Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/113/2013 z 26. 6. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. júna 2013, sp. zn. 26CoE/113/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4212224123.1
Krajský súd Nitra | 26CoE/113/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4212224123.1 | 2013-06-26 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 45 ods. 1 ZRK, § 53 ods. 1 OZ, § 45 ods. 2 ZRK, § 53 ods. 5 OZ, EP, ZRK, § 44 ods. 2 EP, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/07a09805-35bb-4733-a854-7e28ac467874
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4212224123.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/113/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212224123
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4212224123.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnej: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, o vymoženie sumy 779,27 eura s
príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.
k. 8Er/1702/2012-11 zo dňa 10. decembra 2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/1702/2012-11 zo dňa 10. decembra 2012
r u š í   a  vec   v r a c i a  súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 4 písm. r), § 54
ods. 1 a 2, § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa zistil, že zmluva uzavretá dňa 01.04.2010 je spotrebiteľská. V danej veci nebolo
preukázané, že dlžník - povinný je podnikateľským subjektom, preto je možné považovať aj daný
zmluvný vzťah medzi dodávateľom oprávneným a spotrebiteľom povinným za spotrebiteľský v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka a následne ho potom podriadiť právnemu režimu tejto normy.
Poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa
13.10.2011 a 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012 súd prvého stupňa skúmal, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská doložka, resp. zmluva musí mať písomnú
formu inak je neplatná. Oprávnený poskytol povinnému na základe Zmluvy o úvere zo dňa 01.04.2010
úver vo výške 400,-- eur, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému spolu s poplatkom za jeho
poskytnutie, celkovo vo výške 740,-- eur v 10 mesačných splátkach. Súd prvého stupňa konštatoval, že
súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 14 obsahujú
rozhodcovskú doložku. Podľa nej sa zmluvné strany dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní
pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné
strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia,
dohody o vyplnení zmeniek vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Mediačná dohoda:
Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek
a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené pred Mediačným
centrom, registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská  a.s. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že z Úverových



zmluvných podmienok spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré tvoria súčasť zmluvy zistil, že v týchto
je obsiahnutá neprijateľná podmienka a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a
ponecháva ho na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou
rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako
najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Podľa jeho názoru v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať
za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak v
určitej veci nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom. V predmetnej veci rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, nakoľko ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995
Z. z. v znení neskorších predpisov a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj na ustanovenia § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že exekučný súd v konaní
o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul
z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje § 34 zákona o
rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Poukázal
na to, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom
uznesení, upravuje podmienku zastavenia exekučného konania vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
a nie vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu. Preto mal za to, že exekučný súd nemôže v rámci
exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Podľa
jeho názoru sa musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo
zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V prípade, ak súd na
zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o
rozhodcovskom konaní alebo OSP a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Ďalej
zdôraznil, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa
ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Okrem toho namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko
rozhodnutie má vzbudzovať dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Uviedol, že súd neposudzoval
danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy
a jeho rozhodnutie je založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov
v odvolacom konaní. Poukázal na to, že na daný prípad nie je prípustné aplikovať ustanovenie §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože súd musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať
napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti
spotrebiteľom. Súd sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie.
Otáznym je aj to, či má súd vôbec na takéto dokazovanie v exekučnom konaní legislatívny rámec. Okrem
toho poukázal aj na to, že keď súd prvého stupňa posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej
stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného
však vyplýva, čo opomenul konajúci súd prvého stupňa, že mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery
a v akej časti je exekučný titul súladný so zákonom a v tomto smere aj vykonávať dokazovanie. Navyše
mal súd prvého stupňa pri svojej rozhodovacej činnosti prioritne postupovať tak, aby dodržiaval zásadu
pacta sunt servanta a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu reštriktívne.
Preto ak súd prvého stupňa zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z toho dôvodu



zastavil celé exekučné konanie, pozbavil tak oprávneného práva domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade
so zákonom, nakoľko oprávnený z dôvodu res iudicata - prekážky rozhodnutej veci už inú možnosť
uplatniť si svoje právo nemá.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.10.2012, kedy bola pred
súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 19.11.2012 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku
sp. zn. SR 15216/10 zo dňa 31.10.2011. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym
úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu
predchádzal, pričom zistil, že nie je vo výroku vecne správne. Definícia spotrebiteľskej zmluvy je v našom
právnom poriadku upravená v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom hlavnou podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ
a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,



za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Ďalej je pre tieto zmluvy charakteristické to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V tomto smere je potrebné poukázať na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.  V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, musí
exekúciu zastaviť a v prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť.

Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní preto správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, pričom ako uviedol, preskúmal aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (čl. 14), ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere, konkrétne čl. 14, v ktorom
je podľa názoru súdu obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorú posúdil ako neplatnú neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Svoj názor súd prvého stupňa oprel o to, že
táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho
na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou
doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší
spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Podľa názoru súdu prvého stupňa tak v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku.

Z exekučného titulu založeného v súdnom spise je zrejmé, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že
svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky, v ktorej sa účastníci konania dohodli, že „všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde“.

V tomto smere odvolací súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
a § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní preskúmal zmluvu o úvere č. 400700337 zo
dňa 01.04.2010, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou konkrétne čl. 14 (podľa názoru súdu prvého
stupňa je v ňom obsiahnutá neprijateľná rozhodcovská doložka). Odvolací súd zistil, že v tomto článku
14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda, v zmysle ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná
strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto



zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek vrátane sporu o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie. Za týmto účelom zmluvné strany sa dohodli nasledovne: Mediačná dohoda
uzatvorená podľa zákona č. 420/2004 Z. z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené pred Mediačným centrom, registrovaným na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská  a.s.

Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný článok podľa jeho obsahu nenapĺňa charakteristiku
rozhodcovskej zmluvy alebo doložky uzatvorenej podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, keďže sa jedná o mediačnú dohodu uzatvorenú podľa zákona č. 420/2004 Z. z. Súd prvého
stupňa konštatujúc, že v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá neprijateľná
rozhodcovská doložka nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec zároveň aj nesprávne právne
posúdil, keďže svoje odôvodnenie založil na konštatovaní o neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej
doložky podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá však súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru nebola (č. l. 4 súdneho spisu). Súd prvého stupňa si preto v ďalšom konaní zaobstará
rozhodcovskú doložku, na ktorú odkazuje rozhodcovský rozsudok vo svojom odôvodnení a opätovne
preskúma skutkový stav veci v intenciách uvedených v odôvodnení odvolacieho súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.