{"guid": "21b60d5f-2cb7-46e5-970e-ffc69a3c05d8:616343b3-63b9-4cdd-b254-e21fb0cab28a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7813203985.2", "spisova_znacka": "9Co/36/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/36/2015 z 30. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 30. mája 2016, sp. zn. 9Co/36/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7813203985.2", "identifikacne_cislo": "7813203985", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Pribula", "sudca_id": 200, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-pribula-200", "datum_vydania": "2016-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/861", "nazov": "predpis č. 861/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/861", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/861-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/616343b3-63b9-4cdd-b254-e21fb0cab28a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203985.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203985.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813203985.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/36/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203985
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813203985.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Drahomíry Brixiovej v právnej veci žalobcu: CD G. s.r.o.,
Q. vězňů XXXX/XX, S. X., XXX XX Q. 1, D. republika, IČO: XXX XX XXX, právne zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Elemír A., nar.
XX.XX.XXXX, R. XXX, XXX XX S. V., v konaní o zaplatenie pohľadávky 408,- eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.9.2014, č.k. 4C/445/2013-53 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy  408,00
eur od 26.5.2009 do zaplatenia, z r u š u j e   rozsudok v tejto časti a konanie v tejto časti  z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej  zamietavej časti  p o t v r d z u j e   rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu vo výške 408,00 eur spolu so 6% ročným úrokom od 26.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,36 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 408,00
eur; zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 408,00 eur od 26.5.2009 do zaplatenia a 6%
ročného úroku zo sumy 408,00 eur od 10.8.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3%
zmenkovej sumy, t.j. 1,36 eur.

Z predloženej zmenky zistil, že bola žalobcom vystavená v Rožňave s dátumom vystavenia 14.1.2009 na
sumu 408,00 eur a zmenkový úrok bol dojednaný na 0,25% denne od 26.5.2009. Zmenka bola vystavená
v Rožňave a spoločnosť Q. s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom (rubopisom) na
žalobcu, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný zápis. Tým sa stal majiteľom zmenky
žalobca. Zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 zák. č.
191/1950 Sb. o vlastnej zmenke.

Súd prvého stupňa uviedol, že v súvislosti s indosovaním zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná
zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Zároveň konštatoval,
že nebolo preukázané, že by žalovaný od vystavenia zmenky ani po jej indosovaní vzniesol nejaké



námietky. Dospel k záveru, že žalobcom predložená zmenka je zmenkou na videnie a táto je splatná pri
predložení, pričom za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde.

V zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., vystaviteľ zmenky ustanovil zúrokovanie zmenkovej sumy
a úroková miera bola uvedená sadzbou 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Konštatoval, že zmenkový
zákon výšku úrokovej miery neupravuje a jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje
koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková
suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenie dlhu preberá uhradzovaciu
funkciu postihový úrok 6% úrok.

V prípade, že Zmenkový zákon, ako osobitný predpis,  neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov,
t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na  zmenke, je preto potrebné
vychádzať z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny
úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej
istine, alebo ju prevyšuje. V čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosť nižšie ako 14% ročne, ktorú sadzbu dohodnutý
zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne viacnásobne prevyšuje. Z uvedeného dôvodu súd úrokovú
doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

Na túto absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke  súd prihliadal ex offo, preto žalobu ohľadom
0,25% zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a žalovaného zaviazal iba na zaplatenie 6%
ročného úroku odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení
návrhu žalovanému z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, že pred podaním žaloby sa zmenka
stala zročnou.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov
konania žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku - jeho zamietavému výroku (ktorým súd zamietol zmenkový úrok 0,25% denne zo
zmenkovej sumy a 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému,
ako aj výroku o nepriznaní náhrady trov konania) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z
dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), písm. b) a  písm. c), O.s.p..

Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s
dobrými mravmi. V tejto súvislosti zdôraznil skutočnosť, že zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne
podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku napísaná na zmenke mu
bola známa v čase vystavenia zmenky,  s takouto sadzbou jednoznačne súhlasil. Zároveň zdôraznil
nespornosť záväzku za zmenku zaplatiť a táto nespornosť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke vrátane zmenkového úroku, ktorý má byť priznaný o to viac, ak žalovaný námietky
voči uplatnenej zmenke neformuloval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukazom na rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré priznali
žalobcovi nárok v plnom rozsahu, navrhol zmeniť rozsudok tak, aby bolo návrhu v celom rozsahu
vyhovené.

K nepriznaniu 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy do dňa 10.8.2009 uviedol, že opísal okolnosti
predloženia zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1
v 3 odseku, kde zároveň vysvetlil „keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou“. Zdôraznil, že žiadny účastník túto
skutočnosť nespochybňoval, teta nejde o skutočnosť spornú.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.



Žalobca vzal v odvolacom konaní čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

Žalovaný voči späťvzatiu nemal námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).

Krajský súd v Košiciach v zmysle § 208 O.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia návrhu
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 408,00 eur odo dňa 26.5.2009 do
zaplatenia, zrušil v tejto časti rozsudok a konanie v nej zastavil.

Predmetom odvolacieho konania teda zostal zamietavý výrok rozsudku v prevyšujúcej časti, t.j. výrok
o zamietnutí zmenkového úroku 0,06% denne zo sumy 408,00 eur odo dňa 26.5.2009 do zaplatenia a
výrok o zamietnutí 6% ročného úroku od 10.8.2009 do 26.9.2013 (ďalej len zamietavý výrok) a súvisiaci
výrok o trovách konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných
§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno
o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Žalobca odvolaním napadol zamietavý výrok, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento
zamietavý výrok (okrem časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania) a súvisiaci výrok o trovách konania.
V ostatnej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.5.2016 o 9.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 240/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p..

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza
dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), t.j. že sa mu ako účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; písm. b), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. f), t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací
súd odvolanie meritórne  prejednal. Po jeho prejednaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto
aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonom zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania zmenkového úroku
z dôvodov, ako ich uviedol súd prvého stupňa. Rovnako  sa stotožňuje so záverom o nepreukázaní doby,
kedy bola zmenka predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), z ktorého dôvodu za predloženie
zmenky žalovaným na platenie možno považovať až jej uplatnenie na súde.

K zdôrazneniu správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací súd udáva:

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu ochrany spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doložil zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1.Pokiaľ z akýkoľvek okolností z prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;



2.Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III.Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť
nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, a ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Stanovisko je uvedené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
8/2015 pod č. 93.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, ak nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky, preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený v rozpore
s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex
offo. Má právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto podmienku nespĺňa,
návrh v časti úroku zamietnuť.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ  z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolnosti, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Zmenkový úrok, rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis nestanovia,
do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok. Je teda predmetom voľného zmluvného dojednania
účastníkov zmenkového vzťahu. Uvedené ale neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinnosti vyplývajúci z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerané vysoké úroky
(vrátane zmenkového úroku) dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere, sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také
konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza
dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny), za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká
výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.4.2012 sp.zn. 5Cbo/26/2011).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa preto odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne pri
spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami.  Z uvedeného
dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi a ako celok neplatná podľa § 39 OZ.

Táto dohoda tvorí nedeliteľný celok a nemožno ju oddeliť tak, ako to má na mysli § 41 Občianskeho
zákonníka, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov
považuje súd za neprimeranú, a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody totiž
nie je možné priznať žiadne plnenie.

Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6% ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle § 44 ods. 1 zák.
č. 191/1950 Sb., žalobca nepreukázal, kedy bola žalovanému predložená zmenka na platenie (kedy sa



teda stala zročnou). Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1  3 ods. v návrhu
na uplatnenie pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, v tomto bode (a ani v iných bodoch
návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanému k zaplateniu a uvedené je len
všeobecne „...indosant predložil zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie kedy.

Žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že zmenka sa stala
zročnou dňa 10.8.2009, preto súd prvého stupňa správne ustálil moment predloženia zmenky na platenie
žalovanému ako deň, kedy mu bol doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky a následne určil
zročnosť zmenky na nasledujúci deň, od ktorého priznal žalobcovi 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy.

Tvrdeniu odvolateľa, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a žalovaný ju nespochybňoval,
je potrebné uviesť, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je aj doba, za ktorú zákonný úrok v
zmysle § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. možno priznať, preto dôvodnosť nároku súd posudzuje ex offo,
teda bez ohľadu na námietky odporcu.

Na základe uvedeného bol rozsudok ako vecne správny v napadnutej časti potvrdený (§ 219 ods. 1
O.s.p.).

O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
a § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p..

Žalobca bol v konaní úspešný, čo do priznania zmenkovej sumy 408,00 eur so 6%  ročným úrokom
od 26.9.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 1,36 eur, neúspešný bol v časti zmenkového úroku
0,25% ročne a to aj v časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania (zmenkový úrok 0,19% denne), keďže
zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, pričom uvedená suma niekoľkokrát prevyšuje zmenkovú
sumu, neúspešný bol aj v časti nepriznania zmenkového úroku 6% ročne zo zmenkovej sumy odo dňa
10.8.2009 do 26.9.2013, preto odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/445/2013", "guid": "cdf3a14d-8768-45f9-bd7f-90e0103e9798:82c71f0a-4e15-4e47-b70e-25f6b6758fd1", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}