{"guid": "217fc261-2f0a-4b39-affa-cca4785afed2:d476f1cf-b8ea-4d9e-ae9c-2ac4a0362bb1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3612205523.13", "spisova_znacka": "19Co/348/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/348/2016 z 23. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. novembra 2016, sp. zn. 19Co/348/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3612205523.13", "identifikacne_cislo": "3612205523", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d476f1cf-b8ea-4d9e-ae9c-2ac4a0362bb1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3612205523.13", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3612205523.13", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3612205523.13/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/348/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205523
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3612205523.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu L., zastúpeného K. proti
žalovanému U., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske, č.k. 3C/72/2012-102 zo dňa 08. júla 2014 a opravnému uzneseniu
Okresného súdu Partizánske, č.k. 3C/72/2012-374 zo dňa 23. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením   p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu pôvodne vedenú                    na Okresnom
súde Partizánske pod sp. zn. 3C/72/2012, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia
náhrady majetkovej škody vo výške 1.307,53 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 261,51 Eur,
žalobu pôvodne vedenú na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3C/83/2012, ktorou sa žalobca
domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 2.093,37 Eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 418,67 Eur, žalobu pôvodne vedenú na Okresnom súde Partizánske
pod sp. zn. 3C/85/2012, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej
škody vo výške 1.182,42 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 236,48 Eur, žalobu pôvodne
vedenú               na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 4C/44/2012, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 995,48 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 199,10 Eur, žalobu pôvodne vedenú na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 5C/98/2012,
ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 4.122,56
Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 824,51 Eur, žalobu pôvodne vedenú na Okresnom súde
Partizánske pod sp. zn. 6C/77/2012, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady
majetkovej škody vo výške 1.218,30 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 243,66 Eur, žalobu
pôvodne vedenú              na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6C/78/2012, ktorou sa žalobca
domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 1.218,30 Eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 243,66 Eur, žalobu pôvodne vedenú na Okresnom súde Partizánske pod
sp. zn. 6C/84/2012, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady majetkovej škody
vo výške 3.025,37 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 605,07 Eur, žalobu pôvodne vedenú
na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6C/87/2012, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému
zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 2.814,18 Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
562,84 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Partizánske. Súd prvej inštancie
spojil na spoločné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p. spory vedené na tamojšom súde pod sp. zn.
3C/72/2012, 3C/83/2012, 3C/85/2012, 4C/44/2012, 5C/98/2012, 6C/77/2012, 6C/78/2012, 6C/84/2012,
6C/87/2012, 6C/84/2012, 6C/87/2012 pod spisovou značkou 3C/72/2012. Žalovanému nepriznal nárok



na náhradu trov konania vo veciach pôvodne vedených na Okresnom súde Partizánske pod spisovými
značkami 3C/72/2012, 3C/83/2012, 3C/85/2012, 4C/44/2012, 5C/98/2012, 6C/77/2012, 6C/78/2012,
6C/84/2012, 6C/87/2012, 6C/84/2012, 6C/87/2012 spojených pod spisovou značkou 3C/72/2012. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie                       po právnej stránke odôvodnil § 9 ods. 1, 2, § 15 ods.
1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19                   ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 41 ods. 1, 2 písm. c), d), i), § 44 ods. 1, 2 Exekučného
poriadku. Súd prvej inštancie sa oboznámil so spismi jednotlivých predmetných konaní. Z pripojeného
exekučného spisu, sp. zn. 5Er/66/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola podaná na tamojší súd dňa 22.02.2011, pričom uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 01.03.2011, teda v lehote 15 dní                       od podania
žiadosti, tvrdenie žalobcu, že nebola dodržaná zákonná lehota, je zavádzajúce.              Z exekučného
spisu, sp. zn. 3Er/493/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia                           na vykonanie
exekúcie bola doručená tamojšiemu súdu dňa 12.10.2010, pričom uznesenie              o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 16.12.2010, aj keď nebola v tomto
prípade dodržaná 15-dňová lehota, išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku,
keď exekučným titulom bol vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu. Z exekučného spisu, sp. zn.
3Er/574/2011 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tamojší
súd dňa 08.09.2011 a k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie došlo dňa
24.04.2012, v tomto prípade nebola 15-dňová lehota dodržaná, táto bola zrušená novelou Exekučného
poriadku, účinnou od 01.06.2011, pričom návrh za vykonanie exekúcie bol podaný dna 15.07.2011, teda
za účinnosti tejto novely. Z exekučného spisu,                                          sp. zn. 4Er/44/2011 vyplýva, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tamojší súd dňa 08.02.2011 a súd rozhodol
o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia dňa 10.02.2011, teda dva dni po doručení žiadosti, teda v 15-
dňovej lehote a nie               s omeškaním viac ako 49 dní. Z exekučného spisu, sp. zn. 2Er/642/2011
vyplýva, že žiadosť            o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tamojší súd dňa
18.07.2011 a súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia dňa 15.11.2011, lehota 15 dní síce
nebola dodržaná, ale podľa novely Exekučného poriadku lehota v tomto čase už neplatila.                     Z
exekučného spisu, sp. zn. 2Er/636/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia                          na
vykonanie exekúcie bola podaná na tamojší súd dňa 13.08.2012 a súd rozhodol                             o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia dňa 14.08.2012, teda v 15-dňovej lehote.                    Z exekučného
spisu, sp. zn. 2Er/637/2012 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia                         na vykonanie
exekúcie bola podaná na tamojší súd dňa 13.08.2012 a súd rozhodol                             o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia dňa 14.08.2012, teda dva dni po doručení žiadosti, teda v 15-dňovej lehote.
Z exekučného spisu, sp. zn. 3Er/586/2010 vyplýva, že žiadosť                         o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná na tamojší súd dňa 25.11.2010 a súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia dňa 21.12.2010, teda v lehote 26 dní, lehota 15 dní bola prekročená o 11 dní, čo je
primeraná lehota na rozhodnutie vo veci.                   Z exekučného spisu, sp. zn. 2Er/155/2012 vyplýva,
že žiadosť o udelenie poverenia                           na vykonanie exekúcie bola podaná na tamojší súd dňa
05.03.2012 a súd rozhodol                          o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia dňa 13.03.2012 teda v
15-dňovej lehote. Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh
žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný, a preto ho zamietol. Žalobca sa domáhal škody                   za
nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd
v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo                   k nedodržaniu
zákonnej, resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec
nejaká škoda vznikla. V predmetnom danom prípade súd prvej inštancie vo všetkých deviatich veciach
neudelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ale vo všetkých deviatich veciach súd
rozhodol zamietnutím žiadosti o udelenie  poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, teda
15-dňová lehota podľa názoru súdu platila len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie  Z hľadiska
posúdenia lehoty                na rozhodnutie súd zistil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora                          v primeranej lehote, a to v piatich veciach rozhodol v lehote 15 dní, tri veci napadli
za účinnosti novely Exekučného poriadku, účinnej od 01.06.2011, ktorou bola 15-dňová lehota zrušená
a v ďalšej veci súd rozhodol o zamietnutí žiadosti v lehote 60 dní, čo je primeraná lehota, vzhľadom na
okolnosti prípadu. V predmetnom prípade vo všetkých deviatich spojených veciach poverenie vydané
nebolo a bola žiadosť o udelenie  poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie zamietnutá
súdom, pričom vydanie tohto uznesenia nie je viazané na žiadnu lehotu, z toho v piatich exekučných
veciach bola 15-dňová lehota dodržaná, v štyroch veciach dodržaná nebola, pričom už tri z nich boli
podané                    po 01.06.2011, teda sa na ne vzťahovala novela Exekučného poriadku a štvrtej z
nich bolo uznesenie o zamietnutí žiadosti  vydané súdom  v lehote, ktorú  súd považuje  za primeranú,



pričom 15-dňová lehota podľa názoru súdu neplatila pre prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa lehota               15 dní nevzťahovala
na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia v predmetných exekučných veciach, keďže exekučným
titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu                  a i v prípade, že by sa nejednalo o
rozhodnutie podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), je súd toho názoru,  že zo samotného znenia ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva to, že lehota 15 dní sa týka  len prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie (... , do 15 dní                    od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, ...). Súd prvej inštancie mal za je potrebné uviesť, že aj v predmetných 9 veciach exekučný
súd rozhodol                  o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tak, že zamietol žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pritom rozhodol  riadne,  v primeranej
lehote a zákonne, pričom zákonnosť týchto rozhodnutí odobril aj odvolací súd v rámci odvolacích konaní.
Súd mal za to, že žalobcovi nemohla vzniknúť majetková škoda, akú si uplatňuje pre rozhodnutie súdu,
ale výška, akú si uplatňuje, by mohla vzniknúť v prípade nezákonne vydaného rozhodnutia exekučného
súdu, kde však pre vznik základu nároku musí byť nezákonné rozhodnutie zrušené. V tomto prípade
žalobca nepodal proti rozhodnutiu súdu žiadny opravný prostriedok  za účelom zrušenia nezákonného
rozhodnutia súdu, len odvolanie, pričom odvolací súd potvrdil zamietajúce uznesenie prvej inštancie,
čím sa stotožnil s jeho zákonnosťou. V takomto prípade by teda mohol byť daný jednak základ nároku
a jednak príčinná súvislosť so škodou, ak vznikla. Pretože súd prvej inštancie dospel  k názoru, že na
strane žalovaného, konajúceho cestou exekučného súdu, nedošlo                               k nesprávnemu
úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody, ani nemajetkovej ujmy,
pretože nebol zistený právny základ, a to zodpovednosť žalovaného za škodu. Pokiaľ ide o nárok žalobcu
na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd priznať s ohľadom na ust.
§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.                       o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od
konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ktorá v tomto prípade dodržaná bola v piatich prípadoch a v
troch prípadoch bola žiadosť o vydanie poverenia podaná už  za účinnosti novely Exekučného poriadku,
účinnej od 01.06.2011 a vo štvrtom prípade bolo uznesenie vydané v primeranej lehote, teda rozhodnutie
súdu závisí aj od okolností, ktoré sú v tejto veci odôvodnení konštatované,                       a na základe
ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. V danom prípade je
zodpovednosť štátu za škodu vylúčená, lebo absentuje nesprávny úradný postup  a nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo takéto rozhodnutie neexistuje,
teda neboli preukázané základné aspekty zodpovednosti štátu za škodu, súd vydal  rozhodnutia v
súlade so zákonom, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd, preto súd návrh žalobcu na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.                  S poukazom na všetky vyššie uvedené
dôvody súd prvej inštancie návrhy žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pôvodne
vedené na Okresnom súde Partizánske             pod sp. zn. 3C/72/2012, 3C/83/2012, 3C/85/2012,
4C/44/2012, 5C/98/2012, 6C/77/2012, 6C/78/2012, 6C/84/2012, 6C/87/2012, spojených pod spisovou
značkou 3C/72/2012, ako nedôvodné zamietol.  O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že                  v konaní došlo
k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., a to, že v spojení s ust. § 205    ods. 2 písm. a) O.s.p. sa mu
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení                   s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v
konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.),
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s
ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatňované a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal, že súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu,
postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania.
Žalobca uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd                o skutočnostiach nasvedčujúcich k tomu,
že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu, je potrebné z konania vylúčiť,
pričom okolnosť, že odvolací súd nevzhliadol v označených veciach a skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení               na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Uviedol, že názor odvolacieho súdu vo veci nestrannosti pre
rozpor                       s rozhodovacou praxou iných odvolacích súdov, Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí. Žalobca podal ústavnú sťažnosť



pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia odvolacieho
súdu. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Rovnako nemal možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd                     pri svojom rozhodovaní vychádzal a
zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Súd sa tiež dopustil viacerých omylov, keď konštatoval,
že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Namietal porušenie svojho práva na kontradiktórne konanie, kedy
žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť k
týmto dôkazom o prednesoch vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa           k
tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z
vlastnej iniciatívy. Čo sa týka skutočnosti, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, poukázal na skutočnosť, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez
uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Poukázal tiež na judikatúru ústavného súdu, koncepciu
spravodlivého súdneho konania s tým, že kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na
oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré
súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej
strane, alebo žiadnej z nich. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je v odôvodnení
rozhodnutia poznateľný             a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si
určil sám, keď žalobca žiadal vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria exekučný list. Súd
sa                          v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou
pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním
dlžníka. Súd však úplne ignoroval všetky tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania
a správy informačného systému a z titulu výdajov, na administratívne spracovanie textov, publikačné
výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou
súd dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov
pri nemajetkovej ujme. Navyše, napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ v tomto konaní je
jedinečný, odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie rovnakými dôvodmi, opísanými tými istými vetami
ako v iných svojich rozhodnutiach. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas
nečinnosti súdu zapríčinil dlžník, teda povinný. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný
postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlal                    v
konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej
škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie si zabezpečil. Poukázal tiež
na skutočnosť, že aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Súd               vo svojom rozhodnutí
vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a
pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívne udržateľný ospravedlňujúci
dôvod. Rozhodnutie súdu je preto vnútorne rozporné a napriek tomu, že súd zistil porušenie práva,
nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi.
Uviedol, že sú irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil a tiež
sú irelevantné úvahy o podstate a rozsahu podnikateľského rizika. Všetky a akékoľvek problémy, ktoré
boli vyvolané v právnej sfére žalobcu nerešpektovaním zákonnej lehoty               zo strany exekučného
súdu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva.
K návrhu na prerušenie konania poukázal na to, že na základe ním podanej sťažnosti na Ústavný
súd Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
rozhodnúť osobitne. Na podporu tohto tvrdenia poukázal na judikatúru odvolacích súdov (rozsudok
Krajského súdu v Žiline,                                     sp. zn. 9Co/174/2014). Žiadal preto, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.02.2016, č.k. 3C/72/2012-374 opravil s poukazom na ust.
§ 164 O.s.p. rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 08.07.2014,                             č.k. 3C/72/2012-102 v
časti dátumu vyhlásenia rozsudku, ktorý má správne znieť: 08.07.2014.



5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015
Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. III ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku
žalobcu. Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj záver, ku ktorým
na základe týchto premís súd prvej inštancie dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné,
racionálne aj spravodlivé.

7. Žalobca založil svoj nárok v prejednávanej veci na tom skutkovom základe, že exekučný súd rozhodol
vo veci vedenej pod sp. zn. 3C/72/2012 o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
22.03.2011, pričom konanie začalo dňa 31.01.2011,                 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia a omeškanie predstavuje viac ako 50 dní, vo veci vedenej pod sp. zn. 3C/83/2012
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 27.01.2011, pričom konanie začalo dňa
05.08.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a omeškanie predstavuje
viac ako 175 dní, vo veci vedenej pod sp. zn. 3C/85/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 04.05.2012, pričom konanie začalo dňa 15.07.2011, a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a omeškanie predstavuje viac ako 294 dní, vo veci vedenej pod
sp. zn. 4C/44/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 07.03.2011,
pričom konanie začalo dňa 17.01.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a
omeškanie predstavuje viac ako 49 dní, vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/98/2012 rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 08.12.2011, pričom konanie začalo dňa 13.05.2011,
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a omeškanie predstavuje viac ako 209
dní, vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/77/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 22.08.2012, pričom konanie začalo dňa 09.07.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia a omeškanie predstavuje viac ako 44 dní, vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/78/2012
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 24.08.2012, pričom konanie začalo
dňa 09.07.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a omeškanie predstavuje
viac ako 46 dní, vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/84/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 27.01.2011, pričom konanie začalo dňa 19.08.2010, a to rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a omeškanie predstavuje viac ako 161 dní, vo veci vedenej pod
sp. zn. 6C/87/2012 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 03.04.2012,
pričom konanie začalo dňa 20.01.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a
omeškanie predstavuje viac ako 74 dní.

8. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, žiadne z týchto tvrdení sa
nezakladá na pravde.

9. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu
stotožňuje, žalobca podáva žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prostredníctvom
súdneho exekútora na Okresný súd Partizánske vo veci vedenej  pod sp. zn. 3C/72/2012 dňa 22.02.2011
a k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia                        na vykonanie exekúcie dochádza uznesením
Okresného súdu Partizánske dňa 22.02.2011,                vo veci vedenej pod sp. zn. 4C/44/2012 dňa
08.02.2011 a k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dochádza uznesením
Okresného súdu Partizánske dňa 10.02.201, vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/77/2012 dňa 13.08.2012 a k
zamietnutiu žiadosti               o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dochádza uznesením Okresného
súdu Partizánske dňa 14.08.2012, vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/78/2012 dňa 13.08.2012                   a k
zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dochádza uznesením Okresného súdu
Partizánske dňa 14.08.2012, vo veci vedenej pod sp. zn. 6C/87/2012 dňa 05.03.2012 a k zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dochádza uznesením Okresného súdu Partizánske
dňa 13.03.2012.

10. V predmetnom konaní tamojší súd vo všetkých piatich konaniach zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej                  15-dňovej lehote,



teda v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozpor s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku teda nie je daný.

11. V ostatných štyroch prípadoch súdny exekútor podáva žiadosť o udelenie poverenia  na vykonanie
exekúcie vo veci vedenej pod sp. zn. 3C/83/2012 dňa 12.10.2010                                   a k zamietnutiu žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dochádza uznesením Okresného súdu Partizánske dňa
16.12.2010, vo veci vedenej pod sp. zn. 3C/85/2012 dňa 08.09.2011 a k zamietnutiu žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dochádza uznesením Okresného súdu Partizánske dňa 24.04.2012,
vo veci vedenej pod sp. zn. 5C/98/2012 dňa 18.07.2011 a k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dochádza uznesením Okresného súdu Partizánske dňa 15.11.2011, vo veci vedenej
pod sp. zn. 6C/84/2012 dňa 25.11.2010 a k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia                      na
vykonanie exekúcie dochádza uznesením Okresného súdu Partizánske dňa 21.12.2010.

12. Odvolací súd v tomto prípade zdôrazňuje, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní
od doručenia žiadosti sa vzťahuje len na situáciu, keď exekučný súd vydá poverenie pre exekúciu, aby
vykonal exekúcie. Z textu ustanovenia nevyplýva, že by procesná lehota 15 dní dopadala aj na prípady,
keď súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu zo zákonom a žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Z tohto pohľadu potom nemožno konštatovať
žiadne porušenie lehoty na rozhodnutie.

13. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že čo sa týka postupu súdu v exekučnom konaní                 s
poukazom na § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v náväznosti                        na
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku, zákone                              o
spotrebiteľských úveroch, je exekučný súd vždy ex offo povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok
nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské
právo je jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví súkromného práva, ktoré priamo alebo
nepriamo ovplyvňujú aj právne predpisy na úrovni Európskeho spoločenstva, vrátane judikatúry
Súdneho dvora EÚ. Nemožno sa preto                        v žiadnom prípade stotožniť s tvrdením žalobcu,
že v prejednávanej  veci sa nejednalo                   po právnej stránke o zložitú vec.

14. Odvolací súd dodáva, že čo sa týka nesprávneho úradného postupu v dôsledku prieťahov v
exekučnom konaní, je nutné konštatovať, že existenciu zbytočných prieťahov                v súdnom
konaní môže určiť len Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení
ústavných práv fyzických a právnických osôb. Napriek tomu súd poukazuje na judikatúru Ústavného
súdu Slovenskej republiky (1ÚS 27/02, 1ÚS 197/03,             1ÚS 38/04), podľa ktorej dôvodom
na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.
Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci                   bez zbytočných prieťahov, zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.                          S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postupom dotknutého súdu nemusí
vyznačovať takými významným prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

15. Preto odvolací súd poukazuje, že na to, aby bolo možné zaoberať sa samotnou skutočnou škodou,
prípadne ušlým ziskom, by bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu tak, ako to predpokladá § 9 ods. 1 zákona                         č. 514/2003 Z. z.

16. V náväznosti na vyššie uvedené je potom nutné uviesť, že na to, aby sa ďalej súd mohol zaoberať
prípadnou nemajetkovou ujmou, tak ako to predpokladá ust. § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.
z., by v prvom rade muselo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ vychádzame zo základnej
premisy, že k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu vôbec nedošlo, nie je dôvod
sa v prejednávanej veci zaoberať ani prípadnou výškou nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2
citovaného zákona.

17. Čo sa týka jednotlivých odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola žalobcovi postupom
súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne, že by
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa riadne zaoberal



vyhodnotením návrhu žalobcu na prerušenie konania a rozhodol osobitne uznesením, ktorým zamietol
návrh žalobcu na prerušenie konania, riadne v odôvodnení uviedol, z akých dôvodov tento návrh žalobcu
zamietol.

18. U.
19. Tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu a
žalovaného a jeho právneho zástupcu bez nariadenia pojednávania, nie je pravdivé. Súd prvej inštancie
na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého termín vytýčil                     na 08.07.2014, žalobca
predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 16.06.2014, čím účastníkom konania vytvoril predpoklady
pre uplatnenie možnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré považujú pre rozhodnutie vo
veci za podstatné. Na predmetnom pojednávaní sa žalobca zároveň mohol oboznámiť s obsahom
vyjadrenia žalovaného k návrhu na začatie konania. Predmetného pojednávania sa však napriek riadne
doručenému predvolaniu nezúčastnil, rovnako ako ani žalovaný, preto nemožno uzavrieť, že by v danej
súvislosti žalobcovi  bola súdom prvej inštancie odňatá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného
v konaní. Súd prvej inštancie, postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, sa
riadne zaoberal, z akého dôvodu pojednával napriek tej skutočnosti, že riadne predvolaní účastníci sa
na pojednávanie nedostavili.

20. Žalobca v množstve svojich podaní na súdoch tvrdí, že súd mu svojím postupom odňal možnosť
konať pred súdom, avšak ako bolo vyššie konštatované, v danej veci bolo nariadené pojednávanie na
konkrétny termín, žalobca bol riadne a včas predvolaný, bez ospravedlnenia sa nedostavil s tým, že na
pojednávaní sa súd prvej inštancie oboznámil s obsahom spisu                  a obsahom exekučného spisu
súdu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie na pojednávaní vykonal dôkazy navrhované žalobcom a poskytol
možnosť obom účastníkom zúčastniť sa pojednávania, čím mali možnosť vyjadriť sa k dôkazom, resp.
navrhnúť ďalšie dôkazy                     na preukázanie svojich tvrdení, takýmto postupom súdu prvej inštancie
nedošlo k porušeniu princípov kontradiktórnosti, princípu rovnosti zbraní ako základných definičných
prvkov práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie preto v prejednávanej veci dodržal
zásadu priamosti, ústnosti vykonávania dôkazov ako jednu zo základných zásad civilného procesu, ktorú
zaručuje nielen Ústava (čl. 48 ods. 2), ale aj Dohovor (čl. 6 ods. 1), keďže táto zásada je súčasťou
práva účastníkov konania na spravodlivé prejednanie veci týkajúce sa ich občianskych práv a záväzkov.
Postupom súdu prvej inštancie preto nedošlo k porušeniu práva vyjadriť sa ku každému z vykonaných
dôkazov v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, k porušeniu zásad priamosti a ústnosti
vykonávaných dôkazov a kontradiktórnosti sporového konania.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
ako vecne správne potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1                       v
spojení s § 255 ods. 1 a § 251 CSP, kedy úspešnému žalovanému v konaní náhrada trov odvolacieho
konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu
mu preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevyplývajú.

23. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                    (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/72/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "5d72410e-04ba-492f-ab5c-2763e93cc9fc:3c74eb2f-23a8-475d-bde2-e3b5b53d5c26", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4412219175.1", "spisova_znacka": "9Co/174/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/174/2014 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4412219175.1"}, {"guid": "e850a8ae-5a6b-4876-a0fb-63cb3f244e3a:1af8bd25-f456-43be-9ebf-2f66ed9ee75f", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/493/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3Er/493/2010 z 27. 12. 2013", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2013-12-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e850a8ae-5a6b-4876-a0fb-63cb3f244e3a:1af8bd25-f456-43be-9ebf-2f66ed9ee75f"}], "citovane_v": []}