Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/40/2012 z 21. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. februára 2012, sp. zn. 3CoE/40/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3811215422.1 Krajský súd Trenčín | 3CoE/40/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811215422.1 | 2012-02-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí, Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 45 ods. 1 ZRK, § 53 OZ, § 45 ods. 2 ZRK, § 54 OZ, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/de0d48b3-de78-47ea-bec7-248ddc08e5f7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811215422.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/40/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811215422
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811215422.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova
25, Bratislava, zast. Advocate s.r.o., IČO: 36865141, Pribinova 25, Bratislava, konateľ spoločnosti JUDr.
Martin Máčaj, advokát, proti povinnému: Y. W., IČO: 44164424, XX. H. XX/XX, XXX XX V., pre vymoženie
istiny vo výške 972,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 18.10.2011, č. k. 9Er/2966/2011-10, dňa 22. februára 2012 pomerom hlasov troch proti žiadnemu
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 Ex. por., § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák. v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, na príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 a
nasl. Obch. zák., ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa
25.07.2011 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. značka SR 00162/10 zo dňa 05.03.2010, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu 972,- Eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 972,- Eur od 25.05.2009 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 972,- Eur od 09.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 233,03 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.03.2010 a
vykonateľnosť dňa 25.03.2010. Dňa 13.09.2011 predložil súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného, pripojeného rozhodcovského rozsudku a žiadal
udeliť poverenie pre vymoženie istiny vo výške 972,00 Eur s prísl.. Z predloženého rozsudku súd zistil,
že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú
dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve
o úvere zo dňa 12.5.2009. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou /
blankozmenkou/ vystavenou dňa 12.05.2009, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako
remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím
sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 25.09.2009, oprávnený vyplnil dňa
04.12.2009 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 972,00 Eur s dátumom
začiatku úročenia dňa 25.09.2009 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 09.12.2009.
Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 12.05.2009, z ktorej vyplýva, že
oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 600,- Eur za poplatok 289,45 Eur, pričom povinný
sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 360,- Eur v 5 mesačných splátkach po 192,- Eur
počnúc dňom 20.06.2009. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené
oprávneným ako formulár. Súd má za to, že ide o reálnu zmluvu o pôžičke uzavretú medzi oprávneným
ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Zo zmluvy vyplýva, že deň jej uzavretia je totožný s dňom



prenechania peňažných prostriedkov povinnému. Z uvedeného má súd za to, že veriteľ neposkytol
peňažné prostriedky na základe požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú časť zmluvy
o úvere v zmysle § 497 ods. 1 Obch. zák.. Je nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke podľa
Obč. zák.. V danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom.
Súd uvádza, že peňažné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania. Tento účel nie je dostatočne
preukázaný. Povinný je označený v zmluve ako dlžník ako fyzická osoba, má aj uvedené obchodné
meno a IČO, ale podpísal zmluvu len ako fyzická osoba. Povinného treba považovať za spotrebiteľa
podľa Obč. zák.. Súd má za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku,
teda veriteľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno
na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy má. Súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver a
na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Zmenkový vzťah medzi oprávneným a povinným je akcesorický právny vzťah,
ktorý zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Preskúmaním čl. 18.
všeobecných podmienok zmluvy, vzhliadol súd v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom
prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce
z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle
uzatvorenej rozhodcovskej doložky podľa článku 18. VP zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia povinného
vydal rozhodcovský rozsudok. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru
súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade
rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej
úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom
konaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom.
Úpravu zmluvne zakotvenú oprávneným do rozhodcovskej doložky formou rozväzovacej podmienky
stanovenej v čl. 18., súd posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Existujúca,
ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný
titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade, ktorého by mohla byť vedená exekúcia.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci zo strany súdu prvého stupňa, teda že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, ak
súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu určil síce
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
V prejednávanej veci súd aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa,
avšak konal tak bez toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu
upravené v hypotéze príslušnej danej normy. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup
konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii Obč. zák. a zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského
vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. V prejednávanej veci je povinný podnikateľom podľa
ust. § 2 Obch. zák. v spojení so zákonom č. 455/199 zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov. Skutočnosť, že povinný má postavenie podnikateľa a to, že úver mu bol poskytnutý na
účel podnikania alebo výkonu zárobkovej činnosti, samo o sebe odôvodňuje záver, že povinný nie
je spotrebiteľom. Spotrebiteľom je ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby alebo
spotreby iných osôb, napr. manželky, detí a pod. (ESD, C-269/95 Benicasa proti Dentalkit Srl). Tento cieľ
konania musí byť zároveň v posudzovanom právnom vzťahu výraznejší ako iné zámery konajúcej osoby.
Ak povinný koná ako podnikateľ- živnostník a takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za
týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely (rozmnožovanie zisku) a nie
na vlastnú spotrebu, podmienky stanovené v hypotéze § 52 OZ alebo § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o



spotrebiteľských úveroch neboli splnené a posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským
(ESD, C- 464/01 vo veci Johan Gruber proti bay Wa AG). Keďže posudzovaný právny vzťah nie je
vzťahom spotrebiteľským, nemôže byť ani spotrebiteľským úverom. Uvádza, že zmenkový právny vzťah
je abstraktným právnym vzťahom a jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho
vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou ak obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a §
2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Zmenkový
úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom a tento úrok teda ani
nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve
o úvere je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako
samostatnom, t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Dodáva, že súd poukazuje na existenciu
zmenky (blankozmenky) a dohody o vyplňovacom práve, avšak na takto správne zistený skutkový stav
vôbec neaplikuje ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. Z uvedeného vyplýva, že vyplnená zmenka je
platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve (existuje exces z dohody).
Teda aj v prípade riadneho alebo naopak aj excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadne zmenka
a rozdiel spočíva v tom, že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník právo brániť sa
plneniu zo zmenky uplatnením námietok. Súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z
úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko posudzovaný
zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Všeobecnému súdu vyplýva z judikatúry ESD
povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti na existenciu neprijateľnej podmienky a v prípade jej zistenia
ju vyhlásiť za neplatnú nečakajúc na námietku spotrebiteľa len v prípade ochrany spotrebiteľa (napr. C-
240/98 až C- 244/98 Oceano Gruppo Editorial). Ak súd ex offo sám vzniesol námietku smerujúcu proti
použitiu zmenky, konal v rozpore so zákonom a nesprávne si vyložil ust. § 10 a nadväzujúcich zákona
č. 191/1950 Zb.. V rozhodcovskom konaní však takáto námietka zo strany odporcu vznesená nebola,
pričom odporca bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený a teda súd nemal dôvod
zamietnuť poverenie súdneho exekútora. Oprávnený navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ust. § 221
O.s.p. napadnuté odvolanie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., keď odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi názormi
súdu prvého stupňa a zároveň na ne poukazuje.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že v
prejednávanej veci sa nejedná o zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle Obch. zák., ale zmluvu o
pôžičke uzavretú podľa príslušných ustanovení Obč. zák., na ktoré sa následne vzťahujú ustanovenia
o spotrebiteľoch podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a nasl.. Námietky oprávneného uvádzané v odvolaní, že
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel
k záveru o aplikácii Oč. Zák. (v časti upravujúcej ochranu spotrebiteľa) a zákona o spotrebiteľských
úveroch, pričom súd sa vôbec nezaoberal splnením základnej podmienky pre vznik spotrebiteľského
vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, považoval odvolací súd za neopodstatnené. Súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné,
že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov
na povolanie nebol v konaní oprávneným spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len
všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto
povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený /ako
veriteľ/ okrem svojho tvrdenia, že súd si neustálil, či predmetný vzťah medzi účastníkmi je vzťahom
spotrebiteľským, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné
ust. § 54 Obč. zák. je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa,
t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania je na oprávnenom /ako veriteľovi/.

Podľa názoru odvolacieho súdu dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú
podmienku, ktorá vyznieva v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy. Rovnako



neprijateľnou je podmienka vo výške dohodnutého úroku z omeškania 0,25% denne, ako aj riadneho
úroku.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.