Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/85/2017 z 7. 3. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 7. marca 2017, sp. zn. 16CoE/85/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7515214366.1
Krajský súd Košice | 16CoE/85/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7515214366.1 | 2017-03-07 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a305178f-f189-4305-adfe-96868eb7ca53
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7515214366.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/85/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515214366
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515214366.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a
členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Naďa, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou, AK Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: F.
H., nar.: XX. XX. XXXX, bytom Č. XXX, pre vymoženie istiny 662,40 eur s príslušenstvom, vedenej pred
súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod sp. zn. EX 6082/2015, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. 12Er/4385/2015-41 zo dňa
03. 08. 2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám  náhradu  trov  odvolacieho  konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej, Vajnorská
100/A, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 6082/2015 zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný oprávnený (Poštová banka, a. s.) sa návrhom doručeným dňa 31.
03. 2015 domáhal u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej vykonania exekúcie pre vymoženie svojej
pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - právoplatného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.
s., zo dňa 16. 05. 2014 pod č. k.: IA - C/0314/3468.

3. Citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
1 až 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), čl. 2 písm. a),
čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len "smernica"), prílohu smernice ods. 1 písm. q), § 1 ods. 2, § 2 písm.
a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK").

4. Zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a. s.) a povinným bola
uzatvorená Zmluva o úvere č. 6280034411, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, ktorý sa
povinný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Dospel k záveru, že uvedená zmluva je
v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Táto
zmluva bola uzavretá medzi veriteľom (t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t. j. fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy



o spotrebiteľskom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o prípady
v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona.

5. Ďalej súd z predmetnej zmluvy o úvere č. 6280034411 spolu so Všeobecnými obchodnými
podmienkami pre úver, zistil, že v časti II. čl. 10 Riešenie sporov je v bode 10.2.2 zakotvená
rozhodcovská doložka. Podľa tejto doložky sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo v
danom prípade pre neho znamená podrobiť sa konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 450 km),
pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ
nemal žiadnu účasť, ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech.

6. Súd uzavrel, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 1 a 4 písm. r) OZ účinného od 01. 01. 2008 ako neprijateľná
podmienka neplatná. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Predmetný rozhodcovský rozsudok preto
nezakladá vykonateľnosť predmetnej pohľadávky a daná listina nie je listinou, na základe ktorej by bolo
možné viesť exekúciu, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, ide o právne
nulitný dokument.

7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodov podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) a ustanovenia  § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O. s. p.

9. Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je
exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné
listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity
pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej
inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd.

10. Zastával názor, že je v rozpore so zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku  oprávnený preskúmavať  rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska súladu
so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Cdo 159/2009. Uviedol, že skúmanie
listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom súdu, ktorý je v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní.

11. Poukázal na ustanovenie § 159 Občianskeho súdneho poriadku  a uviedol, že doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 zákona o rozhodcovskom
konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z
čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného
uzatvoril s povinným platnú rozhodcovskú doložku. Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na
základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa ustanovenia § 37 je záväzný pre účastníkov aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata".
Zdôraznil, že uvedeným konaním súdu prvého stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: ÚS 2/2000 a
sp. zn.: PL. ÚS 21/08.

12. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a
poukázal na viaceré  rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II.: ÚS 499/2012,
uznesenie sp. zn.: I. ÚS 17/01, nález sp. zn.: I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn.: IV. ÚS 110/09, nález sp.
zn.: I. ÚS 335/06, uznesenie sp. zn.: III. ÚS 264/05.



13. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v
čom spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov konania vyjadrenú podpisom zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací
poriadok Stáleho rozhodcovského súdu  zriadeného  pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a. s, z ktorého je zrejmé, že každá zo strán si vyberá jedného člena a podieľa sa aj na výbere
predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil, že rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom, čím mu súd odňal možnosť konať pred súdom.

14. Ďalej uviedol, že súd nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie a pokiaľ by súd dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie je možné uvedený
záver vyvodiť z použitia smernice Rady č. 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Uvedená smernica je totiž aktom sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam a v žiadnom prípade
interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom
tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť súdov pokiaľ ide o
posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej istoty a neprimeranému
zvýhodňovaniu povinného  tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného. Zdôraznil, že exekučný
súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky  sa
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

15. Zdôraznil, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. je členom záujmového združenia
Rozhodcovská a mediačná, a. s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie
Ministerstvo spravodlivosti SR, je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s
ustanovením § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

17. Krajský súd v Košiciach  príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s.,
Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882, vydaného rozhodcom Mgr. Martinom Kotianom, pod sp.
zn. IA-C/0314/3468 s právoplatnosťou dňa 30. 06. 2014 a vykonateľnosťou dňa 04. 07. 2014. Týmto
rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažné prostriedky vo výške
962,40 eur, úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 962,40 eur od 02. 01. 2014 do zaplatenia istiny,
úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 962,40 eur od 02. 01. 2014 do zaplatenia istiny,
sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 01. 01. 2014 vo výške 420,63 eur, sumu
dlžných poplatkov vo výške 10,18 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 69,66 eur,
a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

19. Z predloženej Zmluvy o úvere vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1000 eur, ktorý
sa tento zaviazal splácať v 70 mesačných splátkach po 28 eur, počnúc dňom 06. 01. 2012. V zmluve
bola  uvedená aj RPMN vo výške 30,26 %.

20. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma



žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

21. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zo dňa 21. 03. 2012 "skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej
veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa." V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch,  spotrebiteľským úverom sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

25. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

26. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je zmluva o úvere
uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch.
Oprávnený je zmluvnou stranou, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojho podnikania; a povinný
je zmluvnou stranou, ktorý nekonal ako podnikateľský subjekt, pričom v priebehu odvolacieho konania
nebolo oprávneným preukázané, že povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navyše, povinný je v zmluve o úvere
identifikovaný rodným číslom a nie identifikačnými znakmi špecifikujúcimi fyzickú osobu - podnikateľa.
Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

28. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky.



29. V danom prípade  je v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok zakotvená rozhodcovská
doložka, podľa ktorej Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých
sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových
produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej
Zmluvy, a to v nasledujúcom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania,

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho  súdu Slovenskej republiky zo
dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 Najvyšší
súd Slovenskej republiky uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to,
či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. To znamená, že princíp "vigilantibus iura sripta
sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností)
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

31. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská
doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo "najmä") uvádza, ktoré podmienky
sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, preto
súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

32. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory
vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným
rozhodcovským orgánom.

33. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného
znenia ustanovenia § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008
novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v
rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený
podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o
individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku
a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa
uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

34. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu



Slovenskej  republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24. 02. 2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval,
že "ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah  teória a prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka  sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi."

35. Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy  oprávnený len
konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou
Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho interpretovania povahy smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. apríla 1993 považuje odvolací súd za
neopodstatnenú.

37. Súd prvej inštancie v žiadnom prípade nevychádzal z priameho účinku smernice a neuviedol, že sa
jedná o primárny prameň práva Európskej únie, ktorý by mal interpretačný význam. Článok 249 ZES (po
nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy sa jedná o článok 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)
obsahuje definíciu smernice ako sekundárneho prameňa komunitárneho práva. Smernica je rovnako ako
nariadenie záväzná, avšak len so zreteľom na výsledok, ktorého dosiahnutie predpokladá. Členské štáty
Európskej únie majú tento výsledok dosiahnuť spôsobom, ktorý si sami zvolia. Tento proces sa nazýva
implementácia, ktorou zásadne rozumieme aj prebratie smernice prijatím vnútroštátneho všeobecne
záväzného právneho predpisu.

38. V Slovenskej republike sa implementácia smernice č. 93/13/EHS uskutočnila prijatím ustanovení
Občianskeho zákonníka  o spotrebiteľskom práve (ustanovenie § 52 až 54) v súvislosti so vstupom
Slovenskej republiky do Európskej únie (dňa 01. 05. 2004). Súd prvej inštancie správne poukázal na
ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské právo, preto bola odvolacia námietka
oprávneného aj v tejto časti neopodstatnená.

39. V danom prípade súd prvého stupňa správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie  na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku a preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

40. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

41. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).