
zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní správneho orgánu bola
zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa žalobcu žalovaný nesprávne interpretoval ustanovenie § 142 a nasledujúcich ustanovení
Obchodného zákonníka týkajúce sa zvýšenia základného imania, ako aj nesprávne interpretoval
ustanovenie § 35a ods. 9 Zákona o daniach z príjmov. Z týchto dôvodov žalobca namietal, že
rozhodnutím žalovaného a prvostupňovým rozhodnutím daňového úradu, ktoré sú nezákonné, bol
ukrátený na svojich právach tak, že mu bola dodatočne vyrubená daň z príjmu vo výške 145 109,44
Eur, ktoré musel odviesť štátu. Tieto finančné prostriedky žalobca nemohol využiť na rozvoj svojej
podnikateľskej činnosti a to konkrétne na realizáciu projektu s názvom „Výroba komponentov pre
domáce spotrebiče s recyklovaných materiálov“ vypracovaného v spolupráci so Strojníckou fakultou
Technickej univerzity v Košiciach.



Žalobca za účelom čerpania ďalšieho daňového úveru a splnenia podmienok na jeho čerpanie
stanovených vo vyššie citovanom ustanovení Zákona o daniach z príjmov rozhodol zvýšiť svoje základné
imanie na zákonom stanovenú výšku. Za tým účelom valné zhromaždenie žalobcu dňa 14. decembra
2007 rozhodlo o zvýšení základného imania na výšku 232 000 000 ,- Sk. Na zvýšení imania sa rozhodol
participovať jeden zo spoločníkov a to talianska spoločnosť PINAFIN S.R.L. peňažným vkladom vo výšky
102 000 000 ,- Sk, čím sa základné imanie zvýšilo z čiastky 130 000 000 ,- Sk na 232 000 000 ,- Sk.
V deň konania valného zhromaždenia spoločník PINAFIN S.R.L. prevzal v súlade s ustanovením § 143
ods. 3 Obchodného zákonníka záväzok na nový vklad a to tak, že konateľ talianskej spoločnosti podpísal
dňa 14. decembra 2007 vyhlásenie o prevzatí záväzku na nový vklad a jeho podpis je úradne overený.

Žalobca tvrdil, že k zvýšeniu základného imania vo výške predpokladanej v ustanovení § 35a ods.
9 zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov došlo dňa 14. decembra 2007 - rozhodnutím valného
zhromaždenia a podpisom zápisnice, ktorá obsahuje uznesenie o spôsobe zvýšenia základného
imania a vyhlásením spoločníka o prevzatí nového vkladu na zvýšenie základného imania. Podľa
žalobcu konštitutívny účinok zvýšenia základného imania nastáva dňom prijatia rozhodnutia valného
zhromaždenia o zvýšení základného imania a prevzatím záväzku spoločníka na nový vklad. Samotný
zápis do obchodného registra nového vkladu má podľa žalobcu iba deklaratórny účinok voči tretím
osobám ( spoločníkovi ). Na podporu tohto všeobecne prijatého právneho názoru žalobca dal do
pozornosti ustanovenie § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z obsahu citovaného ustanovenia podľa
žalobcu je nepochybné, že zákonodarca spája vznik povinnosti splatiť vklad spoločníka s okamihom
samotného prevzatia záväzku na nový vklad na základe rozhodnutia valného zhromaždenia a nespája
ho s okamihom zápisu nového vkladu spoločníka do Obchodného registra. Účinky prevzatia záväzku na
nový vklad teda majú konštitutívny charakter a samotný zápis nového vkladu do obchodného registra
iba deklaruje túto skutočnosť vo vzťahu k tretím osobám, ako už vyššie žalobca argumentoval.

Ďalej dôvodil tým, že posúdenie vyššie uvedenej otázky kedy dochádza ku zvýšeniu základného imania
je rozhodujúce pre určenie vzniku nároku žalobcu čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 % vykázanej
dane z príjmu počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Zároveň žalobca citoval
ustanovenie § 35a ods. 1 a ods. 9 Zákona o daniach z príjmov, pričom zdôraznil, že na rozdiel od
citovaného ustanovenia § 35a ods. 1, v ustanovení § 35a ods. 9 citovaného zákona je definovaná
ako jedna z podmienok pre umožnenie čerpať ďalší daňový úver vo výške vykázanej dane v daňovom
priznaní, že daňovník podľa § 35a ods. 1 citovaného zákona zvýši ( nie splatí ) základné imanie
spoločnosti ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi.

Žalobca poukázal na to, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí usmernenie Ministerstva financií
SR č. MF 1254/2001-72 doplnil text v tom zmysle, že uviedol, že „vzhľadom k tomu, že za rozhodujúcu
skutočnosť sa považuje stav základného imania k 31. decembru zdaňovacieho obdobia, za ktoré
je prvýkrát uplatňované čerpanie daňového úveru vo výške 50%, najneskôr k tomuto termínu je
potrebné zvýšiť ( splatiť ) základné imanie, pričom rozhodujúci je stav základného imania zapísaného
v obchodnom registri na účte 411- Základné imanie“. Týmto doplnením textu vyššie citovaného
usmernenia správcu dane podľa žalobcu zásadne zmenil interpretáciu ustanovenia § 35a ods. 9 Zákona
o daniach z príjmov, pretože doplnil slovo „splatiť“. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný, ako aj prvostupňový
správny orgán v tomto prípade od žalobcu nad rámec zákona, a teda protizákonne vyžaduje od neho ako
daňového subjektu splnenie iných podmienok, než aké sú stanovené zákonom. Žalobca ďalej tvrdí, že
spoločnosť splnila podmienku zvýšenia základného imania tak, ako je upravená v § 35a ods. 9 Zákona
o daniach z príjmov.

Argumentoval tým, že bol rozhodnutím žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu ukrátený
na svojich právach a to tým, že na zistený skutkový stav žalovaný aplikoval síce správnu právnu normu
Obchodného zákonníka, ale jej obsah nesprávne interpretoval. Ďalej dôvodil , že postupom správnych
orgánov mu bolo odopreté právo čerpania ďalšieho úveru s poukazom na § 35a ods. 9 Zákona o daniach
z príjmov.

Poukázal na to, že postup daňového úradu bol nezákonný v tom, že žalobca a jeho konatelia neboli
prítomní pri výkone daňovej kontroly, ani neskôr pri prerokovaní Protokolu o výsledku daňovej kontroly,
ako aj Dodatku č. 1, čo je podľa žalobcu v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o správe daní.
Tento postup daňového úradu podľa žalobcu bol nezákonný z dôvodu, že konanie postihuje taká vada,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť uvedeného rozhodnutia, pričom výkon daňovej kontroly a postup
daňového úradu vykazuje zásadný procesný nedostatok práve v tomto konaní správnych orgánov.



Prvostupňový správny orgán pochybil tým, že nevyzval konateľov k účasti na daňovej kontrole a na
ústnom pojednávaní, čo je v rozpore s ustanovením § 15 Zákona o správne daní a poplatkov.

V závere žaloby poukázal na to, že v konkrétnom prípade daňový úrad sa právne nevysporiadal v
dodatočnom platobnom výmere s tvrdeniami a námietkami a dôkaznými návrhmi žalobcu uvedenými v
stanovisku k Protokolu a Dodatku č. 1 zo dňa 12. februára 2010, pričom sa obmedzil len na zopakovanie
argumentácie a právneho názoru uvedeného v Protokole o zistení výsledkov z daňovej kontroly a jeho
Dodatku č. 1. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný rozhodol vo výroku napadnutého rozhodnutia
tak, že potvrdil dodatočný platobný výmer a v odôvodnení sa nevyporiadal so skutočnosťou, že odvolanie
žalobcu smerovalo len proti časti dodatočného platobného pomeru týkajúcej sa dodatočne vyrubenej
dane z príjmu vykázanej v daňovom priznaní za rok 2007 vo výške 145 109,44 Eur.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03. novembra 2010 s poukazom na dôvody rozhodnutia
žalovaného, ako aj Daňového úradu v Poprade, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že Daňový úrad Poprad dňa 26. februára
2010 pod č. : 717/230/10824/10/Var3 vydal Dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod
1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorým vyrubil daňovému subjektu spoločnosti
PASELL SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Scholtsova 1, 058 01 Poprad rozdiel dane z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 146 304,02 Eur.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že Daňový úrad Poprad ako správca dane vykonal u daňového
subjektu - žalobcu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 o výsledku
ktorej vyhotovil dňa 02. februára 2010 Protokol č. 717/320/5364/2010/Pok, ktorý bol doručený žalobcovi
04. februára 2010 a žalobca sa písomným podaním zo dňa 15. februára 2010 písomne vyjadril v zmysle
§ 15 ods. 10 Zákona o správe daní. Správca dane dňa 16. februára 2010 vypracoval Dodatok č. 1
k Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ktorý bol doručený a prerokovaný a podpísaný so
žalobcom dňa 24. februára 2010.

Z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly vyplýva, že žalobca v podanom daňovom priznaní
k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 vykázal základ dane o 189 412 ,- Sk
nižší, ako základ dane zistený kontrolou.

Ako vyplýva z protokolu o výsledku daňovej kontroly, konkrétne úľavy na dani podľa § 35a ods. 9
zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 52 ods. 3
zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bolo správcom dane zistené, že
spoločnosti PASELL SLOVAKIA s.r.o. bola poskytnutá štátna pomoc na základe Oznámenia o schválení
štátnej pomoci zo dňa 05. augusta 2003, vydané Úradom pre štátnu pomoc Bratislava a Oznámenia o
poskytnutí štátnej pomoci zo dňa 26. augusta 2003 vydané Daňovým úradom Poprad za nasledovných
podmienok :

Forma štátnej pomoci : - úľava na dani z príjmov právnických osôb v zmysle § 35a ods. 9 zákona č.
366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov za obdobie rokov 2002 až 2006, pričom
účelom štátnej pomoci bolo poskytnutie štátnej pomoci na rozvoj regiónov podľa § 6 zákona č. 231/1999
Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov za splnenia podmienok a to:

1. celková hodnota štátnej pomoci formou úľavy na dani z príjmu podľa § 35a zákona č. 366/1999
Z.z neprekročí 57,2 % celkovej hodnoty oprávnených nákladov na obstaranie investičného majetku
vzťahujúcich sa na investičný projekt uvedený v podkladoch na posúdenie zámeru získať úľavu na
dani z príjmov a nesmie presiahnuť výšku 95 524 000,- Sk. Oprávnenými nákladmi na účely obstarania
hmotného investičného majetku sú obstarávacie ceny pozemkov, budov, strojov, prístrojov a zariadení.



2. investícia bude využívaná počas skutočného čerpania úľavy na dani z príjmu podľa § 35a zákona č.
366/1999 Z.z. najmenej však 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia
na prvú stavbu alebo časti stavby, na ktorú sa štátna pomoc poskytuje.

Spoločnosť žalobcu splnila podmienky podľa § 35a ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 366/1999 Z.z. a
za roky 2002 až 2006 vyčerpala štátnu pomoc formou úľavy na dani z príjmov právnickej osoby podľa
§ 35a ods. 1 citovaného zákona v nadväznosti na § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. vo výške 56
137 857,- Sk. Spoločnosť žalobcu v dodatočnom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie rok 2007 si uplatnila úľavu na dani podľa § 35a ods. 9 citovaného zákona v
nadväznosti na § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. vo výške 4 371 567,- Sk. Za zdaňovacie obdobie rok
2007 spoločnosť prvýkrát čerpala ďalší daňový úver vo výške 50 % vykázanej dane v daňovom priznaní
podľa § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z.z. Správca dane citoval ustanovenie § 35a ods. 9 zákona č.
366/1999 Z.z., ako aj ustanovenie § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z..

S poukazom na usmernenie Ministerstva financií SR č. MF/1254/2001-72 uverejnenom vo Finančnom
spravodajcovi MF SR 5/2001 k zákonu č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov za rozhodujúcu
skutočnosť podľa § 35a pri uplatňovaní čerpania ďalšieho daňového úveru sa považuje stav základného
imania k 31. decembru zdaňovacieho obdobia, za ktoré je prvýkrát uplatňované čerpanie ďalšieho
daňového úveru vo výške 50 % ( bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom predchádzajúcom zdaňovacom
období došlo k zvýšeniu základného imania ). Vzhľadom k tomu, že za rozhodujúcu skutočnosť
sa považuje stav základného imania k 31. decembru zdaňovacieho obdobia, za ktoré je prvýkrát
uplatňované čerpanie daňového úveru vo výške 50%, najneskôr k tomuto termínu je potrebné zvýšiť
( splatiť ) základné imanie, pričom rozhodujúci je stav základného imania zapísaného v obchodnom
registri ( resp. stav na účte 411 - Základné imanie ).

Správca dane zároveň poukázal na to, že podmienku zvýšenia základného imania v zmysle § 35a
ods. 9 citovaného zákona spoločnosť PASELL SLOVAKIA, s.r.o. preukázala rozhodnutím valného
zhromaždenia zo dňa 14. decembra 2007 o zvýšení základného imania novým peňažným vkladom
spoločníka o sumu 102 000 000,- Sk a vyhlásením spoločníka o prevzatí záväzku na nový klad.
V zápisnici zo zasadania riadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti konaného dňa 13.
decembra 2007 a 14. decembra 2007 v sídle spoločnosti je uvedené, že záujemca o nový vklad spoločník
PINAFIN S.R.L. bývalý Marilea Fin s.r.l. ( doterajší spoločník ) so záväzkom súhlasí a preberá záväzok
na nový vklad vo výške 3 000 000 Eur zodpovedajúcich približne 102 000 000,- Sk, ktorý poukáže
na účet spoločnosti alebo do pokladne najneskôr do 5 rokov od konania tohto valného zhromaždenia.
Ďalej ku kontrole boli predložené dokumenty preukazujúce, že spoločnosť v decembri 2007 podala
návrh na zápis zmeny zapísaných údajov do Obchodného registra, pričom Okresný súd v Prešove
Oznámením zo dňa 21. decembra 2007 odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov týkajúcich sa
základného imania s odôvodnením, že „registrovanému súdu nebolo predložené písomné vyhlásenie
štatutárneho orgánu spoločnosti o zmenu rozsahu splatenia základného imania a vkladu spoločníka
podľa prílohy č. P8/19 k vyhláške č. 25/2004 Z.z.. V zmysle § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení
platnom v čase vydania rozhodnutia pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do Obchodného registra
musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30%. V zmysle § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka
na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú primerane ustanovenia o splácaní vkladom
pri založení spoločnosti. Spoločnosť do dnešného dňa nepodala návrh na zápis zvýšenia základného
imania do obchodného registra, pretože spoločník ešte nesplatil najmenej 30% nového peňažného
vkladu. Podľa vyjadrenia zástupcu spoločnosti, táto podmienka nebola splnená z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov spôsobených hospodárskou a finančnou krízou.

Zároveň správca dane poukázal na to, že spoločnosť interným účtovným dokladom zo dňa 14. decembra
2007 zaúčtovala pohľadávku za upísané vlastné imanie v sume 102 000 000,- Sk na ťarchu účtu 353.2
so súvsťažným zápisom v prospech účtu 419- Zmeny základného imania. Spoločnosť žalobcu k 31.
decembru 2007 má v obchodnom registri zapísané základné imanie v sume 130 000 000,- Sk, ktoré je k
tomuto dátumu aj splatné. Táto suma je k 31. decembru 2007 vykázaná aj na účte 411- Základné imanie.

Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť žalobcu nemá v obchodnom registri k 31. decembru 2007
zapísané a zároveň splatené základné imanie v sume zodpovedajúcej prepočtu 6 000 000 Eur v
zmysle § 35a zákona č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na usmernenie
MF č. 1254/2001-72. Vzhľadom k uvedenému, že spoločnosť žalobcu nesplnila podmienky zvýšenia
základného imania podľa § 35a ods. 9 citovaného zákona pre čerpanie ďalšieho daňového úveru vo



výške 50% vykázanej dane za zdaňovacie obdobie roku 2007, porušila tým ustanovenie § 35a ods.
9 zákona č. 366/1999 Z.z. v nadväznosti na § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov tým, že v zdaňovacom období rok 2007 si uplatnila čerpanie ďalšieho daňového úveru vo
výške 4 371 567,- Sk, aj keď nesplnila podmienku zvýšenia základného imania spoločnosti k 31.
decembru 2007 o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej 3 000 000 Eur.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahovalo identické dôvody, ako sú uvedené v žalobe rozhodnutím žalovaný
uvedeným v úvodnej časti rozsudku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v
zmysle § 48 ods. 2 Zákona o správe daní a poplatkov, pričom poukázal na priebeh vykonanej daňovej
kontroly, ako aj na Protokol zo dňa 02. februára 2010 a Dodatok č. 1 zo dňa 16. februára 2010 k protokolu
z daňovej kontroly, v zmysle ktorých bol daňovému subjektu - žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 146 304,02 Eur. Zároveň odvolací orgán poukázal
na dôvody vydaného dodatočného platobného výmeru.

Žalovaný v rozhodnutí ďalej argumentoval citáciou príslušných ustanovení zákona č. 366/1999 Z.z. o
daniach z príjmov, konkrétne ustanovenia § 2 ods. 3, § 17 ods. 2, § 35a ods. 1 písm. a), § 35a ods. 9 a
ďalej ustanovenia § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov,
ako aj ustanovenia § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Zároveň žalovaný
citoval ustanovenie § 25 ods. 1 a ods. 2 až 4 Opatrenia Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92 zo
dňa 16. decembra 2002.

Žalovaný citoval ustanovenie § 27 ods. 1, § 58 ods. 2, § 111 ods. 1, § 143 ods. 4 a § 145 zákona č.
513/1991 Zb. ( Obchodného zákonníka ) ako aj ustanovenie § 2 ods. 2 písm. c), § 3 ods. 1 písm. b),
§ 5 ods. 2, ods. 5, § 6 ods. 1 písm. c) a § 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri v
znení neskorších predpisov.

Z preskúmavaného spisového materiálu podľa žalovaného vyplýva, že daňový subjekt v roku 2007
preukázal splnenie podmienky pre čerpanie ďalšieho daňového úveru v zmysle § 35a ods. 9
zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, t.j. zvýšenie základného
imania o zodpovedajúcu sumu ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi rozhodnutím valného
zhromaždenia zo dňa 14. decembra 2007 a vyhlásením spoločníka o prevzatí záväzku na nový klad zo
dňa 14. decembra 2007.

K námietke žalobcu, že správca dane sa pri neuznaní oprávnenosti čerpania daňového úveru vo výške
50 % nezaoberal skutočnosťou, že konštitutívny účinok zvýšenia základného imania nastáva dňom
prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania valným zhromaždením a vyhlásením spoločníka o
prevzatí záväzku na nový vklad, žalovaný uviedol, že tento výklad žalobcu je nesprávny, pretože v
prípade spoločnosti s ručením obmedzeným Obchodný zákonník výslovne určuje, či zápis zvýšenia
základného imania do obchodného registra má konštitutívny alebo deklaratórny účinok. Podľa
žalovaného o konštitutívnych účinkoch sa hovorí vtedy, keď účinky vzniku zapisovanej spoločnosti
sú viazané na jej zápis. V Obchodnom zákonníku nie sú výslovne vymenované zápisy majúce
konštitutívny účinok, ich charakter možno interpretovať z jednotlivých zákonných ustanovení a záver,
že zápis zvýšenia základného imania takýto účinok má, vyplýva z nasledujúcich skutočností. Žalovaný
argumentoval tým, že spoločnosť žalobcu na valnom zhromaždení síce rozhodla o zvýšení základného
imania, pričom deň tohto rozhodnutia však nemožno považovať za moment, kedy vznikli právne účinky
zvýšenia základného imania. Z vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva, že
na zvýšenie základného imania sa použijú primerané ustanovenia o splácaní vkladov pri založení
spoločnosti. Platí teda, že peňažné vklady je potrebné splatiť v lehote určenej v spoločenskej zmluve,
najneskôr do 5 rokov, pričom 30% peňažného vkladu je potrebné splatiť pred podaním návrhu na zápis
základného imania do obchodného registra.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že Obchodný zákonník podmieňuje zvýšenie základného
imania splatením nového peňažného vkladu požadovanej výške, a to ešte pred podaním návrhu na
zápis do obchodného registra. Registrový súd potvrdí zápisom zvýšenie základného imania spoločnosti
a až po preverení, že výška základného imania a výška splateného vkladu spoločníka uvedená v



spoločenskej zmluve je v súlade so zákonom. Daňový subjekt podal v decembri 2007 návrh na
zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra a
registrový súd však túto zmenu zapísaných údajov odmietol v zmysle § 8 ods. 3 Zákona o obchodnom
registri vykonať, pretože návrh nespĺňal podmienky na vykonanie zápisu, nakoľko registrovému súdu
nebolo predložené písomné vyhlásenie štatutárneho orgánu spoločnosti o zmene rozsahu splatenia
základného imania a vkladu spoločníka podľa uvedenej prílohy č. P8/19 k vyhláške č. 25/2004 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam
listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v
roku 2007 žalobca nesplatil zákonom požadovanú výšku nového peňažného vkladu z titulu zvýšenia
základného imania, preto toto základné imanie nemožno považovať za zvýšené. Na základe uvedeného
správca dane skúmal, či v zmysle platných právnych predpisov došlo k zvýšeniu základného imania
deklarovaného spoločnosťou, preto sú námietky žalobcu v tejto súvislosti neodôvodnené.

Žalovaný ako odvolací orgán zároveň nesúhlasí s námietkou žalobcu, že vzhľadom na deklaratórny
účinok zápisu zvýšeného základného imania môže spoločnosť kedykoľvek podať návrh na zápis
zvýšeného základného imania, ku ktorému došlo dňa 14. decembra 2007. Žalovaný dôvodil tým, že
v zmysle § 145 Obchodného zákonníka je spoločnosť povinná tak urobiť bez zbytočného odkladu.
Spolu s návrhom sú konatelia povinní predložiť aj úplné znenie spoločenskej zmluvy, pretože zvýšením
základného imania došlo k zmene spoločenskej zmluvy. Táto povinnosť rovnako vyplýva i z ustanovenia
§ 5 ods. 5 Zákona o obchodnom registri a spoločnosť podľa zisteného skutkového stavu v zmysle
uvedených ustanovení zákona síce podala v decembri 2007 návrh na zápis do obchodného registra,
ale z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na
§ 143 ods. 4 Obchodného zákonníka, teda splatenia najmenej 30% nového peňažného vkladu zápis
zmeny nebol uskutočnený.

Žalovaný uviedol k tvrdeniu žalobcu, že právne účinky rozhodnutia o zvýšení základného imania
dokazuje aj jeho účtovná evidencia, že podľa ustanovenia Opatrenia Ministerstva financií SR č.
23054/2002- 92 z 16. decembra 2002 na účte 411- Základné imanie účtuje o zvyšovaní základného
imania ku dňu zápisu do obchodného registra a to na základe zápisu z obchodného registra. Zvýšenie
základného imania, ktoré ešte nebolo zapísané v obchodnom registri sa zúčtuje v prospech účtu 419-
Zmeny základného imania a vyrovná sa preúčtovaním na účte 411- Základné imanie a to až ku dňu
zápisu do obchodného registra. Zostatok účtu 411- Základné imanie musí byť teda totožný so sumou
základného imania spoločnosti s ručeným obmedzeným zapísanou v obchodnom registri. Z vykonaného
dokazovania správcom dane žalovaný poukázal na to, že zostatok na účte 353- pohľadávky za upísané
vlastné imanie spoločnosť zúčtovala základné imanie v sume 102 000 000,- Sk v prospech účtu
419- Zmeny základného imania. Takéto zúčtovanie je v súlade s postupom účtovania pri zvyšovaní
základného imania pred zápisom do obchodného registra a neovplyvňuje stav základného imania na
účte 411. Stav základného imania na účte 411 vykázaný spoločnosťou žalobcu k 31. decembru 2007
bol 130 000 000,- Sk, čo dokazuje že základné imanie nebolo oproti pôvodnému zvýšené o nový
vklad 102 000 000,- Sk a rovnaká suma základného imania je podľa výpisu zapísaná v obchodnom
registri k 31. decembru 2007. Z uvedeného vyplýva, že k zvýšeniu základného imania v zmysle
platných právnych predpisov nedošlo a zvýšenie základného imania je podľa Obchodného zákonníka
podmienené splatením požadovanej výšky nového vkladu do imania, čo je podmienkou pre zápis zmeny
základného imania do obchodného registra a následného účtovania zvýšenia základného imania na
účte č. 411.

Žalovaný ďalej neakceptoval ani námietku žalobcu, že správca dane svojvoľne doplnil v texte
usmernenia Ministerstva financií SR č. 1254/2001-72 k zákonu č. 358/2000 Z.z. a k zákonu č. 466/2000
Z.z., ktoré dopĺňajú zákon č. 366/1999 Zb., text o ďalšiu vetu a o slovo „splatiť“ , čím zmenil zásadne
interpretáciu ustanovenia § 35a ods. 9 citovaného zákona. Žalovaný argumentoval tým, že podľa tohto
usmernenia ustanovení § 35a ods. 9 zákona neurčuje priamo termín, od ktorého sa počíta výška
zvýšené základného imania, čo znamená, že rozhodujúcou skutočnosťou pri uplatňovaní čerpania
ďalšieho daňového úveru je stav základného imania k 31. decembru zdaňovacieho obdobia, za ktoré
je prvýkrát uplatňované čerpanie daňového úveru vo výške 50% ( bez ohľadu na skutočnosť, v
ktorom predchádzajúcom zdaňovacom období došlo k zvýšeniu základného imania ). Z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane toto usmernenie nedoplnil, ale po jeho citácii ho
ďalšou vetou bližšie vysvetlil, vychádzajúc z legislatívneho zámeru a účel tohto ustanovenia Zákona o
dani z príjmov. Ustanovenie § 35a ods. 9 citovaného zákona sa vzťahuje na daňovníkov uvedených v §



35a ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého jednou z podmienok poskytnutia daňového úveru je povinnosť
splatenia peňažného vkladu do základného imania k príslušnému dátumu a v zákonom stanovenej
minimálnej výške. Z rovnakého princípu vychádza ustanovenie § 35a ods. 9 zákona, keďže účel a
ekonomický charakter ďalšieho daňového úveru je rovnaký. Podľa žalovaného správca dane vyslovil
záver, že pre splnenie podmienky zvýšenia základného imania je rozhodujúci stav základného imania
k 31. decembru zdaňovacieho obdobia, za ktoré je prvýkrát uplatňované čerpanie daňového úveru vo
výške 50%, teda že najneskôr k tomuto termínu je potrebné ho zvýšiť, čo v nadväznosti na vyššie
uvedené právne predpisy znamená i reálne splatiť zvýšené základné imanie o zákonom stanovené sumy.

V danom prípade bolo zdaňovacie obdobie 2006 posledným zdaňovacím obdobím za ktoré si mohol
daňový subjekt uplatňovať daňový úver podľa § 35a ods. 1 zákona. Keďže za zdaňovacie obdobie
2007 si daňovník čerpal prvýkrát ďalší daňový úver podľa § 35a ods. 9 citovaného zákona, bol povinný
zvýšiť základné imanie spoločnosti do 31. decembra 2007. Pre splnenie tejto povinnosti mal daňovník
zabezpečiť, aby právne účinky spojené so zápisom zákonom určenej podmienky o zvýšení základného
imania boli vykonané registrovým súdom do 31. decembra 2007. Keďže zistený skutkový stav je v
rozpore s uvedeným, žalovaný ako odvolací orgán konštatoval, že správca dane pri vyrubení rozdielu
dane z príjmov z dôvodu nepriznania ďalšieho daňového úveru v zmysle § 35a ods. 9 citovaného
zákona postupoval správne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v zmysle § 29
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov čo najúplnejšie zistil skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti. Preukázanie zvýšenia základného imania rozhodnutím valného
zhromaždenia, vyhlásením spoločníka a vyššie uvedeným účtovaním o tejto skutočnosti nemožno
považovať za dostačujúce pre vznik nároku na čerpanie ďalšieho daňového úveru.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 244 ods. 1 citovaného zákona, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 2,3 ).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol včase vydania
napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p. ).

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249
ods. 2 O.s.p. uviesť, okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3 a § 72 ods. 1 O.s.p. ) aj označenie



rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh
robí.

V predmetnej veci sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie
z dôvodov, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistený
skutkový stav nie je v súlade s obsahom spisu, skutkový stav nebol dostatočne zistený, a rozhodnutia
obidvoch správnych orgánov postihuje taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť týchto rozhodnutí.

Jednou z základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, v daňovom konaní sa postupuje v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, daňovníci ,
ktorí nemajú na území Slovenskej republiky bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú
povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( § 22 ).

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo,
majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky,
ale aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Podľa § 35a ods. 1 písm. a) citovaného zákona, daňovníkovi uvedenému v § 17 ods. 2 s výnimkou
daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím alebo rozdelením spoločností, a daňovníkovi uvedenému
v § 2 ods. 3 podnikajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom podniku alebo organizačnej
zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky a zapísanej v obchodnom registri sa poskytne
zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou
sadzbou dane vrátane preddavkovo vybranej dane (ďalej len "daňový úver"), vo výške 100 % dane na
päť bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom
daňovník vykáže prvýkrát základ dane a daň pri neznižovanom základe dane o daňovú stratu, ak:

a) hodnota splateného peňažného vkladu do základného imania daňovníka, v prípade stálej
prevádzkarne hodnota majetku umiestneného na území Slovenskej republiky, používaného na
podnikanie, k 31. decembru roka, za ktorý prvýkrát uplatní daňový úver, je najmenej

1. vo výške 4 500 000 Eur a predmet jej podnikania je uvedený v písm. c) prvom bode,

2. vo výške 3 000 000 EUR a predmet jej podnikania je uvedený v písmene c) prvom bode, ak zároveň
sídlom a miestom podnikania spoločnosti je územie okresu s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou
10 % podľa štatistiky Národného úradu práce k 31. decembru roka predchádzajúcemu roku vzniku
spoločnosti alebo stálej prevádzkarne,

3. vo výške 2 000 000 Eur a predmet jej podnikania je uvedený v písm. c) druhom bode

b) predmet podnikania je



1. výroba tovaru vrátane ďalšieho spracovania alebo kompletizácie dodaných materiálov a
komponentov,

2. poskytovanie vybraných služieb, vybranými službami sa rozumejú hotelové služby, doprava osôb
lanovými dráhami, visutými dráhami a lyžiarskými vlekmi, ostatná osobná doprava, služby spojené
s vyhliadkovými jazdami autobusov, ostatné rekreačné činnosti, programové služby systému a
používateľské programové nástroje, programové služby aplikačného softévu.

Podľa § 35a ods. 9 citovaného zákona, daňovník uvedený v ods. 1 môže počas piatich po sebe
nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období,
v ktorom poslednýkrát čerpal daňový úver podľa odseku 1, čerpať ďalší daňový úver vo výške 50 %
vykázanej dane v daňovom priznaní, ak zvýši základné imanie spoločnosti ďalšími peňažnými alebo
nepeňažnými vkladmi o sumu zodpovedajúcu v prepočte najmenej 4 500 000 Eur, ak ide o daňovníka
podľa ods. 1 písm. a) prvého bodu, a o 3 000 000 EUR, ak ide o daňovníka podľa ods. 1 písm. a)
druhého bodu.

Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovníci, ktorí vznikli v lehotách podľa
§ 35 a 35a zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, môžu uplatniť
nárok na úľavy a ich čerpanie podľa doterajších predpisov za podmienok ustanovených v § 52b, pričom
nepreukazujú splnenie podmienok uvedených v § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov o dodržaní podielu splateného vkladu zo zdrojov v zahraničí
počas celej doby čerpania daňového úveru najmenej vo výške 75 % a v § 35a ods. 1 písm. b) zákona č.
366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 60 %. Ustanovenia osobitného
predpisu nie sú dotknuté ( zákona 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci ).

Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona č. 366/1999 Z.z. v znení zákona č. 595/2003 Z.z. o
daniach z príjmov žalobca postupoval v intenciách príslušných ustanovení konkrétne ustanovenia § 35a
ods. 9 zákona č. 366/1999 Z.z. v tom zmysle, že na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 14. decembra
2007 navýšil základné imanie o zodpovedajúcu sumu ďalšími peňažnými alebo nepeňažnými vkladmi,
a to vo výške 102 000 000,- Sk, t.j. o 3 000 000 Eur o čom svedčí zápisnica zo zasadania riadneho
valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti. Zároveň vyhlásením spoločníka spoločnosti PINAFIN
S.R.L. , bývalý Marilea Fin s.r.l. ( doterajší spoločník ), ktorý so záväzkom súhlasil a prebral záväzok
na nový vklad vo výške 3 000 000 Eur zodpovedajúcich 102 000 000,- Sk a zároveň sa zaviazal, že tieto
finančné prostriedky poukáže na účet spoločnosti alebo do pokladne najneskôr do 5 rokov od konania
valného zhromaždenia.

Týmto postupom žalobca aj podľa názoru súdu splnil základnú podmienku, ktorá je uvedená v
ustanovení § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na §
52 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že za zdaňovacie
obdobie 2007 spoločnosť prvýkrát čerpala ďalší daňový úver vo výške 50 % vykázanej dane v
daňovom priznaní podľa § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov preukázala
spoločnosť splnenie tejto podmienky rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa 14. decembra 2007 o
zvýšenie základného imania novým peňažným vkladom spoločníka o sumu 102 000 000,- Sk a zároveň
vyhlásením spoločníka o prevzatí záväzku na nový vklad.

V súlade so splnením tejto základnej podmienky nasledoval ďalší postup žalobcu a splnenie ďalšej
podmienky, ktorou mal byť ako je uvedené v príslušných ustanoveniach Zákona o obchodnom registri
s poukazom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka splatenie časti peňažného vkladu. Tento
následný postup žalobcu vyplýva konkrétne z ustanovenia § 111 ods. 1 Obchodného zákonníka č.
513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého pred podaním návrhu na zápis spoločnosti
do obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30 %. Tento postup vyplýva
z aplikácie obsahu ustanovenia § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého na zvýšenie
základného imania novými vkladmi sa použijú primerané ustanovenia o splácaní vkladov pri založení
spoločnosti. V intenciách týchto ustanovení zo strany žalobcu malo dôjsť k splateniu 30% vkladu zo



sumy 3 000 000 Eur, resp. 102 000 000,- Sk ešte pred ďalším krokom, ktorým bolo podanie návrhu do
obchodného registra na zápis zmien.

S poukazom na ustanovenie § 145 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní bez zbytočného
odkladu podať návrh na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra.

Takto konatelia obchodnej spoločnosti žalobcu postupovali, keď dňa 18. decembra 2007 na základe
návrhu na zmenu zapísaných údajov pod č. 2/Re/1601/2007 podali návrh na zápis údajov o zmene výšky
základného imania, ako aj na zmenu funkcie prokuristu spoločnosti.

Ako vyplýva z Oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu Okresného súdu v Prešove, ktorý na základe §
8 ods. 3 Obchodného registra odmietol vykonať zmenu zapísaných údajov na základe návrhu na zmenu
zapísaných údajov pod č. 2/Re/1601/2007 podaného 18. decembra 2007 navrhovateľom spoločnosťou
PASSEL SLOVAKIA, s.r.o., ktorý sa týka zapísanej osoby obchodné meno PASSEL SLOVAKIA s.r.o.,
z toho dôvodu, že návrh nespĺňa podmienky na vykonanie zápisu s tým, že registrovému súdu nebolo
predložené písomné vyhlásenie štatutárneho orgánu spoločnosti o zmene rozsahu splatenia základného
imania a vkladu spoločníka podľa prílohy č. P8/19 k vyhláške č. 25/2004 Z.z. V zmysle § 111 ods. 1
Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení, pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do
obchodného registra musí sa na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30% a zároveň v zmysle § 143
ods. 3 Obchodného zákonníka na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú primerane
ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov registrový súd odmietol vykonať zápis zmeny údajov do obchodného
registra. Oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu bolo vydané dňa 21. decembra 2007. Proti
odmietnutia vykonania zápisu mohol navrhovateľ na základe § 8 ods. 4 zákona č. 530/2003 Z.z. o
obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov podať písomné námietky, ako to vyplýva
z poučenia o opravnom prostriedku. Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobca
námietky podal.

Vzhľadom na nezapísanie nových skutočností s poukazom na nesplnenie príslušných ustanovení
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka neboli teda skutočnosti, ktoré preukazovali prvú časť
splnenia podmienok zákonného ustanovenia § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z.z. splnené následne
ďalšou podmienkou a to zápisom nového vkladu do obchodného registra, teda zvýšením základného
imania spoločnosti, ktoré malo byť potvrdené zápisom do obchodného registra.

S poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný register je verejný zoznam
zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín.

Podľa § 58 ods. 2 citovaného zákona, základné imanie sa vytvára povinne v spoločnosti s ručením
obmedzeným a v akciovej spoločnosti, jeho výška sa zapisuje do obchodného registra.

S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do obchodného registra sa zapisujú pri spoločnosti s
ručením obmedzeným mená, priezviská a bydliská spoločníkov, obchodné meno alebo názov a sídlo
právnickej osoby ako spoločníka, výška základného imania a rozsah jeho splatenia, výška vkladu
každého spoločníka do základného imania a rozsah jeho splatenia,

V zmysle § 3 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, zbierka listín obsahuje dokumenty vyhotovené v štátnom
jazyku alebo v cudzom jazyku s overeným prekladom do štátneho jazyka, ktorými sú každá zmena
spoločenskej zmluvy, zakladateľskej listiny alebo zakladateľskej zmluvy obchodnej spoločnosti, stanov



akciovej spoločnosti alebo družstva, pri ostatných právnických osobách každá zmena listín upravujúcich
ich založenie, v rozsahu ustanovenými osobitnými predpismi.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, návrh na zápis sa podáva na tlačive ustanovenom osobitným
predpisom a musí byť doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného
registra zapísať, a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť.

Podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona, fyzická osoba zapísaná do obchodného registra alebo fyzické
osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby sú povinné najneskôr do 30 dní odo dňa
uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti, orgánu družstva alebo inej zapísanej
osoby, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, alebo odo dňa, keď nastali účinky právnej
skutočnosti, podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov.

V súlade s § 6 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, registrový súd pred zápisom údajov do obchodného
registra, zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov z predložených listín preverí,
či sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom.

Podľa § 8 ods. 3 citovaného zákona, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7, registrový súd
zápis nevykoná. O tejto skutočnosti registrový súd upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí
vykonania zápisu.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia postupoval aj Okresný súd v Prešove Obchodný register v
súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, keď dňa 21. decembra 2007 vydal Oznámenie o
odmietnutí vykonania zápisu pretože spoločnosť žalobcu s poukazom na už skôr citované ustanovenia
§ 111 ods. 1 a § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka nesplnila svoju povinnosť splatiť 30% vkladu nového
vkladu spoločníka, ktorý v zmysle zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 14. Decembra
2007 pristúpil k novému záväzku a následne sa zaviazal zaplatiť spoločnosti, resp. do pokladne do 5
rokov od konania tohto valného zhromaždenia sumu 3 000 000 Eur.

Aj podľa vyššie preukázaného skutkového stavu, je súd toho názoru, že žalobca podmienku zvýšenia
základného imania v zmysle § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z.z. čiastočne preukázal, a to
rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa 14. decembra 2007 o zvýšení základného imania spoločnosti
novým peňažným vkladom spoločníka o sumu 102 000 000,- Sk, t.j. 3 000 000 Eur a následne
vyhlásením spoločníka o prevzatí záväzku na nový vklad. Týmto postupom nastali právne účinky
zvýšenia základného imania zo strany spoločníka, ktorý vyhlásením prevzal záväzok voči spoločnosti
žalobcu. Avšak právne účinky zvýšenia základného imania spoločnosti voči štátu, resp. voči daňovým
orgánom právne nenastali, pretože nedošlo v súlade so znením ustanovenia § 111 ods. 1 Obchodného
zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka k splateniu najmenej
30% peňažného vkladu spoločníka PINAFIN S.R.L. ešte pred podaním návrhu na zápis zvýšenia
základného imania spoločnosti do Obchodného registra, v dôsledku čoho napokon Okresný súd v
Prešove Obchodný register Oznámením o odmietnutí vykonania zmeny zapísaných údajov na základe
§ 8 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z.z. tieto skutočnosti aj potvrdil. Dôvodom nezapísania navrhovaných
zmien zapísaných údajov návrhu zo dňa 18. decembra 2007 bolo nesplatenie 30%peňažného vkladu
spoločníka spoločnosti žalobcu PINAFIN, s.r.l. do termínu podania návrhu v súlade s § 111 ods. 1 v
spojení s § 143 ods. 4 Obchodného zákonníka.

Aj súd je toho názoru, tak ako daňové orgány konštatovali v rozhodnutiach, že aj keď spoločnosť
žalobcu rozhodla na valnom zhromaždení o zvýšení základného imania spoločnosti, k právnym účinkom
samotného aktu spoločnosti žalobcu voči štátu nedošlo, nakoľko žalobca v konečnom dôsledku nesplnil
podmienku stanovenú v Obchodnom zákonníku a to v dôsledku neuhradenia minimálne 30% nového
peňažného vkladu. K splneniu možnosti čerpania ďalšieho úveru následne preto nedošlo, a s poukazom



na nesplnenie povinnosti zvýšiť základné imanie spoločnosti ďalším peňažným vkladom bola táto
možnosť čerpania ďalšieho úveru prakticky znemožnená.

S poukazom na vykonané rozsiahle dokazovanie správcu dane a žalovaného, ktorý sa v tomto
rozhodnutí dôsledne vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a ktorý vyvodil
z vykonaného dokazovania aj správny právny záver, s ktorým sa aj súd v plnom rozsahu stotožnil, súd
poukázal pri tom na to, že vo veci bol prijatý správny právny názor čo sa týka samotného právneho
účinku zvýšenia základného imania spoločnosti, pričom zo spisu neboli zistené také skutočnosti, ktoré
by boli rozpore s jeho obsahom a odôvodnením rozhodnutí obidvoch správnych orgánov a nezistil
ani takú procesnú vadu v konaní, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. O
odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný ako odvolací orgán podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.

Súd v danej veci konštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, ako aj predtým
vysloveného právneho názoru správcu dane a dospel k záveru, že rozhodnutia boli vydané na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu po dôkladnom dokazovaní, z ktorého správne orgány vyvodili
zhodný záver, že žalobca porušil ustanovenia § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z
príjmov v spojení s § 52 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov s tým, že si uplatnil v zdaňovacom
období 2007 čerpanie ďalšieho daňového úveru vo výške 4 371 567,- Sk aj keď nesplnil podmienku
zvýšenia základného imania spoločnosti, t.j. do 31. decembra 2007 nezvýšil základné imanie spoločnosti
o peňažný vklad zodpovedajúci 30% zo sumy 3 000 000 Eur.

Súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

S poukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí bol pre súd
rozhodujúcim skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutých rozhodnutí,

Z dôvodu, že sa súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, ako aj s podrobným vyporiadaním
sa s jednotlivými námietkami žalobcu, ktoré boli uvedené v odvolaní, pričom na tie isté námietky bolo
poukázané žalobcom aj v žalobe, k týmto sa preto opätovne súd nevyjadroval.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na neúspešnosť žalobcu podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Senát krajského súdu sa na výroku rozsudku jednohlasne uzniesol podľa § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v pomere 3:0 hlasom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.