{"guid": "217dcc19-b6b4-4891-b779-e50ebb90b61b:e0e6ab6d-afa5-45cb-8107-94b5efe1f0f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7014201492.1", "spisova_znacka": "1Sžk/16/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/16/2017 z 27. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2018, sp. zn. 1Sžk/16/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:7014201492.1", "identifikacne_cislo": "7014201492", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2018-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-73", "nazov": "§ 73 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-73"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-73"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0e6ab6d-afa5-45cb-8107-94b5efe1f0f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7014201492.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7014201492.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:7014201492.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/16/2017\n7014201492\n27. 03. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:7014201492.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu/sťažovateľa: RELAX, s.r.o., so sídlom Grunt\n30, Medzev, IČO: 36 571 423, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom\nLazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu\nv Košiciach, č. k. 7S/147/2014-97 z 26. októbra 2016, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/147/2014-97 zo dňa\n26. októbra 2016 zrušuje a vec krajskému súdu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na finančnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 9801402/5/3018990/2014 zo dňa 23.06.2014 Daňový úrad Košice (ďalej len „správca\ndane“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil sťažovateľovi\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 (ďalej len „Rozhodnutie o dani“).\nToto rozhodnutie mu bolo doručené poštou dňa 07.07.2014.\n2. Sťažovateľ podal dňa 22.07.2014 na poštovú prepravu odvolanie v listinnej forme, ktoré bolo\nžalovanému doručené dňa 24.07.2014 (ďalej len „odvolanie“).\n3. Správca dane dňa 04.08.2014 zaslal sťažovateľovi „Oznámenie“ datované dňom 01.08.2014 (ďalej\nlen „Oznámenie“), v ktorom mu oznámil, že na odvolanie, ktoré bolo podané v listinnej podobe dňa\n22.07.2014, sa neprihliada, pretože podľa § 14 ods. 1 Daňového poriadku je sťažovateľ po 01.01.2014\npovinný doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 tohto zákona. Vzhľadom na\nto považoval správca dane odvolanie proti rozhodnutiu o znížení nadmerného odpočtu sťažovateľom\nza neúčinne podané.\n4. Sťažovateľ dňa 13.08.2014 podal sťažnosť (datovanú 11.08.2014) adresovanú riaditeľovi správcu\ndane (ďalej len „Sťažnosť“), v ktorej okrem iného tvrdil, že konanie zamestnankyne správcu dane\nje protizákonné, lebo nechce odstúpiť odvolanie na druhostupňový orgán. Uviedol, že neuznáva\nOznámenie a žiadal, aby odvolanie bolo štandardne prijaté. Mal za to, že elektronická forma je len jednou\nz foriem podania, pričom ostatné nemožno vylúčiť. Trval na legitímne a včas podanom odvolaní a žiadal\nvyhovieť mu alebo odstúpiť ho na rozhodnutie nadriadenému orgánu.\n5. Sťažovateľ v ten istý deň podal rovnakú sťažnosť aj žalovanému, adresoval ju prezidentovi finančnej\nsprávy.\nII.\n\nKonanie na prvostupňovom súde\n6. Sťažovateľ podal poštou dňa 12.12.2014 žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy na Krajský\nsúd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý v konaní podľa § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a žalobu\nuznesením preskúmavaným v tomto konaní zamietol.\n7. Krajský súd rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane Oznámením sťažovateľovi oznámil, že\nna jeho odvolanie sa neprihliada, čím došlo ku skončeniu administratívneho konania na základe\nprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.\n8. Podľa krajského súdu preto žalovaný nebol nečinný, pretože odvolacie konanie sa pred ním ani\nnezačalo.\n9. Krajský súd uviedol, že nečinným nebol ani správca dane, ktorý v lehote 30 dní oznámil žalobcovi,\nže odvolanie bolo podané neúčinne a z akých dôvodov. Ďalej poukázal na to, že hoci Oznámenie\nnemá formu správneho rozhodnutia, podľa obsahu sa dotýka práv a právom chránených záujmov\nprávnickej osoby, bolo preskúmateľné súdom na základe žaloby, ktorú však žalobca nepodal. Preto bolo\nadministratívne konanie skončené. Keďže žalobou sa možno domáhať odstránenia nečinnosti orgánu\nverejnej správy iba v začatom administratívnom konaní, nebolo možné priznať sťažovateľovi úspech.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\nA)\n10. Proti napadnutému rozsudku sťažovateľ prostredníctvom povereného zamestnanca s právnickým\nvzdelaním II. stupňa v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť zo dňa 01.03.2017 (č.l. 103) z dôvodov\nuvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces,\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\n- § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu.\n11. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch najmä uviedol:\n- krajský súd sa zaoberal len otázkou nečinnosti, hoci žaloba bola orientovaná aj na nepostúpenie\nodvolania správcom dane žalovanému;\n- správca dane v rozhodnutí o dani sťažovateľa poučil, že odvolanie možno podať písomne alebo ústne\ndo zápisnice miestne príslušnému správcovi dane;\n- krajský súd v uznesení dôvodil, že žalovaný konal správne, lebo nebol nečinný, keď oznámil\nsťažovateľovi, že neodstúpil odvolanie, lebo nebolo podané elektronicky. S týmto sťažovateľ nesúhlasí;\n- žiada, aby bola žaloba vo veci nepostúpenia odvolania preskúmaná súdom;\n- navrhol, aby kasačný súd ustálil rozhodovaciu prax vo veciach preskúmavania zákonnosti\nnepostúpenia odvolania proti rozhodnutiu správcu dane v praxi daňových orgánov;\n- poukázal na to, že žalobca podal prezidentovi finančnej správy sťažnosť na nezákonné zadržiavania\nodvolania, na čo žalovaný odpovedal listom zo dňa 14.01.2015 s tým, že došetrenie sťažnosti sa odkladá\ndo skončenia tohto súdneho konania;\n- sťažovateľ využil všetky možnosti podľa práva platného v SR, avšak žalovaný porušil jeho práva\nnepostúpením odvolania proti rozhodnutiu; krajský súd vyššie uvedené fakty nebral do úvahy;\n- uznesenie krajského súdu je porušením ústavne a medzinárodnoprávne garantovaných základných\nprincípov materiálneho právneho štátu, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípov\nprávnej istoty, predvídateľnosti práva a predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj\nprincípu ochrany legitímnych očakávaní.\n12. Sťažovateľ navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Sťažovateľ\nuviedol, že sú dôvodné obavy o jeho existenciu, ktorá môže byť ohrozená výkonom Rozhodnutia o dani,\npreto navrhol priznať jeho podaniu odkladný účinok.\n\nB)\n13. Na výzvu na vyjadrenie zaslanú krajským súdom žalovanému reagoval na kasačnú sťažnosť správca\ndane, ktorý uviedol, že zastáva názor vyjadrený v uznesení krajského súdu, predovšetkým v bode 12,\npodľa ktorého žalovaný ani správca dane neboli nečinní, lebo pred žalovaným sa odvolacie konanie ani\nnezačalo a správca dane vo veci konal, vydal a doručil sťažovateľovi Oznámenie, teda nebol nečinný.\n\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) bez povinného zastúpenia (§ 449 ods. 2 písm. a/ S.s.p.),\npreskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§\n452 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť je dôvodná a v zmysle §\n462 ods. 1 S.s.p. je potrebné zrušiť uznesenie krajského súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Takto\nkasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.).\n15. Kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v §\n453 S.s.p. prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd\nprimárne na základe dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania\nsprávneho súdu a napadnutého uznesenia v rozsahu sťažnostných bodov.\n16. Kasačný súd konštatuje, že v kasačnej sťažnosti videl len minimálne naplnenie kritérií kladené na\nňu zákonom (najmä § 440 ods. 2 S.s.p.), z kasačnej sťažnosti sťažovateľa sotva vyrozumel kontúry\nsťažnostných bodov a aby mohol o kasačnej sťažnosti riadne konať, musel prihliadať aj na argumentáciu\nsťažovateľa v žalobe proti nečinnosti správneho orgánu.\n17. Z podaní sťažovateľa je zrejmé, že brojil proti tomu, že o odvolaní, ktoré podal listinnou formou\nprostredníctvom pošty, nerozhodol ani správca dane ani žalovaný, pričom nesúhlasil s tým, že by bol\nsprávca dane oprávnený skončiť odvolacie konanie Oznámením, v ktorom informoval sťažovateľa, že\nna odvolanie neprihliada, resp. ho považuje za neúčinne podané.\n18. Zároveň pozornosti kasačného súdu neuniklo, že v žalobe aj v kasačnej sťažnosti sťažovateľ\noznačil za žalovaného Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, avšak texte oboch podaní a tiež\nv žalobnom aj sťažnostnom návrhu (petite) pripisoval takto označenému žalovanému aj (ne)konanie\nsprávcu dane, prípadne ich uvádzal popri sebe (napr. žalobný návrh „Finančné riaditeľstvo SR /Daňový\núrad Košice / je povinné v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia“ ... „odstúpiť na druhostupňové\ndaňové konanie a rozhodnutie.“). Krajský súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe, vyjadrenie\nvšak zaslal správca dane, ktorý uviedol, že sťažovateľ mal za žalovaného uviesť jeho, sám seba označil\nza žalovaného, a vyjadroval sa k žalobe ako žalovaný. Rovnako ku kasačnej sťažnosti zaslal svoje\nvyjadrenie správca dane, napriek tomu, že krajský súd vyzval na vyjadrenie žalovaného, teda Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky. V uznesení sa potom krajský súd stručne zaoberal otázkou nečinnosti\noboch orgánov.\n19. Pokiaľ ide o sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., teda že krajský súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, k čomu malo dôjsť tým, že\nsa podľa sťažovateľa krajský súd zaoberal iba nečinnosťou správcu dane a nie aj nepostúpením\nodvolania druhostupňovému orgánu, kasačný súd má za to, že rozhodnutie krajského súdu sa týka\naj tejto parciálnej otázky, čo vyplýva z jeho konštatovania, že administratívne konanie bolo skončené\nOznámením. Kasačný súd podotýka, že aj postúpenie odvolania nadriadenému orgánu je jednou zo\nzákonom predvídaných foriem činnosti orgánu verejnej moci, preto v pojme „nečinnosť“ je zahrnuté aj\n\nnepostúpenie odvolania, resp. opomenutie iných úkonov. Rovnako sťažovateľ namietal, že uskutočnenie\njeho procesných práv krajský súd znemožnil zamietnutím (žaloby) nesprávnym procesným postupom.\nSamotný fakt, že krajský súd nevyhovel žalobe, však nemožno stotožňovať s porušením práva na\nspravodlivý proces, pričom krajský súd stručne odôvodnil svoje rozhodnutie. Tento sťažnostný bod preto\npodľa názoru kasačného súdu nebol dôvodný.\n20. Ďalej sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle § 440 ods.\n1 písm. g) S.s.p., pretože správca dane v poučení v rozhodnutí o dani uviedol, že odvolanie možno\npodať písomne alebo ústne, čím elektronická forma podania stratila na priorite. Sťažovateľ vyjadril\nnesúhlas s odôvodnením krajského súdu, že žalovaný konal správne, pretože nebol nečinný, keď\noznámil žalobcovi, že neodstúpil odvolanie, lebo nebolo podané elektronicky. Kasačný súd v snahe\nporozumieť sťažnostnému bodu zo žaloby zistil, že sťažovateľ mal za to, že správca dane ho mal\nvyzvať na odstránenie nedostatkov podania, ak podanie malo nedostatky; z Oznámenia však podľa\nneho nevyplynulo, že by malo podanie nedostatky. Zároveň nesúhlasil s názorom správcu dane, že musí\nrobiť podanie len elektronickou formou, pretože iné formy podania neboli zrušené. Poukázal na zásadu\nlegality, podľa ktorej štátne orgány sú povinné postupovať tak, ako im prikazujú zákonné normy. Ďalej\nuviedol (zrejme parafrázujúc uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.03.2014, sp. zn.\n3Sžnč/4/2013), že nečinnosť sa prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez\nvedomia žalobcu, alebo zámerným opomenutím zákonom predpísaných úkonov - odstúpiť odvolanie na\ndruhý stupeň) a v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov daňových orgánov, ktoré porušujú\npráva žalobcu) pri postupe daňového orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia\ndaňový orgán nerozhodne v rámci svojej právomoci druhostupňovým rozhodnutím, a vec vybaví listom,\noznámením alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod., ako sa to stalo aj v\nprípade sťažovateľa. Sťažovateľ mal za to, že správca dane bez vážneho dôvodu nekonal.\n21. Kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi v tom, že jeho odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a\nsprávca dane mal o ňom konať, pričom však za takéto konanie nemožno považovať Oznámenie, keďže\nDaňový poriadok ani iný právny predpis neumožňujú rozhodnúť o odvolaní týmto spôsobom. Právny\nnázor krajského súdu, že administratívne konanie sa skončilo v dôsledku toho, že sťažovateľ nepodal\nžalobu proti Oznámeniu, je nesprávny.\n22. Kasačný súd konštatuje, že pre záver o absencii nečinnosti nepostačuje akákoľvek činnosť orgánu\nverejnej moci, ale je potrebná taká relevantná činnosť (najmä vo forme zákonom predpokladaného\nrozhodnutia alebo procesného úkonu), ktorú mu ukladá právny poriadok.\n23. Ustálená judikatúra (pozri napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/1/2014 z 11.03.2014,\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 17. 05. 2016 sp. zn. III. ÚS 91/2016) uznáva\nmožnosť súdneho prieskumu aj takých opatrení, ktoré nemajú formálne znaky rozhodnutia, ak sú\nspôsobilé ukrátiť účastníka administratívneho konania na jeho právach. V prípade Oznámenia však ide\no správny akt, ktorý nie je v právnom poriadku upravený a preto aj jeho právne účinky je možné si iba\ndomýšľať. Za týchto okolností teda nemožno podľa názoru kasačného súdu urobiť jednoznačný záver,\nže Oznámenie samo osebe spôsobilo ukončenie administratívneho konania.\n24. Svojou povahou sú Oznámeniu, ktoré správca dane zaslal sťažovateľovi, najbližšie ustanovenia § 13\nods. 9, § 53a ods. 3, § 60 ods. 4, § 73 ods. 6 a § 91 ods. 6 Daňového poriadku, ktoré výslovne upravujú,\nna ktoré úkony alebo podania sa neprihliada, a tiež § 73 ods. 4, § 74 ods. 8 Daňového poriadku, ktoré\nupravujú možnosť zamietnutia odvolania, ktoré je neprípustné alebo smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nemožno podať odvolanie. Ani jedno z týchto ustanovení však nemožno čo i len analogicky\naplikovať na prejednávanú situáciu.\n25. Hoci je pravdou, že podľa aktuálnej právnej praxe by sťažovateľ pravdepodobne dosiahol\nsvoj záujem, aby sa konalo o jeho odvolaní, aj podaním žaloby proti Oznámeniu, keďže ide o\nopatrenie (kvázi rozhodnutie), ktorého súdny prieskum je prípustný, nebola to pre sťažovateľa jediná\nmožnosť. S ohľadom na vyššie uvedenú absenciu právneho následku Oznámenia, ktorým by bolo\nskončenie administratívneho konania o odvolaní, nemožno sťažovateľovi uprieť možnosť domáhať sa\naj odstránenia nečinnosti, ktorou je neplnenie povinností správcu dane podľa § 73 Daňového poriadku.\nDotknutý subjekt má právo voľby, ktorý procesný spôsob ochrany svojich práv využije, ak do úvahy\nprichádzajú viaceré.\n\n26. Pre rozhodnutie, či je žaloba sťažovateľa dôvodná, teda či v tomto prípade ide o nezákonnú\nnečinnosť orgánu verejnej moci, je dôležité aj právne posúdenie otázky, ktorá sa priamo týka\nargumentácie správcu dane v Oznámení a následnej argumentácie sťažovateľa, teda či je odvolanie\npodané poštou v listinnej podobe po dni 01.01.2014 (po novelizácii Daňového poriadku) relevantné a\nje potrebné o ňom konať, alebo ide podanie, na ktoré sa neprihliada, resp. je neúčinne podané. Hoci\nkrajský súd sa touto otázkou priamo nezaoberal a v konečnom dôsledku akceptoval stanovisko správcu\ndane, kasačný súd poukazuje na to, že aj odvolanie, ktoré nebolo podané elektronickými prostriedkami\npodľa §13 ods. 5 Daňového poriadku, ale v zákonnej lehote pri zachovaní písomnej formy (§ 13 ods. 1\nDaňového poriadku) poštou, vyvoláva účinky v zmysle § 72 a nasl. Daňového poriadku.\n27. Napriek tomu, že Daňový poriadok v § 14 ods. 1 ustanovil povinnosť doručovať podania\nelektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5, aj podanie odvolania v listinnej podobe bolo riadnym\núkonom dotknutého daňového subjektu. Tento záver vyplýva najmä z toho, že Daňový poriadok v\nznení relevantnom pre toto posúdenie neustanovoval v žiadnom svojom ustanovení sankciu neplatnosti,\nresp. neúčinnosti pre podanie odvolania výlučne v listinnej podobe, ide teda o tzv. lex imperfecta.\nĎalej je treba prihliadať aj na osobitnú úpravu formy odvolania v § 72 ods. 2 Daňového poriadku a\nsťažovateľom zdôraznené znenie poučenia v rozhodnutí o dani. K tomuto záveru o povinnosti daňových\norgánov konať aj o listinne podanom odvolaní sa napokon priklonila aj judikatúra Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky pri riešení tejto rozhodujúcej otázky vo formálne rozličných procesných situáciách,\npozri napr. rozhodnutia sp. zn. 3Sžf/15/2015 zo dňa 25.01.2017, 4Sžnz/1/2015 zo dňa 04.11.2015, sp.\nzn. 5Sžf/9/2016 zo dňa 20.04.2017, sp. zn. 5 Sžf 88/2014 zo dňa 13.09.2016, hoci existujú aj protichodné\nrozhodnutia. Tento výklad napokon následne potvrdil aj zákonodarca, ktorý v novelizácii Daňového\nporiadku účinnej od 01.01.2016 výslovne upravil, kedy sa na podania urobené inak ako podľa § 13 ods.\n5 neprihliada, pričom na podanie odvolania sa takýto následok nevzťahuje.\n28. Posledný sťažnostný bod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., teda odklon\nod ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nebolo možné považovať za dôvodný, pretože\nsťažovateľ ani len nenaznačil, v čom mal nastať odklon a neoznačil nijakú relevantnú judikatúru\nkasačného súdu; kasačný súd teda nemal čo posudzovať. Vágne formulovaný návrh na ustálenie\nrozhodovacej praxe, ktorý sťažovateľ uviedol, nie je v tomto kontexte vôbec relevantný. K zrušeniu\nuznesenia krajského súdu však vedie už dôvodnosť druhého sťažnostného bodu.\n29. O návrhu na priznanie odkladného účinku voči rozhodnutiu o dani kasačný súd nerozhodol, pretože\nS.s.p. upravuje možnosť rozhodnúť o odkladnom účinku iba vo vzťahu k rozhodnutiu napadnutému\nsprávnou žalobou, avšak v prejednávanej veci ide o žalobu proti nečinnosti. Okrem toho kasačný\nsúd považuje takéto rozhodnutie za nepotrebné s ohľadom na to, že odkladný účinok má už podané\nodvolanie v zmysle § 72 ods. 7 Daňového poriadku.\n30. Preto odvolací súd, majúc na zreteli hlavný účel správneho súdnictva, ktorým je poskytovanie\nspravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov správneho konania, považuje za nevyhnutné, aby\nkrajský súd v ďalšom konaní posúdil vec v zmysle právneho názoru kasačného súdu. Zároveň kasačný\nsúd má za to, že je vhodné, aby krajský súd v súčinnosti so sťažovateľom odstránil pochybnosť o tom,\nktorý orgán verejnej moci je žalovaným a tiež je namieste upresniť žalobný návrh. Ďalej je treba prihliadať\nna prípadné iné právoplatné rozhodnutia v súvisiacich súdnych sporoch, najmä vo veci vedenej na\nKrajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/157/2014. Pritom však, s ohľadom na procesnú situáciu,\nv ktorej aj odvolací (nadriadený) orgán už má vedomosť o podanom odvolaní, treba citlivo zvažovať,\nktorému orgánu je možné a účelné prípadne uložiť povinnosť konať, opäť so zreteľom na účel správneho\nsúdnictva.\n31. O trovách konania kasačný súd nerozhodol s ohľadom na ustanovenie § 467 ods. 3 S.s.p., podľa\nktorého ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd\nrozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/147/2014", "guid": "8f163d97-dcef-4a29-8e76-7e4ab1fc3c89:eb685613-e1e2-48ce-aa68-8b204fa49caf", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38fc697a-e84e-41dc-8854-db801eeed0a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.91.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 91/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.91.2016.2"}], "citovane_v": []}