Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/216/2013 z 30. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. októbra 2013, sp. zn. 8CoP/216/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7612214499.1 Krajský súd Košice | 8CoP/216/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7612214499.1 | 2013-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 75 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2c06135-3369-44ac-bd17-ca6ed077e8cc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7612214499.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/216/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612214499
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7612214499.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky Y. D. nar. XX.X.K. bývajúcej v L. X, zastúpenej
JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na
Radničnom námestí 4, proti odporcovi T. D., nar. X.X.K. bývajúcemu v I. K. v konaní o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. N. D. nar. XX.X.K. a k mal. T. D. nar. XX.X.K.
zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levoča o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 24. októbra 2012 č. k. 15P/31/2012-33 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom na čas po rozvode pre mal. T. nar. XX.X.K.
a pre mal. N. nar. XX.X.K. a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 24. októbra 2012 č. k. 15P/31/2012 - 33 manželstvo navrhovateľky Y.
D. rod. D. nar. XX. XX. K. a odporcu T. D. nar. XX. XX. K. uzavreté XX. XX. K. v rímskokatolíckom kostole
v E. zapísané v Knihe manželstiev Matričného obvodu v H. E. vo zv. X ročník K. strana X por. č. XX
rozviedol. Schválil dohodu rodičov o výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že
mal. T. nar. XX. XX. K. a mal. N. nar. XX. XX. K. zveril do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky)
a otca (odporcu) zaviazal prispievať na výživu mal. T. 110 Eur mesačne a pre mal. N. 40 Eur mesačne
vždy do pätnásteho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodnutie, ktorým schválil dohodu rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode v časti o určení výživného pre mal. T. a mal. N. odôvodnil konštatovaním, že matka maloletých
detí pracuje na dohodu ako doručovateľka pošty v Y. s mesačným príjmom 250 Eur, poberá prídavok
na dieťa 45,08 Eur, otec maloletých detí poberá invalidných dôchodok 361 Eur a rodičia okrem mal. N.,
ktorý je študentom druhého ročníka Strednej odbornej školy I. J. E. a mal. N., ktorý je žiakom šiesteho
ročníka Základnej školy v Spišskom Podhradí, nemajú inú vyživovaciu povinnosť.

Proti výroku rozsudku o výživnom na čas po rozvode pre mal. T. a mal. N. podal v zákonnej lehote
odvolanie otec maloletých detí s odôvodnením, že prvostupňový súd pri stanovovaní výšky výživného
nevychádzal z jeho reálnych možností, schopností a majetkových pomerov a výška výživného bola
stanovená nad ich rámec. Konštatoval, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok 361,20 Eur
mesačne a vzhľadom na jeho zdravotný stav (A. ochorenie) nemá možnosť sa zamestnať a tým zvýšiť
svoj pravidelný príjem. Uviedol, že jeho pravidelné mesačné výdavky zahŕňajú výdavky na nájomné za
obecný byt 82,69 Eur, inkaso 52,10 Eur, lieky 42 Eur (C., P., Z., O., E., D.), na stravu a hygienické potreby
130 Eur. Po odrátaní všetkých nutných mesačných výdavkov mu z invalidného dôchodku zostane 54,41
Eur. Plne si uvedomuje svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu jeho maloletých synov a podotkol,
že by si to bral za svoju prvoradú povinnosť aj bez toho, aby mu to zákon prikazoval, pretože deti
boli, aj sú u neho na prvom mieste, avšak výživné v súdom určenej výške nie je v jeho možnostiach a



schopnostiach. Aj výška výživného, ktoré navrhuje, vyžaduje jeho maximálne uskromnenie sa s tým, že
okrem bývania, liekov a stravy si už nebude môcť vôbec nič dovoliť a bude nútený pozastaviť aj mesačné
sporenie mal. T. 30 Eur a mal. N. 20 Eur, čo ho veľmi mrzí. Na základe týchto skutočností navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal ho prispievať na výživu mal. T. 60 Eur
mesačne a mal. N. 30 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do pätnástich dní v mesiaci dopredu
k rukám matky maloletých detí.

Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne správny. Poukázal na to, že matka zabezpečuje riadnu výchovu a celkovú starostlivosť
maloletým deťom a je v ich záujme, aby pri určovaní výšky výživného boli zohľadnené ich odôvodnené
potreby.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania a zverenie maloletých detí T. a N. do osobnej
starostlivosti matky (navrhovateľky) neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli
predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2
písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu,
preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia
v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132
O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť,
napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní
rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Tieto
nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia
písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov aj Článok 46 a nasl. Ústavy SR a Článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské



práva a ďalších rozhodnutí Ústavného súdu SR treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v
odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutkové zistenia, ale tiež s poukazom
na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a
presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa
má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých, neurčitých alebo nezrozumiteľných
rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového
stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je
predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenosť. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly
správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného
práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania okrem
upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných
prostriedkov.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k záveru, že súd prvého stupňa schválil dohodu rodičov o vyživovacej povinnosti otca (odporcu)
voči mal. N. a mal. T. na čas po rozvode bez toho, aby zistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie
o výživnom, najmä riadne nezistil pomery otca, ktoré tvoria jedno zo základných kritérií určenia rozsahu
výživného a rovnako sa nedostatočne zaoberal s rozsahom odôvodnených potrieb maloletých detí.
Konajúci súd sa dôsledne neriadil ust. § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd je povinný vykonať
všetky dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci, hoci ich účastníci nenavrhli (zásada
vyšetrovacia) a zásada voľného hodnotenia dokazovania zakotvená v § 132 O.s.p. neznamená, že by
súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o
ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery opiera a ktoré opomenie. Súdy sú podľa § 132 O.s.p
povinné vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej
veci. Ak túto povinnosť súdy nerešpektujú a to tým, že sa so zistenými skutočnosťami nezaoberajú
vôbec, alebo sa nimi vyporiadajú nedostatočným spôsobom, resp. že nezistia všetky dôležité okolnosti,
ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, má to za následok vadu konania premietajúcu sa
ako zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces a do práva na súdnu ochranu. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté deti
na čas po rozvode manželstva rodičov dôsledne nerešpektoval ustanovenie § 132 O.s.p., ani právo
účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p., nezistil a
nevykonal dostatočné dokazovanie o pomeroch otca, keďže sa uspokojil pri ich zisťovaní iba potvrdením
Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, že otec poberal invalidný dôchodok 349,60 Eur od 04. 12.
2011 a tvrdenie otca, že v súčasnosti má priznaný invalidný dôchodok 360 Eur, žiadnym spôsobom
neverifikoval. Otca riadne nevypočul a dokazovanie vykonal nekoncepčne bez cieleného zamerania
zistiť, ako môže otcovi stačiť invalidný dôchodok na zabezpečenie ním tvrdených životných nákladov a
plnenie vyživovacej povinnosti. V rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. neuviedol, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, najmä, akými úvahami sa riadil pri
hodnotení príjmu otca za uvedené obdobie, ak schválil dohodu o výživnom pre mal. T. 110 Eur mesačne
a pre mal. N. 40 Eur mesačne od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov do
budúcna. Nerešpektoval dôsledne ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď neskúmal majetkové
pomery otca, ktoré by umožnili súdu komplexne posúdiť jeho pomery a životnú úroveň, a už vôbec
sa nezaoberal bežnými mesačnými výdavkami otca a tiež výdavkami súvisiacimi s jeho zdravotným
stavom. Na strane maloletých detí neskúmal dostatočne ich odôvodnené potreby, ktoré sú dané nielen
vekom, ale aj širšími potrebami, napr. zabezpečením bývania, ošatenia, zdravotným stavom, kultúrnym
vyžitím a pod. Z odôvodnenia rozsudku v napadnutom výroku o určení vyživovacej povinnosti otca
k maloletým deťom nevyplýva, z akých konkrétnych pomerov, najmä otca, súd vychádzal pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti a ako ustálil možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť
voči maloletým deťom. Obmedzil sa len na strohé konštatovanie základných kritérií určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, keď uviedol iba príjem matky, výšku invalidného dôchodku otca,
názov a stupeň školy, ktorú maloleté deti navštevujú bez uvedenia skutkových a na ne nadväzujúcich
právnych záverov. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods.



1 písm. f) O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v
naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa §
221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané na
zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom, a preto nemožno ani zistiť,
vec správne právne posúdil. Odvolací súd musel preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vec
vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, dôsledne sa vysporiadať so všetkými
odvolacími námietkami otca (odporcu), zistený skutkový stav vyhodnotiť a posúdiť zo všetkých hľadísk
zakotvených v príslušných ustanoveniach Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne
a jednoznačne odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil
pri rozhodnutí boli spätne preskúmateľné a aby boli logicky správne a presvedčivé.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.