{"guid": "21ab19b8-53d4-4641-9c50-9a05b5f4c9d1:dc1a68bb-4118-4f2d-990b-37ec8c74a84a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200061.2", "spisova_znacka": "14S/16/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/16/2018 z 7. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 7. apríla 2019, sp. zn. 14S/16/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200061.2", "identifikacne_cislo": "2018200061", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2019-04-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-31", "nazov": "§ 31 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-31", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-73", "nazov": "§ 73 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-72", "nazov": "§ 72 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-72", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-31", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-73", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-72", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc1a68bb-4118-4f2d-990b-37ec8c74a84a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200061.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200061.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200061.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200061
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200061.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a
sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: I. G., dátum narodenia:
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: XXX F., XXX XX, právne zastúpeného : JUDr. Helena Čerešňová,
advokátka, so sídlom Horné predmestie 261/16, 900 21 Svätý Jur, proti žalovanému: Daňový úrad
Trnava, so sídlom Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č.
102496164/2017 z 1. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I.  Správny súd opatrenie žalovaného Daňového úradu Trnava č. 102496164/2017 z 1. decembra 2017
z r u š u j e  a vec mu v r a c i a  na ďalšie konanie.

II.   Správny súd  p r i z n á v a  žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany (ďalej aj ako „žalovaný“) vydal rozhodnutie č. 1384155/2017
zo dňa 11.10.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „daňový poriadok“) vyrubil daňovému
subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009 v sume 184 317,50 eur.
Podľa pripojenej doručenky si splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu (žalobcu) osobne prevzala
prvostupňové rozhodnutie dňa 3.11.2017. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že daňový
subjekt bol poučený o jeho práve podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo žalovanému doručené
elektronicky dňa 20.11.2017.

3. Žalovaný oznámením č. 102496164/2017 zo dňa 01.12.2017 (ďalej aj ako „opatrenie“) postupom
podľa § 73 ods. 5 daňového poriadku oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu č.
1384155/2017 zo dňa 11.10.2017 zamieta, nakoľko toto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie podľa § 72 ods. 8 písm. a) daňového poriadku neprípustné, pretože bolo podané po určenej
lehote. Opatrenie bolo doručené splnomocnenej zástupkyne žalobcu dňa 27.12.2017.



4. Žalobca dňa 29. decembra 2017 elektronicky doručil žalovanému vyjadrenie, v ktorom namietal
skutočnosť, že by odvolanie bolo podané oneskorene. S poukazom na ustanovenia     § 27 ods. 2, ods.
4 až 6 daňového poriadku dôvodil, že rozhodným dňom určujúcim začiatok plynutia lehoty na podanie
odvolania je deň doručenia rozhodnutia, t.j. 3. november 2017, ktorý sa však nezapočítava do plynutia
lehoty a preto lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 4.11.2017 a uplynula 18.11.2017, ktorý deň
bola sobota a preto podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku koniec lehoty pripadol na 20. november 2017, v
ktorý deň podal odvolanie. Preto uzavrel, že zamietnutie odvolania zo strany žalovaného je nezákonné.

5. Žalovaný oznámením č. 100218709/2018 zo dňa 24.01.2018 oznámil žalobcovi, vychádzajúc z
ustanovenia § 31 ods. 2 daňového poriadku (tzv. fikcia doručenia), že odvolanie bolo podané po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty, nakoľko táto lehota uplynula dňa 15.11.2017 a odvolanie bolo podané dňa
20.11.2017.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného
dôvodiac tým, že opatrenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm.
c) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“)], že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci  [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP], a že došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia      [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP].

7. Žalobca, odvolávajúc sa na ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, poukázal na to, že
prvoradým cieľom je doručenie písomnosti adresátovi do vlastných rúk tak, aby sa predišlo zmeškaniu
lehoty s následkom právnej ujmy, pričom fikciu doručenia je dôvodné aplikovať podľa § 31 ods. 2
daňového poriadku v prípade, ak zásielka nie je adresátovi doručená vôbec. Skonštatoval, že účelom
fikcie by nemalo byť nahradenie reálne existujúcej skutočnosti a už vôbec nie simulácia skutočnosti pred
tým, ako skutočne nastane alebo môže nastať, navyše pokiaľ účastník konania koná v súlade s právom
dodajúc, že fikcia by mala slúžiť len ako vyplnenie „medzery“ v prípade, ak neexistuje určitá skutočnosť,
s ktorej vznikom, zmenou alebo zánikom sa spájajú právne následky. Uviedol, že v jeho prípade nastala
situácia, kedy mu bola doručená zásielka do vlastných rúk a tento okamih by mal mať, s poukazom
na § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, zásadnejší význam ako fikcia doručenia, ktorej účelom je
len simulovať určitú skutočnosť pre prípad, ak takáto skutočnosť reálne nenastane. Preto by sa fikcia
doručenia mala uplatňovať iba v prípade, ak nedošlo k skutočnému doručeniu zásielky, hoci boli splnené
všetky zákonné predpoklady.

8. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný poukazuje na určenie okamihu doručenia
rozhodnutia podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku, je potrebné sa zaoberať okamihom „uloženia“ zásielky
ako skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia 15 dňovej lehoty. V tejto súvislosti uviedol, že daňový
poriadok nedefinuje pojem „uloženie zásielky“ (okrem prípadu § 9, ktorý sa však jeho netýka), ale používa
len pojem „doručovateľ uloží zásielku“, pričom nevysvetľuje, čo sa pod uložením rozumie. Práve na
základe uvedeného zastal názor, že keďže doručovanie prostredníctvom poštovej služby upravuje zákon
č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „zákon č. 324/2011 Z. z.“) je tento ohľadom doručovania k  daňovému poriadku
lex specialis a preto je potrebné hľadať relevantnú definíciu „uloženia“ zásielky práve v zákone č.
324/2011 Z. z., konkrétne v ustanovení § 34. Poukázal na ustanovenie § 33 ods. 1 písm. c) a d) zákona č.
324/2011 Z. z., podľa ktorého má adresát právo na vydanie odnosnej poštovej zásielky podľa poštových
podmienok (c)  alebo právo na vydanie uloženej poštovej zásielky (d). Vychádzajúc z uvedeného preto
zastal názor, že okamih uloženia zásielky je okamihom uloženia zásielky deň nasledujúci po dni, ktorým
uplynula odberná lehota. Tiež poukázal na to, že zákon č. 324/2011 Z. z. jasne rozlišuje medzi zásielkou
doručovanou v odbernej lehote a úložnej lehote a preto nie je možné považovať odbernú lehotu za lehotu
úložnú a z uvedeného dôvodu sa zásielka pripravená počas odbernej lehoty na prevzatie považuje za
odnosnú zásielku a nie zásielku úložnú. Vzhľadom na uvedené považoval za zrejmé, že si prevzal na
pošte v odbernej lehote  odnosnú zásielku a teda okamih uloženia tak, ako ho definuje daňový poriadok



nenastal. Preto tiež nenastal okamih uloženia zásielky a nemohla ani nastať fikcia doručenia podľa
§ 31 ods. 2 daňového poriadku, čo znamená, že okamih doručenia zásielky je určený jej skutočným
prevzatím.

9. Poukázal tiež na to, že nie je žiadnym spôsobom viazaný všeobecnými poštovými podmienkami a
preto nemožno nimi odôvodňovať podmienky doručovania ani podmienky uloženia zásielky. Uviedol, že
ustanovenia poštových podmienok treba pričítať na ťarchu žalovaného, pretože ako účastník zmluvného
vzťahu so Slovenskou poštou bol viazaný poštovými podmienkami, pričom postupoval nekorektným
spôsobom, keď vediac, že „využíva“ fikciu doručovania, nevyužil možnosť podľa bodu 21.1 písm.
a) poštových podmienok, podľa ktorých má odosielateľ možnosť určiť kratšiu odbernú lehotu než je
všeobecne určených 18 dní, teda mohol určiť odbernú lehotu 15 dní, pokiaľ chcel (hoci v rozpore
so zákonom) uplatniť fikciu doručenia dodajúc, že takýto postup by bol minimálne korektný. Preto
uzavrel, že žalovaný sa svojim nekorektným prístupom popierajúcim účel doručovania do vlastných rúk
obsiahnutý v § 31 ods. 1 písm. b) daňového poriadku pričinil k nastoleniu stavu právnej neistoty na jeho
strane.

10. Záverom poukázal na to, že jeho splnomocnená zástupkyňa Ing. V. M. prevzala prvostupňové
rozhodnutie dňa 3.11.2017, ktorý deň je relevantným pre plynutie lehoty na podanie odvolania (táto
skutočnosť vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 149/2017). Vychádzajúc preto z uvedených
skutočností považoval napadnuté opatrenie žalovaného za nezákonné, v rozpore s dobrými mravmi
doplniac, že ním bol negatívne dotknutý jeho právny záujem na procesnej obrane proti prvostupňovému
rozhodnutiu. Preto navrhol, aby správny súd zrušil opatrenie žalovaného, ktorým zamietol jeho odvolanie
zo dňa 08.11.2017 podané proti rozhodnutiu zo dňa 11.10.2017 č. 1384155/2017. Súčasne sa domáhal,
aby správny súd uložil žalovanému vo veci konať podľa § 73 ods. 2 daňového poriadku. Žalobca si
uplatnil náhradu trov konania.

11. Žalobca v žalobe uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie [§ 182 ods. 1
písm. g) SSP]. Súčasne požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom
poukázal na ustanovenie § 258 v spojitosti s § 186 a nasl. SSP.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení označil žalobu za nedôvodnú. S poukazom na ustanovenie § 31
ods. 2 daňového poriadku uviedol, že podľa doručenky prvý pokus o doručenie rozhodnutia vykonal
zamestnanec poštového úradu dňa 13.10.2017 a opakovane doručoval písomnosť dňa 16.10.2017,
pričom po opakovanom bezvýslednom doručovaní bola písomnosť uložená na pošte - deň uloženia
zásielky 16.10.2017. Ďalej dôvodil, že  uplynutím 15 - teho dňa odo dňa uloženia písomnosti na pošte
sa písomnosť považuje za doručenú, aj keď si ju adresát do tejto doby neprevzal, resp. sa o jej uložení
nedozvedel. Poukázal na to, že pätnásty deň uloženia písomnosti - rozhodnutia č. 1384155/2017 zo
dňa 11.10.2017 (ďalej aj ako „Rozhodnutie“) uplynul dňa 31.10.2017, pričom písomnosť sa týmto dňom
považuje v zmysle daňového poriadku za doručenú.

13. S odkazom na ustanovenie § 72 ods. 3 daňového poriadku v znení platnom v čase vydania
Rozhodnutia dôvodil, že lehota na podanie odvolania začala plynúť v zmysle § 27 ods. 3 daňového
poriadku nasledujúci deň po dni doručenia Rozhodnutia, t.j. začiatok lehoty na podanie odvolania nastal
dňa 01.11.2017 a posledný deň lehoty uplynul dňa 15.11.2017, pričom žalobca v určenej lehote odvolanie
voči Rozhodnutiu nepodal. Poukázal ďalej na to, že do elektronickej podateľne bolo dňa 20.11.2017
doručené podanie žalobcu, prílohou ktorého bola písomnosť nazvaná ako odvolanie proti rozhodnutiu o
vyrubení dane z 11.10.2017 číslo : 1384155/2017, pričom na poslednej strane odvolania bolo uvedené
„V Trnave dňa 08.11.2017“.



14. Žalovaný k podanému odvolaniu, citujúc ustanovenia § 72 ods. 8 a § 73 ods. 4 daňového poriadku
uviedol, že nakoľko bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, oznámil žalobcovi zamietnutie
odvolania z dôvodu jeho neprípustnosti podľa ustanovenia      § 72 ods. 8 písm. a) daňového poriadku
listom č. 102496164/2017 zo dňa 01.12.2017, ktorý splnomocnená zástupkyňa žalobcu prevzala dňa
27.12.2017.

15. K tvrdenému účelu a zmyslu doručovania do vlastných rúk žalovaný uviedol, že Rozhodnutie bolo
riadne odoslané na poštovú prepravu, pričom prevzatie listovej zásielky je úplne v dispozícii adresáta
a dátum jej prevzatia zo strany žalovaného nie je možné nijako ovplyvniť. Žalovaný súčasne citujúc
ustanovenie § 31 ods. 2 daňového poriadku skonštatoval, že žalobca mohol v danom prípade v plnom
rozsahu využiť svoje právo na podanie opravného prostriedku, kedy mu lehota na podanie odvolania
uplynula dňa 15.11.2017.

16. Záverom uviedol, že nakoľko žalobca podal odvolanie voči Rozhodnutiu po zákonom stanovenej
lehote, postupoval v zmysle ustanovenia § 73 ods. 4 v nadväznosti na ustanovenie § 72 ods. 8 daňového
poriadku a odvolanie zamietol ako neprípustné. Zároveň skonštatoval, že v jednotlivých procesných
úkonoch v danej veci postupoval v zmysle svojej zákonnej legitimácie, určil dátum prevzatia Rozhodnutia
a následne lehotu na podanie opravného prostriedku v zmysle ustanovení daňového poriadku a preto
jeho postup nie je možné považovať za nezákonný.

17. Žalovaný vo vyjadrení súhlasil s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia hlavného pojednávania.

18. Žalobca v replike v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch žaloby, pričom opätovne zdôraznil, že v jeho
prípade došlo k narušeniu jeho právnej istoty, keď má zákonom garantované právo na prevzatie zásielky
v 18 - dňovej odbernej lehote a toto právo využije (t.j. koná aktívne), žalovaný naopak nevyužije svoje
právo vyplývajúce mu z poštových podmienok, určiť kratšiu odbernú lehotu s prihliadnutím na zrejmý
fakt, že z oznámenia o možnosti vyzdvihnúť zásielku v odbernej lehote nemá možnosť poznať obsah
zásielky a teda ani práva a povinnosti z nej vyplývajúce a preto nemôže byť sankcionovaný stratou troch
dní z odvolacej lehoty len preto, že konal v súlade s právami, ktoré mu priznáva zákon č. 324/2011 Z. z.
Rovnako zopakoval, že účelom fikcie doručenia podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku je nahradiť práve
pasivitu adresáta (t.j. ak si adresát zásielku neprevezme ani v odbernej lehote), aby bol objektivizovaný
moment doručenia zásielky z toho dôvodu, že s okamihom doručenia zásielky sa viažu právne následky
(napr. určenie právoplatnosti rozhodnutia a pod.). Preto uplatňovanie fikcie doručenia v jeho prípade
označil za porušenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantované v čl. 46 ods.
1 Ústavy SR.

19. Žalovaný v duplike citujúc ustanovenie § 31 ods. 2 daňového poriadku poukázal na to, že pre vznik
fikcie je predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok : možnosť náhradného doručenia nie
je zákonom vylúčená, adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržoval, doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde písomnosť
doručiť znovu (s uvedením dňa a hodiny), druhý pokus o doručenie bol taktiež bezvýsledný, adresát
písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce,
adresát si zásielku do 15 dní od uloženia nevyzdvihol. Žalovaný po zopakovaní rozhodných skutočností
poukázal na to, že svoje komplexné vyjadrenie k predmetu sporu spolu s dôkazmi preukazujúcimi jeho
tvrdenia uviedol už vo svojom vyjadrení zo dňa 16.04.2018. Záverom uviedol, že navrhuje Krajskému
súdu v Trnave, aby žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

IV. Relevantná právna úprava

20. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ako „SSP“) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v
administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.



21. Podľa § 27 ods. 2 daňového poriadku do plynutia lehoty určenej počtom dní sa nezapočítava deň,
keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

22. Podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň
pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

23. Podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená
do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že
písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si
nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

24. Podľa § 72 ods. 3 daňového poriadku účinného do 31.12.2017 odvolanie možno podať do 15 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak;
najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť.

25. Podľa § 72 ods. 8 písm. a) daňového poriadku odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej
lehote.

26. Podľa § 73 ods. 4 písm. a) daňového poriadku prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak je
neprípustné.

27. Podľa § 73 ods. 5 daňového poriadku prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi
účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4.

V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnych súdom

28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu
verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov         (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté
opatrenie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo
stavu, ktorý existoval v čase vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok,
keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie
pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s  § 137 ods. 4 SSP vec prejednal
bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba  je
dôvodná.

29. Správny súd uznesením č. k. 14S/16/2018-39 zo 05. júna 2018 návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku zamietol.

30. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že z obsahu žaloby je nesporné, že
ide o všeobecnú správnu žalobu, prostredníctvom ktorej sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti
opatrenia žalovaného so žalobným návrhom znejúcim na zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného.
Žalobca v rámci žalobného petitu navrhol správnemu súdu tiež, aby uložil žalovanému konať podľa § 73
ods. 2 daňového poriadku, čo môže indikovať, že namieta nečinnosť žalovaného orgánu verejnej správy,
avšak v kontexte správnej žaloby tento návrh žalobcu správny súd vyhodnotil, ako návrh na vrátenie



veci žalovanému na ďalšie konanie, ktoré bude spočívať v postúpení odvolania odvolaciemu orgánu,
samozrejme za predpokladu, že žalovaný nevyužije možnosť autoremedúry. V tejto súvislosti správny
súd len dodáva, že tým, že žalovaný vyhodnotil podanie odvolania po zákonom stanovenej lehote a
postupoval podľa ustanovenia § 73 ods. 4 písm. a) daňového poriadku a zamietol odvolanie, nevykazuje
v administratívnom konaní nečinnosť. Žalobca tiež použil v rámci návrhu na priznanie odkladného účinku
ustanovenie § 258 SSP, ktoré upravuje odkladný účinky žaloby proti inému zásahu, avšak vzhľadom na
to, že z obsahu žaloby absolútne nevyplýva, že by žalobca tvrdil, že sa jedná o iný zásah, uvedenie
tohto ustanovenia správny súd vyhodnotil ako chybu v písaní.

31. Predmetom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného, ktorým
oznámil žalobcovi, s odkazom na ustanovenie § 72 ods. 8 písm. a) daňového poriadku, že zamieta
jeho odvolanie, podané proti rozhodnutiu č. 1384155/2017 z 11. októbra 2017, pre jeho neprípustnosť,
nakoľko bolo podané po určenej lehote. Opatrenie žalovaného je spôsobilým predmetom správneho
súdneho konania, nakoľko sa nesporne dotýka subjektívneho práva žalobcu, pretože týmto opatrením
mu nebolo umožnené využitie opravného prostriedku. Preto správny súd posudzoval, či boli dané
zákonné dôvody na zamietnutie odvolania žalobcu podľa § 73 ods. 4 písm. a) v spojení s § 72 ods. 8
písm. a) daňového poriadku.

32. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že splnomocnená zástupkyňa
žalobcu prevzala osobne dňa 3.11.2017 rozhodnutie č. 1384155/2017 z 11. októbra 2017. Z doručenky
preukazujúcej doručenie tohto rozhodnutia je preukázané, že  neúspešný pokus o doručenie s výzvou
o opakované doručenie sa uskutočnil dňa 13.10.2017, opakované doručenie sa uskutočnilo dňa
16.10.2017, v ktorý deň bola zásielka uložená na pošte.

33. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či rozhodnutie č. 1384155/2017 z 11. októbra 2017 bolo
žalobcovi doručené za využitia tzv. fikcie doručenia (podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku) dňa
31.10.2017 alebo fyzickým prevzatím tohto rozhodnutia dňa 03.11.2017. Stanovenie dňa doručenia
rozhodnutia má v prípade žalobcu zásadný význam, nakoľko od uvedeného dňa sa následne odvíja
začiatok a koniec plynutia lehoty na podanie odvolania. Konkrétne pokiaľ by bolo ustálené, že
rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 31.10.2017, lehota na podanie odvolania by začala plynúť
dňa 1.11.2017 (§ 27 ods. 2 daňového poriadku) a uplynula by 15.11.2017. Pokiaľ by však lehota mala
začať plynúť dňom nasledujúcim po fyzickom prevzatí rozhodnutia t.j. dňom 4.11.2017, koniec lehoty by
pripadol na 20.11.2017, nakoľko pätnásty deň lehoty pripadol na 18.11.2017 t.j. sobotu.

34. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti správnej žaloby vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Sžf/65/2016 zo dňa 29.03.2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že uplatnenie inštitútu
fikcie doručenia v zmysle § 31 daňového poriadku prichádza do úvahy iba v prípade, ak si daňový subjekt
zásielku nevyzdvihne, pričom v prípade, ak si daňový subjekt zásielku osobne prevezme na pošte, je
vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia.

35. V danom prípade je obsahom doručenky preukázané, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu prevzal
rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 1384155/2017 z 11. októbra 2017 dňa 3.11.2017 a preto v
zmysle citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu začala plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie
odvolania dňa 4.11.2017 a uplynula dňa 20.11.2017. Rovnako je preukázané, že žalobca podal odvolanie
elektronicky dňa 20.11.2017, t.j. v posledný deň lehoty na podanie odvolania.

36. Vychádzajúc z bodu 35 tohto rozsudku preto správny súd uzatvára, že pokiaľ žalovaný postupom
podľa § 72 ods. 8 písm. a) v spojení s § 73 ods. 4 písm. a) daňového poriadku odvolanie napadnutým
opatrením zamietol ako neprípustné majúc za to, že v danom prípade, za uplatnenia fikcie doručenia
podľa § 31 ods. 2 daňového poriadku, uplynula lehota na podanie odvolania dňa 15.11.2017, vec
nesprávne právne posúdil. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade reálneho prevzatia zásielky sa fikcia
doručenia už neaplikuje a preto je nesprávny záver žalovaného, že lehota na podanie odvolania uplynula



dňa 15.11.2017. Žalovaný k uvedenému dospel, nakoľko vychádzal zo skutočnosti, že zásielka bola
uložená na pošte po opakovanom doručovaní dňa 16.10.2017, teda sa považuje za doručenú uplynutím
15 - dňa odo dňa uloženia, t.j. 31.10.2017, a preto lehota na podanie odvolania uplynula 15.11.2017
(16.11.2017 sa toto rozhodnutie stalo právoplatným).

37. Správny súd poukazuje na odôvodnenie citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý vo vzťahu
konkurencie medzi tzv. fikciou doručenia a reálnym prevzatím zásielky skonštatoval nasledovné :
„Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo
v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu
a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Najvyšší súd SR pri
skúmaní dôvodnosti námietky žalobcu z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny
orgán vydal 13. marca 2015 rozhodnutie č. 437, ktoré si žalobca prevzal 7. apríla 2015. Žalobca podal
odvolanie 21. apríla 2015. Žalovaný postupoval podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. a zásielku
považoval za doručenú dňom 4. apríla 2015, a preto bol posledným dňom na podanie odvolanie 20.
apríla 2015. Žalobca si však fakticky zásielku prevzal 7. apríla 2015, o čom svedčí jeho podpis na
doručenke. Správnemu orgánu sa teda zásielka s prvostupňovým správnym rozhodnutím nikdy nevrátila
ako nedoručená. Doručenka súčasne obsahuje údaj o reálnom doručení písomnosti v priebehu plynutia
odbernej lehoty, a to 7. apríl 2015 s podpisom žalobcu.“ Ďalej uviedol, že : „K aplikácii ustanovení
náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je
skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie
preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov
doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ
doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán
už skutočnosti týkajúcej sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym
prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla
vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného
prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl.
46 ods. 2 Ústavy SR.  V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu
SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49.“

38. S poukazom na vyššie uvedené a citované ustanovenia správny súd zrušil napadnuté opatrenie
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec mu podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom bude povinnosťou žalovaného postupovať podľa 73 ods. 1 a 2 daňového poriadku, čo
znamená, že pokiaľ žalovaný nevyhovie podanému odvolaniu, postúpi ho s úplným spisovým materiálom
a predkladacou správnou odvolaciemu orgánu a o tomto postupe upovedomí žalobcu.

39. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku (body 34 a 37), je orgán verejnej
správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

40. Správny súd označil žalobcu ako fyzickú osobu podľa § 133 ods. 1 CSP v spojení s  § 25 SSP,
teda menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia, pričom IČO už ako ďalší
identifikačný údaj neuviedol a to z dôvodu, že mal výpisom zo živnostenského registra preukázané, že
žalobca, ako fyzická osoba, dňa 1. februára 2018 ukončil svoju podnikateľskú činnosť.

41. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§
175 ods. 2 SSP).

42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}], "citovane_v": []}