Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/57/2014 z 26. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. mája 2014, sp. zn. 10Co/57/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:1011200501.1 Krajský súd Trnava | 10Co/57/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:1011200501.1 | 2014-05-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 95 OSP, § 96 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8193251f-570b-4a87-afbf-f801aec64ad9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:1011200501.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200501
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:1011200501.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: JUDr. Martina Mrázová, správkyňa konkurznej podstaty
úpadkyne „TAZ, a.s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84", Bratislava, Šoltésovej 20, proti žalovanému:
M. K., nar. X. H. XXXX, C., N. XX, o 176,13 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny
podnik v konkurze, Trnava", Trnava, Sladovnícka 13, zast. advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, Dubnica
nad Váhom, Námestie Matice slovenskej 4262/23, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 12. septembra 2012 č. k. 21C/97/2011- 54 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti r u š í a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

Odvolacie konanie o odvolaní žalovaného z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (reprezentovaný jeho vyššou súdnou úradníčkou) I. pripustil
zmenu žaloby s tým, že bude rozhodovať o petite: "Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobkyni sumu 637,32 eur, spolu s poplatkom z omeškania 0,5 promile za každý
deň omeškania zo sumy 637,32 eur od 27.11.2011 do zaplatenia na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Žalovaný je povinný uhradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa vo výške ako budú vyčíslené v rozsudku."; II. zastavil konanie v časti zaplatenia sumy
176,13 eur; III. vyslovil, že vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, na strane žalovaného je prípustné. Rozhodnutie o
zastavení konania (vo vzťahu k celému jeho pôvodnému predmetu) potom odôvodnil právne ust. § 96
ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení)
a vecne potrebou vyhodnotenia príslušného podania pôvodného žalobcu (označeného spôsobom
„rozšírenie a zmena návrhu o 461,19 eur“) za zmenu žaloby kombinovanú so späťvzatím žaloby (čo do
pôvodnej v konaní uplatnenej pohľadávky po jej započítaní), pretože takýto (úmysel upustiť od uplatnenia
pôvodného nároku) bol obsah jeho podania.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie pôvodný žalobca i žalovaný.

Ešte JUDr. Dušan Pohovej, vystupujúci v pozícii správcu konkurznej podstaty akciovej spoločnosti v
úpadku (ďalej tiež len „pôvodný žalobca“) napadol uznesenie výslovne len vo výroku II., teda v časti
o zastavení konania v časti zaplatenie sumy 176,13 eur, s návrhom na jeho zrušenie bez náhrady.
Dôvodil, že nezobral čiastočne späť žalobu v zmysle § 96 O. s. p., ale iba rozšíril žalobu z pôvodne
žalovanej sumy 176,13 eur o 461,19 eur, teda na sumu 637,32 eur a preto výrok II. nemal byť súčasťou
napadnutého uznesenia, postačoval výrok I.



Žalovaný napadol uznesenie v celom jeho rozsahu s návrhom na jeho zmenu zamietnutím uznesenia (?)
a zrušením žaloby ako nedôvodnej, argumentujúc úhradou nájomného a služieb spojených s užívaním
bytu v predmetnom období na účet vedľajšieho účastníka a reklamáciou vyúčtovania za pomernú časť
roka 2009.

Podaním žalobkyne z 2. júla 2013, doručeným súdu prvého stupňa 8. júla 2013 (t. j. až po vydaní
napadnutého uznesenia a podaní oboch uvedených odvolaní) vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu
späť, dôvodiac iba posúdením agendy ňou ako novou správkyňou úpadkyne.

Žalovaný v podaní z 22. decembra 2013, doručenom súdu prvého stupňa 30. decembra 2013, vyjadril
súhlas so späťvzatím žaloby a zároveň vzal späť svoje odvolanie.

Vedľajší účastník na strane žalovaného odvolací návrh nepodal, k späťvzatiu žaloby uviedol, že navrhuje
konanie zastaviť.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec iba v zastavujúcej časti (za situácie, v ktorej
napadnutie uznesenia vyššej súdnej úradníčky súdu prvého stupňa včasným odvolaním naň oprávnenej
osoby v celom rozsahu, teda aj v odvolaním nenapadnuteľnom pripustení zmeny žaloby spôsobilo
zrušenie I. čiastkového výroku uznesenia zo zákona - v uvedenej súv. por. i ust. § 202 ods. 3 písm. f/ a §
374 ods. 4 vety tretej O. s. p.) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu nešlo o žiaden
zákonom ustanovený prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) a aj
v tejto veci (obdobne ako vo viacerých skôr tunajším súdom i Okresným súdom Trnava prejednávaných
druhovo totožných veciach za účasti tohto istého žalobcu i vedľajšieho účastníka, ďalej tiež len „skoršie
veci“) musel dospieť k záveru, že v zastavujúcej časti žalobkyňa (hoc aj evidentne - ako bude priblížené
neskôr - len na prechodný čas a iba pre vyťaženie zo špecifickej procesnej situácie, teda z celkom
iného než odvolaním uvádzaného dôvodu) musela dosiahnuť svoje (rozumej odstránenie rozhodnutia
o zastavení konania).

Podľa § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „ZKR“) konkurzy a vyrovnania vyhlásené
alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa
doterajších právnych predpisov.

Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v poslednom znení (ďalej tiež
„ZKV“, ktorý je práve oným doterajším právnym prepisom uvádzaným v § 206 ods. 1 ZKR) z dôležitých
dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu
funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví
správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe
rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia
schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných
veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej
tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov doterajšieho správcu
zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas
výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať
mu k dispozícii všetky doklady.

Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku
patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno
začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť
v konkurze (§ 20), môže byť konania začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a 24.

Odvolací súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami predovšetkým zobral na vedomie, že v
priebehu odvolacieho konania došlo k zmene v osobe správcu konkurznej podstaty úpadcu, keď



Krajský súd v Bratislave uznesením z 8. apríla 2013 č. k. 3K 105/99-2481 ustanovil do funkcie
správcu konkurznej podstaty úpadkyne „TAZ, a.s., v likvidácií, Trnava, Coburgova 84“ „JUDr. Martinu
Mrázovú, advokátku, Bratislava, Šoltésovej 20“ za súčasného vyslovenia, že funkcia doterajšieho
správcu konkurznej podstaty „JUDr. Dušana Pohoveja, advokáta, Bratislava, Námestie Slobody 10“
zanikla 8. apríla 2013, čo odvolací súd napokon aj zohľadnil v záhlaví tohto rozhodnutia, kde uviedol už
novo ustanovenú správkyňu konkurznej podstaty. V prejednávanej veci pritom o tejto skutočnosti nebolo
treba rozhodovať, pretože účastníkom konania je správca konkurznej podstaty z titulu svojej funkcie a
nie osoba ustanovená do funkcie, pričom ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV (obdobne ako aj § 47
ods. 4 ZKR) je vo vzťahu k inak platiacej úprave z ust. § 92 ods. 3 a 4 O. s. p. osobitnou úpravou (lex
specialis).

Odvolaním pôvodného žalobcu bol výslovne napadnutý výrok uznesenia o zastavení konania v časti
o zaplatenie sumy 176,13 eur, odvolacie námietky pôvodného žalobcu nebolo síce možné akceptovať
pre súbeh viacerých okolností (pre 1. rozhodnutie jedným uznesením o pripustení zmeny žaloby aj o
čiastočnom zastavení konania, 2. vydanie takéhoto uznesenia na to povereným zamestnancom súdu,
3. napadnutie uznesenia včasným odvolaním naň oprávnenej osoby v celom rozsahu, ako aj pre 4.
nedostatok nápravy výpadku rozhodnutia o zmene žaloby - spôsobeného zrušením rozhodnutia vyššej
súdnej úradníčky zo zákona - novým rozhodnutím sudcu) ale i tak odvolací súd nemal inú možnosť, než
v príslušnej časti napadnuté uznesenie zrušiť (a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie).

Podanie pôvodného žalobcu z 24. novembra 2011, podané osobne na súde prvého stupňa 28. deň
rovnakého mesiaca i roka a zasahujúce do pôvodne vymedzeného predmetu konania bolo totiž len
zmenou žaloby jej rozšírením (a nie aj čiastočným späťvzatím žaloby).

Podľa § 41 ods. 2 O. s. p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

V prejednávanej veci potom nebolo žiadnej pochyby o tom, že pôvodný žalobca pôvodnou žalobou od
žalovaného požadoval 176,13 eur ako dlh na úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu za
obdobie kalendárneho roka 2008 a podaním zhora (označeným spôsobom „Rozšírenie a zmena návrhu
o 461,19 eur“) nad rámec pojednania o tom, čo bolo pôvodným predmetom konania a aké hmotnoprávne
úkony vykonal (on sám, teda neskorší odvolateľ) výslovne poukázal na svoj záujem v konaní ďalej
požadovať výlučne pre nedoplatok žalovaného za prvé tri mesiace roka 2009 (pri záujme na absolútnej
presnosti od 1. januára do 29. marca 2009) v sume 725,37 eur, znížený o preplatok za skoršie obdobie
88,05 eur, teda 637,32 eur (725,37 - 88,05).

Ak sa má potom vyjsť zo základných teoretickoprávnych definícií, podľa ktorých kvantitatívne
obmedzenie pôvodnou žalobou uplatneného nároku je čiastočným späťvzatím žaloby, úplné ustúpenie
od pôvodnej požiadavky je späťvzatím žaloby v celom rozsahu a zmena žaloby môže byť predstavovaná
ako kvantitatívnou, tak i kvalitatívnou korekciou skorších požiadaviek, s prihliadnutím k uvedenému
vyššie však u kvantity len v smere rozšírenia požiadavky (na už skôr požadované pri pretrvaní aj
dôvodu toto požadovať) o niečo skôr nepožadované a u kvality iba v smere náhrady skoršej požiadavky
novou požiadavkou majúcou pôvod v odchylných tvrdeniach; nevyhnutné sa javí aj problém nastolený
odvolaním v prejednávanej veci zovšeobecniť tak, že nespochybniteľný záujem pôvodného žalobcu
domáhať sa v konaní nech aj sumy totožnej s tou požadovanou už skôr, resp. aj vyššej sumy, avšak
z iného dôvodu v spojení s úplným opustením požiadavky nastolenej pôvodnou žalobou je procesne
zmenou žaloby jej rozšírením o ďalší (pôvodne neuplatnený) nárok aj späťvzatím žaloby o pôvodne
požadované, na ktoré treba reagovať podľa § 95 i § 96 O. s. p. Pretože však o pripustení (ale tiež o
možnom nepripustení) zmeny žaloby možno hovoriť len vtedy, ak konanie má svoj jasne určený predmet
a o taký prípad by ísť nemohlo, ak by sa o zmene žaloby malo rozhodnúť až po právoplatnom zastavení
konania o jeho pôvodnom predmete (čiže vtedy, kedy by tu už nebol žiaden predmet konania spôsobilý
rozšírenia či zmeny), u spomenutej kumulácie zmeny žaloby rozšírením a späťvzatia žaloby čo do
celého jej pôvodného predmetu sa zovšeobecnenie zhora musí doplniť aj ďalším záverom, podľa ktorého
rozhodnutie zastavujúce konanie nesmie (z pohľadu jeho právoplatnosti, ako i povinnosti odvolacieho



súdu sa predtým vyporiadať so správnosťou takéhoto rozhodnutia) predchádzať rozhodnutiu o zmene
žaloby.

Zo všetkého dosiaľ napísaného musí byť potom celkom zrejmé, že ak v prejednávanej veci súd prvého
stupňa do času vzniku povinnosti odvolacieho súdu rozhodnúť (aj) o odvolaní proti rozhodnutiu o
čiastočnom zastavení konania nenapravil stav odstránenia svojho rozhodnutia o zmene žaloby (tým,
že na zrušenie rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky nereagoval vydaním nového rozhodnutia sudcu,
pričom v zmysle záverov zhora tu poradie rozhodnutí na rozdiel od času nadobudnutia ich právoplatnosti,
resp. od možnosti ich spochybnenia v čase zaoberania sa nimi odvolacím súdom je bez významu),
nemohlo samostatne obstáť ani rozhodnutie o zastavení konania (keďže jeho inak jediným možným
potvrdením by odvolací súd uzavrel cestu k novému rozhodovaniu o zmene žaloby).

To boli dôvody, pre ktoré bolo podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ per analogiam a ods. 2 O. s. p. potrebné o
odvolaní v časti zastavenia konania rozhodnúť spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto uznesenia
(odvolacieho súdu).

Podľa § 207 ods. 2 vety prvej O. s. p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť a podľa
odseku 3 toho istého paragrafu ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Ak teda žalovaný (ako odvolateľ) vzal späť odvolanie ešte predtým, než bola vec odvolaciemu súdu
predložená (Krajský súd v Trnave totiž spis obdržal až 20. februára 2014, tu por. č. l. 74), muselo tu byť
celkom logicky vylúčené aj to, žeby o odvolaní mohlo byť rozhodnuté skôr, než toto bolo vzaté späť.
Odvolaciemu súdu za takejto situácie preto neostávalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania
(podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže tu nešlo o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania
aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) odvolacie konanie o odvolaní žalovaného zastaviť tak
ako je to uvedené v druhej vete výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové
rozhodnutie v naďalej prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s otázkou náhrady trov konania
prislúcha až konečnému rozhodnutiu.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.