{"guid": "21c551da-ebf8-4d03-88aa-58d7fd690aa4:8fd931b2-0333-441f-a73d-312e48d8647a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3713203332.1", "spisova_znacka": "4Co/408/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/408/2013 z 29. 4. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 29. apríla 2014, sp. zn. 4Co/408/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3713203332.1", "identifikacne_cislo": "3713203332", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fd931b2-0333-441f-a73d-312e48d8647a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3713203332.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3713203332.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3713203332.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/408/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203332
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713203332.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Q. V., bytom X., X. XXXX/XX, proti odporcovi F.
V., bytom X. XXX, G. republika, zastúpeného JUDr. E. B., advokátkou, so sídlom B., A. XX/B, o určenie
príspevku na nevydatú matku, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 31. mája 2013, č.k. 10C/49/2013-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách konania   m e n í  tak,
že odporcovi náhradu trov konania     n e p r i z n á v a.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 524,69 Eur, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka podala na súd návrh o určenie
príspevku na nevydatú matku. Ešte pred tým, ako súd začal vo veci pojednávať, navrhovateľka
podaný návrh vzala späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že bolo rozhodnuté súdom o právach
a povinnostiach k mal. dieťaťu účastníkov konania. Súd prvého stupňa konanie zastavil s poukazom
na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p., z dôvodu, že
navrhovateľka procesne zavinila zastavenie konania. Odporcovi priznal trovy konania, spočívajúce v
trovách právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, 3, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v celkovej výške 524,69 Eur, a to prevzatie a príprava zastúpenia 210,81
Eur, spísanie vyjadrenie na súd dňa 25.04.2013 210,81 Eur, 2x režijný paušál á 7,63 Eur, sumu 15,26
eur a 20 % DPH, vo výške 87,45 Eur.

Proti tomuto uzneseniu, a to  v časti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľka. Uviedla, že návrh na určenie príspevku podala na súd prvého stupňa z dôvodu
nevyhovujúcej finančnej situácie, späť návrh vzala, pretože bol podaný po lehote. Poukázala na §
150 ods. 1 O.s.p. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného
práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo
skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické
sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu
trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto
prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznané čiastočnom, a to práve s
ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Vzhľadom k tomu, že je na
rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 7.600,- Kč (cca 296 Eur), z uvedenej
sumy rodičom na domácnosť prispieva sumou 100 Eur, zostáva jej na ostatné náklady čiastka 190



Eur. Je pravdou, že podala návrh na začatie konania z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, avšak
keď bola informovaná, že návrh bude zastavený, pretože maloletá dcéra už dovŕšila dva roky, tento
zobrala späť pred začatím pojednávania. Odporca má príjem cca 16.000,- Kč, je slobodný, nemá žiadnu
vyživovaciu povinnosť, okrem výživného 100 Eur, ktoré platí na mal. Q.. Súd prvého stupňa mal v danom
prípade zohľadniť jej finančnú situáciu, ktorá je nepriaznivá. Trovy konania vo výške 524,69 Eur nie je
schopná zaplatiť, tieto sú 2x vyššie ako jej mesačný príjem, ktorý po odpočítaní príspevku na domácnosť,
nepostačuje na náklady navrhovateľky a jej dcéry. V danom prípade ide o dôvody osobitného zreteľa,
s prihliadnutím na ktoré mal súd rozhodnúť podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pričom tieto dôvody uviedla už
v návrhu na začatie konania (požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov z finančných dôvodov).
Navrhla odvolaciemu súdu zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa tak, že odporcovi trovy konania vo
výške 524,69 Eur z titulu trov právneho zastúpenia neprizná.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa, ako
vecne správne potvrdiť a zaviazať neúspešnú navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania,
spočívajúcich v trovách právneho zastupovania vo výške 135,86 Eur. Dôvodil, že navrhovateľka podala
vecne neodôvodnený návrh, ktorému súd nemohol vyhovieť, a keby návrh nebola zobrala späť, súd by
jej návrh rozsudkom zamietol, nakoľko inú možnosť, s ohľadom na kogentné ustanovenie § 74 ods. 1
zákona o rodine, ani nemal. Poukázal na § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a žiadal trovy konania priznať
z dôvodu, že navrhovateľka zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Uviedol, že navrhovateľka podala
návrh, ktorý je možné kvalifikovať ako svojvoľné a od začiatku bezúspešné uplatňovanie práva (§ 138
O.s.p.), a preto je odporca toho názoru, že nie je daný dôvod na postup podľa § 150 O.s.p., teda nie je
daný dôvod ani na čiastočné ani na úplné nepriznanie náhrady trov konania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania) podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný
prípad, kde výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Je akceptovateľné, aby išlo tak o skutočnosti súvisiace s priebehom konania, ako
aj o skutočnosti existujúce mimo konania (najčastejšie pomery účastníkov). Rovnako nič nebráni súdu
zohľadniť aj také okolnosti, ktoré bezprostredne pri rozhodnutí vo veci samej nemali význam, ale v otázke
trov konania, osobitne dôvodov, pre ktoré je namieste nepriznať ich náhradu, tento význam nadobúdajú.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť
povinnosť neúspešnému účastníkovi nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Môže tak urobiť
podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania.
Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 142 O.s.p.) i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je
odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych
prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené.



Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie §
150 O.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery
toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové
pomery oprávneného účastníka. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to
nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci
nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku
na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

Preskúmaním spisového materiálu mal odvolací súd za preukázané, že písomným podaním zo dňa
25.03.2013 sa navrhovateľka od odporcu domáhala prispievania na jej výživu sumou 100 Eur mesačne
od 01.03.2013, vždy do 20. dňa v mesiaci. Súčasťou návrhu je aj žiadosť navrhovateľky na oslobodenie
od súdnych poplatkov z dôvodu, že je nemajetná. Súd prvého stupňa následne napadnutým uznesením
zo dňa 31.05.2013, č.k. 10C/49/2013-21 konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p., pre späťvzatie
návrhu navrhovateľkou.  Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania, spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia vo výške 524,69 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia
§ 146 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa  dospel k záveru, že v danom prípade je nevyhnutné
použitie ustanovenia § 150 O.s.p., nakoľko sú na to splnené zákonné dôvody. Navrhovateľkine
finančné a majetkové pomery neumožňujú zaviazať ju na úhradu trov konania odporcu (tvoriace trovy
právneho zastúpenia), pričom nepriznanie trov konania odporcovi nespôsobí ujmu.  Navrhovateľka je
na rodičovskej dovolenke, stará sa o mal. Z. Q., ku ktorej má vyživovaciu povinnosť.  Jej rodičovský
príspevok činí 7.600,-Kč (296 eur) a nemá žiadny majetok, žije v dvojizbovom byte svojej matky. Súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení pre späťvzatie návrhu navrhovateľkou aplikoval § 146 ods.
2 O.s.p., bez toho, aby skúmal, či tu nie je atribút hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval
náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. Námietka odporcu, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu
navrhovateľky uviedol, že návrh bol svojvoľným a od začiatku bezúspešným uplatňovaním práva, a
preto nie je daný dôvod na čiastočné ani na úplné nepriznanie náhrady trov konania, neobstojí. Ani
prípadné zamietnutie návrhu navrhovateľky súdom prvého stupňa by nemalo vplyv na rozhodnutie o
trovách konania, kedy by taktiež bolo možné použiť ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. Pri rozhodovaní o
trovách konania je tak nevyhnutné zohľadniť nielen výsledok konania (v danej veci zastavenie konania
pre späťvzatie návrhu navrohovateľkou), opodstatňujúci priznať trovy konania odporcovi, ale osobitne
aj dôvody, kedy je namieste náhradu trov konania nepriznať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti výroku o trovách konania zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si v odvolacom konaní
žiadne trovy návrhom neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/49/2013", "guid": "e0695fd5-0384-4ca8-9035-7551f9825e50:65cc53ce-e28d-4df9-be6a-e0d88de16193", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}