Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/251/2011 z 24. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. januára 2012, sp. zn. 8CoP/251/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7710209913.1 Krajský súd Košice | 8CoP/251/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7710209913.1 | 2012-01-24 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod Citované ustanovenia: § 219 OSP, ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a7c697a-9417-448c-94fe-3df2c25a0249 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7710209913.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/251/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710209913
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7710209913.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky V.. Q. E.
nar. X.X.XXXX bývajúcej v I. v R. č. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí Osloboditeľov č. 25 proti odporcovi Š.I. E. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v O. č. XXX v konaní o rozvod manželstva o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce z 18.4.2011 č.k. 6C 104/2010-27 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 18.4.2011 č.k. 6C 104/2010-27 rozviedol manželstvo
účastníkov konania uzavreté 5.10.1985 pred bývalým Miestnym národným výborom v O. zapísané v
knihe manželstiev vo zväzku 2, ročník 1985 na strane 3 pod radovým číslom 32.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a namietal, že konajúci súd nezistil
dostatočne a objektívne všetky okolnosti nevyhnutné pre konštatovanie, že manželstvo účastníkov je
trvalo rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa
uveril len tvrdeniu navrhovateľky, ktoré bolo jednostranné a nepravdivé. Ako skutočnú príčinu rozvratu
manželstva označil skutočnosť, že navrhovateľka nadviazala známosť s iným mužom. Poprel, že by
požíval v nadmiernej miere alkoholické nápoje tak ako to uviedla navrhovateľka a za jednoznačnú príčinu
rozvratu manželstva označil ľahostajný prístup navrhovateľky k manželstvu spočívajúci v nadviazaní
známosti s iným mužom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Tvrdenia odporcu označila za nepravdivé a to predovšetkým
skutočnosť o mimomanželskej známosti. Zdôraznila, že spoločnú domácnosť opustila po zrelej úvahe,
vrátila sa do Čiech, odkiaľ pochádza a bývajú jej rodičia, kde si našla aj prácu. Jej rozhodnutie o ukončení
spolužitia je nemenné a trvalé. Tvrdenia odporcu, že súd nedostatočne vykonal dokazovanie označila
ako zavádzajúce a účelové. Vyslovila názor, že súd dostatočne vykonal dokazovanie a to zákonným
spôsobom zistil dôsledne skutkový stav a dospel k správnym zisteniam a vyhodnoteniu dokazovania.



Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil
dôkazy a starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožnil. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd
dodáva, že povinnosť manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné
prostredie je právnym vyjadrením mravných postulátov, ktoré povinnosti nemožno vynucovať, ale v
prípade, že sa neplnia, možno sa domáhať rozvodu manželstva. Povinnosť žiť spolu nebráni tomu, aby
manželia z určitých závažných dôvodov žili oddelene. Vzájomná pomoc tak spočíva v majetkovej ako
aj v nemajetkovej sfére, no ide najmä o prekonávanie každodenných starostí vo všetkých životných
situáciách. Z citovaných zákonných ustanovení v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplýva zásada
objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a to, či manželstvo môže plniť svoj
spoločenský účel. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom
manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.
Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Pri
skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je povinnosťou súdu vždy dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť
najmä citový vzťah medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a
rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Zistenie príčin, ktoré viedli k
vážnemu rozvráteniu manželstva, nie je iba zistením základnej alebo poslednej príčiny, ale zistením
všetkých príčin, ktoré boli podnetom a ktoré sa prehlbovali a dovŕšili rozvrat medzi nimi do tej miery,
že rozvod sa stal rozumným východiskom zo vzniknutej situácie. Na zrušenie manželstva rozvodom
nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť
manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené
v § 23 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené a narušené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou
jeho trvania, ktoré sú zahrnuté v požiadavke vážnosti a trvalosti rozvratu. Znamená to, že manželstvo
možno rozviesť, iba ak je rozvod v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám
na manželstvo a jeho zánik rozvodom. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností
vo vzťahu k rozvodu manželstva účastníkov konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa, že manželstvo účastníkov konania vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý
je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel. Vzhľadom
na jednoznačný postoj navrhovateľky nemožno očakávať, že manželské spolužitie účastníci niekedy
obnovia a je takmer vylúčený predpoklad, aby manželstvo navrhovateľky a odporcu v budúcnosti
plnilo svoj účel, najmä pre absenciu citového zblíženia manželov, ktoré je nevyhnutným predpokladom
spolužitia manželov vo vzájomnej zhode poskytujúc si podporu a pomoc. Pokiaľ odporca namieta
nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde
prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie
v merite veci. Odvolací súd poznamenáva, že vypočutie navrhovateľky pred dožiadaným súdom v
Semilách v Českej republike bolo riadne vykonané a odporca mal možnosť k predmetnému výsluchu
navrhovateľky sa vyjadriť. Odvolací súd dodáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná
dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci
spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Neobstojí preto odvolacia námietka
odporcu, že sa nemohol dostatočne vyjadriť v priebehu konania na súde prvého stupňa a boli zastierané
skutočnosti, ktoré spôsobili rozvrat manželstva, pretože postupom súdu prvého stupňa, ako to vyplýva z
preskúmavaného spisu, nebola odňatá odporcovi možnosť konať pred súdom a rozsudok súdu prvého
stupňa spĺňa základné obsahové náležitostí, najmä zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a je logickým a
právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie



napadnutého rozsudku presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd
sa vyporiadal so všetkými námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, nakoľko tieto tvorili jeho obranu
už v priebehu konania na súde prvého stupňa a v rámci odvolacieho konania neuviedol fakticky žiadne
relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu na rozvod manželstva. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu, v ktorom uviedla,
že jej rozhodnutie je nemenné a trvalého charakteru, čo prejavila aj tým, že od odporcu sa odsťahovala
späť do Českej republiky, odkiaľ pochádza, kde si našla aj prácu, s úmyslom trvalého žitia. Dôrazne
poprela tvrdenie odporcu, že k rozvodu došlo nadviazaním známosti s iným mužom a súčasne uviedla,
že aj v prípade, že by tomu tak bolo, táto skutočnosť by žiadnym spôsobom nezmenila jej rozhodnutie
o rozvode manželstva.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa vyššie uvedené
dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Vypracovala: JUDr. Ludvika Bodnárová