Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/3/2019 z 26. 5. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. mája 2019, sp. zn. 23CoP/3/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2515205608.1
Krajský súd Trnava | 23CoP/3/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2515205608.1 | 2019-05-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 26 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bae8cab-2a9e-4998-ad88-237378373959
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2515205608.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/3/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515205608
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2515205608.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: P. W., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a rodiny Piešťany,
dieťa rodičov - matky: U. W., trvalý pobyt: M. W. XXXX/XX, F., a otca: U. Q., trvalý pobyt: E. F. X. X, F., o
návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany, č. k. 13P/208/2015-306 zo dňa 27. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti výroku II.  p o t v r d z u j e , s tým, že sa  o p r a
v u j e  tak, že sa doplňuje o výrok: Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany, č.
k. 8P/119/2011-53 zo dňa 6. decembra 2011.

II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd I. inštancie rozhodol v prvom odseku výroku tak, že schvaľuje
rodičovskú dohodu tohto znenia: „Mal. P. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú
oprávnení zastupovať mal. P. a spravovať jej majetok.“ Druhým odsekom výroku súd zaviazal otca
prispievať na výživu mal. P. výživným vo výške 120 eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred
do rúk matky s účinnosťou od 01.06.2016. Tretím odsekom výroku súd rozhodol, že dlh na splatnom
výživnom vzniknutý otcovi za obdobie od 01.06.2016 do 31.03.2018 pre mal. P. vo výške 2.355,- eur je
otec povinný splácať do rúk matky popri bežnom výživnom mesačnými splátkami po 65,42 eur až do
úplného vyrovnania dlhu vždy do 15.-teho dňa v mesiaci s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Štvrtým odsekom
výroku súd rozhodol, že súčasťou tohto rozsudku je aj dohoda rodičov ohľadom styku otca s mal. P.
tohto znenia: „Otec je oprávnený stretávať sa s mal. P. každú párnu sobotu v čase od 10:00 hod. do
18:00 hod. a ďalej podľa vzájomnej dohody rodičov.“ Piatym odsekom výroku súd rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 24 ods. 1 a 3, § 25 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 2 a 5,
§ 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“), § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“) a § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a
vecne tým, že súd na základe vyššie vykonaného dokazovania v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanovenia dospel k záveru, že návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. P. je
dôvodný, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 01.08.2015, odkedy matka sama zabezpečuje
starostlivosť o maloletú. V ďalšom súd potom prihliadol na skutočnosť, že počas pojednávania rodičia
uzavreli rodičovskú dohodu v znení, ako je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú súd schválil



s prihliadnutím na stanovisko kolízneho opatrovníka, nakoľko mal výsluchom oboch rodičov, správou
kolízneho opatrovníka zo 06.04.2018, za preukázané, že je v prospech mal. P., reflektuje faktický stav
výkonu starostlivosti matky o maloletú, na ktorom za daných okolností nie je dôvod nič meniť, keď v
starostlivosti matky neboli zistené akékoľvek nedostatky. Rodičovská dohoda zároveň zohľadňuje aj
názor mal. P. vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom počas šetrenia 29.03.2018.

3. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na
to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na
maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na
svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené
od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak,
aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú
životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.
Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich potrieb.

4. Vykonaným dokazovaním výsluchom matky mal súd za preukázané, že mal. P. v čase podania návrhu
mala 11 rokov, navštevovala 6. ročník základnej školy, pričom v šk. r. 2017/2018 navštevuje 8. ročník
základnej školy. Maloletá sa v škole stravuje, s čím má matka zvýšené výdavky vo výške cca 30 eur
mesačne. Matka má s maloletou, ktorá je zdravá a prekonáva bežné detské ochorenia, spojené bežné
výdavky na stravu a ošatenie. Zvýšené výdavky má matka tým, že maloletá navštevuje divadelný krúžok,
s čím sú spojené výdavky výške 15 - 20 eur na návštevu divadla do Bratislavy autobusom, na divadelné
predstavenie idú raz za 2 mesiace. Od februára 2018 začala maloletá 3krát do týždňa navštevovať
tréningy boxu, za ktoré matka uhrádza výdavky vo výške 25 eur mesačne.

5. Vykonaným dokazovaním výsluchom matky a listinnými dôkazmi (uvedenými v bode 18 odôvodnenia
tohto rozsudku) mal súd za preukázané, že matka bola do augusta 2016 nezamestnaná, evidovaná
na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie, bez príjmu, od 01.06.2016 pracovala ako opatrovateľka s
priemerným mesačným zárobkom v čistom od marca 2017 cca 370 eur, od 01.10.2016 si tiež privyrábala
upratovaním lekárne, mesačne si privyrobila sumou 10 eur. V auguste 2017 začala matka pracovať ako
upratovačka na polovičný úväzok v súkromnej umeleckej škole s príjmom vo výške 300 eur v čistom,
zároveň si privyrábala na dohodu o pracovnej činnosti v lekárni sumou 70 až 80 eur mesačne, pričom
z dôvodu, že mala chorého otca v období od júla 2017 do januára 2018 si nemohla privyrábať, a preto
jej príjem v uvedenom období bol len z upratovania vo výške 300 eur mesačne. Poberala len prídavok
na mal. P. a náhradné výživné vo výške 70 eur mesačne. Matka spolu s mal. P. bývajú v podnájme, za
ktorý uhrádza 235 eur mesačne. Matka má iba vyživovaciu povinnosť k mal. P..

6. Vykonaným dokazovaním výsluchom otca a listinnými dôkazmi (uvedenými v bodoch 19, 20
odôvodnenia tohto rozsudku) mal súd za preukázané, že otec bol evidovaný v evidencii uchádzačov o
zamestnanie v čase od 27.07.2015 do 30.06.2016, tiež od 26.07.2016 do 07.02.2017 a od 17.07.2017
do 07.01.2018, kedy bol vyradený na základe nedoloženia dokladov. Bola mu bola priznaná pomoc
v hmotnej núdzi v sume 152,10 eur mesačne od 01.03.2016. Súd tiež zistil, že od 01.07.2016 do
25.07.2016 pracoval na základe pracovnej zmluvy S. S., s.r.o., s príjmom vo výške 278 eur v čistom,
pracovný pomer bol skončený dohodou, pretože dostával minimálnu mzdu, pričom príjem nezodpovedal
práci, ktorú vykonával. Od konca júla 2016 do 08.02.2017 bol práceneschopný, poberal nemocenské vo
výške cca 6,70 eur na deň, asi 190 eur mesačne, od 08.02.2017 do 16.03.2017 pracoval s priemerným
mesačným zárobkom v čistom vo výške 475 eur aj so stravnými lístkami. Zamestnal sa aj v spoločnosti
P. F., s. r. o, pričom k skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou, nakoľko prácu zdravotne nezvládal.
Od 08.02.2018 do 16.03.2018 bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti na pozíciu pomocné
práce vo výrobe. Je stredoškolsky vzdelaný, má ukončenú SPŠ strojársku s maturitou, je vyučený
v odbore strojárstvo - automechanik, ovláda tri jazyky - ruština, nemčina a slabo angličtinu. Taktiež
absolvoval aj HCCP skúšky tzn., že môže pracovať s potravinami. Má prax tiež ako vodič, montážnik
a skladník. Otec je výlučným vlastníkom 2 garáží, podielovým spoluvlastníkom zastavanej plochy a
nádvoria, záhrady a domu, tiež lesných pozemkov. Výsluchom otca ako aj obsahom spisu mal súd tiež
za preukázané, že otec má zdravotné problémy, má vysoký tlak, nemôže pracovať na 3 zmeny, max. iba
na dve zmeny, avšak o priznaní aspoň čiastočného invalidného dôchodku neuvažoval, pretože odmieta
chodiť po úradoch vybavovať papiere, keď zdravotné problémy po čase pominú, musel ísť na 3 mesiace



do liečebne, avšak sám si nemyslí, že je to s ním až také zlé. Potvrdil zároveň pravidelné požívanie
alkoholu. Má vyživovaciu povinnosť k mal. P..

7. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu matky na
určenie výživného otcovi pre maloletú P.. V danom prípade súd pri rozhodovaní prihliadal na odôvodnené
potreby maloletej P., výdavky, ktoré matka vynakladá na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, pričom
najmä s prihliadnutím na jej vek väčšiu časť vyživovacej povinnosti nahrádza výkonom osobnej
starostlivosti o maloletú, čím sa potom uspokojovanie materiálnych potrieb dieťaťa presúva na otca aj
s prihliadnutím na výšku príjmu matky. Zároveň súd prihliadol aj na možnosti, schopnosti a majetkové
pomery oboch rodičov, pričom mal. dieťa zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. S poukazom na uvedené
preto súd určil otcovi platiť výživné pre mal. P. vo výške 120 eur. Pri určení výživného súd prihliadol na
skutočnosť, že matka bola v čase podania návrhu nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, mesačne
si privyrobila sumou 200-250 eur mesačne, poberala rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne,
iný príjem nemala. Tu však súd uvádza, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli
natoľko priaznivé, že by mohla zabezpečovať výživu maloletej v celom rozsahu z vlastných prostriedkov,
tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v
ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd preto určil otcovi vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť k mal. P. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti, schopnosti a
majetkové pomery otca s zohľadňujúc aj ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, v zmysle
ktorej je možné určiť výživné percentuálnym podielom v rozsahu 25 % - 30 % z príjmu povinného rodiča.
Súd príjem otca ustálil vo výške 600 - 800 eur mesačne. Takýto príjem zodpovedá vzdelaniu, ako aj
praxi otca, pričom súd nezohľadnil skutočný príjem otca, ktorý predstavuje iba príjem zodpovedajúci
minimálnej mzde, resp. žiaden príjem. Otec je pritom dlhodobo nezamestnaný, posledný pracovný
pomer bol ukončený k 16.03.2017, od 08.01.2018 nie je evidovaný na úrade práce, pričom vyradený bol
z dôvodu na základe nedoloženia dokladov. Súd dopĺňa, že hoci má otec dlhodobo zdravotné problémy,
tieto však nie sú tak závažné, keďže z obsahu spisu vyplýva, že môže vykonávať prácu na dve zmeny.
Tu súd zároveň poukazuje aj na vyjadrenia otca týkajúce sa riešenia svojho zdravotného stavu, na
skutočnosť, že pravidelne požíva alkohol, na jeho majetkové pomery, ako aj na skutočnosť, že prácu si
aktívne nehľadá, keďže za obdobie od januára 2018 do konca marca 2018 bol iba na jednom pracovnom
pohovore.

8. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť s účinnosťou odo dňa podania návrhu matkou, t.j. 01.06.2016
poukazujúc na obsah § 77 ods. l Zákona o rodine, nakoľko zo zhodných tvrdení rodičov mal za
preukázané, že v danom období už nežili v spoločnej domácnosti. Súd mal zhodnými tvrdeniami rodičov
za preukázané, že otec v rozhodnom období od 01.06.2016 do 31.03.2018 uhradil výživné vo výške 150
eur do novembra 2017, v decembri 2017 výživné vo výške 50,- eur a v januári 2018 sumu 85,- eur. Z
uvedeného potom súd vychádzal pri určení nedoplatku na splatnom výživnom vo výške 2.355 eur (od
01.06.2016 do 31.03.2018, t.j. 22 mesiacov po 120 eur mesačne .... spolu 2.640 eur - uhradené výživné
vo výške 285 eur). Tento dlh súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 65,42 eur spolu
s bežným výživným pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade neuhradenia splatnej splátky s
tým, že uvedené mesačné splátky súd považoval za primerané s ohľadom na výšku určeného výživného,
na výšku splatného dlhu, možnosti a schopnosti otca, ako aj jeho majetkové pomery, pričom k splateniu
nedoplatku dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do 36 mesiacov. Ďalšie argumenty súd považoval
pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať.
I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu otca zaoberajúcu sa ďalšími
okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou, pričom na otázky, resp. problémy, ktoré sa nachádzali vo vyslovenom
právnom názore odvolacieho súdu, súd zodpovedal (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.
k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).



9. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec vzhľadom na to, že od 22. júna 2018 je vo väzbe v
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Nemá žiadne finančné prostriedky, ani možnosť zarobiť si a taktiež posielať
akékoľvek veci z väzby ÚVV Leopoldov. Taktiež nie je ani pracovne zaradený, zákon mu to neumožňuje.
Do ÚVV Leopoldov sa dostal, keď bránil matku, pred útokmi mal. P.. Kopala a zhodila svoju matku, čo
otec videl a reagoval na tento skutok neprimerane. Na záver otec požiadal súd o zhovievavosť pri určení
výživného do doby, kým sa veci neupravia a začne pracovať.

11. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník. Pri určení výšky výživného sa vychádzalo z príjmu oboch
rodičov, ich možností a schopností, majetkových pomerov a predovšetkým z potrieb mal. P.. Určená
výška výživného je v záujme maloletej, preto Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany odporúča
rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdiť.

12.  K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že vie, že otec to nemá jednoduché, keď je vo väzbe,
ale tak isto matka to nemá ľahké, čo sa týka zabezpečenia mal. P., ktorá chodí už do 9. triedy, s čím
súvisia aj finančné náklady. Pôjde na Hotelovú školu, čím sa výdavky ešte zvýšia a 70 eur, ktoré si dal
otec znížiť na 35 eur je neprípustné. Matka platí dosť vysoké nájomné, má výdavky na krúžky mal. P.,
stravu, oblečenie. V závere matka navrhla napadnutý rozsudok súdu I. inštancie potvrdiť.

13. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov sa mu veľmi zhoršil
zdravotný stav a najmä psychický stav, pretože trpí mániodepresiou, schizofréniou, hypertenziou 3.
stupňa. Zatiaľ nemá žiaden príjem a ani nepracuje, ale žiadal ústne aj písomne niekoľkokrát o prácu na
8 hodín. Otcovi chodia neustále iba pohľadávky zo súdu a iné ako napr. platenie nájmu bytu - dlžoba
je vyše 2.200,- eur, splátka mobilného telefónu, splácanie dlhu - úveru F. X. X. - mesačne po 60,- eur
- dlžoba 800,- eur, 1x úhrada trestného konania 60,- eur + 150,- eur súdny znalec, 1x ďalšia úhrada
trest. konania 60,- eur + 200 eur dvaja súdny znalci aj iné. Taktiež berie lieky 3x denne, 5 kusov liekov,
oproti žitiu v civilnom živote kde požíval 1x denne 1 (jeden) kus - liečiva. Otec trpí poruchou psychiky
a správania a bolo mu uložené liečenie ambulantnou formou od znalkyne - z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvie psychiatria. Ďalej otec uviedol, že s matkou sa asi mesiac pred vzatím do väzby do
Leopoldova uzmierili aj zblížili a taktiež navzájom odpustili. Rozmýšľali o spoločnom žití aj bývaní, s mal.
P.. Jedinou podmienkou bolo, že otec nastúpi na liečenie - a to ústavnou, alebo ambulantnou formou,
čo mieni a chce učiniť čím skôr, aby spolu všetci traja mohli žiť ako úplná rodina. Pokiaľ bude otec môcť
a zaradia ho do pracovného pomeru určite chce platiť a prispievať finančne na mal. P..

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP), preskúmal rozsudok súdu I. inštancie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je v napadnutom výroku II. o výške výživného vecne správny.

15. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom I. inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu I. inštancie vo veci
určenia výživného, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na
správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu I. inštancie odchýliť a
nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu I. inštancie sa potom
žiada dodať už len nasledovné:



16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností
živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len
pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom
oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto
osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu
výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa
a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy,
ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom
prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

20. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, maloleté dieťa pochádza z druhovského
pomeru rodičov. Odvolací súd mal za preukázané, že otec bol evidovaný v evidencii uchádzačov o
zamestnanie v čase od 27.07.2015 do 30.06.2016, tiež od 26.07.2016 do 07.02.2017 a od 17.07.2017
do 07.01.2018, kedy bol vyradený na základe nedoloženia dokladov. Je stredoškolsky vzdelaný, má
ukončenú SPŠ strojársku s maturitou, je vyučený v odbore strojárstvo - automechanik, ovláda tri jazyky
- ruština, nemčina a slabo angličtinu. Taktiež absolvoval aj HCCP skúšky tzn., že môže pracovať s
potravinami. Má prax tiež ako vodič, montážnik a skladník. Otec je výlučným vlastníkom 2 garáží,
podielovým spoluvlastníkom zastavanej plochy a nádvoria, záhrady a domu, tiež lesných pozemkov.
Otec má zdravotné problémy, má vysoký tlak, nemôže pracovať na 3 zmeny, max. iba na dve zmeny,
avšak o priznaní aspoň čiastočného invalidného dôchodku neuvažoval, pretože odmieta chodiť po
úradoch vybavovať papiere, keď zdravotné problémy po čase pominú, musel ísť na 3 mesiace do
liečebne, avšak sám si nemyslí, že je to s ním až také zlé. Potvrdil zároveň pravidelné požívanie alkoholu.



21. Otec vo svojom odvolaní vyššie uvedené skutočnosti nespochybnil, uviedol však ďalšie skutočnosti
- vzatie do väzby z dôvodu spáchaného trestného činu a z tohto dôvodu nedostatok finančných
prostriedkov. Uvedená skutočnosť však nastala až po vydaní napadnutého rozsudku súdu I. inštancie.
Odvolací súd uvádza, že správne súd I. inštancie vychádzal zo skutočnosti, že vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom je prvoradá, bolo preto potrebné skúmať nielen aktuálne príjmy otca, ale aj jeho možnosti
a schopnosti ako určujúce kritérium pre úpravu rozsahu vyživovacej povinnosti. Prvoinštančný súd preto
zohľadnil, že od 1.6.2016 je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vychádzajúc z možnosti
príjmu pri dosiahnutom vzdelaní a praxi otca. Otec bol z vlastnej viny aj vyradený z úradu práce od
8.1.2018, keď nedoložil potrebné doklady, má zdravotné problémy, ktoré si však nerieši, naopak je
častý konzument alkoholických nápojov. Otec na pojednávaní zo dňa 17.4.2018 uviedol, že pokiaľ sa
zamestná bude platiť aj vyššie výživné. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému
zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktorí sú v plnej miere odkázaní výživou na svojich rodičov, keďže
nie sú schopné samy sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol
na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd I.
inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k mal. P., rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre
stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, zvýšil výživné pre mal. P. správne. Z podania ÚVTOS
a ÚVV Ilava vyplýva, že otec mohol pracovať aj po odsúdení za trestný čin, avšak bol vyradený dňa
25.10.2018 z dôvodu nezvládnutia technického postupu. Odvolací súd aj z tohto dôvodu neprihliada na
túto zmenu u otca, ktorá navyše nastala až po vydaní napadnutého rozsudku súdu I. inštancie.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v
napadnutých výrokoch ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

25. Podľa § 121 CSP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

26. V danom prípade súd I. inštancie nezmenil predchádzajúci rozsudok súdu I. inštancie č. k.
8P/119/2011-53 zo dňa 6. decembra 2011 v dôsledku čoho by popri sebe existovali dva právoplatné a
vykonateľné rozsudky v jednej veci. Túto skutočnosť odvolací súd vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť
napadnutého rozsudku súdu I. inštancie, kvôli ktorej odvolací súd opravil napadnutý rozsudok súdu I.
inštancie tak, že ho doplnil o výrok, ktorým zmenil rozsudok súdu I. inštancie č. k. 8P/119/2011-53 zo
dňa 6. decembra 2011.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

28. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).