Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/171/2012 z 14. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. mája 2013, sp. zn. 15Co/171/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6909208770.2 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/171/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6909208770.2 | 2013-05-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Zodpovednosť za škodu, Ochrana osobnosti Citované ustanovenia: § 13 ods. 1 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 447b OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/05ed73dc-a4d3-47b9-bb6b-ce8b2934c465 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6909208770.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/171/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909208770
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6909208770.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateliek 1/ Q.. J. B., rod. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom G. č. XXX, 2/ mal. J. B., nar. XX. XX. XXXX, 3/ mal. C. B., nar. XX. XX. XXXX
a 4/ mal. C. B., nar. XX. XX. XXXX, navrhovateľky 2/ až 4/ trvale bytom G. č. XXX, všetky zast. zák.
zást. matkou, navrhovateľkou 1/, navrhovateľky 1/ až 4/ zast. JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom
so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova č. 468/31, proti odporcom 1/ I. W., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom B. č. XX, zast. JUDr. Martinom Landlom, advokátom v Lučenci, Rázusova 47/4825 a 2/
Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441
o zaplatenie 323 352,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 13. 06. 2012, č. k. 8C/103/2009 - 156, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým návrh navrhovateliek vo zvyšku zamietol, odporcovi 1/
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľkám náhradu trov konania vo výške 2.465,43 eur a odporcovi 1/
uložil zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 2.016,- eur za konanie o nemajetkovej
ujme p o t v r d z u j e .

Odporcovi 1/ a odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke v I. rade 20.000,- eur a navrhovateľkám v 1/, 3/ až 4/ rade po 15.000,- eur do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke v 1/ rade 1.148,53
eur s 2% úrokom z omeškania ročne, od 26. 07. 2009 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateliek v 1/ až 4/ rade zamietol.

Odporcovi 1/ uložil povinnosť titulom trov právneho zastúpenia navrhovateľkám v 1/ až 4/ rade 2.465,43
eur na účet právneho zástupcu JUDr. Mariána Drzurošku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi 2/ náhradu trov konania voči navrhovateľkám nepriznal. Odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť
na účet okresného súdu sumu 2.016,- eur titulom súdneho poplatku za konanie o nemajetkovej ujme v
rovnakej lehote a odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu 88,50 eur titulom súdneho
poplatku za konanie o náhrade škody v rovnakej lehote.



V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľky sa domáhali od odporcov zaplatenia sumy
19.475,20 eur s príslušenstvom titulom jednorázového vyrovnania podľa § 447b Občianskeho
zákonníka, ušlého zisku v sume 49.529,60 eur s príslušenstvom podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka v sume
265.551,56 eur s príslušenstvom a náhrady škody spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia, ktoré
uhradila navrhovateľka v 1/ rade právnemu zástupcovi v trestnej veci proti odporcovi 1/ vedenej na
Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 1T/18/2009 v sume 1.148,53 eur s 2% úrokom z
omeškania ročne od 26. 07. 2009 až do zaplatenia.

Tvrdili, že odporca 1/ dňa 21. 09. 2007 vo večerných hodinách pod vplyvom alkoholických nápojov viedol
osobné motorové vozidlo neprimeranou rýchlosťou, keď pri prechádzaní miernej ľavotočivej zákruty na
suchej zjazdnej vozovke prešiel s vozidlom do protismeru, následkom čoho došlo k čelnej zrážke s
oprotiidúcim motorovým vozidlom, ktoré viedol manžel navrhovateľky v 1/ rade a otec navrhovateliek v
2/ až 4/ rade, pričom utrpel zranenia, ktorým namieste podľahol.

Okresný súd v Rimavskej Sobote uznal odporcu 1/ vinným a odsúdil ho na trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov nepodmienečne a uložil mu trest zákazu činnosti vodiča motorových vozidiel na dobu
6 rokov. Poukázal na to, že v trestnom konaní bol jednoznačne preukázaný protiprávny úkon odporcu
1/, príčinná súvislosť medzi úkonom a ujmou pre navrhovateľky, ako aj zavinenie odporcu. Osobné
motorové vozidlo odporcu 1/ bolo povinne zmluvne poistené u odporkyne 2/. Navrhovateľky tvrdili, že
vrámci náhrady škody sa odškodňuje aj nemajetková ujma pozostalým po obeti dopravnej nehody, za
ktorú možno priznať náhradu - zadosťučinenie peňažnou formou podľa § 13 Občianskeho zákonníka,
ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.
z.. Preto náhrada nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa tohto zákona. Odporca 1/ nesúhlasil s
výškou uplatneného nároku ani s tým, že by mali nárok na jednorázové vyrovnanie a neuznal ani
nárok na ušlý zisk, lebo nie je zrejmé, že v prípade, ak by k dopravnej nehode nedošlo, boli by zmluvy
uzavreté, zosnulým naplnené a realizované zo strany odberateľov. Nesúhlasil ani s výškou ušlého
zisku, lebo prípadný zisk by predstavoval len rozdiel medzi príjmami a nákladmi zosnulého. Nárok na
nárok nemajetkovej ujmy považoval za neprimeraný. Odporca 1/ počas výkonu trestu poberal invalidný
dôchodok 200,- eur a počas konania bol podmienečne prepustený z výkonu trestu.

Odporkyňa 2/ namietala pasívnu legitimáciu ohľadom všetkých nárokov.

Okresný súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 21. 09. 2007 došlo k dopravnej
nehode, kedy odporca 1/ rýchlosťou v intervale od 124,21 km/h do 137,28 km/h prešiel s vozidlom do
protismeru a narazil člene do vozidla, ktoré viedol I.. arch. P. B., ktorý pri nehode zomrel.

Taktiež mal preukázané, že odporca 1/ bol odsúdený v konaní 1T/18/2009.

Okresný súd mal za nepochybné, že odporca 1/ spáchal prečin usmrtenia, čím je daný základ návrhu
navrhovateliek na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do života podľa § 13 Občianskeho
zákonníka, § 19 ods. 2 Ústavy SR, § 11 Občianskeho zákonníka a § 15 Občianskeho zákonníka.
Dospel k záveru, že poskytnutie len morálnej satisfakcie je nepostačujúce vzhľadom na najzávažnejší
zásah do osobnostných práv. Mal preukázané, že manžel a otec detí bol jediným živiteľom rodiny,
navrhovateľka v 1/ rade bola na materskej dovolenke a z predložených zmlúv o dielo a faktúr mal za
preukázané, že finančná situácia rodiny bola veľmi dobrá. Prihliadol na to, že k úmrtiu došlo v mladom
veku, prihliadol na okolnosti nehody, a to opilosť, vysoké prekročenie rýchlosti, z ktorých predpokladov
vychádzal pri určení priznanej sumy.

V prevyšujúcej časti návrh zamietol, pričom zaviazal na plnenie len odporcu 1/, nakoľko odporkyňa 2/ nie
je vo veci pasívne legitimovaná, keď zdôraznil, že je potrebné odlišovať nárok podľa § 13 OZ od náhrady
škody, pričom poukázal na znenie ustanovenia § 16 Občianskeho zákonníka. Zároveň zdôraznil,



že podľa zák. č. 381/2001 Z. z. ustanovenie § 4 vymedzuje, aké nároky nahrádza poškodenému za
poisteného poisťovateľ. Tieto nároky sú uvedené explicitne, pričom nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy nie je zahrnutý vo vymedzení poistných nárokov. Na podporu svojich záverov poukázal na závery
uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 8/06 zo dňa 16. 03. 2006 , nález Ústavného súdu CR
zo dňa 01. 03. 2000 sp. zn. II ÚS 517/99, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1409/2001 zo
dňa 24. 04. 2003. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo/168/2009 zo dňa
20. 04. 2011.

Pokiaľ ide o nárok vyplývajúci z trov trestného konania, poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák.
č. 381/2001 a § 15, z ktorých vyplýva, že nárok na náhradu škody možno uplatniť priamo proti
poisťovateľovi a daný nárok možno považovať za účelne vynaložené náklady spojené s právnym
zastúpením pri uplatňovaní nárokov škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

Pokiaľ išlo o uplatnený nárok podľa § 447b Občianskeho zákonníka titulom jednorázového vyrovnania,
návrh zamietol s poukazom na § 90 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z., keď navrhovateľky
nemožno považovať podľa týchto ustanovení za poškodené, pretože zákon má za poškodeného osobu,
ktorá bola výslovne účastníkom škodovej udalosti.

Pokiaľ sa domáhali zaplatenia ušlého zisku podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom
na § 4 ods. 2 písm. d) a § 2 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z. návrh zamietol, keď dospel k záveru, že
navrhovateľky nie sú v pozícii poškodených podľa týchto ustanovení, pretože poškodenými by bol ich
t. č. ich nebohý manžel a otec, ktorý by disponoval aktívnou vecnou legitimáciou domáhať sa ušlého
zisku, ak by nestratil právnu subjektivitu (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide o zaplatenie
súdneho poplatku, navrhovateľky boli oslobodené od zaplatenia, v konaní boli úspešné, preto za konanie
o nemajetkovej ujme zaviazal odporcu 1/ a za konanie o náhrade škody odporcu 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne.

Proti rozsudku sa odvolali navrhovateľky v časti, ktorou bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, v časti
týkajúcej sa priznanej výšky trov právneho zastúpenia, ako aj v časti, v ktorej súd nezaviazal na
povinnosť zaplatiť navrhovateľkám sumy 20.000,- eur a 3 x 15.000,- eur
titulom nemajetkovej ujmy a nezaviazal na povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia spoločne a
nerozdielne s odporcom 1/ aj odporkyňu 2/.

Podľa ich názoru súd pochybil , pokiaľ neakceptoval návrh, aby zaplatenie nemajetkovej ujmy ako aj
trov právneho zastúpenia bolo uložené hradiť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Poukázal na
to, že na danú vec nemožno analogicky aplikovať osobitné ustanovenia upravujúce podmienky vzniku
a predpoklady zodpovednosti za škodu, ani ust. § 441 Občianskeho zákonníka a analogické použitie
ust. § 420 ods. 2, § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka v danom prípade sa uplatní len pri určení
osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky
dopravných prostriedkov, avšak pri skúmaní predpokladu tejto zodpovednosti treba postupovať podľa
§ 13 Občianskeho zákonníka, lebo predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Pasívna vecná legitimácia odporkyne 2/ vyplýva zo zák. č. 381/2001 Z. z. s prihliadnutím na účel
tohto zákona zmysle povinného zmluvného poistenia. Tento zákon v ust. § 15 od 01. 01. 2002 zaviedol
všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby, preto
v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže vybrať, či nárok na
náhradu škody uplatní voči škodcovi alebo voči poisťovateľovi alebo voči obidvom súčasne (solidárne).
Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu
a to vo výške, v akej za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti
poisťovateľa plniť, je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla.



Právny vzťah medzi navrhovateľkami a odporkyňou 2/ je založený osobitným zákonom č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla
(§ 15). Z poistenia zodpovednosti má poistený právo, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ
za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona a podľa
prísnych podmienok, okrem iného náhradu škody na zdraví a nákladoch pri usmrtení.

Podľa jeho názoru súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej
povahy, ale aj nemajetkovej ujmy na základe výslovného znenia zákona, akými sú napr. bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ. Právna teória prisudzuje zmysel škody (inej než
materiálnej) aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku
zásahu do inej než majetkovej sféry poškodeného, t. j. ujmám morálnym, citovým, za ktoré prináleží
poškodenému peňažná náhrada, odškodnenie. S použitím výkladu pojmov „náhrada škody, škoda
na zdraví“ v citovaných ustanoveniach zákona č. 381/2001 Z. z. s prihliadnutím k samotnému účelu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou
motorových vozidiel sa vrámci náhrady škody, podľa ich názoru, má odškodňovať aj nemajetková ujma
spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody.

Ustálená výška nemajetkovej ujmy nezodpovedá ujme, ktorú stratou živiteľa rodiny , manžela a otca
troch maloletých detí utrpeli. Je potrebné zohľadniť extrémne špecifické okolnosti a priznať nemajetkovú
ujmu vo vyššej sume. Prvostupňový súd mal preto dôslednejšie analyzovať všetky skutkové okolnosti.
Záver prvostupňového súdu ohľadom ušlého zisku považujú za neprijateľný. Z § 4 ods. 2 zák. č.
381/2001 Z. z. je možné vyvodiť, že v prípade smrti účastníka dopravnej nehody zavinenej inou osobou
vstupujú do jeho práva ako poškodeného, právni nástupcovia. Len títo môžu uplatniť práva uvedené
v písmene a) až d) ust. § 4 ods. 2.

Ako odvolací dôvod uviedli v ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p..

Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správny. Podľa jeho názoru prvostupňový súd správne posúdil skutkový stav a dospel k správnym
zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Ustálená výška nemajetkovej ujmy je primeraná
vzhľadom na kritériá, ktoré je súd pri posudzovaní obdobných prípadoch povinný zohľadniť. Nenamietal
oprávnenosť nároku navrhovateliek, avšak nimi požadovaná výška bola zjavne neprimeraná. Náhrada
nemateriálnej škody v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov
vzniknutej škody. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej škody je súd povinný brať na zreteľ aj sociálne,
ekonomické pomery odporcu 1/, nakoľko by bolo kontraproduktívnym zaviazanie na náhradu ujmy,
ktorú by nemohol zaplatiť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

Bolo preukázané, že pochádza zo skromných pomerov, pracuje ako robotník, výška príjmu pred
nehodou predstavovala 400,- eur, v súčasnosti je poberateľom invalidného dôchodku, mesačne uhrádza
regresnú náhradu poisťovni.

Pokiaľ ide o námietky ohľadom uplatnenia si ušlého zisku, poukázal na § 4 ods. 2 písm. d) a písm.
g) , kedy sa na účely zákona rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla a
má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Súd správne aplikoval toto ustanovenie a vyslovil, že
navrhovateľky nie sú v danej situácii v pozícii poškodených, pretože poškodeným by bol t. č. nebohý
manžel a otec, pokiaľ by nestratil právnu subjektivitu podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Taktiež
výška ušlého zisku nezodpovedala skutočnému stavu.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyňa 2/ žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správny. Podľa jej názoru rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, vychádzajúc
z rozhodnutí, na ktoré prvostupňový súd poukázal vo svojom rozhodnutí.



Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, sú toho názoru, že zák. č. 381/2001 Z. z. neukladá
povinnosť poisťovateľa uhrádzať náklady právneho zastúpenia poškodenej v rámci trestného konania,
preto sa s názorom prvostupňového súdu nestotožňujú, avšak rozhodnutie rešpektujú.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 O. s. p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti potvrdil ako vecne správny.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je preskúmateľné.
Stručne a jasne dáva odpoveď na všetky ostatné otázky, svoje rozhodnutie súd založil na dostatočne
zistenom skutkovom stave, ktorý mu ani v odvolaní nebol vytýkaný. Navrhovateľky tak namietali právne
posúdenie veci predovšetkým pokiaľ ide o priznanú výšku plnenia, ako aj skutočnosť, že k plneniam
mala byť zaviazaná aj odporkyňa 1/ spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo, ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlho spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Citované ustanovenie upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená termínom „spoločne a
nerozdielne“. Je charakterizovaná viacerými subjektami na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť
dlho tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Jej funkcia spočíva vo väčšom zabezpečení
pohľadávky veriteľa a uľahčení jej uplatnenia.

V zmysle ods. 1 však treba zdôrazniť, že solidarita môže byť založená jednak právnym predpisom,
pričom v takomto prípade pasívna solidarita je upravená výslovne a vyplýva zo znenia toho ktorého
ustanovenia právne normy.

Solidarita môže byť ďalej založená rozhodnutím súdu, dohodou účastníkov alebo povahou plnenia.

Zo zák. č. 381/2001 Z. z. nevyplýva ani jeden zo spôsobov, ktorý by založil pasívnu solidaritu, pričom
ani ust. § 15 nedáva pre tento záver dostatočný podklad. Ustanovenie 15 citovaného zákona, umožňuje
uplatniť na súde nárok voči škodcovi na náhradu škody, ako aj voči poisťovni, pričom treba zdôrazniť,
že ide o dva samostatné nároky poškodeného proti dvom subjektom, ale voči každému z nich z iného
právneho dôvodu. Aj v tomto konaní odporcovia majú postavenie samostatných spoločníkov a jedným
súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľom. Aj keď nová
právna úprava od 01. 01. 2002 zaviedla všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody
proti zodpovednostnému poisťovateľovi tak, ako to poznajú všetky obdobné právne úpravy v Európe,
možnosť uplatniť nárok voči obidvom podľa § 15 neznamená, že ide o solidárnu zodpovednosť, pretože
táto nevyplýva z právneho predpisu, ani z ďalších dôvodov upravených v § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ust. § 15 zakladá len možnosť žalovať priamo poisťovňu, nielen škodcu.

Odvolací súd prízvukuje, že vzhľadom na rozsah podaného odvolania sa zaoberal len výrokmi, ktoré
boli napadnuté a z tohto dôvodu ostatné výroky zostali odvolaním nedotknuté.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že pokiaľ sa navrhovateľky domáhali
nemajetkovej ujmy, neakceptuje názor navrhovateliek uvedený v odvolaní a tvrdený počas konania,
pretože ho považuje sa extenzívny a preto neprijateľný. Prvostupňový súd poukázal na všeobecne
akceptovanú judikatúru a rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ako aj rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, pričom odvolací súd poukazuje napríklad na záver vyslovené v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009 a 4Cdo/139/2011 aj ohľadom primeranosti priznanej výšky



nemajetkovej ujmy. Zák. č. 381/2001 Z. z. v § 4 ods. 1 vymedzuje rozsah poistenia zodpovednosti,
ktorým treba rozumieť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve. Okresný súd správne skúmal citované predpoklady a zistil, že ani z poistnej zmluvy,
ani zo znenia zákona nevyplýva, že by pod pojem škoda bolo možné podriadiť aj nemajetkovú ujmu.
§ 4 ods. 2 explicitne vymenúva, aké právo poistenému z poistenia vyplýva vo vzťahu k poisťovateľovi,
ktorý za neho hradí poškodenému preukázané nároky.

Uplatnenie nároku v zmysle § 13 OZ logicky a systematicky nespadá pod úpravu náhrady škody a spadá
pod právne prostriedky na ochranu práv na ochranu osobnosti. V tomto prípade právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavuje peňažnú satisfakciu , nie náhradu škody. Základným
znakom je aj to, že predpokladaná ujma sa nedá nijako preukázať, a je vecou voľnej úvahy, ktorá sa
neurčuje svojvoľne, ale súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých
k porušeniu došlo. Účelom práva na peňažné zadosťučinenie je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu
peňažnou formou, čím sa síce približuje funkcii reparačnej, aká je aj pri náhrade škody, avšak vychádza
z iných predpokladov a odvolací súd nepovažuje za správne úplne stotožniť nárok podľa § 13 OZs
nárokom na náhradu škody vzhľadom na to, čo je vyššie uvedené. Odvolací súd sa preto nestotožňuje
so závermi rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03. 03. 2010 č. k. 11Co/12/2009 - 370.

Ani zo smernice Rady 72/166/EHS z 24. 04. 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami nevyplýva, že by
nárok v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka bolo možné považovať za škodu, pretože aj citovaná
smernica pracuje s pojmom zodpovednosť za škodu a nie s iným nárokom, ktorý je úplne založený na
iných princípoch. Taktiež z čl. I ods. 1 smernice Rady 90/232/EHS zo dňa 14. 05. 1990 nevyplýva, že by
poistenie uvedené v čl. III ods. 1 smernice Rady 72/146/EHS malo pokrývať nemajetkovú ujmu, pretože
sa vzťahu na pokrytie zodpovednosti za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča
vyplývajúce z prevádzky vozidla. Z čl. I ods. 2 smernice Rady 72/166/EHS sa pre účely tejto smernice
považuje poškodený ten, kto je oprávnený na náhradu, avšak pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú
motorovými vozidlami. Nárok na nemajetkovú ujmu nie je nárokom na náhradu škody a preto nemožno
dospieť k záveru, že by bolo možné považovať výklad pojmu náhrada škody a škody na zdraví , ako ho
prezentujú navrhovateľky za eurokonformný výklad. Na preklenutie rozdielnosti právnej terminológie v
odvolaní navrhovateľky sa snažia stotožniť pojem škoda s pojmom ujma, čo odvolací súd nepovažuje
za dovolené, pretože práve takýto extenzívny výklad umožňuje logický medzistupeň výkladu, ktorým
obhajujú navrhovateľky svoj názor.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery potom aj rozhodnutie o trovách konania k priznanej sume je
správne, keď v odvolaní nijakým spôsobom priznané trovy konania neboli namietané čo do metodiky
výpočtu.

Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s posúdením nároku na ušlý zisk, ktorý prvostupňový súd vo svojom
rozhodnutí odôvodnil. Ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje spôsob a rozsah náhrady,
ktorá vychádza z predpokladu, že sa uhrádza to, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk. Zo znenia zákona
teda vyplýva, že nejde o náhradu niečoho, čo by mohlo v minulosti nastať, keďže takýto bod, z ktorého
by mohol súd vychádzať, nie je určitý. Zákon tak vychádza z predpokladu, že možno priznať daný nárok
v prípade, ak je jednoznačne preukázané, že došlo ku škode, strate na majetku, nebyť škodnej udalosti.
Znenie citovaného ustanovenia predpokladá, že oprávnenou osobou na uplatnenie daného nároku je
poškodený, teda osoba, ktorému niečo „ušlo“. V danom prípade takouto osobou môže byť len manžel a
otec navrhovateliek. Navrhovateľky totiž neboli v žiadnom zo vzťahov, z ktorých plynuli príjmy do rodiny,
a preto nemajú žiaden priamy nárok na danú náhradu.

Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi prvostupňového súdu v tomto smere.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s.
p. v spojení s § 151 O. s. p. keď v odvolacom konaní boli úspešní odporca 1/ a odporkyňa 2/, trovy
odvolacieho konania nenavrhli nahradiť, preto im ich súd nepriznal.



Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.