Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/98/2018 z 28. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2018, sp. zn. 24Co/98/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8414205957.3 Krajský súd Prešov | 24Co/98/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8414205957.3 | 2018-11-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0c8e8c3-904a-447f-94ff-db907aee11df Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8414205957.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/98/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414205957
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8414205957.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,
IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému D. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. H., C. XX, o zaplatenie 2.170,62 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok č. k. 3C/322/2014-27 zo dňa 05.03.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č. k. 3C/322/2014-60 zo dňa 13.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 917,82 eur s prísl., titulom úverovej zmluvy,
ktorú uzavrel so žalovaným.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom, v spojení
s dopĺňacím rozsudkom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 513,- eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne od 06.09.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania
vo výške 55,- eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň povolil žalovanému
splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50,- eur, počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku, a to vždy do 25. dňa v mesiaci, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i
len jednej splátky, až do úplného vyrovnania istiny, úrokov a trov konania. Nárok žalobcu na zaplatenie
istiny nad rámec sumy 513,- eur a vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 131,89 eur, súd zamietol.
Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 50% uplatneného nároku.

3. Súd mal skutkovo preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa
30.01.2012 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 1.000,- eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal
peňažné prostriedky vrátiť v 18 pravidelných mesačných splátkach po 67,20 eur. Podľa žalobcu bol
žalovaný v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom výpise čerpania
splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania.

4. Priznaná istina je vypočítaná ako rozdiel medzi požičanou istinou vo výške 1.000,- eur a istinou, ktorú
zaplatil žalovaný vo výške 487,- eur. K dlžnej sume súd priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania s
poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za použitia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995



Z.z. Náhradu trov konania súd priznal žalobcovi vo výške 55,- eur, ako si ich žalobca uplatnil v súlade
s advokátskou tarifou.

5. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Úverová zmluva neobsahovala údaje v zmysle ust. § 9 ods.
1 písm. k) zákona č. 129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom z rôznymi úrokovými sadzami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmysle ust.
§ 9 ods. 1 písm. y) zákona č. 129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, má zmluva obsahovať priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) na príslušný spotrebiteľský úver, platnú
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/10 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, za príslušný kalendárny rok. Priemerná hodnotou RPMN bola vo výške
32,26%, pričom v kolónke č. 56 zmluvy je uvedená priemerná hodnota RPMN 45,66%. Je zrejmé, že
ide o nesprávny a zavádzajúci údaj. Vzhľadom na uvedené, súd, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

6. Súd poukázal na skutočnosť, ktorá súvisí so zisťovaním majetkových pomerov na strane žalovaného.
V kolónke 38 zmluvy, čistý mesačný príjem (dôchodok), je uvedená suma 1.800,- eur, čo nezodpovedá
skutočnosti a žalobca, resp. jeho právny predchodca len formálne do tejto kolónky napísal údaj bez toho,
aby tento údaj bol verifikovaný. Žalovaný sa vyjadril, že nikdy takýto príjem nemal. V prípade hrubého
porušenia povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie
schopností splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa,
alebo bez prihliadnutia na údaje s príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopností
spotrebiteľa splácať úver.

7. Za neprimerane vysokú odplatu, dojednanú v rozpore s ust. § 39, § 41, § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Pre rozpor návrhu žalobcu s vyššie uvedeným konštatovaním súdu, súd zamietol žalobu aj
v časti uplatnených kapitalizovaných úrokov z omeškania.

8. S poukazom na celkový úspech a neúspech v konaní, súd v dopĺňacom rozsudku priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania v sume 50% uplatneného nároku.

III. Obsah odvolania žalobcu

9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal absenciu výrokov
rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Uviedol, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho
záväzku, preto bol listom zo dňa 27.11.2012 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru v paričnej lehote
15 dní. Poukázal na absolútnu inkoherentnosť a nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku, v dôsledku
čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a znemožnené pripraviť adekvátnu procesnú obranu v
odvolacom konaní. Súd žiadnym spôsobom neposudzoval niektoré uplatnené nároky žalobcu. Navrhol
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný s rozhodnutím súdu súhlasil.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na zrušenie rozsudku, v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

12. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že sporové strany uzavreli dňa 30.01.2012 úverovú zmluvu,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v
celkovej sume 1.209,60 eur, splácaný v 18 mesačných splátkach po 67,20 eur. Pre porušenie zmluvných



povinností žalovaným, žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 942,82 eur,
najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy.

13. Z odôvodnenie rozsudku vyplýva, že úverová zmluva neobsahuje obsahové náležitosti, vyžadované
ust. § 9 ods. 2 písm. a - k, r - y) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa poskytnutý úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, veriteľ zároveň nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní
schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver. Súd priznal žalobcovi len nárok na istinu v sume 513,-
eur, ktorú žalovanej povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- eur. Dopĺňacím rozsudkom súd
v zmysle ust. § 225 CSP rozhodol o celom predmete konania. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny,
prevyšujúcej sumu 513,- eur a kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 131,89 eur súd zamietol.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

16. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

17. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, v rozsahu uplatnenej odvolacej námietky, týkajúcej
sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aj napriek vydaniu dopĺňacieho
rozsudku, za nedostatočné považuje odvolací súd odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí nároku na
zaplatenie kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 131,89 eur, ktoré je vyjadrené len strohým
konštatovaním rozporu návrhu žalobcu s uvedeným právnym názorom súdu, rovnako tak rozhodnutia
o povolení žalovanému splácať dlh v splátkach. Súd prvej inštancie sa zároveň žiadnym spôsobom
nevyporiadal s nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur, rovnako tak poplatku
za upomienky I., II. a III..

18. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť aj nelogickosť formulovaných výrokov
rozsudku. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 513,- eur, spolu s náhradou trov konania vo
výške 55,- eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom zároveň výrokom II. rozsudku umožnil
žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 50,- eur. Obdobnou vadou nelogickosti trpí
aj výrok o náhrade trov konania. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 55,- eur, dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie priznal žalovanému
právo na náhradu trov konania v rozsahu 50% uplatneného nároku. V tejto súvislosti odvolací súd
vytýka súdu prvej inštancie nielen existenciu dvoch odlišných výrokov o náhrade trov konania, ale aj
nesprávnosť ich vyjadrenia. Priznaná náhrada trov konania určuje rozsah, v akom má úspešná strana
nárok na náhradu účelne vynaložených trov. Súd prvej inštancie preto úplne nesprávne postupoval,
ak rozsah náhrady trov konania odvodzoval od výšky uplatneného nároku. V takomto prípade by išlo
o predčasné rozhodnutie o výške priznanej náhrady trov konania, čo je nesprávny procesný postup,
vzhľadom na skutočnosť, že súd, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje len o nároku na
náhradu trov konania.



19. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

20. Odvolací súd záverom poznamenáva, že žalobca v konaní splnomocnila Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, na zastupovanie
v konaní. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie reflektovať túto skutočnosť v záhlaví napadnutého
rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 1 CSP, rovnako tak v zmysle ust. § 110 ods. 1 CSP doručovať
rozhodnutia tomuto právnemu zástupcovi, pričom súd prvej inštancie tak neučinil. Uvedené zakladá
nesprávny procesný postup súdu, ktorým došlo k odňatiu možnosti strany konať pred súdom.

20. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie v zmysle ust. §
220 ods. 2 CSP. Súd sa vyporiada so všetkými nárokmi žalobcu, tak ako boli uplatnené v žalobe, zároveň
odstráni vytknuté vady nelogickosti formulovaných výrokov rozsudku, ako aj dopĺňacieho rozsudku. V
novom rozhodnutí súd vymedzí záhlavie rozhodnutia, v ktorom uvedie právneho zástupcu žalobcu tak,
ako to vyplýva z č. l. 35 spisu a pri doručovaní rozhodnutia bude postupovať dôsledne v zmysle ust.
§ 110 ods. 1 CSP.

21. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).