Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/74/2018 z 23. 10. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 23. októbra 2018, sp. zn. 6CoE/74/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7608211455.1 Krajský súd Košice | 6CoE/74/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7608211455.1 | 2018-10-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d849bca1-60b8-4ce2-8994-6a13859d3d60 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7608211455.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/74/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608211455
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7608211455.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO : 35 776 005, proti povinnému: Š. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v W. K. B., J. XXXX/XX, o vymoženie 53,11 € s príslušenstvom, vedenej
súdnou exekútorkou JUDr. Zorou Ferdinandy, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Štefánikova 6,
pod sp.zn. EX 893/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 21.12.2017, č.k. 1Er/383/2008-29

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil
exekúciu a zaviazal oprávneného nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 63,75 € do troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 22.8.2008 bola súdna exekútorka poverená vykonaním exekúcie proti
povinnému. Dňa 26.9.2017 predložila súdna exekútorka súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) s odôvodnením, že šetrením zistila, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, pretože nebol zistený žiaden majetok povinného, ktorý by bol reálne postihnuteľný
exekúciou.

3. Keďže súd mal nesporne preukázanú nemajetnosť povinného, kedy podľa exekútorského spisu súdna
exekútorka vykonala rozsiahle šetrenie so závermi, že ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by
bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti, súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku
exekúciu zastavil.

4. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnej exekútorke priznal náhradu nevyhnutných trov
exekúcie spolu vo výške 63,75 €, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného, pretože majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Namietal, že
exekučné konane je ovládané dispozičnou zásadou a nie je časovo obmedzené. Zastavenie exekúcie
bez návrhu oprávneného, resp. stanoviska oprávneného je v rozpore s touto zásadou a predčasným
zastavením exekúcie sa upiera oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu ochranu,



ktorého súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutí. Ďalej namietal, že podkladom na vykonanie exekúcie
je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXXX zo dňa 13.12.2006, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.12.2006 a vykonateľnosť dňa 8.1.2007. S poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok,
o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty
určenej na ich zaplatenie. V zmysle cit. ustanovenia dňa 8.1.2010 uplynula trojročná prekluzívna lehota
na vymoženie pohľadávky, čím sa rozhodnutie správneho orgánu stalo neúčinným, čo je dôvodom na
zastavenie exekúcie proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. Na základe
uvedeného namietal, že oprávnený nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie, keďže v čase
vydania napadnutého rozhodnutia pohľadávka oprávneného už neexistovala, a preto nemajetnosť
povinného bola pre určenie povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie právne irelevantná.

6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka. Uviedla, že povinnosťou súdneho exekútora
je predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí dôvody na zastavenie
exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, t.j. bez toho, aby súdny exekútor vyzval, resp. požiadal
oprávneného o stanovisko. Uviedla, že ustanovenie, na ktoré poukázal oprávnený, bolo právne účinné
do 31.8.2008. S poukazom uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.6.2013, sp. zn.
6MCdo/12/2012 mala za to, že ak nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty pre vykonanie rozhodnutia o
uložení pokuty za priestupok v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch (v znení účinnom do 31.8.2008)
najneskôr dňom 31.8.2008, po tomto dátume už ustanovenie § 88 nie je možné aplikovať, keďže stratilo
účinnosť. Tým teda od 1.9.2008, kedy nadobudla účinnosť novela zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
vykonaná zákonom č. 298/2008 Z.z., v zmysle ktorej sa z § 88 zákona o priestupkoch vypustil ods. 1, od
uvedeného dátumu účinnosti už nie je potrebné dodržať lehotu troch rokov na vykonanie rozhodnutia.
Postačuje už len v trojročnej lehote výkon rozhodnutia nariadiť, čo vyplýva zo znenia § 71 ods. 3 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ktoré je potrebné v exekučnom konaní podporne
použiť. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom teda uplatniť dňa
8.1.2007, k uplynutiu prekluzívnej lehoty by bolo bývalo došlo dňa 8.1.2010, novela priestupkového
zákona vypustením ods. 1 z ust. § 88 však umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení
pokuty za priestupok.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a po preskúmaní uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

8. Uznesenie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

11. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti
od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených
skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor



v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu
trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie.

12. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)
okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a v odvolaní oprávnený nepoukázal na žiadne
také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu.

13. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie
exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom prešetrení
osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdnej exekútorky, bolo zistené, že jeho majetok
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora
bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

14. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku zastavil.

15. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, že exekúciu mal súd správne zastaviť z dôvodu
uplynutia prekluzívnej lehoty, nakoľko mal za to, že na predmetné konanie sa vzťahuje § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, k uvedenému odvolací súd uvádza, že
zákonom č. 298/2008 Z.z. bol s účinnosťou od 1.9.2008 z § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
vypustený odsek 1 bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené, ako sa posudzuje trojročná
prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Keďže táto novela žiadne prechodné
ustanovenia neobsahuje, je potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie
staršieho právneho predpisu alebo nového, zo zásad typických pre procesné právo. Pre procesné
právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli
začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov.
Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí
všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť
ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval
dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase. V posudzovanej veci podkladom pre exekúciu je
blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1740633, ktorý bol vydaný dňa 13.12.2006, kedy nadobudol
aj právoplatnosť a vykonateľným sa stal dňa 8.1.2007. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za
účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch (t.j. v znení do 31.8.2008) a keďže predmetná novela žiadne prechodné ustanovenia
neobsahuje, vypustením ods. 1 z ust. § 88 výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok sa stal
časovo neobmedzený. V posudzovanom prípade teda nedošlo k preklúzii pohľadávky oprávneného a
neboli tak splnené podmienky pre zastavenie exekúcie z tohto dôvodu, preto táto odvolacia námietka
oprávneného je nedôvodná.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o zastavení exekúcie ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).