Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/250/2014 z 19. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. januára 2015, sp. zn. 11CoP/250/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1512228094.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/250/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1512228094.1 | 2015-01-19 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 78 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR, § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50366cd6-2460-4477-8b02-484df5e3e3c5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1512228094.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/250/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512228094
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512228094.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o t.č. plnoletú
O. J., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., H. XX, zastúpenú Advokátskou kanceláriou Neuschlová, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 5, dieťa rodičov: matka - U. J., S. W. W., H. XX, zastúpená
Advokátskou kanceláriou Neuschlová, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 5, a otec - H. J., S.
W. W., M. X, zastúpený JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17,
na návrh matky a plnoletej Kristíny o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 05.02.2014, č.k. 17P/377/2012-347, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa :

- s účinnosťou od 31.10.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej O. J., A.. X.X.XXXX z
doterajšej sumy X.XXX,- Sk mesačne na sumu 250 euro mesačne, ktorú mu uložil platiť k rukám
plnoletej, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred,

- zročné výživné za obdobie od 31.10.2012 do 31.01.2014 v celkovej sume X.XXX,XX euro povolil otcovi
splácať po XXX euro mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, od februára 2014,

- rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.3.2007, č.k. 22P/396/2006, v časti
o výživnom na v tom čase maloletú Kristínu,

- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,5, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, keď po vykonanom
dokazovaní zistil, že od určenia doterajšieho výživného uplynula doba sedem rokov - v tom čase bola
O. XX ročná žiačka druhého stupňa základnej školy, v súčasnosti je študentkou strednej odbornej školy
a jej odôvodnené potreby následkom postupného fyzického a psychického vyspievania sú bezpochyby
na finančne inej úrovni. Životné náklady Kristíny ( ktorá v priebehu konania dosiahla plnoletosť ) sú
už nákladmi dospelej osoby s ich výrazným navýšením v dôsledku vážnych zdravotných problémov



vyžadujúcich si špeciálny stravovací režim - maloletá trpí intoleranciou laktózy, lepku a histamínovou
alergiou a lieči sa na astmu bronchiale a pollinózu. Zmenu jej zdravotného stavu a prechod na strednú
školu v septembri 2011 posúdil súd prvého stupňa za výraznú zmenu pomerov na strane dieťaťa.

Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov, týmto medzičasom ubudla spoločná vyživovacia
povinnosť k plnoletej dcére Judite, nar. 28.12.1992, otcovi zrušená rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 14.12.2012, č.k. 20P/337/2012 ku dňu 30.9.2012. Matka plnoletej oproti minulosti
zamestnávateľa nezmenila a jej priemerný mesačný netto zárobok sa zvýšil o sumu XXX euro. Jej
osobný stav ani okruh vyživovacích povinností sa mimo zániku vyživovacej povinnosti k dcére Judite
nezmenil. Majetkové pomery matky sa zlepšili tým, že v súčasnosti je vlastníčkou garsónky ( v ktorej
bývala v predošlom období s oboma deťmi a v ktorej teraz býva jej dcéra U. a) zároveň vlastní aj 4-
izbový byt darovaný jej rodičmi, kde aktuálne býva s Kristínou.

Otec naďalej zdieľa spoločnú domácnosť s terajšou manželkou, vyživovaciu povinnosť má už len k
maloletej dcére Eme pochádzajúcej z jeho druhého manželstva. Zmena jeho majetkových pomerov
preukázaná nebola. S rodinou obýva rodinný dom vo vlastníctve jeho manželky, s ktorou má od roku
2006 zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V čase predošlého konania vo veci výživného
bol zamestnaný (bez účasti vo firme ako spoločník) vo firme K. G., X..H..E.., založenej vo februári
2006, kde jeho čistý mesačný zárobok od nástupu do januára 2007 predstavoval v priemere XX.XXX,-
Sk (XXX,XX euro), táto spoločnosť bola podľa údajov obchodného registra zrušená bez likvidácie v
marci 2011. Jeho manželka pracovala u rovnakého zamestnávateľa a dosahovala rovnaký zárobok. V
súčasnosti je otec jedným z dvoch konateľov firmy Y. XX, X..H..E.. (od 15.12.2007), v ktorej je jeho
manželka jedným z dvoch spoločníkov. Je jediným spoločníkom a konateľom firmy K. G. SK, X..H..E..
zapísanej v obchodnom registri dňa 18.10.2012 s celkovo 52 predmetmi podnikania, v daňovom priznaní
tejto firmy za rok 2012 je uvedená strata X.XXX,-euro. Od 1.3.2010 bol zamestnancom firmy E. X.,
X..H..E.. s brutto mzdou XXX euro mesačne, ku dňu 20.5.2013 bol tento pracovný pomer ukončený
výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu nadbytočnosti, v tej istej
firme bola zamestnaná aj jeho manželka, ktorá tu zarobila v roku 2011 cca 317,61 euro netto mesačne,
v roku 2012 cca XXX,XX euro netto mesačne a v roku 2013: 303,10 euro v januári, XXX,XX euro vo
februári a XXX,XX euro v marci. Od 21.5.2013 je otec zamestnaný ako manažér vo firme E. X. SK,
X..H..E.. s hrubou mzdou XXX euro mesačne, kde od uvedeného mesiaca pracuje aj jeho manželka,
za obdobie jún až december 2013 tu dosiahli čistý priemerný mesačný zárobok, otec XXX,XX euro a
jeho manželka XXX,XX euro. Manželka otca je od 23.10.2012 jedinou spoločníčkou a konateľkou firmy
W. I. SK, X..H..E.., ktorej 43 predmetov podnikania je totožných s prvými 43-mi predmetmi podnikania
firmy otca K. G. SK, X..H..E.. Táto firma v daňovom priznaní za rok 2012 vykázala nulový základ dane.
Priemerný čistý mesačný zárobok otca z terajšieho pracovného pomeru je o X,XX euro vyšší, než
zárobok dosahovaný z pracovného pomeru v dobe rozhodovania o súčasnom výživnom. Medzičasom sa
otec stal konateľom vo firme svojej manželky a jediným spoločníkom firmy K. G. SK, X..H..E.. zapísanej
v obchodnom registri dňa 18.10.2012. Manželka otca, ktorá v predošlom období mala rovnaký zárobok
ako otec, má v súčasnom pracovnom pomere priemerný čistý mesačný zárobok vyšší o XXX,XX euro.

Na základe uvedených skutkových okolností súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval,
že schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, celkovým
počtom vyživovacích povinností a pod.. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita,
flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade
rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy
zapísanej v obchodnom registri, ako aj dĺžka výkonu tejto aktivity.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že preukázaná zmena pomerov
na strane plnoletej O. odôvodňuje zmenu doterajšej výšky vyživovacej povinnosti jej otca. O. je
študentkou strednej školy, ktorá si vyžaduje nadštandardné výdaje s ohľadom na študijné zameranie
( kuchár, čašník), navyše má tiež závažné zdravotné problémy zvyšujúce jej náklady na stravovanie a
vyžadujúce si medikamentóznu liečbu. Súd prvého stupňa potom za zodpovedajúcu výšku výživného
vo vzťahu ku všetkým preukázaným okolnostiam tak na strane oprávnenej, ako aj na strane povinného,



považoval sumu XXX euro, ktorá zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca preukázaným jeho
vzdelaním a najmä obsahom predmetu podnikania jeho firmy zapísanej v obchodnom registri, ktorý
je veľmi rozsiahly. Samotné predmety podnikania vyplývajúce zo zápisu firmy v obchodnom registri
nesporne vypovedajú o schopnostiach, znalostiach, odbornosti či skúsenostiach otca ako jediného
spoločníka firmy, kedy by bol pochybný záver, že jednotlivé predmety činnosti by firma nebola schopná
vykonávať, čo by rozporovalo a priamo popieralo jej postavenie ako dôveryhodného obchodného
partnera.

Pokiaľ otec tvrdí, že v čase uzavretia rodičovskej dohody ohľadne doterajšieho výživného pracoval vo
firme K. G., X..H..E.., kde mal veľmi slušný príjem, z ktorého si mohol dovoliť platiť zvýšené výživné v
zmysle uzatvorenej rodičovskej dohody a prispievať ešte nad jeho rámec, súd prvého stupňa poukázal
na to, že v čase predošlého rozhodovania o výške jeho vyživovacej povinnosti otec preukázal zárobok
v priemernej mesačnej výške XX.XXX,-Sk , ktorý bol len o X,XX euro nižší než jeho aktuálny priemerný
čistý mesačný zárobok z terajšieho pracovného pomeru. Na základe uvedeného mal odôvodnené
pochybnosti o pravdivosti vtedajších i súčasných tvrdení otca ohľadne jeho príjmovej situácie, resp.
celkovej ekonomickej situácie jeho rodiny.

Možnosti a schopnosti otca pre plnenie si svojej vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére nie sú žiadnym
spôsobom oslabené jeho exekúciou vedenou proti nemu pre podlžnosť voči banke, ktorú si spôsobil
vlastným zavinením, na ktorú súd v súlade s § 62 ods.5 zákona o rodine nemohol prihliadať. Povinnosťou
otca je na výživu dcéry nielen prispievať, ale ju riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb
a neprenechávať jej výživu z určitej miery na matku, k čomu nesporne dochádza tým, že sa na jej výžive
zúčastňuje len sumou 99,60 euro mesačne.

Plnoletosťou O., resp. už v období blížiacom sa k jej dospelosti, matka prestala kompenzovať časť
svojej vyživovacej povinnosti k dcére jej osobnou opaterou tak, ako v dobe predchádzajúceho súdneho
konania, ktorej rozsah postupne klesal s pribúdajúcim vekom Kristíny, preto aj finančná účasť matky na
jej výžive musí zodpovedať v plnej miere jej možnostiam a schopnostiam, ako aj celkovým majetkovým
pomerom. Súd prvého stupňa mal za to, že určené výživné v sume XXX euro zo strany otca, výživné
na plnoletú dobrovoľne plnené jej matkou a štátny prídavok v aktuálnej výške XX,XX euro zabezpečia
plnohodnotne životné potreby oprávnenej v potrebnom rozsahu. Súd prvého stupňa vyhovel návrhu v
časti počiatku zvýšenia výživného, keď výživné zvýšil odo dňa podania návrhu na súd. Tým vzniklo ročné
výživné za obdobie od 31.10.2012 do 31.01.2014 v celkovej sume X.XXX,XX euro (XXX,-€ - XX,XX €
= XXX,XX x 1 deň a 15 mesiacov), ktoré povolil otcovi splácať po XXX euro mesačne spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok od februára 2014. V odôvodnení konštatoval, že započítateľné
plnenia do zročného výživného poskytnuté otcom nad rámec bežného výživného za zročné obdobie
preukázané neboli.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnom lehote odvolanie právny zástupca otca plnoletého dieťaťa navrhujúc,
aby odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh plnoletého dieťaťa
v plnom rozsahu zamietne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za arbitrárne z dôvodu, že
v konaní bolo jasne jednoznačne preukázané, že napriek tomu, že otec je jediným spoločníkom
obchodnej spoločnosti, ktorá má zapísaných viacero predmetov podnikania , tejto firme sa nepodarilo
preraziť na slovenskom trhu ( o čom svedčí aj jej daňové priznanie za rok 2012 so stratou 1.080
euro ). Jediným príjmom otca je mzda od terajšieho zamestnávateľa E. X. SK vo výške XXX,XX
euro netto mesačne, je zaťažený exekúciou vo výške 30.000 euro, ktorá vznikla v dôsledku debetu
na jeho bankovom účte. Otec má okrem plnoletej O. ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej
B. J., A.. XX. X. XXXX, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Právny zástupca otca
poukázal ďalej na to, že so súčasnou manželkou má otec rozdelené bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, jeho terajšia manželka nie je vo vzťahu k plnoletej O. subjektom vyživovacej povinnosti a
jej príjem nemá vplyv na výšku určenej vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím
vytvoril situáciu, kedy otec plnoletej s priemerným čistým príjmom XXX,XX euro mesačne a s ďalšou
vyživovacou povinnosťou bez hnuteľného alebo nehnuteľného majetku v jeho vlastníctve má platiť XXX



euro, teda viac ako polovicu deklarovaných výdavkov plnoletej , čo je v pomere k jeho mesačnému
príjmu a s ohľadom na všetky jeho finančné záväzky neakceptovateľné. Súd nezohľadnil skutočnosť,
že otec si svoju vyživovaciu povinnosť doposiaľ vždy riadne plnil a keďže si je vedomý zvýšených
potrieb dcéry, bol ochotný uzavrieť dohodu o výživnom v sume XXX euro , a to jednak s ohľadom na
svoje možnosti, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že deklarované výdavky považuje za nadhodnotené.
Právny zástupca otca poukazujúc na § 62 Zákona o rodine konštatoval, že vyživovacia povinnosť nie je
solidárny záväzok, a teda pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť
presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené
tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť
splneniu tejto povinnosti. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom
dokazovania aj pasíva - tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať i z hľadiska
potencionality. Na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia
so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude
prihliadať. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení nevysporiadal s pasívami otca a bez akéhokoľvek
ďalšieho odôvodnenia konštatoval, že nie je možné v konaní zohľadňovať jeho exekúciu. Vykonaným
dokazovaním bola síce na strane dieťaťa preukázaná určitá zmena pomerov, v rámci dokazovania sa
však nepreukázalo, že by táto zmena bola zásadného charakteru.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie i otec plnoletého dieťaťa navrhujúc, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že zmení jeho vyživovaciu povinnosť voči plnoletej O. na
sumu XXX euro mesačne. V odvolaní zopakoval skutkové okolnosti súvisiace so zapísaním obchodnej
spoločnosti K. G. SK, X..H..E.. do obchodného registra. Skutočnosť, že dňa 2.7.2013 vydal Daňový úrad
Bratislava rozhodnutie ako žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty na zloženie zábezpeky
vo výške XXX. XXX euro, reálne ochromila chod spoločnosti, nakoľko ako začínajúci subjekt na
podnikateľskom trhu je len veľmi málo ktorá spoločnosť schopná viazať finančné prostriedky v takomto
rozsahu na obdobie 12 - tich mesiacov. Na základe nemožnosti zabezpečiť zábezpeku v stanovenej
výške došlo dňa 3. 3. 2014 zo strany Daňového úradu Bratislava k vydaniu daňovej exekučnej výzvy
vo výške XXX. XXX euro, ktorá bola vydaná až po vyhlásení rozsudku. Zdrojom jeho príjmu sú výlučne
príjmy zo zamestnania, ktoré v konaní riadne zdokladoval (v roku 2011 vo výške cca XXX euro mesačne,
v roku 2012 došlo k poklesu jeho príjmu a v roku 2013 vo výške XXX,XX euro mesačne). Dôsledkom
rozhodnutia súdu prvého stupňa bude jeho finančná likvidácia, keďže má nariadené súdom platiť
350 euro mesačne, čo nepokrýva ani jeho celá mzda. Na základe rozhodnutia súdu jeho schopnosť
poskytovať výživné bola výlučne odvodená z rozsahu predmetu činnosti, ktorý má spoločnosť, v ktorej
je jediným spoločníkom a konateľom, prípadne z rozsahu predmetu činnosti spoločnosti vlastnenej
jeho manželkou, pričom pri rozhodovaní nebolo prihliadané na reálny hospodársky výsledok tejto
spoločnosti. Otec mal za to, že v čase podania návrhu v danej veci preukázateľne nedošlo k žiadnej
výraznej k zmene pomerov na strane plnoletej O..

Plnoletá O. v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Stotožnila sa s názorom súdu, že schopnosti a možnosti povinného rodiča
sú dané tiež jeho všetkými ďalšími príjmami, najvyšším dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou,
pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom,
počtom vyživovacích povinností a podobne. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby je to aj ich
kreativita, flexibilita, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom
rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti
firmy, zapísanej v obchodnom registri, ako aj dĺžka výkonu tejto aktivity. Otec má dosiahnuté minimálne
stredoškolské vzdelanie, v minulosti mal tiež živnostenské oprávnenie a bol spoločníkom a štatutárnym
orgánom vo viacerých obchodných spoločnostiach, v súčasnosti je jediným spoločníkom v jednej
obchodnej spoločnosti a vo viacerých zastáva funkciu štatutárneho orgánu, pričom všetky obchodné
spoločnosti majú rozsiahly predmet činnosti. Týmito skutočnosťami sú determinované jeho možnosti a
schopnosti pre plnenie si vyživovacej povinnosti voči plnoletej O.. Plnoletá O. uviedla, že v konaní riadne
zdokladovala jej aktuálny zdravotný stav a výšku nákladov vynakladaných na uspokojovanie základných
životných potrieb. Konštatovala, že otec sa o ňu nezaujíma , nekontaktuje ju a od jej narodenia sa s
ňou osobne nestretol ( aj na pojednávaní konanom vo veci dňa 5. 2. 2014 požiadal o ospravedlnenie
svojej neúčasti z dôvodu údajnej zahraničnej cesty).



Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca
plnoletého dieťaťa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu, ktoré
v priebehu konania nadobudlo plnoletosť, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( §
132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 62 ods.1,2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 75 ods.1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods.1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Predmetom konania je návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca naposledy mu určenej rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.3.2007, č.k. 22P/396/2006-61 v sume X.XXX,- Sk mesačne.

V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že výživným sa
rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti
s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov
na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný
stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie
a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a
možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je
zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových
pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je súčasne
závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových
schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného za zmenu pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine treba
považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané
výživou. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo
od posledného rozhodnutia o výživnom k zmene pomerov a v prípade kladného zistenia túto zmenu
premietnuť do výšky výživného.



V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného na t.č. plnoletú O. naposledy určeného
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.3.2007, č.k. 22P/396/2006-61, z hľadiska jej
súčasných odôvodnených potrieb a z hľadiska schopností a možností rodičov. Určená výška výživného,
ktorú napadol odvolaním otec, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre
určovanie výživného na dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je
primeraná ako odôvodneným potrebám t.č. plnoletého dieťaťa súvisiacim s absolvovaním vzdelávania
súvisiaceho s prípravou na budúce povolanie ( v čase rozhodovania súdu prvého stupňa plnoletá
O. študovala v treťom ročníku strednej odbornej školy na P. J.. Q. W. ) a potrebám vyplývajúcim z
nutnosti uspokojovania jej ďalších základných životných potrieb, tak aj v konaní zisteným zárobkovým
a majetkovým pomerom na strane otca a jeho možnostiam a schopnostiam vyplývajúcim z vykonaného
dokazovania . Súd prvého stupňa správne ustálil aj časový moment podstatnej zmeny pomerov na
strane dieťaťa odkázaného výživou na svojich rodičov tým, že za podstatnú zmenu pomerov považoval
logicky sa meniaci rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa súvisiaceho s nárastom veku, zmenou druhu
vzdelávania, podstatnou zmenou zdravotného stavu v dôsledku ktorého je plnoletá Kristína nútená
dodržiavať prísny liečebný režim a diétu a i rozsah a druh aktivít vykonávaných dieťaťom. Odvolací
súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu otca dieťaťa o tom, že na strane t.č. plnoletej O.
s odstupom od posledného súdneho rozhodnutia v roku 2007 ( kedy mala O. XX rokov ) nedošlo k
podstatnej zmene pomerov, keď toto tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

V nadväznosti na námietky otca týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov uvádzaných jednak
v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a i v odvolaní je treba konštatovať, že medzi zákonné
povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle slova, t.j.
zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne
potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa).
Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť
vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade, kedy
je z vykonaného dokazovania zrejmé, že súčasný príjem z pracovného pomeru dosahovaný otcom
je takmer totožný s príjmom dosahovaným v čase poslednej úpravy výživného v roku 2007 ( a
ktorý sa dlhodobo pohybuje na úrovni minimálnej mzdy ), súd prvého stupňa správne prihliadal pri
rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného na mieru využívania schopností a možností na strane
otca , determinovanými i vykonávaním činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby . Súd prvého stupňa
správne zohľadnil, že otec má živnostenské oprávnenie, v minulosti bol spoločníkom a štatutárnym
orgánom vo viacerých obchodných spoločnostiach, v súčasnosti je jediným spoločníkom v jednej
obchodnej spoločnosti a vo viacerých zastáva funkciu štatutárneho orgánu. Za nie bez významu je
možné považovať i skutkové zistenia týkajúce sa rozsahu nehnuteľného majetku, ktorého výlučným
vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom je manželka otca ( nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX, D.. Č.. XXX Y. D. Č.. XXX Q. O..Ú.. M.), kedy pri zisťovaní príjmových pomerov na strane
otca a jeho manželky ( s ktorou má otec súdnym rozhodnutím zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov ) sú skutkové zistenia v absolútnom rozpore s výškou rozumne predpokladaných nákladov
nutne vynakladaných len na ich udržiavanie ( bez zohľadnenia ostatných nákladov súvisiacich s
uspokojovaním základných potrieb rodiny otca, vrátane existujúcich vyživovacích povinností na strane
otca ). Tieto skutočnosti potom súd prvého stupňa správne vzal v zreteľ pri rozhodovaní o návrhu na
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k t.č. plnoletej O., pri ktorom za príjem otca nepovažoval len jeho
príjem dosahovaný v pracovnom pomere. Naviac, od poslednej úpravy súdu, otcovi plnoletého dieťaťa
odbudla vyživovacia povinnosť k staršej dcére Judite, nar. 28.12.1992.

Vychádzajúc zo súdom prvého stupňa dôsledne zisteného rozsahu odôvodnených potrieb plnoletej
Kristíny ( uvedeného na str. 5 odôvodnenia rozhodnutia ) pri zohľadnení alikvótnej časti nákladov na jej
bývanie v byte na Š. J.. Q. W. vyplývajúcich z listinných dôkazov doložených matkou plnoletého dieťaťa
v súvislosti s prípravou pojednávania nariadeného na deň 11.2.2013 v sume XXX euro mesačne ( z
celkovej sumy XXX,XX euro mesačne ) sa odvolací súd zhoduje i so súdom prvého stupňa určenou
výškou výživného XXX euro mesačne, ktorá spoločne s plnením zo strany matky dieťaťa a štátneho
rodinného prídavku postačuje na pokrytie odôvodnených potrieb plnoletej O..



Na námietky otca o nezisťovaní pomerov na strane matky plnoletého dieťaťa na plnení si vyživovacej
povinnosti odvolací súd neprihliadol. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu vyplývajúceho
z vykonaného dokazovania a obsahu písomného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je treba
poukázať na to, že v danom konaní súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre svoje rozhodnutie a pri rozhodovaní zistil a i zohľadnil majetkové a zárobkové pomery na strane
druhého povinného rodiča a vzal v úvahu i podiel výživného pripadajúci na matku plnoletej O., ktorá i
naďalej časť svojej vyživovacej povinnosti vyvažuje osobnou starostlivosťou o plnoletú ( zabezpečením
bývania, prípravou stravy, udržiavaním domácnosti a pod.).

Odvolací súd nezohľadňoval pri rozhodovaní otcom deklarované záväzky na jeho strane ( doplnené
v priebehu konania o povinnosť zložiť zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške XXX.XXX euro
predpísanú rozhodnutím Daňového úradu Bratislava ), keďže tieto súvisia s podnikateľskou činnosťou
vykonávanou otcom plnoletého dieťaťa, na ktoré nie je možné pri rozhodovaní o výške vyživovacej
povinnosti prihliadať.

S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o zročnom výživnom a o trovách konania
( § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. ), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/, § 224 ods.1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.