Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/320/2018 z 19. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2018, sp. zn. 13Co/320/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6418203737.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/320/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6418203737.1 | 2018-11-19 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4289101-160a-4275-939e-f51fecf7f9f8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6418203737.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/320/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418203737
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6418203737.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu:
E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. F. XXXX/XX, XXX XX O. V., zast. Mgr. et Mgr. Lívia Šouc
Kosťová, advokátka, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 5 Csp/62/2018-22 zo dňa 17. 09. 2018 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Csp/62/2018-22 zo dňa 17. 09. 2018 v napadnutej
časti, ktorou súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu
vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere č. 9026151688 zo dňa 29. 04. 2011 p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o
zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere č. 9026151688 zo dňa 29. 04. 2011 (výrok prvý).
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok druhý).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa vo veci samej domáha aby súd
určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 3026151688 zo dňa 29.04.2011 uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná. Zároveň podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáha,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho
z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 9026151688 zo dňa 29.04.2011 a zároveň aby uložil
zamestnávateľovi žalobcu spoločnosti F.LLI CANIL INTERNATIONAL TRANSPORT s.r.o., so sídlom
Pestovateľská 10, 821 04 Bratislava, IČO: 31 387 209 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 29.04.2011 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom
žalovaného zmluvu o úvere č. 9026151688 (ďalej len ako „zmluva o úvere“). Spolu s uzatvorením zmluvy
o úvere zároveň uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zakomponovaná
v bode 3.9 zmluvy o úvere a znie nasledovne: „Podpisom tejto ZoÚ Dlžník a Spoludlžník, a to každý
z nich osobitne, uzatvárajú s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964
Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením Pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s
príslušným bodom OP.“ Žalobca má za to, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola s ním
ako so spotrebiteľom individuálne dojednaná (hoci sa tak formálne môže javiť), musel totiž akceptovať
uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o úvere, inak by mu úver poskytnutý
nebol, čo bolo v jeho ťažkej situácii neprípustné. Dohoda o zrážkach predstavuje formulárovú zmluvu,
ktorá nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom



postavení strán v neprospech jeho ako spotrebiteľa. Jej dojednanie musel akceptovať, aby jeho konanie
nemalo následky vo vzťahu k získaniu úveru (spočívajúce v jeho neposkytnutí). Vzhľadom k uvedenému
je toho názoru, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je aj z tohto dôvodu od počiatku neplatná.
Žalobca odôvodňuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tým, že pri prvom výplatnom termíne
sa začnú voči nemu vykonávať zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody a dôjde k poškodeniu
finančných resp. majetkových záujmov jeho osoby, čo v podstate vyvolá ďalšie bezdôvodné obohatenie
žalovaného voči jeho osobe. Má reálnu obavu z ďalšieho postupu žalovaného a predovšetkým zo straty
časti mzdy na základe výzvy žalovaného plniť. Žalobca má za to, že je potrebné a nevyhnutné, aby
bol zákaz špecifikovaný v tomto návrhu uložený aj jeho zamestnávateľovi, a to až do rozhodnutia vo
veci samej. V opačnom prípade mu hrozí ujma, pričom navrátenie do pôvodného stavu nemusí byť v
budúcnosti dobre možné, resp. môže byť vylúčené.

4. Súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326 ods. 1 , §
328 ods. 1 , § 329 ods. 1 CSP. Pri posudzovaní veci vychádzal z toho, že neodkladné opatrenie nie je
konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením neodkladného
opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pred
nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
končeného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na
dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

5. Okresný súd na základe predložených listinných dokladov mal za preukázané, že bola uzavretá
dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z titulu poskytnutého úveru,
pričom na základe takejto dohody sa v súčasnosti vykonávajú zrážky z dôvodu, že žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobcu aby začal vykonávať takéto zrážky pre pohľadávku žalovaného. Ako vyplýva
z uzatvorenej zmluvy o úvere, ako aj z dohody o zrážkach zo mzdy, tak oba takéto právne úkony
majú formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text
takýchto úkonov bol predtlačený s tým, že zamestnanec právneho predchodcu žalovaného len vypĺňal
príslušné údaje o žalobcovi, ako aj úvere. Zároveň zo zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo
mzdy nevyplýva, že by bol úver poskytnutý žalobcovi na výkon zamestnania, povolania alebo výkon
podnikateľskej činnosti. Samotný žalobca mohol takúto zmluvu buď podpísať alebo odmietnuť ako
celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Z týchto dôvodov tak
okresný súd dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o spotrebiteľsko-
právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy bola
veriteľom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a žalobca
ako dlžník bol fyzická osoba, ktorej nebol úver poskytnutý na účel podnikania resp. zamestnania.
Podľa názoru okresného súdu hrozí, že žalobca utrpí ujmu spočívajúcu v tom, že mu budú naďalej
vykonané zrážky zo mzdy. Okresný súd zároveň poukazal na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, nevylučuje aby bola použitá na zabezpečenie záväzku
medzi účastníkmi záväzkovo právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby
okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi, uhrádzaná
bez toho aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak ako slabšia
strana záväzkovo právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu alebo si uplatniť
svoje práva na súde. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa a žalovaný realizuje prostredníctvom
zamestnávateľa žalobcu úhrady svojej pohľadávky bez toho, aby bola preskúmaná alebo judikovaná
súdnym rozhodnutím okresný súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva
na zrážky zo mzdy. Z týchto dôvodov so zreteľom na účinnú ochranu žalobcu ako spotrebiteľa uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa používania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

6. V prevyšujúcej časti okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, z dôvodu,
že Civilný sporový poriadok neumožňuje neodkladným opatrením uložiť povinnosť subjektu, ktorý nie
je stranou sporu.

7. Nakoľko žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal aj žalobu vo veci
samej, okresný súd o trovách konania nerozhodol.



8. Proti prvému výroku uznesenia v súlade s § 355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP, v lehote v súlade s §
362 ods. 1 CSP podal žalovaný odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. a/ f/, g/, h/ CSP. V odvolaní uviedol,
že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere neexistovalo ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. v
znení účinnom ku dňu 01. 05. 2014 čo znamená, že nejestvoval žiaden osobitný právny predpis, ktorý
by považoval za neprípustné zabezpečenie záväzku voči spotrebiteľovi dohodu o zrážkach zo mzdy.
Nie je a nemôže byť naplnený prípadný predpoklad procesnej prípustnosti žaloby žalobcu, ak by bol
žalobca žalobu podal podľa § 137 písm. d/ CSP.
Uviedol, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 04. 2015 je nevyhnutné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Obč. zákonníka je
právnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a umožňuje veriteľovi uspokojiť
svoju pohľadávku zrážkami zo mzdy, resp. z iného príjmu dlžníka, bez následného súhlasu dlžníka
predložením dohody platiteľovi mzdy. Tento inštitút zákon nevylučoval do 01. 05. 2014. Dohoda o
zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút a
nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu.
Jej účelom je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so
základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve
jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky.

Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je v súlade s § 53 ods. 4 OZ zmluvnou podmienkou, ale samostatným
dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Na súde sa vedie konanie 7 Csp
72/2018 o zaplatenie, v ktorom žalovaný vystupuje ako žalobca, žalovaný vzniesol námietku premlčania,
avšak nenamietal platnosť zmluvy o úvere.

Ak by aj súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na
platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. A
určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je, alebo nie je právny vzťah alebo právo. Nie
je možné sa stotožniť s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry žalobcu, nakoľko práve
vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh žalobcu voči žalovanému znižuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je určitá, jasná, ako aj zrozumiteľná.

Žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže má za to, že
spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmeniť tak, že súd návrh zamietne, resp. rozhodnutie zruší a konanie zastaví.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy o úvere, predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá
nebola individuálne dojednaná. Na daný právny vzťah sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Naliehavý právny záujem na podaní
žaloby je daný, podľa § 11 ods. 4 zák. č. .129/2010 Z. z., spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobcu. Pokiaľ ide o konanie vedené na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 7 Csp/72/2018, v ktorom žalovaný vystupuje ako žalobca, žalobca zobral žalobu späť
a konanie bolo zastavené, a teda nie je možné prejudikovať závery týkajúce sa toho, či bola namietaná
alebo nenamietaná platnosť zmluvy o úvere. Žalovaný je vecne pasívne legitimovaný, nejedná sa o
nerozlučné procesné spoločenstvo. Žalovaný vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa, vrátane
práva požadovať zrážky zo mzdy.

10. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

11. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.



13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej
veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v
ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil
skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak
urobil správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj
odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

15. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 ods. 1 CSP rozhodol na
základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva,
ktorú správne interpretoval. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania o určenia, že
dohoda o zrážkach zo mzdy č. 9226151688 zo dňa 29. 04. 2011 uzatvorená medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného je neplatná, pričom poukázal na neplatnosť predmetnej dohody v súlade
s § 39, 37 ods. 1 Obč. zák., tvrdí, že predmetná dohoda bola zakomponovaná v bode 3.9 Zmluvy
o úvere, nebola vopred individuálne dojednaná, bola súčasťou zmluvy o úvere, pričom dohodu
musel akceptovať. Ide o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný predložil jeho zamestnávateľovi výzvu na
vykonávanie zrážok zo mzdy a hrozí mu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy tým, že sa začnú voči
nemu vykonávať zrážky zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy a dôjde k poškodeniu
finančných resp. majetkových záujmov jeho osoby.

18. Odvolací súd udáva, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená
existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),

19. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - jedným je bezodkladná úprava právnych
pomerov a druhým je potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení
vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť
nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia. Tieto skutočnosti pritom musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo,
mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Z charakteru neodkladného opatrenia i z úpravy postupu
súdu pri rozhodovaní vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie.

20. Je taktiež nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila
dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie,
ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.



21. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia správne vychádzal z návrhu
a správne dospel k záveru, že navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil skutočnosti odôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Pokiaľ ide o námietky odvolateľa v odvolaní tieto nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia.
Neodkladné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, jeho nariadenie predpokladá len
osvedčenie rozhodných skutočností, výsledná oprávnenosť/neoprávnenosť nároku bude zistená až
v konečnom rozhodnutí. Žalobca osvedčil existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami a
skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, v nariadenom rozsahu.

23. Odvolací súd ani jednu z námietok odvolateľa vo vzťahu k predmetu odvolania nepovažoval za
relevantnú. Odvolateľ namietal, že nie je a nemôže byť naplnený prípadný predpoklad procesnej
prípustnosti žaloby žalobcu, ak by bol žalobca žalobu podal podľa § 137 písm. d/ CSP, uvedené však zo
žaloby nevyplýva. Správne je tiež o posúdenie zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského. Odvolací súdu
v tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 102/2014 Z. z., ktorým sa vsunul text poslednej vety § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z dôvodovej správy zákona č.
102/2014 Z. z.,, cieľom novelizovaného ustanovenia bolo len deklaratórne potvrdiť správnosť aj predtým
platného výkladu, podľa ktorého mali v spotrebiteľských vzťahoch normy Občianskeho zákonníka
prednosť pred normami Obchodného zákonníka, tento záver je v súlade s nálezom Ústavného súdu
SR č.k. I ÚS/402/2013-10 zo dňa 19.06.2013. Súd prvej inštancie nespochybnil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy je dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok (ako uvádzal
odvolateľ), avšak aj na takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia OZ, a teda je možné uzatvoriť ju
neplatne. Neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy nevylučuje platnosť úverovej zmluvy, ktorej plnenie
zabezpečuje. Každej platnosť možno skúmať samostatne. Je tiež nesporné, že na žalovaného boli
postúpené všetky práva zo zmluvy o úvere, žalovaný aj uplatňuje postúpené práva, je teda osvedčená
jeho pasívna legitimácia v konaní. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody, by
išlo o neoprávnený zásah do majetkovej sféry žalobcu.

24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, z dôvodu, že nejde o konečné rozhodnutie.

26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).