Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoE/114/2013 z 25. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. februára 2014, sp. zn. 11CoE/114/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7202895952.1 Krajský súd Košice | 11CoE/114/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7202895952.1 | 2014-02-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 57 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d5b71bc-db86-4308-a33f-93d680dba395 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7202895952.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoE/114/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7202895952
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7202895952.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej S. poisťovňa so sídlom v I., pobočka D., L. námestie 1, D.,
IČO: 30 807 484 (predtým E. úrad práce - F. úrad D. IV, M. 3, D.) proti povinnému J. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom D., O. trieda XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 48,86 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu 34Er 188/2002-15, Ex 785/2002 z 13.6.2013 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením exekúciu zastavil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803/024470 doručil
súdny exekútor súdu dňa 25.4.2013 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„EP“) s odôvodnením, že exekúcia je neprípustná vzhľadom na preklúziu pohľadávky oprávnenej. Súd
prvého stupňa vychádzajúc z ust. § 126 ods. 1, § 131 ods. 1 zák. č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v
spojení s § 17 ods. 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm. p), § 20 ods. 2 písm. t) zák. č. 387/1996 Z.z., § 71 ods.
1, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) dospel k záveru, že lehota vymedzená
v § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý sa na danú vec vzťahuje, je lehotou prekluzívnou, čo znamená,
že v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti, sa musí výkon rozhodnutia alebo
exekúcia aj skončiť a po uplynutí tejto lehoty nemožno vo výkone pokračovať, pričom na túto lehotu
musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže exekučný titul - rozhodnutie Národného úradu práce
- Okresného úradu práce Košice IV z 11.2.2002 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 25.3.2002,
posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na 25.3.2005 a počnúc
dňom 26.3.2005 došlo k zániku práva oprávnenej na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Vzhľadom na
uvedené súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f/, § 58 ods. 1 EP a vyslovil, že o trovách exekúcie
rozhodne samostatným uznesením.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená a žiadala, aby odvolaniu proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu vyhovel sudca a zrušil uznesenie v celom rozsahu.
Namietala nesprávny výklad právnej normy a bola toho názoru, že Správny poriadok je možné uplatniť
len na konanie o uložení povinnosti zaplatiť príspevok v nezamestnanosti podľa zák. č. 387/1996 Z.z.
o zamestnanosti (znenie účinné do 31.12.2003), ktoré končí nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým bola daná povinnosť uložená. Samotné vymáhanie príspevku v nezamestnanosti upravuje ust.
§ 126 zák. č. 387/1996 Z.z., pričom obsahom ust. § 131 ods. 1 zák. č. 387/1996 Z.z. nie je ustanovenie
§ 126 zák. č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti, teda v rámci vymáhania príspevku nie je možné aplikovať
Správny poriadok.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu vyplývajúcom
z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné, lebo súd prvého stupňa



vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, a preto odvolací súd uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

Nesprávnym právnym posúdením veci či určitej právnej otázky je stav, keď súd nepoužije správne
ustanovenie právneho predpisu, alebo použije správny právny predpis (ustanovenie), ale ho nesprávne
vyloží alebo aplikuje na zistený skutkový stav.

Podstatou odvolania oprávnenej je námietka, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku
možného premlčania či preklúzie vymáhaného nároku (príspevku na poistenie v nezamestnanosti),
keď vychádzal z toho, že rozhodnutie možno vykonať v trojročnej prekluzívnej lehote ustanovenej v
§ 71 ods. 3 Správneho poriadku. Táto námietka oprávnenej je dôvodná a názor súdu prvého stupňa,
že exekučný titul nemožno vykonať z dôvodu preklúzie práva oprávnenej nie je správny, a preto súd
nesprávne v danej veci zastavil exekúciu, v ktorej je vymáhaný príspevok na poistenie v nezamestnanosti
na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného úradu Košice IV sp. zn. 37/2002/
VPPN z 11.2.2002.

Podľa § 20 ods. 2 písm. t) zák. č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 (ďalej
len „cit. zákon“) do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.

Podľa § 126 ods. 1 cit. zákona okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti
od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol
alebo sa odviedol v nižšej sume.

Podľa § 126 ods. 3 cit. zákona právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa § 131 ods. 1 (Spoločné prechodné a záverečné ustanovenia) cit. zákona na konanie podľa § 16
ods. 2 písm. r), § 17 ods. 3 písm. d), § 18 ods. 2 písm. p) a § 20 ods. 2 písm. t) sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní s výnimkou § 60 až 66.

Zo znenia cit. ustanovení vyplýva, že lehota na vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti
je v zákone č. 387/1996 Z.z. koncipovaná ako premlčacia lehota, to zn., že právo vymáhať príspevok
na poistenie v nezamestnanosti sa premlčuje v lehote ustanovenej týmto osobitným zákonom č.
387/1996 Z.z. (uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti), podľa ktorého bolo rozhodnutie (exekučný
titul) vydané. Táto osobitná právna úprava vylučuje použitie ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku,
ktoré má povahu všeobecného (základného) predpisu. Všeobecný právny predpis sa neuplatní, ak
osobitný predpis má svoju vlastnú úpravu, ktorá potom vylučuje použitie všeobecnej úpravy. Keďže
pre vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti platia lehoty upravené osobitným zákonom
č. 387/1996 Z.z., neplatí v posudzovanej veci trojročná prekluzívna lehota, v ktorej možno najneskôr
exekučný titul vykonať, ustanovená v § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Toto ustanovenie sa totiž
nevzťahuje na exekúciu rozhodnutí orgánov špecializovanej štátnej správy vydaných v konaní podľa
osobitných predpisov, ktoré ustanovili odlišné lehoty na výkon rozhodnutí, príp. premlčanie práva
vymáhať pohľadávku, ku ktorému nemožno v exekúcii prihliadnuť z úradnej povinnosti, ale len na
námietku dlžníka.

Vzhľadom na uvedené, keďže súd prvého stupňa na danú vec aplikoval nesprávne ustanovenie
právneho predpisu, nesprávne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ EP, a preto
muselo byť napadnuté uznesenie zrušené, lebo bolo vydané v rozpore so zákonom.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.