Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/283/2011 z 24. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. januára 2012, sp. zn. 8CoE/283/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3811212985.1 Krajský súd Trenčín | 8CoE/283/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811212985.1 | 2012-01-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a532b67f-7c7c-42cc-9789-ffe245a5f5d1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811212985.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/283/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811212985
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811212985.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865
141 proti povinnému: N. H., bytom B. XXX/XX, H., V. A. o vymoženie 1.293,97 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.9Er/2502/2011-10, zo dňa 12.
septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. M. Y. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1,2 zák.
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie
voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 19.03.2010, sp. zn. SR 00973/10, ktorý priznal oprávnenému právo na peňažné plnenie na
základe zmenky, ktorá slúžila na zabezpečenie pohľadávky oprávneného zo zmluvy o úvere zo dňa
16.04.2009. Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere
považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Hodnotiac obsah
zmluvy dospel k záveru, že medzi účastníkmi ide o zmluvu o pôžičke, pretože zo zmluvy vyplýva,
že deň jej uzavretia je totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov povinnému. Veriteľ teda
neposkytol peňažné prostriedky na základe požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú
časť zmluvy o úvere v zmysle § 497 ods. 1 Obch. zák.. Súd zastával názor, že požiadanie dlžníka
o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí zmluvy a časovo sa nekryje s momentom
uzavretia zmluvy. Je teda nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke, i keď v zmysle § 52
ods. 1 Obč. zák. je bez právneho významu právna forma zmluvy. Konštatoval, že nebolo preukázané,
že by povinný pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon podnikania dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. Bezpečným
preukázaním účelu poskytnutia úveru nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon
podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti
odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený
uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra a považuje sa za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy
je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred pripravená, nakoľko
sa uzavierala vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe uvedeného dospel
k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a
vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným)
a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Ďalej uviedol, že
zmenkový vzťah medzi účastníkmi je akcesorický právny vzťah, ktorý zabezpečuje základný úverový
právny vzťah založený medzi účastníkmi a nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa



viaže, a ktorý má zabezpečovať. Súd tak posúdil zmenkový vzťah medzi oprávneným a povinným ako
spotrebiteľský vzťah s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovký súd tak nedostatočne aplikoval
zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, hoci k tomu bol podľa zákona
povinný (§ 33 ZoRK). Poukázal na to, že Smernicu Rady č. 93/13/EHS je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv,
ktoré stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených
prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti
J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
(ďalej len „VPPÚ“), vyhotovené oprávneným ako formulár, po ktorých preskúmaní, konkrétne článku
18 „rozhodcovská doložka“, vzhliadol súd v takomto zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V čl.18
VPPÚ bol upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy, jednak v rozhodcovskom konaní
alebo cestou súdu, avšak možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je len zdanlivá, keď
vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania
aj osobu rozhodcu oprávnený. Spotrebiteľ síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu,
avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil možnosť domáhať sa právnej
ochrany pred všeobecným súdom. Zaoberal sa aj tým, či je vôbec možné v rámci spotrebiteľskej
zmluvy platnú rozhodcovskú doložku uzatvoriť, pričom obdobnou otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd
Českej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia 32Cdo/2282/2008 uviedol, že rozhodovanie
sporov v rozhodcovskom konaní nie je porušenie čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
pokiaľ účastníci konania majú možnosť ovplyvniť, aký rozhodca (či skupina rozhodcov) bude o ich
právach a povinnostiach v súlade s platnou rozhodcovskou zmluvou rozhodovať. V danom prípade
bola voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko dojednanie
na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné
prostriedky touto cestou obstarať, čiže uzatvoreniu zmluvy. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného
dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej
zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky
vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Poukázal na to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo
Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006,
Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25). Súd preto prihliada pri výkone rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky
uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dal do pozornosti
rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones
SL proti Cristina Rodríguez Nogueira a rozsudok z 21. novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb. s.
I-10875, bod 34) .Taktiež zdôraznil, že súd pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí
byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Hranica
ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných
dojednaní (§ 53 ods. 3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale tiež zo všeobecného
zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (§ 53
ods. 1 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované
aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4
písm. r/ Obč. zák. výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak
rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je
možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Súdny dvor
v prípade Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikine Győrfi C-243/08 dokonca dospel k záveru, že podmienka
obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do
nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode
sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Rozhodcovská doložka
obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky na to, aby
bola kvalifikovaná ako nekalá podľa § 53, 54 Obč. zák., ale i podľa Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je absolútne neplatná. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská



doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc
z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu
oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní
namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že v danej veci súd aplikoval
ustanovenia spotrebiteľského práva bez toho, aby mal preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského
právneho vzťahu. Zdôraznil, že povinný je podnikateľom a úver mu bol poskytnutý za účelom podnikania,
a teda nemôže byť spotrebiteľom v zmysle vnútroštátnej či európskej judikatúry. Ďalej dôvodil, že
zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie
je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je
platnou v prípade, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 zák. č. 191/1950 Zb. V prípade
blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou
o vyplňovacom práve zmenky. Avšak považoval za nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25% denne
bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani nebol predmetom
vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere, je bez
právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t.
j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vytýkal súdu, že síce poukazuje na existenciu zmenky a
dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikoval
príslušné ustanovenia zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.
S poukazom na § 10 cit. zákona vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v
rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V 43/2006, keď
v rozhodcovskom konaní nebola vznesená námietka smerujúca proti použitiu zmenky povinným, preto
súd nemal bez existencie tejto námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a teda nemal dôvod
zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Namietal, že súd nemôže sám ex offo vzniesť námietku
nedostatku dôvodu na použitie zmenky, pričom tento zmenkový vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. V
rozhodcovskom konaní povinný takúto námietku nevzniesol, pričom o návrhu bol riadne upovedomený.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd
preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody
napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Preskúmaním spisu odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v
jednej z namietaných okolností odvolateľom, a teda ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p.

V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôvodne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a vykonal aj správny výklad citovaných
zákonných ustanovení.

Keďže v prejednávanej veci je predmetom exekúcie rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa sa
správne zaoberal skúmaním materiálnej a formálnej stránky daného exekučného titulu. Odvolací súd sa
stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že daná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou
v súlade s ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora
EÚ, ako aj na interpretačnú Smernicu Rady (ES) 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Pokiaľ rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, správne súd prvého stupňa uzavrel, že takéto dojednanie je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák.
neplatné. Pri výklade ustanovení Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách je pritom potrebné vychádzať aj
z prílohy Smernice Rady (ES) 93/13/EHS, ktorá za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča ako vzor



aj zmluvnú podmienku "neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu, alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom,
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane".

V prejednávanej veci súd prvého stupňa potom opodstatnene poukázal na to, že predmetná
rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal, javí ako absolútne nevyvážená a preto nekalá.
Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy vec bola prejednávaná
riadnymi súdmi, oprávnený v odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem
toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými
v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre
mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný
charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie
spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. Pokiaľ
ide o námietku oprávneného, že spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach a má možnosť domáhať
sa práva na spravodlivý proces, v súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé, že v rámci modelu
spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý
získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti, ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca
právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom, sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie
je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému
zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami súd zabezpečí bez ohľadu na povahu
spotrebiteľského vzťahu a teda dokonca aj v prípade, ak nejde o spotrebiteľský úver. Súd
prvého stupňa preto vyvodil správny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský
rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre exekútora. O túto
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským
a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola
zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil ako vecne
správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.