Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/669/2014 z 12. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 12. novembra 2014, sp. zn. 5Co/669/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3512202202.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/669/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3512202202.1 | 2014-11-12 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 221 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e28a7864-76c7-4630-bcc5-1b0fd365621c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3512202202.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/669/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512202202
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3512202202.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka 5, IČO 35 724 803, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO 36 613 843 proti odporcovi I. C., bytom T. I. nad D., R. 8, toho
času na neznámom mieste, v konaní zastúpeného opatrovníčkou Mgr. Emíliou Brešťanskou, vyššou
súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO 42 260 086, v konaní
zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, IČO 36
727 334, o zaplatenie 35,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 11C/240/2012-55 zo dňa 18. marca 2013, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti vedľajšieho
účastníka zaplatiť súdny poplatok 1,50 eur z r u š u j e a v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov
konania vedľajšieho účastníka z m e ň u j e tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania
pred súdom prvého stupňa n e p r i z n á v a .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie vo veci samej, odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
1,50 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia, rozhodol o vrátení súdneho poplatku 9,87 eur
navrhovateľovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok 1,50 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a nakoniec zrušil platobný rozkaz
tamojšieho súdu č.k. 3Ro/74/2012-22 z 02.05.2012. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podaným návrhom
sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 35,02 eur s príslušenstvom z titulu nesplnených záväzkov odporcu
vyplývajúcich z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom (Slovenská sporiteľňa
a.s. zmluva č. 273742843) a odporcom. Spolu s návrhom navrhovateľ zaplatil súdny poplatok 16,50
eur. Pred začatím pojednávania vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť.
Súd preto podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie z dôvodu späťvzatia návrhu pred začatím pojednávania
zastavil a navrhovateľovi podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona o súdnych poplatkoch vrátil zaplatený
súdny poplatok krátený o 6,63 Eur. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť
jeho trovy. V danom prípade je teda povinný nahradiť trovy konania ostatných účastníkov navrhovateľ.
Odporcovi však súd náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal. Vedľajší účastník, ktorý
náhradu trov žiadal, a ktorému teda patrí, náhradu trov konania ani do troch dní od vyhlásenia
predmetného rozhodnutia nevyčíslil a preto mu súd v súlade s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. priznal len
náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku 1,50 eur za elektronické podanie,
keďže iné trovy vedľajšieho účastníka ako uvedených 1,50 eur zo spisu nevyplývali. O poplatkovej



povinnosti vedľajšieho účastníka rozhodol súd podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov,
keď vedľajšiemu účastníkovi vyrubil súdny poplatok 1,50 eur za vyhotovenie rovnopisu elektronického
podania vedľajšieho účastníka jednotlivo nepresahujúceho 25 strán (vstup do konania). Nakoniec
zrušenie v konaní vydaného platobného rozkazu súd odôvodnil podľa § 173 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu do výrokov, ktorým súd navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania v sume 1,50 eur a ktorým súd uložil vedľajšiemu účastníkovi povinnosť zaplatiť
súdny poplatok 1,50 eur podal vedľajší účastník v zákonnej lehote odvolanie. Podľa neho súd prvého
stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávnym spôsobom aplikoval ustanovenia § 146
ods. 2 a § 151 ods. 2 O.s.p., pretože opomenul aplikovať aj ustanovenie § 151 ods. 4 O.s.p.. Podľa
tohto ustanovenia ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na
rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia
výzvy. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa jednoznačne podľa vedľajšieho účastníka spĺňa
atribúty rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Vedľajší účastník si právo na náhradu trov konania ešte
pred jeho vyhlásením uplatnil a bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa vyzvať ho na vyčíslenie trov.
V ďalšom vedľajší účastník odôvodnil, prečo by mu mali byť priznané trovy právneho zastúpenia ako
trovy účelne vynaložené. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola vedľajšiemu
účastníkovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 1,50 eur vedľajší účastník odôvodnil tým, že je
združením pôsobiacim na ochranu spotrebiteľov a preto je podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o súdnych
poplatkoch osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov a preto mu súd nemohol poplatkovú
povinnosť uložiť. Vedľajší účastník preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola vedľajšiemu účastníkovi uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok 1,50 eur zrušil a vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka buď zrušil a vrátil na
ďalšie konanie alebo zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka vyjadril tak, že podľa neho vedľajší účastník ako
združenie na ochranu práv spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie sám schopný poskytnúť
právnu pomoc v súdnych konaniach o spotrebiteľských veciach. Preto by sa trovy na právne zastúpenie
takéhoto združenia nemali považovať za účelne vynaložené a nemali by byť preto vedľajšiemu
účastníkovi priznané. Na túto skutočnosť súd prvého stupňa správne prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách
konania potvrdil. Zároveň si uplatnil k náhrade trov odvolacieho konania v sume 19,61 eur s DPH
pozostávajúce 1 tarifnej odmeny za právnu službu vo výške 9,96 eur s DPH a režijného paušálu k tejto
odmene vo výške 9,65 eur s DPH.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka a o povinnosti vedľajšieho účastníka zaplatiť
súdny poplatok 1,50 eur podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a v prvom z uvedených výrokov aj podľa § 212 ods. 2
písm. b) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie vedľajšieho účastníka je sčasti dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo
výroku o poplatkovej povinnosti vedľajšieho účastníka podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušiť a vo
výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka podľa § 220 O.s.p. zmeniť a to z týchto dôvodov:

Súd prvého stupňa napadnutým výrokom uznesenia č.k. 11C/240/2012-55 zo dňa 18. marca 2013
uložil vedľajšiemu účastníkovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok 1,50 eur s odôvodnením, že takáto
povinnosť mu vyplynula podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu
elektronického podania vedľajšieho účastníka jednotlivo nepresahujúceho 25 strán (vstup do konania)
súdom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov od poplatku sú oslobodené nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické
organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov.



Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie
rovnopisu elektronického podania vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľskému združeniu OSA, ktoré
je združením pôsobiacim na ochranu spotrebiteľov. Uvedené združenie je podľa vyššie citovaného
ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch osobne oslobodené od platenia súdneho poplatku, pričom
oslobodenie od súdneho poplatku nie je nijako obmedzené. Osobné oslobodenie sa vzťahuje aj na
poplatky za úkony súdov (časť II. Sadzobníka súdnych poplatkov), medzi ktoré sa počíta aj súdny
poplatok za vyhotovenie rovnopisu elektronického podania podľa položky 20a Sadzobníka súdnych
poplatkov. Uvedený súdny poplatok preto nemal byť vedľajšiemu účastníkovi zo strany súdu prvého
stupňa vyrúbený, keď vedľajšiemu účastníkovi poplatková povinnosť za vyhotovenie rovnopisov jeho
elektronického podania nevznikla.

Odvolací súd preto z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o
poplatkovej povinnosti vedľajšieho účastníka podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil, keď ide o
rozhodnutie, ktoré vydal súd bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané neexistovali.

Pokiaľ ide o ďalší napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa č.k. 11C/240/2012-55 zo dňa 18.
marca 2013 a to výrok o náhrade trov konania účastníka, tu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je v zásade správne. Odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že súd prvého
stupňa ho mal vyzvať na vyčíslenie náhrady trov konania neobstojí.

Podľa § 151 ods. 4 veta prvá O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol
podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných
dní od doručenia výzvy.

Z obsahu spisu vyplynulo, že vyššie uvedené uznesenie, ktorým sa konanie končilo, bolo vyhlásené na
pojednávaní dňa 18.03.2013, na ktoré súd prvého stupňa riadne a včas predvolal všetkých účastníkov,
vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Nejedná sa teda o prípad § 151 ods. 4 O.s.p.,
kedy by súd prvého stupňa mal za povinnosť vyzvať účastníka na vyčíslenie trov konania, pretože
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí bolo riadne vyhlásené. V tomto prípade mal teda vedľajší účastník
sám povinnosť svoje trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia a keďže tak neurobil mohol mu súd prvého stupňa priznať len náhradu tých trov konania,
ktoré vyplývali zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia /§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p./. Až potiaľto bolo
rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka správne. Súd prvého
stupňa však ďalej dospel k nesprávnemu záveru, že trovami vedľajšieho účastníka, ktoré vyplývajú zo
spisu a ktoré mu teda môže k náhrade priznať je suma 1,50 eur za súdny poplatok, ktorého zaplatenie
vedľajšiemu účastníkovi zároveň v uznesení č.k. 11C/240/2012-55 zo dňa 18. marca 2013 uložil. Ako
však už bolo vyššie uvedené rozhodnutie o povinnosti vedľajšieho účastníka zaplatiť súdny poplatok
1,50 eur nebolo správne, pretože vedľajšiemu účastníkovi takáto poplatková povinnosť nevznikla. Z
obsahu spisu ku dňu vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa č.k. 11C/240/2012-55 zo dňa 18. marca
2013 teda žiadne trovy vedľajšieho účastníka nevyplývajú a preto malo byť o náhrade trov vedľajšieho
účastníka rozhodnuté tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa trovy konania nepriznávajú.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa
nepriznal. Nejde pritom o porušenie zásady zákazu reformatio in peius, teda zákazu zmeny rozhodnutia
k horšiemu vo vzťahu k účastníkovi, ktorý odvolanie proti rozhodnutiu podal, pretože ohľadom výroku
rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka nebol súd viazaný
rozsahom odvolania vedľajšieho účastníka v zmysle § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. , keď tento výrok
považoval za závislý od napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti
vedľajšieho účastníka.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení § 142 ods.
1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešným navrhovateľ, ktorý si aj uplatnil náhradu trov odvolacieho



konania za trovy právneho zastúpenia súvisiace s úkonom - písomné vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho
účastníka. Uvedené trovy však odvolací súd nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva
navrhovateľa, keď písomné vyjadrenie k odvolaniu bolo koncipované bez vzťahu k obsahu odvolania
vedľajšieho účastníka. Odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku
o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka bolo odôvodnené nesprávnym právnym posúdením
veci súdom, keď súd prvého stupňa nevyzval vedľajšieho účastníka na vyčíslenie trov konania a
teda nesprávne nebolo aplikované ustanovenie § 151 ods. 4 O.s.p.. Navrhovateľ bez vzťahu k
tejto skutočnosti vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že súd prvého stupňa správne vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania nepriznal, pretože trovy jeho právneho zastúpenia sú neúčelné, keď vedľajší
účastník ako združenie na ochranu práv spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie samo schopné
poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach o spotrebiteľských veciach. Trovy vynaložené na takéto
vyjadrenie navrhovateľa, ktoré bolo bez reálneho vzťahu k dôvodom odvolaniu vedľajšieho účastníka
i k napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, nemôže odvolací súd považovať za trovy účelne
vynaložené. Keďže sa jednalo o jediné trovy, ktoré si navrhovateľ k náhrade pred odvolacím súdom
uplatnil, odvolací súd navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .