Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/45/2016 z 27. 9. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 27. septembra 2016, sp. zn. 5CoP/45/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3115203573.2 Krajský súd Trenčín | 5CoP/45/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3115203573.2 | 2016-09-27 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a66de7d2-b2aa-427c-9b61-0775452c504c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115203573.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/45/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115203573
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115203573.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky L. T., bytom A. XXX/XX-XX, W. nad S. a otca M. C., bytom J. G.
XXX/X, D. W., o návrhu matky na zákaz styku s maloletým, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 21. apríla 2016, č.k. 31P/35/2015-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie otcovi dieťaťa M. C. zakázal sa stretávať s mal. M. C..
Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/165/2009-13 zo dňa 06.07.2009. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že matka mal. podala na súde dňa 20.02.2015 návrh na nariadenie
predbežného opatrenia a návrh vo veci samej, ktorým žiadala, aby súd zakázal otcovi stretávať sa s
mal. M.. Vec bola prejednaná a rozhodnutá podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti otca mal., ktorý
pri výsluchu pred dožiadaným súdom Trnava uviedol, že súhlasí aby súd vec prejednal a rozhodol v
jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca mal. pred dožiadaným súdom Trnava
vykonanom dňa 27.08.2015, matky mal., kolízneho opatrovníka mal. a oboznámením sa s návrhom
matky mal., uznesením tunajšieho súdu č.k. 31P/35/2015 - 13 zo dňa 23.03.2015, uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/31/2015 - 27 zo dňa 12.05.2015, správou kolízneho opatrovníka zo dňa
20.04.2016, pripojeným spisom tunajšieho súd sp. zn. 30P/305/2013, sp. zn. 30P/25/2009 a sp. zn.
30P/165/2009, zvyšným obsahom spisu a zistil skutkový stav. Otec mal. pred dožiadaným súdom dňa
27.08.2015 uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí. Ďalej uviedol, že s maloletým bol upravený styk
v konaní pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. 30P/26/2009 z dôvodu, že mu matka mal. odmietala
maloletého dávať, a to každú párnu sobotu ráno od 08:00 do 19:00 a nepárnu nedeľu od 08:00 do 19:00
hod., ktorý styk mu matka mal. s maloletým umožnila až po jeho úprave súdom, pričom mal záujem
stretávať sa s maloletým aj mimo stanoveného času. Počas úpravy styku po maloletého chodil v soboty
a nedele, napr. kúpalisko, cirkus, kino a pod.. S matkou mal. žil 10 rokov, potom zostal na ulici, bez
peňazí a odišiel zo spoločnej domácnosti. Výživné určené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.
30P/25/2009 platil do marca 2010, kedy prišiel o prácu. Je pravdou, že matku mal. napadol v marci 2010,
za čo je v ÚVTOS, ale maloletý nebol svedkom týchto udalostí. V júli 2011 uhradil na exekúciu 100 eur
a 90 eur na výživné, kedy už bol v ÚVTOS. Od nástupu do ÚVTOS sa s maloletým nestýka. Matka mal.
odmieta návštevu maloletého v ÚVTOS, naposledy ho videl v máji 2010. Informácie o maloletom má od
známych a rodiny. Zákaz styku považoval za zbytočný, nakoľko po výkone trestu odňatia slobody bude
mať maloletý cca 16 rokov, čo už nebude mať žiadny zmysel a maloletému sa nebude vnucovať. Je si



vedomý, že ublížil matke mal. a tým ublížil aj maloletému, čo ho mrzí. V ÚVTOS je pracovne zaradený,
zarába cca 35 eur mesačne v hrubom a po vykonaní zrážok mu zostane cca 3,20 eur v čistom. Je
poberateľom predčasného výsluhového dôchodku, z ktorého mu po vykonaní zrážok zostane cca 30
eur. Výživné na maloletého sa od marca 2015 zvýšilo na sumu 130 eur. Zdôraznil, že maloletému by
od neho nehrozilo žiadne nebezpečenstvo, nikdy mu nechcel ublížiť, má ho rád. Dodal, že matka mal.
je zamestnancom ÚPSVaR Trenčín - pracovisko Dubnica nad Váhom a kolízny opatrovník je ÚPSVaR
Trenčín, čo považoval za kolíziu záujmov. Matka mal. na pojednávaní uviedla, že maloletý má 16 rokov,
zverený jej bol do výchovy. Jeho otec žil s nimi v spoločnej domácnosti do roku 2009. Potom sa rozišli a
v roku 2010 ju fyzicky napadol dvakrát za čo je odsúdený. Prvýkrát ju napadol pri dome, rozbil jej hlavu
železným kľúčom, druhýkrát pri pošte. Maloletý bol prítomný v byte keď ju napadol, kedy mal 10 rokov.
Nikdy nemala problémy s tým, aby syna dávala otcovi, no však keď mal. 10 rokov, vždy sa zo stretnutia
vrátil vystresovaný, lebo ho otec spovedal, či niekoho má. Potom prestal platiť výživné, viackrát ju fyzicky
napadol o čom maloletý vedel, bál sa ju pustiť von, všetko to vnímal. Ona bola pozašívaná, chodil za
ňou do nemocnice, zle to na neho vplývalo. Zostala jej viditeľná jazva a maloletému to všetko pripomína.
Je to jeho prianie, nechce sa s otcom stretávať, nechcel ísť za ním ani do väzenia. Keď jej to otec mal.
spravil začal sa pomočovať, chodil k psychologičke, dostávali sa z toho spolu. Otec mal. je 6 rokov vo
väzení a prepustený má byť 01.06.2016, teda má obavu. V roku 2015 podstúpila operáciu a keď mala ísť
do nemocnice podala návrh na PO, lebo sa o syna bála. Výživné vymáhala cestou exekútora. Maloletý
sa s otcom nechce stretnúť. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.04.2016 vyplynulo, že matka
mal. býva spolu s maloletým a jeho starším bratom v 2-izbovom byte vo vlastníctve matky mal., maloletý
má vlastnú izbu. Matka mal. je od 04/2015 na invalidnom dôchodku a od 01.11.2015 zo zdravotných
dôvodov odišla z práce. Matka mal. má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a zabezpečovanie
osobnej starostlivosti o maloletého. Matka mal. sa aj naďalej necíti bezpečne, z ktorého dôvodu trvá
na podanom návrhu. Maloletý je študentom 2. ročníka strednej školy v Dubnici nad Váhom. Maloletý
sa vyjadril, že si želá, aby zákaz styku s otcom pretrvával aj naďalej. Rozsudkom Okresného súdu
Trenčín č.k. 30P/25/2009 - 20 zo dňa 06.07.2009 právoplatným dňa 14.07.2009 bol mal. Jozef zverený
do osobnej starostlivosti matky a v zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/165/2009 - 13
zo dňa 06.07.2009 právoplatným dňa 14.07.2009 je otec mal. oprávnený stretávať sa s mal. M. každú
párnu sobotu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., každú nepárnu nedeľu v čase od 10:00 hod do 18:00
hod., každú veľkonočnú nedeľu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. a počas vianočných sviatkov vždy
26.12. v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., s tým, že matka mal. je povinná styk otca s dieťaťom umožniť,
dieťa na styk s ocom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska matky,
kde je otec povinný dieťa v stanovenom čase matke vrátiť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k.
31P/35/2015 - 13 zo dňa 23.03.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal otcovi mal. M.
C. stretávať sa s mal. M. C.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2015 v spojení
s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/31/2015 - 27 zo dňa 12.05.2015.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je v záujme maloletého ponechať
aj naďalej terajší stav upravený predbežným opatrením a otcovi mal. zakázať stretávať sa s mal. M., a
to s poukazom na závažné okolnosti spočívajúce v správaní sa otca mal. voči matke mal., ktorý sa voči
nej dopustil násilných trestných činov, za ktoré skutky je toho času vo výkone trestu odňatia slobody.
Otec mal. fyzickým útokom na matku mal. zároveň negatívnym spôsobom ovplyvnil aj maloletého, ktorý
má k matke silné citové puto, z ktorého dôvodu má maloletý prirodzene strach a obavy o svoju matku
čo neprispieva k zdravému a priaznivému vývoju maloletého M.. Styk otca s maloletým vytvára priestor
na konfrontáciu medzi rodičmi maloletého za jeho prítomnosti, čo je v priamom rozpore s atmosférou
porozumenia a harmónie, ktorú skutočnosť mal. M. veľmi citlivo vníma. Vplyvom takýchto situácií môže
byť samozrejme ohrozený zdravý psychický vývin maloletého dieťaťa, ale tiež môže byť ohrozené jeho
život a zdravie. Samotný maloletý vyjadril svoj názor, že chce, aby zákaz styku nariadený predbežným
opatrením pretrvával aj naďalej. Súd vzal do úvahy a akceptoval názor maloletého, ktorý je vo veku kedy
vie posúdiť všetky okolnosti danej veci, vie riadne vyjadriť svoj názor a ktorý jednoznačne prejavil vôľu
nestretávať sa s otcom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zakázal stretávať sa otcovi mal. s maloletým
M., keďže prvoradou je v danej veci ochrana maloletého dieťaťa, nielen jeho zdravého psychického
a fyzického vývoja, ale aj ochrana pred inými negatívnymi vplyvmi nepriaznivo pôsobiacimi na vývoj
dieťaťa.

4. Pokiaľ ide o kolíziu záujmov z dôvodu, že matka mal. pracovala pre ÚPSVaR Trenčín - pracovisko
Dubnica nad Váhom a za kolízneho opatrovníka bol ustanovený ÚPSVaR Trenčín, túto skutočnosť súd
vyhodnotil ako nedôvodnú námietku zo strany otca mal. aj z dôvodu, že matka mal. skončila pracovný



pomer k 01.11.2015 a zástupkyňa kolízneho opatrovníka nastúpila do pracovného pomeru k septembru
2015, pričom sa osobne ani nepoznali.

5. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide o konanie,
ktoré je možno začať i bez návrhu.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a ponechal na maloletom či sa s ním chce stretávať. Namietal,
že v odôvodnení rozsudku sa uvádza správa kolízneho opatrovníka zo dňa 20.04.2016, pričom táto
mu nebola doručená a teda súd mu znemožnil sa k tejto správe vyjadriť, tým mu uprel právo konať
pred súdom. Je pravdou, že dal súhlas, aby súd konal v jeho neprítomnosti, avšak mu vzhľadom na
vyššie uvedené znemožnil sa k veci vyjadriť aj písomne. V odvolaní proti predbežnému opatreniu uviedol
všetky skutočnosti týkajúce sa tejto veci a žiadal ich pripojiť k tomuto konaniu. Poukázal, že v danej
veci bolo rozhodnuté len na základe klamstiev matky mal., ktoré špecifikoval. Taktiež namietal zaujatosť
sudkyne, ktorá nepripustila žiadne argumenty, ktoré uviedol a v rozsudku sú neúplné a podané nepriazeň
vzbudzujúcim spôsobom. Taktiež žiadal, aby odvolanie, ktoré podal proti predbežnému opatreniu bolo
pripojené k tejto veci, pričom v rozsudku o tom nie je ani zmienka. Súd zameral dokazovanie len na
fakt, že pred 6 rokmi spôsobil matke mal. ujmu, nevzal do úvahy, že od toho uplynula doba, okolnosti
konfliktu, ani jeho dlhý pobyt vo výkone trestu. Synovi nikdy nechcel ublížiť, ale je si toho vedomí, že
keď ublížil jeho matke, ublížil aj jemu. Rozhodnutie súdu ho však zbavuje možnosti pokúsiť sa o nápravu
a usporiadať vzťahy so synom. Taktiež porušuje jeho rodičovské práva a nerešpektuje ani právo syna,
ktorý bude mať 17 rokov. Verí tomu, že syn povedal pred kolíznou opatrovníčkou ( kolegyňou svojej
matky ), že sa s ním nechce stretávať a uviedol aj prečo, avšak syn nebol vypočutý pred súdom. Chcel
synovi len zatelefonovať a porozprávať sa s ním, nenútil by ho aby sa stretávali, až keď by on sám chcel,
avšak súd do toho násilne a neprirodzene zasiahol. Záverom poukázal na nezákonný postup sudkyne,
ktorá nevyhotovila rozhodnutie v zákonnej lehote a žida byť prítomný pri odvolacom konaní.
7. K podanému odvolaniu otca mal. dieťaťa sa písomne vyjadrila matka mal., v ktorom uviedla, že
s tvrdeniami otca uvedenými v jeho obsiahlom a zavádzajúcom odvolaní nesúhlasí. Okrem iného vo
svojom odvolaní uvádza, že jeho násilie voči nej vyplývalo z jej provokácií a sám odišiel zo spoločnej
domácnosti. Zdržiaval sa na adrese j. G. XXX/XX D. W.. Napriek tomu, že ona toto mesto vôbec
nenavštevovala, bol to práve otec mal., ktorý ju vyhľadával v Dubnici nad Váhom, sledoval, obťažoval,
čím spôsoboval jej i synovi psychickú ujmu. V meste, v ktorom neudával svoj pobyt, ju následne
opakovane fyzicky napadol. Je teda zrejmé a dá sa predpokladať, že ani po odpykaní trestu si chybu
nepripúšťa, zákaz styku chápe ako jej pomstu. Jeho názor je mylný, pretože ona ako matka sa len snaží
vytvoriť synovi domov bez možných psychických otrasov a obáv, ako budú bezpečne žiť po prepustení
otca mal. z výkonu trestu. Ich obavy automaticky vzrástli už podaním odvolania otca mal. proti zákazu
styku s mal. synom M.. Vzhľadom k obsahu odvolania, podľa ktorého chce otec kontakt so synom aj kvôli
tomu, aby mu niektoré veci objasnil, ako aj k veku syna M., ktorý bude mať sedemnásť rokov, uviedla,
že odvolanie dala prečítať aj mal. synovi M.. Syn ju požiadal, či by sa mohol k tomu nejako vyjadriť.
Napriek tomu, že syn nie je plnoletý, jeho vyjadrenie priložila a to, že ako sa už niekoľkokrát vyjadril
v predchádzajúcich výpovediach, momentálne nemá záujem o stretávanie sa s otcom. Ak svoj názor
zmení, sám otca vyhľadá, alebo ho bude kontaktovať. Z uvedených dôvodov preto trvá na tom, že otec
mal. aj v súčasnosti predstavuje pre ňu a ich syna nebezpečenstvo a žiadala, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie.
8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387
ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie
súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
9. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

10. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností,
ktoré vychádza z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich
výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ide teda o obojstranné
právo. Jeho obsahom je tak právo rodiča na kontakt s dieťaťom, ako aj právo dieťaťa na starostlivosť zo
strany rodiča. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. s ním nebýva



v spoločnej domácnosti, je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a
povinností. K ich výkonu dochádza realizáciou styku s dieťaťom. Kontakt rodičov s maloletým dieťaťom
je takým významným činiteľom, že sa ho zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s
maloletým dieťaťom. Právo styku sa premieta aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý
opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom
(Gorgulu versus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah
ku každému z rodičov (Hansenová proti Turecko).

11. Z psychologického hľadiska cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne je jeho všestranný vývoj na
fungujúcu citovo a psychosociálne zrelú ľudskú osobnosť, s produktívnou sociálnou orientáciou. Ako
to už bolo uvedené, dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým
na nich, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku
bezkonfliktné prostredie pre zdravý vývin dieťaťa. Výnimkou z pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný
kontakt rodičov s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo stretávanie s jedným z nich
obmedzené, alebo zakázané. Ide pritom o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských
práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Jediným kritériom
pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku, je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem
dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.

12. Zákon explicitne neustanovuje, čo možno zahrňovať pod normu obsahujúcu relatívne neurčitý
pojem „záujem maloletého dieťaťa“. Tento pojem rozvíja judikatúra súdov. Nemožno rozporovať, že by
vyrastanie v stabilnej atmosfére pokoja, harmónie, porozumenia, lásky, v ktorom výchova smeruje k
pozitívnemu rozvoju osobnosti, mravného, duchovného a sociálneho rozvoja, nadania, nebolo v záujme
maloletého dieťaťa. Preto záujem dieťaťa pri rozhodovaní o obmedzení, resp. zákaze styku rodiča s ním
možno vidieť aj v ochrane fyzického a psychického zdravia (napr. z dôvodu vytesnania si a následného
nepripomínania negatívnych zážitkov vo vzťahu k rodičovi), v dôsledku jeho ochrany pred možnou
neurotizáciou a chronifikovaním až psychotizáciou dieťaťa, z dôvodu styku s druhým rodičom.

13. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s
dieťaťom, je pritom nevyhnutné spoľahlivo zistiť pravý dôvod, pre ktorý bol takýto návrh na súd podaný.
Pokiaľ sa rodič v podanom návrhu odvoláva na záujem dieťaťa daný aj tým, že sa nechce s druhým
rodičom stretnúť, tak judikatúra súdom ukladá jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku rodiča
skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide o predstieraný stav, vyvolaný zámerne pôsobením
rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Smerodajným pre posúdenie týchto
skutočností sú dôvody, na ktoré sa rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku odvoláva, ale aj to,
či vôbec hľadá riešenia a navrhuje ďalší postup na nápravu vzťahov.

14. Ustanovenie § 100 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016 umožňuje maloletému dieťaťu, ktoré je
účastníkom konania a ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne
svoj názor, tento názor vyjadriť a súd má zároveň povinnosť na jeho názor prihliadnuť. Názor maloletého
dieťaťa pritom súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo
iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Právo svoje názory slobodne vyjadrovať vo
všetkých záležitostiach, ktoré sa dieťaťa dotýkajú, zabezpečuje článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa,
ktorý je priamo aplikovateľný v konaní pred občianskoprávnymi súdmi. Názorom dieťaťa sa preto musí
venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni a na ten účel sa dieťaťu poskytuje
najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu.
15. Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci o zákaze styku otca s
maloletým dieťaťom, sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový
stav a rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že je v záujme maloletého ponechať aj
naďalej terajší stav upravený predbežným opatrením a otcovi mal. zakázať stretávať sa s mal. M., a
to s poukazom na závažné okolnosti spočívajúce v správaní sa otca mal. voči matke mal., ktorý sa
voči nej dopustil násilných trestných činov, za ktoré skutky bol vo výkone trestu odňatia slobody. Otec
mal. fyzickým útokom na matku mal. zároveň negatívnym spôsobom ovplyvnil aj maloletého, ktorý má
k matke silné citové puto, z ktorého dôvodu má maloletý prirodzene strach a obavy o svoju matku čo
neprispieva k zdravému a priaznivému vývoju maloletého M.. Odvolací súd zhodne so súdom prvej



inštancie dospel k záveru, že styk otca s maloletým vytvára priestor na konfrontáciu medzi rodičmi
maloletého za jeho prítomnosti, čo je v priamom rozpore s atmosférou porozumenia a harmónie, ktorú
skutočnosť mal. M. veľmi citlivo vníma. Vplyvom takýchto situácií môže byť aj podľa odvolacieho súdu
samozrejme ohrozený zdravý psychický vývin maloletého dieťaťa, ale tiež môže byť ohrozené jeho život
a zdravie. Pritom samotný maloletý vyjadril svoj názor, že chce, aby zákaz styku nariadený predbežným
opatrením pretrvával aj naďalej. Súd prvej inštancie správne v zmysle § 100 ods. 3 O.s.p. účinného do
30.06.2016 zisťoval názor maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka a správne teda vzal do
úvahy a akceptoval názor maloletého, ktorý je vo veku kedy vie posúdiť všetky okolnosti danej veci,
vie riadne vyjadriť svoj názor a ktorý jednoznačne prejavil vôľu nestretávať sa s otcom. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd prvej inštancie správne zakázal stretávať sa otcovi mal. s maloletým Jozefom, keďže
prvoradou je v danej veci ochrana maloletého dieťaťa, nielen jeho zdravého psychického a fyzického
vývoja, ale aj ochrana pred inými negatívnymi vplyvmi nepriaznivo pôsobiacimi na vývoj dieťaťa.

16. Čo sa týka otcom mal. vznesenej námietky zaujatosti voči sudkyni súdu prvej inštancie v odvolaní,
odvolací súd na túto v zmysle § 53 ods. 3 CSP neprihliadal, nakoľko ak sa námietka zaujatosti týka
len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na
námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

17. Rovnako ďalšie odvolacie námietky zo strany otca mal. neobstoja z dôvodu, že súd prvej inštancie na
prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého termín vytýčil na 21.04.2016, čím účastníkom konania
vytvoril predpoklady pre uplatnenie možnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré považujú pre
rozhodnutie vo veci za podstatné. Na predmetnom pojednávaní sa otec mal. zároveň mohol oboznámiť
s obsahom vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 20.04.2016, predmetného pojednávania sa však
napriek riadne doručenému predvolaniu nezúčastnil a pri výsluchu pred dožiadaným súdom uviedol,
že súhlasí, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, preto nemožno uzavrieť, že by v
danej súvislosti otcovi mal. bola súdom prvej inštancie odňatá možnosť vyjadriť sa k správe kolízneho
opatrovníka.
18. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 57 CMP v spojení s § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).