Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5S/73/2017 z 18. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. júna 2019, sp. zn. 5S/73/2017, ECLI:SK:KSPO:2019:8017200847.3 Krajský súd Prešov | 5S/73/2017 | ECLI:SK:KSPO:2019:8017200847.3 | 2019-06-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, predpis č. 952/2013 Z. z., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0c2d368-11ab-4011-a4cf-d09e3f4527e0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8017200847.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/73/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200847
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8017200847.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcu COOP LATEROD
družstvo, so sídlom Priemyselný areál, Šalgovík, Sekčovská 87, Prešov, právne zastúpeného JUDr.
Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom Námestie osloboditeľov 10, Michalovce, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXXXX/XXXX zo dňa 31. októbra 2017
na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že Colný úrad O. (ďalej len
„prvostupňový správny orgán“) prijal dňa 11.01.2017 podanie žalobcu zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, ktorým žiadal o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne
zo sumy 215.482,44 eur a to za obdobie od 10.12.2014 do 14.09.2016, teda za obdobie, kedy v uvedenej
výške mal zloženú zábezpeku na DPH pri dovoze.

2. Podaniu vyššie uvedenej žiadosti žalobcu predchádzala skutočnosť, že dňa 01.12.2014 podal žalobca
- deklarant v štyroch prípadoch návrh na prepustenie tovaru (textilné výrobky, bavlnené tkaniny, výšivky
v metráži, umelé kožušiny) do colného režimu voľný obeh s oslobodením od DPH z dôvodu jeho dodania
do iného členského štátu na podklade písomného colného vyhlásenia. Deklarovaný tovar bol dovezený
na územie Európskeho spoločenstva z tretej krajiny - Turecko, s dodaním príjemcovi sídliacemu v Poľsku
(firma K., spol. s r. o., Ul. K. X lok. XX, XX-XXX H., O.).

3. Colný úrad O., PCÚ A., predmetný tovar prepustil do colného režimu voľný obeh s oslobodením
od DPH z dôvodu jeho dodania do iného členského štátu a to na základe rozhodnutí v colnom
konaní ev. č.: XXXXXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2014 a na poklade rozhodnutia o určení povinnosti
zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty zn.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 01.12.2014
zabezpečil daň z pridanej hodnoty vo výške 56.366,65 eur, na poklade rozhodnutia v colnom
konaní ev. č.: XXXXXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2014 a na podklade rozhodnutia o určení povinnosti
zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty zn.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 01.12.2014
zabezpečil daň z pridanej hodnoty vo výške 63.062,98 eur, na podklade rozhodnutia ev. č.:
XXXXXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2014 a na podklade rozhodnutia o určení povinnosti zložiť



zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty zn.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 01.12.2014
zabezpečil daň z pridanej hodnoty vo výške 41.407 eur, na podklade rozhodnutia v colnom konaní ev. č.:
XXXXXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2014 a podklade rozhodnutia o určení povinnosti zložiť zabezpečenie
na daň z pridanej hodnoty zn.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 01.12.2014 zabezpečil daň
z pridanej hodnoty vo výške 54.645,81 eur. Zloženie zábezpeky na daň z pridanej hodnoty bolo
realizované na základe ustanovenia § 48b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej
len „zákon o DPH“).

4. Zábezpeka na daň z pridanej hodnoty zložená žalobcom na podklade vyššie uvedených rozhodnutí
bola Colným úradom O. dňa 14.09.2016 vrátená žalobcovi po tom, čo finančné orgány O. republiky
potvrdili, že žalobcom deklarovaný tovar bol dodaný spoločnosti K., spol. z o.o., O..

5. Na základe žiadosti žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy
215.482,44 eur podanej dňa 11.01.2017 rozhodol Colný úrad O., oddelenie právne, rozhodnutím č.
XXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2017, ktorým podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej
len „Správny poriadok“) v spojení per analogiam s ustanovením § 79 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) nevyhovel žiadosti žalobcu.

II.

6. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXXXX/XXXX zo dňa 31. októbra 2017.

7. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie Colného
úradu O. zn.: XXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2017 napadnuté odvolaním žalobcu zrušil.

8. Rozhodnutie odôvodnil popísaním priebehu administratívneho konania, s odkazom na žiadosť
žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania ako aj colným konaním, ktoré predchádzalo podaniu tejto
žiadosti, citoval ustanovenia § 48b ods. 1 a 2 zákona o DPH a konštatoval, že na základe rozhodnutí o
prepustení tovaru do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty a rozhodnutí
o povinnosti zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty žalobca zložil na účet colného úradu zábezpeku
na daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 215.482,44 eur podľa § 48b ods.1 a 2 zákona o DPH.

9. Ďalej uviedol, že vo všetkých dovozných prípadoch dňa 01.12.2014 žalobca predložil prvostupňovému
správnemu orgánu dôkaz o skončení prepravy v inom členskom štáte a to potvrdenie o prevzatí tovaru
k tovarovej faktúre č. Y č. Y č. Y a č. Y

10. Citoval ustanovenie § 48b ods. 3 a 4 zákona o DPH a dôvodil, že prvostupňový správny orgán
vo všetkých štyroch prípadoch mal pochybnosti o pravdivosti a správnosti predloženého dokladu o
prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, a preto oznámeniami zo dňa 02.12.2014 a 03.12.2014
oznámil žalobcovi, že začína preverovanie pravdivosti a správnosti dokladu o prevzatí tovaru príjemcom
u príslušného finančného orgánu O. republiky podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH. Dňa 13.09.2016 bola
prvostupňovému správnemu orgánu doručená odpoveď od príslušných finančných orgánov O. ktoré
potvrdili, že predmetný tovar vo všetkých štyroch prípadoch bol dodaný spoločnosti K., spol. z o. o.,
Ul. K. X lok. XX, H., O.. Z uvedeného dôvodu listom zo dňa 14.09.2016 oznámil žalobcovi uvoľnenie
zábezpeky dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 215.482,44 eur, ktorú vrátil dňa 14.09.2016.

11. Uviedol odvolacie námietky žalobcu, ktoré sú spravidla totožné so žalobnými námietkami a
konštatoval, že ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, námietky žalobcu
uvedené v odvolaní ako aj ďalšie súvisiace doklady týkajúce sa predmetnej veci a na základe toho
dospel k názoru, že žalobca sa svojim podaním označeným ako žiadosť o zaplatenie úrokov z omeškania
domáha vydania takého rozhodnutia, ktoré nemá oporu v žiadnom z hmotnoprávnych ustanovení
colných ani daňových predpisov. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu
konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa §
84 druhá veta zákona o DPH sa na správu dane pri dovoze použijú colné predpisy, ak tento zákon
neustanovuje inak. Taktiež v zmysle § 12 zákona o DPH dovozom tovaru je vstup tovaru z územia



tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia
colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Colnými predpismi sú v zmysle § 2 písm. a/
zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov osobitné predpisy, medzinárodné zmluvy, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy,
ktoré upravujú právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, s výnimkou
právnych predpisov upravujúcich daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane. Colné predpisy ani zákon o
DPH neustanovujú inštitút úrokov z oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov, ktoré boli colnému
orgánu zaplatené alebo zložené ako zábezpeka. Keďže v zmysle colných predpisov ani zákona o
DPH takýto inštitút vôbec neexistuje, právne subjekty nemajú možnosť domáhať sa vyplatenia takýchto
úrokov ani vydanie rozhodnutia v takejto veci a colné orgány nemajú možnosť ani povinnosť takéto
úroky právnym subjektom zaplatiť ani o nich rozhodovať. Úroky z vrátenia zabezpečenia dane z pridanej
hodnoty pri dovoze tovaru požadovaného podľa § 48b ods. 1 zákona o DPH v zmysle platnej právnej
úpravy neexistujú.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že v danom prípade zo strany colného úradu voči žalobcovi nedošlo k
omeškaniu vrátenia zábezpeky, keďže podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH colný úrad zabezpečenie dane
uvoľnil do 10 dní odo dňa, keď colný úrad dostane od príslušného finančného úradu iného členského
štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3. V
tomto prípade bola Colnému úradu O. doručená pozitívna odpoveď od príslušných finančných orgánov
O. republiky dňa 13.09.2016 a zložená zábezpeka bola v plnej výške vrátená dňa 14.09.2016, teda
zákonná desaťdňová lehota podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH bola dodržaná.

13. Argumentoval, že žalobca sa v žiadosti zo dňa 09.01.2017 domáha analogickej aplikácie ustanovenia
§ 79 ods.3 Daňového poriadku, konkrétne úroku z omeškania z oneskoreného vrátenia nadmerného
odpočtu. Podľa názoru žalovaného toto ustanovenie Daňového poriadku nie je možné na danú právnu
vec aplikovať z viacerých dôvodov. Samotný Daňový poriadok ako základný daňový procesný predpis
upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktorým vzniknú v súvislosti
so správou daní (§ 1 ods. 1 Daňového poriadku). Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy
neustanovujú inak (§ 1 ods. 2 Daňového poriadku). Aplikácia Daňového poriadku ako procesného
predpisu v danom prípade je vylúčená na základe ustanovenia § 48 druhá veta zákona o DPH v spojení
s citovaným ustanovením § 1 ods. 2 Daňového poriadku. Pri posúdení inštitútu úroku ustanoveného v
§ 79 ods. 3 Daňového poriadku z hmotnoprávneho hľadiska je možnosť jeho použitia v danom prípade
limitovaná definíciou colného predpisu ustanoveného v § 2 písm. a) Colného zákona, podľa ktorého
colným predpisom je len taký zákon, ktorý upravuje právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom
alebo tranzitom tovaru. Hmotnoprávne ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku sa netýka dovozu,
vývozu ani tranzitu tovaru. Z uvedeného dôvodu je jeho aplikácia v danej právnej veci vylúčená. Použitie
ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku per analogiam nie je možné aj z dôvodu, že zabezpečenie
dane z pridanej hodnoty podľa § 48b zákona o DPH predstavuje iný inštitút ako nadmerný odpočet dane
a nie je možné týmto inštitútom priznať rovnaký právny režim. Zabezpečenie dane z pridanej hodnoty
podľa § 48b zákona o DPH predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorý colný úrad môže požadovať v
súlade so zákonom, pričom povinnosť uhradiť zábezpeku ukladá colný úrad rozhodnutím s cieľom
zabezpečiť daň z pridanej hodnoty v prípade, ak sa nepreukáže, že dovezený tovar bol dodaný do iného
členského štátu. Nadmerným odpočtom sa rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za
príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane
pri dovoze tovaru. Analogické posúdenie inštitútu zabezpečenia DPH a nadmerného odpočtu nie je
možné aj s prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf/41/2008,
podľa ktorého pri analógii práva (analógia iuris) v prípade, že sa pri riešení určitého prípadu nenájde
ani podobná právna úprava, postupuje orgán aplikácie práva podľa právneho poriadku ako celku,
podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného práva, prípadne podľa princípov
daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel či účel zákona, na jeho ducha
(ratio legis). Vo verejnom práve založiť existenciu finančno-právneho nároku voči orgánu štátnej správy
analógiou iuris je výlučené. V neposlednom rade žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade nedošlo k
oneskorenému vráteniu zabezpečenia, pretože zabezpečenie bolo vrátené včas v lehote stanovenej v
§ 48b ods. 4 zákona o DPH, takže úrok z oneskoreného vrátenia neprichádza do úvahy.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že žiadosť žalobcu o zaplatenie
úrokov z omeškania zo dňa 09.01.2017 nemá oporu v hmotnoprávnych ustanoveniach príslušných
colných ani daňových predpisov, neexistuje zákonné ustanovenie, na základe ktorého by colný úrad



mohol vydať rozhodnutie, takže colný úrad ani v postavení správneho orgánu ani v postavení správcu
dane nemá zákonnú možnosť o žiadosti rozhodnúť.

15. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že ani v jednom zo súdnych rozhodnutí, na ktoré žalobca
poukazuje, sa nejednalo o prípad zaplatenia úroku z omeškania za oneskorené vrátenie zábezpeky na
DPH pri dovoze tovaru (na území Spoločenstva z tretích krajín podľa colných predpisov), ale o úrok
za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Údajne právo, resp. právo na zaplatenie úroku z
omeškania za oneskorené vrátenie zábezpeky na DPH pri dovoze tovaru si žalobca vyvodil za použitia
podľa jeho názoru prípustnej analógie z riešení prípadov o zaplatenie úrokov za oneskorené vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Analogické použitie ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového
poriadku však podľa žalovaného nie je v danom prípade možné. Kým platenie úroku za oneskorené
vrátenie nadmerného odpočtu je výslovne upravené legislatívou v § 79 ods. 3 Daňového poriadku a
Smernicou Rady 2006/112, platenie úroku za zadržiavanie zábezpeky na DPH pri dovoze tovaru z tretích
krajín nie je nikde legislatívne upravené. Ani v prípade súdneho rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca
a to C-107/10 Enel Maritsa Iztok.3 AD proti Direktor, sa nejednalo o zaplatenie úrokov z omeškania
za oneskorené vrátenie zábezpeky na DPH pri dovoze tovaru, ale o úrok za oneskorené vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Žalobca nepreukázal a ani nepodložil svoje tvrdenie, že
rovnaký právny režim ako na oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH platí aj pri zadržiavaní
zábezpeky na daň z pridanej hodnoty počas overovania pravdivosti a správnosti predloženého dokladu o
prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte v súlade s§ 48b ods. 4 zákona o DPH. Ďalšie rozsudky,
na ktoré žalobca poukazuje (rozsudok ESD z 18.10.2012 vo veci C-525/11, uznesenie z 21.10.2015 vo
veci C-120/15) s prejednávanou právnou vecou nesúvisia a týkajú sa taktiež nadmerného odpočtu DPH.

16. Žalovaný ďalej argumentoval k námietkam žalobcu, že podľa § 84 druhá veta zákona o DPH sa na
správu dane pri dovoze použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 12 zákona
o DPH dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze
tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje
inak. Daň z pridanej hodnoty pri dovoze tak podlieha rovnakému režimu ako clo, je nedielnou súčasťou
colného dlhu a vzťahujú sa na ňu s výnimkou napr. výšky sadzby DPH alebo upraveného režimu
zabezpečenia dane pri dovoze výlučne len colné predpisy. Konanie, v rámci ktorého žiadal žalobca
prepustiť ním deklarovaný tovar do colného režimu voľný obeh, je colným konaním nie daňovým podľa
Daňového poriadku. Rovnako nie je daňovým konaním ani konanie, ktorým colný úrad zabezpečil DPH
pri dovoze. V žiadnom prípade tiež nemožno tvrdiť, že ide o daňovú kontrolu, počas ktorej colný úrad
zabezpečil DPH, pretože tá je upravená v daňových predpisoch a to v § 44 Daňového poriadku. Daňovou
kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, v
tomto prípade však colný úrad zisťoval, či má žiadateľ nárok na oslobodenie od dane pri dovoze tovaru
z tretích štátov podľa colných predpisov ako súčasť colného konania o prepustení tovaru do voľného
obehu a stanovenie výšky colného dlhu.

17. V závere k námietkam žalobcu opätovne poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: 3Sžf 41/2008, z ktorého vyplýva: „...Vo verejnom práve je možnosť využitia analógie
ojedinelá. Vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne predpokladá. Analógia je vylúčená v odvetví
správneho a finančného práva.“ Námietky žalobcu týkajúce sa nedodržania zásad správneho konania
a nedostatočnosti odôvodnenia sú irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť žalobcu nie je
spôsobilá vyvolať právne účinky začatia správneho konania a colný úrad nemal v tejto veci oprávnenie
vydať rozhodnutie.

III.

18. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v
spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému
na ďalšie konanie. V žalobe popísal priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo podaniu
jeho žiadosti o zaplatenie úrokov z omeškania za oneskorené vrátenie zábezpeky na DPH, ktorú zložil,
citoval ustanovenie § 48b ods. 3 a 4 zákona o DPH a argumentoval, že deklarant počas výkonu
daňovej kontroly, resp. preverovania pravdivosti a správnosti dokladov o prevzatí tovaru príjemcom v
inom členskom štáte nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške zabezpečenia
dane z pridanej hodnoty, je tým ekonomicky znevýhodnený, čo by mal štát kompenzovať zaplatením



úroku počas zadržiavania zabezpečenia dane z pridanej hodnoty. Tým by bola dodržaná zásada daňovej
neutrality.

19. Poukázal na ustanovenie § 86 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že týmto zákonom sa preberajú
právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 6. Medzi tieto právne akty patrí aj Smernica
Rady 2006/112/ES a to čl. 183. Úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH je upravený v §
79 ods. 3 Daňového poriadku. Pri výpočte úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu sa použije
trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej
mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená. Ak trojnásobok základnej úrokovej
sadzby ECB nedosahuje 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby
ECB použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok za priznáva za každý deň omeškania. Konštatoval, že
spornou otázkou zostáva, či deklarantovi vzniká nárok na úroky z omeškania zo zabezpečenia na daň
z pridanej hodnoty počas preverovania pravdivosti a správnosti dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v
inom členskom štáte.

20. Poukázal na to, že obdobné prípady už riešili všeobecné súdy na Slovensku a dospeli k záveru,
že platiteľ dane má nárok aj na úroky z omeškania zo zadržiavanej DPH počas daňovej kontroly.
Podľa názoru žalobcu obdobná situácia je aj v jeho prípade, s tým rozdielom, že v jeho prípade ide o
úroky zo zabezpečenia na daň z pridanej hodnoty. Platitelia DPH svoje žiadosti opierajú o rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-107/10 Enel Maritsa Iztok 3 AD proti Direktor, v ktorom Súdny
dvor deklaroval, že počas výkonu daňovej kontroly zdaniteľná osoba nemôže dočasne disponovať
finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, je tým ekonomicky
znevýhodnená, čo by jej mal štát kompenzovať zaplatením úroku počas zadržiavania nadmerného
odpočtu. Tým by bola dodržaná zásada daňovej neutrality.

21. Žalobca poukázal aj na prebiehajúce vnútroštátnej spory o priznanie úroku z omeškania z
nadmerného odpočtu zadržiavaného počas daňovej kontroly, kde Krajský súd v Košiciach v rámci sporu
vedeného pod sp. zn.: 7S/21/2012 podal návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúce sa výkladu
článku 183, prvého odseku Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty. O tejto prejudiciálnej otázke rozhodol Súdny dvor Európskej únie uznesením z
21.10.2015, kde zdôraznil, že hoci článok 183 Smernice o DPH nestanovuje povinnosť zaplatiť úroky z
nadmerného odpočtu, ktorý sa má vrátiť, ani deň, od ktorého na tieto úroky vzniká nárok, okolnosť sama o
sebe neumožňuje prijať záver, že uvedené ustanovenie sa musí vykladať v tom zmysle, že na podmienky
stanovené členskými štátmi na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahuje nijaká kontrola. Súdny
dvor vykladá zásadu neutrality tak, že podmienky vrátenie nadmerného odpočtu musia umožniť, aby
mohla byť zdaniteľnej osobe za primeraných podmienok vrátená celá suma vyplývajúca z nadmerného
odpočtu, čo znamená, že vrátenie sa uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo
porovnateľným spôsobom, pričom prijatý spôsob vrátenia nesmie v nijakom prípade pre zdaniteľnú
osobu predstavovať žiadne finančné riziko. Ďalej vyslovil, že keď dôjde k vráteniu nadmerného odpočtu
zdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému vyžaduje, aby
takto generované finančné strany na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú z nemožnosti disponovať
s predmetnými finančnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania.

22. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-120/15 zo dňa 21.10.2015, ktorý rozhodol,
že článok 183 prvý odsek Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra 2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave ako
je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až
od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. Rovnako Súdny dvor v rozsudku C-525/11
zo dňa 18.10.2012 rozhodol, že článok 183 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že nepovoľuje daňovej
správe členského štátu bez uskutočnenia akejkoľvek osobitnej analýzy a to len na základe aritmetického
výpočtu odložiť vrátenie časti nadmerného odpočtu DPH vzniknutej za mesačné zdaňovacie obdobie až
do okamihu, keď táto správa preskúma ročné daňové priznanie platiteľa dane.

23. Žalobca rovnako poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
3Sžf/44/2013.



24. Žalobca ďalej uviedol, že je úplne irelevantné, či colný úrad zadržiaval finančné prostriedky
deklaranta z nadmerného odpočtu DPH alebo zo zábezpeky na DPH. Podstatné je to, že tieto finančné
prostriedky neboli vrátené v primeranej lehote. Inštitút zabezpečenia dane neoprávňuje colný úrad
zadržiavať zábezpeku deklaranta na neobmedzené časové obdobie. Táto zábezpeka musí byť vrátená
v primeranej lehote.

25. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného žalobca konštatoval, že žalovaný si osvojil
právne názory a závery prvostupňového správneho orgánu a naviac vyslovil názor, že prvostupňový
správny orgán nemal o žiadosti rozhodnúť, ale ju mal vybaviť neformálne úradným listom a to z dôvodu,
že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by umožnil colnému úradu rozhodnúť o vrátení úrokov z
omeškania zo zabezpečenia dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru. S týmto názorom žalobca
nesúhlasí a argumentuje ustanovením § 86 zákona o DPH, vrátane ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového
poriadku, ktorý podľa jeho názoru platí aj v jeho danom prípade, pretože právny režim vrátenia dane z
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty musí platiť aj pre vrátenie zábezpeky na DPH.

26. Podľa tvrdenia žalobcu neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zábezpeka bola vrátená v desaťdňovej
lehote ustanovenej v § 48b ods. 4 zákona o DPH a považuje takýto výklad práva za vysoký stupeň
svojvôle a arbitrárnosti. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že na daný prípad nie je možné aplikovať
citované rozsudky Európskeho súdneho dvora. Ani argumentácia žalovaného, že v danom prípade sa
nejedná o daňové konanie ale o celkom iné konanie a colný zákon č. 199/2004 Z. z., ktorý neumožňuje
vrátiť úroky z omeškania za oneskorené vrátenie zábezpeky na DPH pri dovoze tovaru. Poukázal na §
2 písm. a) colného zákona č. 199/2004 Z. z., podľa ktorého súčasťou nášho právneho poriadku sú aj
právne akty Európskej únie a to Smernica Rady 2006/112/ES a to článok 133.

27. Považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný sa nevysporiadal
s jeho námietkami uvedenými v odvolaní a taktiež že bolo vydané v rozpore s § 86 zákona o DPH
ako aj ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku. Taktiež považuje rozhodnutie žalovaného a
prvostupňového správneho orgánu za nezákonné, vydané v rozpore s § 3 a § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, pričom tieto správne orgány nerešpektovali článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

IV.

28. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 01.03.2018, v ktorom zhrnul a
zopakoval skutkový stav veci. K dôvodom uvedeným v žalobe zopakoval tvrdenia, ktoré sú uvedené aj
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

29. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 16.03.2018, v
ktorom opätovne zotrvával na námietkach uvedených v žalobe a žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

30. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 16.05.2019, v ktorom uviedol,
že žalobca neuvádza vo svojom vyjadrení žiadne nové skutočnosti ani námietky, s ktorými sa žalovaný
dôsledne zaoberal a vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj v písomnom vyjadrení
k žalobe zo dňa 01.03.2018. Z tohto dôvodu zotrváva na skutočnostiach uvedených v predmetnom
rozhodnutí a vyjadrení.

V.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.



33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

35. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

36. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný
záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné, alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch
rozhoduje správny súd bez pojednávania.

37. V danom prípade nariadenie pojednávania vo veci samej nepožiadal ani jeden z účastníkov konania,
preto súd pojednávanie vo veci nenariadil. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomil súd
účastníkov konania dňa 10.05.2019 vyvesením upovedomenia na úradnej tabuli súdu dňa 10.05.2019
a zároveň oznámením termínu verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu
v Prešove dňa 10.05.2019. Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z
úradnej tabule krajského súdu dňa 21.06.2019.

38. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/XXXXX/XXXX
zo dňa 31.10.2017, ktorý vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu O. (ďalej len
„prvostupňový správny orgán“) zn.: XXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2017 rozhodol podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil. Prvostupňový správny orgán
rozhodoval v predmetnej veci o žiadosti žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 % zo
sumy 215.482,44 eur za obdobie od 10.12.2014 do 14.09.2016, pričom tejto žiadosti nevyhovel.

39. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu
v rozsahu podľa § 134 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná.

40. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že v predmetnej veci žalobca žiadal
prvostupňový správny orgán o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 215.482,44
eur, ktorá predstavovala zloženú zábezpeku dane pri dovoze tovaru podľa § 48b zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a to za obdobie
od 10.12.2014 do 14.09.2016, t. j. za obdobie, kedy v uvedenej výške mal zloženú zábezpeku na DPH
pri dovoze tovaru.

41. Podľa § 48b ods. 1 zákona o DPH colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru,
pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 pred prepustením tovaru do colného
režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa
neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa
neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane môže byť poskytnuté zložením
peňažných príspevkov na účet colného úradu alebo zárukou poskytnutou bankou alebo zahraničnou
bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, inou osobou s trvalým
pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, poisťovňou
alebo pobočkou zahraničnej poisťovne alebo exportno-importnou bankou Slovenskej republiky bez
výhrad.

42. Podľa § 48b ods. 2 zákona o DPH colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu
na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba
podľa odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatení v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad
oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní.



43. V konaní mal správny súd za nesporne preukázané, že žalobca ako deklarant podal dňa 01.12.2014
prvostupňovému správnemu orgánu v štyroch prípadoch návrh na prepustenie tovaru (textilné výrobky,
bavlnené tkaniny, výšivky v metráži, umelé kožušiny) do colného režimu voľný obeh s oslobodením od
DPH z dôvodu jeho dodania do iného členského štátu podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH a to na základe
písomného colného vyhlásenia. Tovar, ktorý deklaroval v colnom vyhlásení, bol dovezený na územie
Slovenskej republiky z tretej krajiny - E. a mal byť dodaný príjemcovi v O. republike a to firme K., spol.
z o. o., vo H.. Prvostupňový správny orgán rozhodnutiami zo dňa 01.12.2014 č. XXXXXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXX prepustil do colného režimu voľný obeh
s oslobodením od DPH deklarovaný tovar žalobcu z dôvodu jeho dodania do iného členského štátu.
Súčasne s rozhodnutiami o prepustení tovaru do colného režimu rozhodol aj o uložení povinnosti
žalobcu zložiť zabezpečenie na daň z pridanej hodnoty podľa § 48b zákona o DPH a to rozhodnutiami
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX a č.
XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, všetky zo dňa 01.12.2014 a to v celkovej výške zábezpeky 215.482,44
eur.

44. Z obsahu administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že žalobca predložil prvostupňovému
správnemu orgánu potvrdenie o prevzatí tovaru v O. republike dňa 02.12.2014. Pri preverovaní
deklarovaného dodania tovaru žalobcom prvostupňovému správnemu orgánu vznikli pochybnosti o
pravdivosti a správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, a
preto listami zo dňa 02.12.2014 a 03.12.2014 oznámil žalobcovi, že začína preverovanie pravdivosti a
správnosti dokladu o prevzatí tovaru. Listom zo dňa 08.12.2014 prvostupňový správny orgán požiadal
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, odbor colný, oddelenie medzinárodnej a administratívnej
spolupráce v oblasti colníctva, o administratívnu pomoc v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010
zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty.

45. Dňa 13.09.2016 prvostupňový správny orgán obdŕžal odpoveď od príslušných finančných orgánov
O. republiky, ktoré potvrdili, že predmetný tovar vo všetkých štyroch prípadoch bol daný spoločnosti K.,
spol. z o. o., H., O. republika. Na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán listom zo dňa
14.09.2016 oznámil žalobcovi, že predmetné zabezpečenie DPH v celkovej výške 215.482,44 eur vrátil
žalobcovi dňa 14.09.2016 a to formou na depozitný účet Colného úradu O., kde má žalobca celkové
zabezpečenie vo forme zloženia finančných prostriedkov.

46. Podľa § 48b ods. 3 zákona o DPH prvá veta colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do 10 dní od
predloženia dôkazu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4.

47. Podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti
predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť
alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do 10 dní odo dňa, kedy colný úrad
dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť
alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť
doklad predloženého podľa odseku 3, colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie
dane.

48. Podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho
štátu, a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za
podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu
oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4.

49. V zmysle citovaného ustanovenia § 48 ods. 3 zákona o DPH oslobodenie dovozu tovaru, ktorý
bol odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu, a ktorého odoslanie alebo preprava sa končí v inom
členskom štáte, oslobodenie od DPH je podmienené splnením zákonných podmienok. Základnou
hmotnoprávnou podmienkou je faktické dodanie tovaru do členského štátu, ktoré je deklarant povinný
colnému úradu preukázať zákonom ustanoveným spôsobom (predložením dokladu o preprave tovaru).
Účelom právnej úpravy oslobodenia od DPH v prípade dovozu tovaru z tretieho štátu do tuzemska, kde
je tovar prepustený do colného režimu a následne preprava pokračuje a zároveň končí v inom členskom
štáte, je vyhnutie sa dvojitému zdaneniu. Tovar prepravený z tretieho štátu bude totiž zdanený v inom
členskom štáte, do ktorého sa z tuzemska prepraví a to z titulu intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru.
Tento režim je len podmienečným oslobodením od platenia DPH pri dovoze v prípade, ak je splnená



podmienka dodania tohto tovaru do iného členského štátu. V situácii, kedy deklarant preukáže dodanie
tovaru do iného členského štátu a predloží potrebné doklady, avšak vzniknú pochybnosti o pravdivosti a
správnosti týchto listín, ustanovenie § 48b ods. 4 zákona o DPH dáva možnosť colným úradom preveriť
správnosť a pravdivosť týchto dokumentov a v nich deklarovaných údajov a to aj prostredníctvom
dožiadania príslušného finančného orgánu iného členského štátu.

50. Za účelom eliminácie rizika, že tovar ostane v členskom štáte dovozu bez toho, aby bola odvedená
daň, alebo bude spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania dane z nadobudnutia tovaru v
tomto štáte, zákon o DPH v § 48b ods. 4, v ktorom umožňuje colnému úradu žiadať zabezpečenie
dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od DPH, pred prepustením tovaru do
colného režimu voľný obeh. Z hľadiska záujmov štátu dovozu tovaru je potrebné mať istotu, že tovar
bol fyzicky prepravený mimo územia členského štátu dovozu tovaru, preto sa ako dôkaz na uvoľnenie
zabezpečenia dane požaduje preukázanie prevzatia tovaru príjemcom tovaru v inom členskom štáte,
v ktorom sa skončila preprava tovaru a v prípade vzniknutých pochybností o pravdivosti alebo
správnosti predloženého dokladu colný úrad uvoľní zloženú zábezpeku potom, čo obdrží informáciu od
príslušného finančného orgánu iného členského štátu, ktorou sa potvrdzuje pravdivosť alebo správnosť
predloženého dokladu deklarantom.

51. Zákon o DPH v § 48b ods. 3 a 4 určil colnému úradu lehotu na uvoľnenie zabezpečenia dane a
to do 10 dní od predloženia dokladu o tom, že preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte a v
prípade pochybností o správnosti a pravdivosti predloženého dokladu do 10 dní odo dňa, kedy colný úrad
dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť
alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3.

52. V prípade žalobcu, ako je uvedené aj vyššie, bola zložená zábezpeka uvoľnená prvostupňovým
správnym orgánom dňa 14.09.2016 postupom podľa § 48b ods. 4 zákona o DPH. Prvostupňový
správny orgán uvoľnil zloženú zábezpeku dane žalobcovi potom, čo dňa 13.09.2016 obdŕžal odpoveď od
príslušného finančného orgánu v O. republike, ktorý potvrdil pravdivosť a správnosť dokladu o prevzatí
tovaru, ktorý žalobca predložil. Postup prvostupňového správneho orgánu bol teda v súlade s § 48b ods.
4 zákona o DPH a nedošlo teda k omeškaniu s vrátením zloženej zábezpeky.

53. Zákon o DPH neupravuje v prípade zabezpečenia dane pri dovoze tovaru inštitút úrokov z omeškania
a neukladá colnému úradu povinnosť zaplatiť tieto úroky z omeškania v prípade oneskoreného uvoľnenia
zabezpečenej dane osobe, ktorá si oslobodenie od dane uplatnila podľa § 48 ods. 3 zákona o DPH.

54. Podľa § 84 druhá veta zákona o DPH sa na správu dane pri dovoze použijú colné predpisy, ak tento
zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 12 zákona o DPH dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie
Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak
tento zákon neustanovuje inak.

56. Colnými predpismi sú zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, medzinárodné zmluvy, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy,
ktoré upravujú právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru. V rámci Európskej
únie je takýmto predpisom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2913/92 - Colný kódex
Spoločenstva platný do 30.04.2016 a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 -
Colný kódex Únie platný a účinný od 01.05.2016. Colné predpisy a ani Colný kódex EÚ neustanovuje
inštitút úrokov z omeškania za oneskorené vrátenie zabezpečenej dane.

57. Colný kódex Únie (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013) v článku 92
bod 2, druhý odsek, upravuje, že ak sa záruka poskytuje vo forme zloženia peňažných prostriedkov v
hotovosti alebo akéhokoľvek iného rovnocenného spôsobu platby, colné orgány z nej neplatia žiadny
úrok, čo preukazuje účel a zmysel zabezpečovacieho inštitútu ako aj zámer zákonodarcu štátu dovozu
ako je uvedené vyššie, t. j. mať istotu, že pri uplatnení colného režimu bol tovar fyzicky prepravený
mimo jeho územia. Pokiaľ žalobca poukazuje pri argumentácii potrebnej analógie práva na § 2 písm.
a) colného zákona č. 199/2004 Z. z., podľa ktorého súčasťou nášho právneho poriadku sú aj právne
akty Európskej únie a to Smernica Rady 2006/112/ES, článok 133, túto argumentáciu považuje správny



súd za irelevantnú. Článok 133 Smernice Rady 2006/112/ES upravuje možnosť členských štátov,
ktoré k 01.01.1991 uplatňovali oslobodenie od dane s možnosťou odpočítania DPH zaplatenej na
predchádzajúcom stupni alebo uplatňovali znížené sadzby, môžu uplatňovať zníženú sadzbu alebo
jednu z dvoch znížených sadzieb stanovených v článku 98 na dodanie tohto tovaru a poskytovanie týchto
služieb. Citovaný článok sa teda nevzťahuje na inštitút zabezpečenia dane uplatňovaný v colnom konaní.

58. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že na ustanovenie § 79 ods. 3 Daňového poriadku
nemožno analogicky aplikovať uplatňovanie úroku z omeškania z oneskoreného vrátenia zabezpečenia
dane tak, ako to aplikoval žalobca v podanej žalobe. V prvom prípade je potrebné opätovne zdôrazniť, že
daňový správny orgán nebol v omeškaní s vrátením zloženej zábezpeky a táto bola vrátená v zákonom
stanovenej lehote v súlade s § 48b ods. 4 zákona o DPH.

59. Podľa § 79 ods. 3 posledná veta Daňového poriadku... správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok
aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené
jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 255 ods. 6 a 7.

60. V danom prípade zaplatenie úroku z omeškania je povinnosťou správcu dane v prípade
oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, teda ide o iný právny inštitút,
ktorý sa svojim cieľom a účelom odlišuje od inštitútu zabezpečenia dane z pridanej hodnoty podľa §
48b zákona o DPH.

61. Cieľom inštitútu zabezpečenia dane z pridanej hodnoty podľa § 48b zákona o DPH je zabrániť a
eliminovať riziká, že dovezený tovar ostane v členskom štáte dovozu bez odvedenia dane alebo bude
spotrebovaný v členskom štáte určenia bez priznania dane z nadobudnutia tovaru v tomto štáte. Z
pohľadu štátu dovozu je teda potrebné mať istotu, že pri uplatnení colného režimu bol tovar fyzicky
prepravený mimo jeho územia. Inštitút nadmerného odpočtu je definovaný ako prevýšenie celkovej výšky
odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie na celkovú výšku dane za príslušné zdaňovacie
obdobie okrem dane pri dovoze tovaru, z čoho je zrejmé, že aplikácia ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového
poriadku je v danej veci vylúčená.

62. Žalobca v podstate žiadal v žalobe aplikovať analógiu práva na inštitút zloženia zabezpečenia dane
a jej vrátenia s inštitútom nadmerného odpočtu dane podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku upravujúci
oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane správcom dane, pričom odkázal na rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-107/10 Enel Maritza Iztok, vo veci C-120/15, C-525/11 a
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sžf/44/2013 zo dňa 01.08.2014.

63. Správny súd zdôrazňuje, že vo všetkých týchto prípadoch súdnych rozhodnutí Európskeho súdneho
dvora bol poskytovaný výklad článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty vzťahujúce sa na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a nie
na zabezpečenie dane.

64. Správny súd nepovažuje za právne relevantné pri inštitúte zabezpečenia dane poukazovanie žalobcu
na dodržiavanie zásady daňovej neutrality v súvislosti s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej
únie. Zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne zbaviť
podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností.
Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych
činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé v zásade
podliehajú DPH.

65. K analógii práva vo vzťahu k zloženiu colnej zábezpeky sa vyjadril už aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn.: 3Sžf 41/2008, na ktoré poukázal aj žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že pri analógii práva (analógia iuris) - v prípade,
že sa pri riešení určitého prípadu nenájde ani podobná právna norma, postupuje orgán aplikácie práva
podľa právneho poriadku ako celku podľa všeobecných princípov, ktoré platia pre celý systém platného
práva, prípadne podľa princípu daného alebo príbuzného odvetvia práva. Prihliada pritom na zmysel
či účel zákona, na jeho ducha (rácio legis). Vo verejnom práve založiť existenciu finančno-právneho
nároku voči orgánu štátnej správy analógiou iuris je vylúčené. Správny súd sa preto v celom rozsahu
stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.



66. Správny súd sa stotožnil aj s tvrdením žalovaného, že z dôvodu absentujúcej právnej úpravy a v
súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podanie právneho zástupcu deklaranta - žalobcu,
t. j. žiadosti o zaplatenie úrokov z omeškania, nie je spôsobilé vyvolať právne účinky začatia správneho
konania podľa § 18 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, a preto colný úrad o tejto žiadosti nemal rozhodnúť,
ale vybaviť ju neformálnym listom.

67. Žalobca toto tvrdenie žalovaného namietal, avšak citoval iba ustanovenie § 18 ods. 1 Správneho
poriadku, s ktorým odargumentoval, že colný úrad mal vo veci rozhodnúť riadnym rozhodnutím tak, ako
to aj urobil.

68. Začatie správneho konania je ovládané dvoma základnými zásadami a to dispozičnou zásadou
a zásadou oficiality. Dispozičná zásada platí, ak sa konanie začína na návrh účastníka konania a
zásada oficiality vtedy, keď sa začína konanie na podnet správneho orgánu. Kedy možno konanie
začať na návrh účastníka a kedy na podnet správneho orgánu, Správny poriadok neustanovuje, ale
vyplýva to z príslušných hmotnoprávnych predpisov. Pretože pri úrokoch z omeškania zo zloženého
zabezpečenia dane absentuje akákoľvek hmotnoprávna úprava, podanie žalobcu vo forme tejto žiadosti
zo dňa 09.01.2017 teda nebolo spôsobilé vyvolať právne účinky začatia správneho konania ako správne
rozhodol žalovaný.

69. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

70. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1
a § 168 ods. 1 SSP. Keďže žalobca nebol v tomto konaní úspešný, správny súd mu nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý si neuplatňoval náhradu trov konania, správny súd
ani nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby mu trovy konania nahradil.

71. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.