Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/32/2017 z 21. 6. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2017, sp. zn. 6Sžfk/32/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1016200781.1 Najvyšší súd | 6Sžfk/32/2017 | ECLI:SK:NSSR:2017:1016200781.1 | 2017-06-21 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 461 SSP, § 447 ods. 2 SSP, § 188 SSP, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/54de3d92-8639-49a7-9568-f292e0e11736 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016200781.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžfk/32/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200781
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1016200781.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľky: Žilinská univerzita v Žiline, so sídlom
Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, IČO: 00 397 563, zastúpenej advokátskou kanceláriou MAPLE &
FISH s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, zastúpenej JUDr. Viliamom
Karasom, PhD., advokátom, proti žalovaným: 1.) Výskumná agentúra, so sídlom Hanulova 5/B, 841 01
Bratislava, 2.) Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová
1, 813 30 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501398/S02 zo
16. marca 2016 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220006/Z01 zo 16. marca 2016,
o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/91/2016-128 zo 6. decembra
2016, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m
i e t a.

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave č. k. 5S/91/2016-128 zo 6. decembra 2016 z a m i e t a.

III. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na krajskom súde

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu podľa §
98 ods. 1, písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) o preskúmanie
zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501398/S02 zo 16. marca 2016 (ďalej len „správa“)
a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220006/Z01 zo 16. marca 2016 (ďalej len
„žiadosť“) k projektu s názvom „Prenos inovatívnych poznatkov a technológií v logistických a dopravných
procesoch“, ITMS kód projektu: 26220220006. Zároveň krajský súd rozhodol o vrátení kráteného
súdneho poplatku vo výške 63,30 Eur a o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 18. septembra 2009 došlo k uzavretiu
Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu
a športu Slovenskej republiky a žalobcom na projekt s názvom „Prenos inovatívnych poznatkov a
technológií v logistických a dopravných procesoch“, ITMS kód projektu: 26220220006.

3. Ďalej konštatoval, že žalobca vyhlásil verejné obstarávanie pri zadávaní nadlimitnej zákazky na
dodanie tovaru v užšej súťaži na predmet zákazky „Dodávka výpočtovej techniky, príslušenstva a
vybudovania infraštruktúry univerzity“ a to uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania



v Úradnom vestníku EÚ č. S 242/2009 pod zn. 346510 dňa 16. decembra 2009 a vo Vestníku verejného
obstarávania č. 242/2009 pod zn. 07225-MUT dňa 16. decembra 2009.

4. Krajský súd uviedol, že dňa 21. marca 2016 bola žalobcovi doručená správa a žiadosť, ktorej obsahom
bola Správa o zistenej nezrovnalosti, ktorá bola vypracovaná na základe vládneho auditu A443, K2833,
ako aj žiadosť v zmysle vyhodnotenia tohto auditu. Obsahom správy bola aj výzva na jej úhradu na
základe odôvodnenia uvedeného v samotnom popise správy.

5. S poukazom na ustanovenie § 248 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a ustanovenie
§ 7 SSP ďalej krajský súd konštatoval, že administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na
poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces
vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní,
keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z.
z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom
obstarávaní“).

6. Krajský súd mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní
nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku,
keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky
predstavuje jednu z kompetencií výkonu dohľadu žalovaného.

7. Krajský súd v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016 dospel k
názoru, že správa a žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože
samé o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.
Správu o výsledku kontroly je možné považovať podľa názoru krajského súdu len za akýsi výstup
kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho
právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha.

8. Ďalej krajský súd konštatoval, že uvedený záver by v zmysle Občianskeho súdneho poriadku
(platného a účinného do 30. júna 2016) musel viesť k zastaveniu konania v zmysle §
250d ods. 3. Podľa Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 1. júla 2016), ktorý sa
vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti OSP, je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Aplikácia
Správneho súdneho poriadku v predmetnej veci preto nemohla byť v neprospech žalobcu, nakoľko
podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté opatrenia žalovaného rovnako nemohli byť súdne
preskúmané.

9. Krajský súd uviedol, že je nesporné, že v správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť
finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu podľa
krajského súdu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou
ani žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, nakoľko ide len o písomnosť
s informatívnym charakterom. Z obsahu administratívneho spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu
podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení
finančných prostriedkov.

10. Krajský súd sa ďalej nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených
v správe, pričom uviedol, že tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu
vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp.
budú na základe správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.

11. Záverom krajský súd skonštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie
rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a preto s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu
odmietol.

12. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu
účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení poplatku, vo výške
63,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. - prevádzkovateľ systému, Banská Bystrica.



II.
Kasačná sťažnosť

13. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v postavení sťažovateľky v zákonom ustanovenej lehote
kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1, písm. g) SSP) a z dôvodu, že krajský súd
nesprávnym úradným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1, písm. f) SSP).
Zároveň požiadala o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
14. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti uviedla, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec,
keď žalobu odmietol s odôvodnením, že smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky.

15. Ďalej sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že žalovaný 1.) a žalovaný 2.) nemajú v predmetnej
veci ustálený názor, či žalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008
Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon o pomoci
a podpore“). Podľa názoru sťažovateľky, žalovaný 1.) tvrdil, že pri vyhotovení a predložení správy a
žiadosti postupoval podľa ustanovenia § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, pričom žalovaný 2.) má
za to, že žalovaný 1.) zatiaľ nevyzval sťažovateľku na vrátenie príspevku podľa ustanovenia § 27a ods.
4 zákona o pomoci a podpore, ale že ide o súkromnoprávnu výzvu na plnenie zo zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku.

16. Uvedené tvrdenie žalovaného 2.) by podľa sťažovateľky znamenalo, že neuhradenie istiny uvedenej
v žiadosti sťažovateľkou, nemôže mať za následok povinnosť platenia l,5 násobku korekcie v zmysle
ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.

17. Sťažovateľka mala za to, že správa a žiadosť sú rozhodnutím sui generis majúce povahu správneho
rozhodnutia, ktoré zasahuje do subjektívnych práv sťažovateľky, keďže jej ukladá povinnosť zaplatiť
istinu vo výšine 8.258,68 Eur, a proti ktorému nie je možné podať riadny opravný prostriedok.

18. Krajský súd podľa sťažovateľky opomenul tú skutočnosť, že ak by sťažovateľka nepodala voči správe
a žiadosti žalobu a súčasne by neuhradila sumu uvedenú vyššie v tomto vyjadrení, tak by sťažovateľke
v zmysle ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore reálne hrozilo navýšenie sumy uvedenej
v žiadosti na jeden a pol násobok tejto sumy. Z uvedených dôvodov je správa a žiadosť rozhodnutím,
ktoré musí byť preskúmateľné na vecne a miestne príslušnom súde Slovenskej republiky. V opačnom
prípade dochádza k porušeniu práv sťažovateľky garantovaných ústavou, zákonmi Slovenskej republiky
a Európskej únie domáhať sa ochrany svojich práv pred súdom.

19. Ďalej sťažovateľka poukázala na osobitný právny predpis v zmysle ustanovenia § 180 ods. 1 SSP,
zákon o pomoci a podpore, ktorý neupravuje žiadne riadne opravné prostriedky, ktorými by sa mohla
sťažovateľka voči správe a žiadosti brániť. Z tohto dôvodu, ako i z dôvodu právnej istoty a skutočnosti,
že neuhradením istiny vo výške 8.258,68 Eur v lehote uvedenej v žiadosti hrozí sťažovateľke v zmysle
ustanovenia § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore navýšenie sumy na jeden a pol násobok, najviac
však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, sa sťažovateľka domáha
ochrany svojich subjektívnych práv súdnou cestou.

20. Napádané uznesenie krajského súdu je podľa sťažovateľky v rozpore s predchádzajúcou judikatúrou
krajského súdu, ako i s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej správa v
spojení so žiadosťou je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve a zasahuje do práv a
oprávnených záujmov sťažovateľky.

21. K súdnej preskúmateľnosti správy sťažovateľka poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 6S/2308/2012 zo 4. júla 2014, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sži/20/2012 z 28. februára 2013, sp. zn. 5Sžf/26/2014 z 28. apríla 2016 a sp. zn. 6Sžp/1/2009 z 29.
apríla 2010.



22. Ďalej poukázala na tvrdenie krajského súdu, ktorý v odôvodnení napádaného uznesenia uvádza,
že k svojim záverom dospel v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012 a v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016.

23. Sťažovateľka konštatovala, že tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia predmetnej právnej veci a to tak, že žalobu odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm.
g) SSP, zároveň znemožnil sťažovateľke, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V ďalšom sťažovateľka poukázala na konštantnú
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (sp. zn.
III. ÚS 7/08, sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. septembra 2002, sp. zn. I. ÚS 119/07, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2.
apríla 2009, sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

24. K návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že sú splnené
obe zákonné podmienky a síce hrozba závažnej ujmy a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.

25. K prvej podmienke uviedla, že v prípade vymáhania korekcie stanovenej vo výške 8.258,68 Eur v
spojení s ďalšími korekciami, ktoré boli sťažovateľke uložené (spolu vo výške viac ako 1.000.000,- Eur),
hrozí sťažovateľke riziko prerušenia výkonu jej činnosti a s tým súvisiace ohrozenie výkonu poslania
sťažovateľky.

26. K otázke verejného záujmu uviedla, že priznanie odkladného účinku predmetnej kasačnej sťažnosti
nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa názoru sťažovateľky práve nepriznaním odkladného
účinku kasačnej sťažnosti by došlo k porušeniu verejného záujmu, keďže viac ako 8 140 študentov v
súčasnosti študujúcich na Žilinskej univerzite v Žiline by bolo nútených prerušiť svoje štúdium v dôsledku
likvidačného finančného dopadu ďalšieho vymáhania korekcií voči sťažovateľke.

III.
Vyjadrenie žalovaného 2.)

27. Žalovaný 1.) sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.

28. Žalovaný 2.) sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v písomnom vyjadrení z 10. marca 2017, v ktorom
navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, nakoľko napadnuté uznesenie krajského súdu
považuje za vecne správne. Podľa názoru žalovaného 2.) krajský súd sa v predmetnom rozhodnutí
vysporiadal s otázkou charakteru žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov a vyhodnotil ju ako výzvu
vydanú v súlade so zákonom o pomoci a podpore.

29. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutia v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti nemôžu žiadnym
spôsobom zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľky, pretože sa jedná len o nezáväzné, podkladové
informácie, potrebné pre ďalší postup riešenia nezrovnalosti. Podľa názoru žalovaného 2.) správa ani
žiadosť nie sú preskúmateľné správnym súdom, pretože v tejto fáze riešenia nezrovnalosti nijakým z
uvedených spôsobov nemôžu reálne zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov sťažovateľky a ani
spôsobiť ujmu na subjektívnych právach sťažovateľky, právne postavenie sťažovateľky sa v ich dôsledku
nemení a napadnuté rozhodnutia slúžia len ako podklad pre ďalšie konanie žalovaných.

30. Ďalej uviedol, že následok, na ktorý sťažovateľka poukazuje a ktorým sa zasahuje do jej
subjektívnych práv (povinnosť zaplatiť 1,5 násobok sumy uvedenej v § 27a ods. 5 zákona o pomoci a
podpore) nebolo začaté. Tento následok bude možné preskúmať až keď riadiaci orgán vydá rozhodnutie
podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Až v tomto štádiu riešenia nezrovnalostí dôjde k
autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľky, teda k uloženiu povinnosti, ktorú sťažovateľka
doposiaľ nemá. Dopad na práva a právom chránené záujmy sťažovateľky má až právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie riadiaceho orgánu vydané v správnom konaní podľa § 27a ods. 5 zákona o
pomoci a podpore, ktoré je preskúmateľné odvolacím orgánom a je preskúmateľné aj v rámci správneho
súdnictva.



31. Žalovaný 2.) konštatoval, že podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti v čase vypracovania
a odoslania správy je predčasné, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne
rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov. Až na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v
správnom konaní bude žalobca povinný vrátiť finančné prostriedky v lehote uloženej v tomto rozhodnutí.

32. Ďalej zdôraznil, že v štádiu vypracovania správy a žiadosti sa vychádza z prvotných informácií, ktoré
majú žalovaní k dispozícii, sú podkladom pre správne konanie a nie je vylúčené, že v ďalších fázach
vysporiadania nezrovnalosti sa výška korekcie upraví na základe vývoja monitorovania nezrovnalosti,
pričom nie je vylúčené, že správne konanie sa napr. zastaví.

33. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/145/2015, cit.:
„Správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci
výkonnej. Cieľom takejto úpravy bude teda predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne
neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť
až narušenie trojdelenia moci...“.

34. Záverom poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax a na ustanovenie § 28 SSP, z ktorého vyplýva,
cit.: „Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ma
zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie.“
Vzhľadom na uvedené žalovaný 2.) konštatoval, že v prípade sťažovateľky ide o umelé predlžovanie
procesu vysporiadania nezrovnalosti a konaním sťažovateľky je žalovaným v konečnom dôsledku
znemožnené konať a v tomto procese pokračovať.

35. K žiadosti sťažovateľky o priznanie odkladného účinku kasačnej žaloby uviedol, že v tomto prípade
nie sú splnené podmienky vzniku závažnej ujmy, pretože okamžitý výkon rozhodnutí nie je možný.
Dôsledkom výkonu napadnutých rozhodnutí je len začatie správneho konania, ktoré v čase podania
žaloby začaté nebolo, proti správnemu rozhodnutiu môže sťažovateľka podať riadny opravný prostriedok
a toto právoplatné rozhodnutie môže byť preskúmané aj v rámci správneho súdnictva.

IV.
Právna úprava, právne názory kasačného súdu

36. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd
kasačný (§ 438 ods. 2 
SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej
sťažnosti sťažovateľky (453 ods. 1 a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455
SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

37. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že sťažovateľka sa žalobou
podanou na krajskom súde dňa 5. mája 2016 domáhala preskúmania zákonnosti Správy o zistenej
nezrovnalosti č. N21501398/S02 zo 16. marca 2016 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č.
26220220006/Z01 zo 16. marca 2016.

38. V prejednávanej veci uzatvorila sťažovateľka zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods.
1 zákona o pomoci a podpore, na realizáciu aktivít projektu s názvom „Prenos inovatívnych poznatkov
a technológií v logistických a dopravných procesoch“, ITMS kód projektu: 26220220006. Na základe
uvedenej zmluvy boli sťažovateľke poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v predmetnej
zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne v období od 18. apríla 2012 do
14. júna 2012 bol u sťažovateľky vykonaný vládny audit, na základe ktorého bola sťažovateľke doručená
správa o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, tak ako to ustanovuje zákon
o pomoci a podpore vo svojej druhej časti.

39. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



40. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú

a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník
konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na
prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená,

b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a
opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich
vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,

c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,

d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom
procese,

e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,

f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí
výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu
prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na
rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,

g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí
odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu
povolania alebo zamestnania,

h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne
rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

43. Podľa § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti
zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.

44. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj povahu napadnutej správy
a žiadosti. Kľúčovou otázkou sa pre kasačný súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu
Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501398/S02 zo 16. marca 2016 a Žiadosti o vrátenie finančných
prostriedkov č. 26220220006/Z01 zo 16. marca 2016, ktoré krajský súd zhodne so žalovanými
považovali za nepreskúmateľné v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský
súd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho rozsudku v tejto časti plne stotožňuje.

45. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu
podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a
povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné
rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.



46. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola
ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach
žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo
oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho
predpisu.

47. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým,
že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych
orgánov v správnom súdnictve.

48. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon
výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda
obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia,
ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie
v písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo
súdneho prieskumu.

49. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona
o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov na prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe
v rámci Operačného programu: Výskum a vývoj.

50. Najvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci
a podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto
zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie
§ 7, písm. h) SSP. Kasačný súd ďalej uvádza nasledovné dôvody:

51. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že správa a žiadosť
ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú
zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na opakované vyjadrenia žalovaného 1.) a žalovaného 2.) o predčasnom podaní žaloby v
čase vypracovania a odoslania správy a žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné
správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.
Povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe tohto právoplatného rozhodnutia,
ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľky a až vtedy bude preskúmateľné
v rámci správneho súdnictva.

52. Predmetnú správu a žiadosť je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za
podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného
zákona.

53. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti žalobca nevráti poskytnuté
finančné prostriedky, následne žalovaný 2.) v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom ktorého
bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného
prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podliehať súdnemu
prieskumu správnym súdom a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k prípadnej
povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný 2.)
vydaním rozhodnutia a až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané, či nezasiahlo do práv
sťažovateľky. Uvedený záver je podporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napr. sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017, sp. zn. 1Sžf/95/2015 zo 14. februára 2017, sp. zn.
4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016).

54. Na základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel
kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov, resp. nie je
preskúmateľné súdom.



55. Sťažovateľka sa v kasačnej sťažnosti domáhala priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
Kasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok vzhľadom k tomu, že správa
ani žiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť sťažovateľke závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť do práv a
právom chránených záujmov tak, ako už vyššie konštatoval kasačný súd. Vo svetle uvedeného kasačný
súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP
v spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol.

56. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde v dôsledku čoho krajský súd správne právne posúdil
predmetnú vec a neporušil práva sťažovateľky na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v
kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

57. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke,
ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167
ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP
a analogicky podľa § 168 SSP).

58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.