Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/21/2019 z 29. 5. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. mája 2019, sp. zn. 17CoE/21/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3512201084.1 Krajský súd Trenčín | 17CoE/21/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3512201084.1 | 2019-05-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 389 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/62141113-dcb9-49e3-82f7-5d6e3fa49d8e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3512201084.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/21/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512201084
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3512201084.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Z., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. novembra 2018, č. k. 11Er/138/2012-13, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu. Výrokom II. rozhodol, že
oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 64,06 EUR do troch
dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že poverením Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.02.2012 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie
pre vymoženie 125,38 eur s prísl. Exekučným titulom bol výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa
08.11.2011 vydaný oprávneným. Dňa 18.08.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho
exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v súlade s ustanovením
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017. Súdny exekútor konštatoval,
že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok. Podľa súdu prvej inštancie
možno skutkový stav predmetnej exekúcie subsumovať pod právnu normu ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku, a preto súd exekúciu zastavil v zmysle citovaného ustanovenia. Zároveň
podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie sa zamieta, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti
ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za
predčasné, v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016.
Mal za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému.
Namietal, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok,
ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle,
že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj
zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti.
Povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (37 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho
predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania,
podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by
upieralo oprávnenému právo na uplatnenie jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu,
ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Bol názoru, že pravdepodobne ani
súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Poukázal na skutočnosť, že
povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky
oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácie.



3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo
aj bez návrhu.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa
10.02.2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. H. T. vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky
vo výške 125,38 eur a trov exekúcie. Dňa 18.08.2017 bol doručený súdu prvej inštancie podnet súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor v podnete uviedol, že lustráciou
majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok. Následne súd prvej inštancie napadnutým
uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách
exekúcie.

10. V zmysle ustálenej judikatúry pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho
nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo
na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon
súdnych, či iných rozhodnutí.

11. V danom prípade mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že povinný je fyzická osoba
(nar. 1982), pričom nebolo žiadnym spôsobom preukázané ani osvedčené, že by zdravotný stav alebo
iné osobné okolnosti povinnému nedovoľovali zabezpečiť príjem. Na strane povinného ide o osobu
v produktívnom veku, pričom skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
odvolací súd nepovažoval za postačujúce pre vyvodenie záveru o tom, že nie je u povinného predpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti, prípadne príjmu, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie. Záver,
podľa ktorého by dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bolo
každé zistenie nedostatku majetku bez prihliadnutia na ďalšie okolnosti, by bol v rozpore s exekučným
konaním. V preskúmavanej veci odvolací súd naviac dáva do pozornosti, že súdny exekútor k podnetu
na zastavenie exekúcie nepriložil žiadne dôkazy preukazujúce nemajetnosť povinného; taktiež exekučný
súd si nepripojil exekučný spis a neoveril si jeho preskúmaním, či súdny exekútor urobil všetky potrebné
šetrenia pre záver o nemajetnosti povinného.

12. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení
exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v
exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov
nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii
pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné
uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý,
že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie
bude musieť uhradiť.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil výrok napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie spolu so závislým výrokom o trovách exekúcie.



14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).