Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/642/2014 z 9. 6. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. júna 2014, sp. zn. 14Co/642/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6113222123.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/642/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6113222123.1 | 2014-06-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 78 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecb297b4-9aa9-4629-9ddd-ba79a143961e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113222123.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/642/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113222123
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113222123.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa U.. O. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, S. J., proti odporcovi O. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, I. I., o zníženie
výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
14C/201/2013 - 59 zo dňa 05. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení v napadnutej časti tak, že navrhovateľ je povinný prispievať na výživu
odporcu mesačne sumou 200,- Eur počnúc dňom 01. 12. 2013, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Týmto
dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/270/2011-32 zo dňa 15. 12.
2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16CoP/13/2012 zo dňa 19. 04. 2012.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
odporcovi naposledy stanovenú rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/270/2011 zo
dňa 15. 12. 2011, ktorým rozsudkom súd určil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi
sumou 250,- Eur mesačne. Súd napadnutým rozsudkom zmenil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
voči odporcovi tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť platiť na výživu odporcu mesačne sumu 180,-
Eur počnúc dňom 01. 12. 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti súd návrh
navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. Zníženie mesačného
výživného zo sumy 230,- Eur na sumu 180,- Eur nepovažoval za dôvodné. Poukázal na to, že hoci
súd pri posudzovaní zmeny pomerov na strane navrhovateľa v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ žije
v spoločnej domácnosti so synom O., na ktorého matka platí mesačné výživné v sume 100,- Eur, s
priateľkou ktorá má mesačný príjem 700,- Eur a s jej dvomi plnoletými deťmi, z ktorých dcéra pracuje
brigádnicky a syn je nezamestnaný, s navrhovateľom v spoločnej domácnosti žijú aj rodičia priateľky,
ktorí poberajú starobný dôchodok a príjem všetkých osôb tvoriacich spoločnú domácnosť otca súd
nevyčíslil. Je si vedomý, že oproti roku 2011 sa príjem navrhovateľa v dôsledku jeho prepustenia zo
štátnozamestnaneckého pomeru mohol znížiť, avšak z pohľadu spoločne posudzovaných osôb žijúcich s
ním v spoločnej domácnosti môže byť tento rozdiel zanedbateľný. Poukázal na to, že končí tento rok prvý
stupeň denného štúdia na vysokej škole, je plne odkázaný na finančnú podporu svojich rodičov, mesačne
brigádnicky si zarobí sumu 45,- Eur. Mesačne prispieva z poskytovaného výživného od navrhovateľa



sumou 150,- Eur matke na náklady spojené s jeho stravovaním a bývaním, zostávajúcu sumu vo výške
80,- Eur použije na nákup potrieb do školy, vrátane kancelárskeho materiálu, tonerov do tlačiarne,
komponentov do počítača, zakupuje si hygienické potreby, nabíja si čipovú kartu na MHD, čiastočne
si prispieva na oblečenie a obutie. Matka mu uhrádza mobilný telefón v sume 35,- Eur, v prípade jeho
ochorenia mu zakupuje lieky, vitamíny, uhrádza platby spojené so zubným ošetrením, prispieva na nákup
oblečenia a obutia, hradí 1x ročne poplatok za odvoz komunálneho odpadu nad rámec príspevku 150,-
Eur, hradí všetky ostatné náklady spojené s jeho stravovaním, ako aj poplatok za internet mesačne
8,30 Eur. Jeho náklady na výživu a prípravu na budúce povolanie od posledného rozhodnutia vzrástli,
má zvýšené náklady spojené s ukončením prvého stupňa VŠ (príprava a vyhotovenie bakalárskej
práce, zabezpečenie študijných materiálov). Namietal, že pri posudzovaní nároku otca na zníženie
výživného súd by mal zhodnotiť a prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov odporcu. Poukázal na to, že
navrhovateľ je podielovým vlastníkom v polovici nehnuteľnosti - parcela registra „C“ č. XXX vo výmere
XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na
uvedenom pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. S. J. a výlučným vlastníkom garáže nachádzajúcej sa
v k. ú. I. I.. Je vlastníkom dvoch motorových vozidiel. Okrem platenia výživného iným spôsobom sa na
potrebách odporcu a nákladoch navrhovateľa nepodieľa. Má za to, že je v možnostiach a schopnostiach
navrhovateľa dosahovať vyšší príjem ako odhadol prvostupňový súd v čiastke 400,- Eur netto mesačne.
V prípade zníženia výživného na sumu 180,- Eur nebude schopný zabezpečiť úhradu všetkých svojich
základných potrieb.

Navrhovateľ k odvolaniu odporcu v písomnom vyjadrení uviedol, že okresný súd stanovil jeho mesačný
príjem na 400,- Eur napriek listinným dôkazom, ktoré potvrdzovali, že tento je vo výške 121,- Eur. Rodičia
jeho priateľky poberajú starobný dôchodok tesne nad hranicou životného minima, nemajú žiaden iný
príjem, majú obidvaja zdravotné problémy, ktoré vyžadujú sústavné poberanie liekov, ktoré si musia
kupovať. V rámci svojich možností finančne vypomáhajú pri platení nedoplatkov, napr. za dodanú
elektrickú energiu a plyn a platia za seba komunálny odpad. Do príjmu matky odporcu nebola zahrnutá
finančná čiastka, ktorú poberá matka odporcu za upratovanie a varenie od rodičov navrhovateľov vo
výške 50,- až 100,- Eur mesačne, približne rovnakú čiastku dostáva od rodičov navrhovateľa aj odporca.
Odporca ako študent nie je povinný prispievať matke na bývanie ani stravovanie, výživné ktoré mu on
posiela má slúžiť iba pre jeho vlastnú potrebu. Výdavky, ktoré uvádzal odporca v odvolaní považuje za
bežné výdavky každého. Je toho názoru, že tretí ročník vysokej školy nemá žiaden vplyv na zvýšenie
nákladov, na stravu, bývanie, či oblečenie študenta. Vlastníkom v odvolaní uvedených nehnuteľností,
ako aj motorových vozidiel, bol navrhovateľ aj v roku 2011 pri predchádzajúcom stanovení výživného.
Hypotekárny úver poskytnutý bankou na rodinný dom, v ktorom býva, spláca s priateľkou v mesačných
splátkach spolu vo výške 810,- Eur, motorové vozidlá, ktoré vlastní nemajú hodnotu vyššiu ako 5.000,-
Eur.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O. s. p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Nová úprava vyživovacej povinnosti povinného rodiča je opodstatnená len za predpokladu, ak súd
má preukázané, že pomery povinného i oprávneného sa zmenili do takej miery, že predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom už nezodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného rodiča a odôvodneným
potrebám dieťaťa. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb dieťaťa je potrebné prihliadať jednak na vývoj
životných nákladov, ako aj na skutočné potreby dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, náklady v súvislosti
so štúdiom dieťaťa, zdravotným stavom, ako aj záujmovými aktivitami dieťaťa, rovnako však je potrebné



prihliadať na pomery povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi bola naposledy
stanovená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/270/2011 - 32 zo dňa 15. 12. 2011,
ktorým rozsudkom súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným
zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 230,- Eur mesačne počnúc dňom 26. 10. 2011. Na odvolanie
odporcu U.. O. I. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 16CoP/13/2012 zo dňa 19. 04. 2012
rozsudok okresného súdu potvrdil, rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici nadobudol právoplatnosť dňa 27. 04. 2012. V tom čase odporca bol študentom vysokej
školy, brigádnicky si privyrábal cca 45,- Eur mesačne, navrhovateľ dosahoval príjem vo výške 1.773,12
Eur, z toho mzdu vo výške 860,41 Eur a výsluhový dôchodok vo výške 912,71 Eur. Matka odporcu
dosahovala príjem 492,- Eur.

Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom bolo nepochybne preukázané, že odporca je
študentom posledného ročníka bakalárskeho štúdia, privyrába si, z ktorej činnosti mesačne získa cca
50,- Eur. Navrhovateľ dosahuje spolu príjem vo výške 1.085,99 Eur, z toho príjem z činnosti U. v W. vo
výške 150,- Eur, kde pracuje na polovičný úväzok a výsluhový dôchodok dosahuje vo výške 935,99 Eur. Z
odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal z predpokladaných
zárobkových možností a schopností navrhovateľa, ako vysokoškoláka v odbore C., pričom uviedol, že
je v jeho možnostiach dosahovať mesačne príjem 400,- Eur, čo predstavuje priemer minimálnej mzdy a
priemernej mesačnej mzdy. Okresný súd teda vychádzal z predpokladaného príjmu navrhovateľa 1.336,-
Eur, konštatoval pokles príjmu navrhovateľa oproti príjmu, ktorý dosahoval v roku 2011. Matka odporcu
v súčasnom období dosahuje príjem vo výške 522,41 Eur. Okresný súd znížil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa k odporcovi odo dňa 01. 12. 2013 na sumu 180,- Eur, keď vyplatené odchodné za
4 mesiace započítal do príjmu navrhovateľa za obdobie august až november 2013 a z tohto dôvodu
určil znížené výživné až od 01. 12. 2013. K zníženiu výživného okresný súd pristúpil z dôvodu, že došlo
k zmene pomerov na strane navrhovateľa, keď u tohto došlo k poklesu príjmu z dôvodu ukončenia
štátnozamestnaneckého pomeru.

Odvolací súd konštatuje, že bolo v rámci dokazovania pred okresným súdom preukázané, že
navrhovateľ skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa, keď jeho
pracovné miesto bolo zrušené, pričom mal vyplatené odstupné. Reálny príjem navrhovateľa predstavuje
príjem z výsluhového dôchodku a zo mzdy, ktorú dosahuje ako U. v W., t. j. reálny príjem navrhovateľa
predstavuje čiastku 1.085,99 Eur. Príjem matky odporcu bol preukázaný vo výške 522,41 Eur.
Navrhovateľ má vyživovaciu povinnosť jednak k odporcovi, ako aj k bratovi odporcu, ktorý je študentom
posledného ročníka strednej školy a žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom. Matka odporcu má
vyživovaciu povinnosť k bratovi odporcu, pričom rozhodnutím súdu bola určená vyživovacia povinnosť
matky sumou 100,- Eur mesačne, okrem toho má tiež vyživovaciu povinnosť aj k odporcovi, ktorý
s ňou žije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, jej dvomi
plnoletými deťmi a jej rodičmi. Odvolací súd, rovnako ako okresný súd, dospel k názoru, že skutočne
od posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov a to predovšetkým na strane navrhovateľa, u
ktorého došlo k reálnemu poklesu príjmu zo sumy 1.773,12 Eur na sumu 1.085,99 Eur. Podľa názoru
odvolacieho súdu napriek zníženiu príjmu navrhovateľa od posledného rozhodovania je v schopnostiach
navrhovateľa prispievať na výživu odporcu výživným vo výške 200,- Eur mesačne a to berúc do úvahy,
že s navrhovateľom v spoločnej domácnosti žije jeho ďalší syn, brat odporcu, ku ktorému má navrhovateľ
tiež vyživovaciu povinnosť a o ktorého sa osobne aj stará. Za situácie, že matka odporcu má príjem,
ktorý je približne polovičným príjmom navrhovateľa aj v súčasnom období a má vyživovaciu povinnosť k
bratovi odporcu, ktorý je študentom strednej školy sumou vo výške 100,- Eur, pričom má tiež vyživovaciu
povinnosť k odporcovi, z hľadiska proporcionálnej vyváženosti je spravodlivé, aby navrhovateľ sa
podieľal na vyživovacej povinnosti vo vzťahu k odporcovi s prihliadnutím na jeho príjem sumou 200,- Eur
mesačne a nie sumou 180,- Eur mesačne ako túto vyživovaciu povinnosť určil okresný súd. Aj po určení
vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi sumou 200,- Eur mesačne, berúc do úvahy jeho ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k bratovi odporcu je nepochybne v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa
aj z reálne dosiahnutého príjmu, tak ako bol tento zistený v priebehu konania pred okresným súdom,
poskytovať odporcovi výživné vo výške 200,- Eur mesačne bez ujmy na svojej vlastnej výžive. Odvolací
súd poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zmena pomerov na strane odporcu v konaní preukázaná
nebola, rovnako nebola preukázaná výrazná zmena pomerov ani na strane matky odporcu. Z týchto
dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodné znížiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zo sumy



230,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne počnúc dňom 01. 12. 2013. Odvolací súd uvádza, že okresný súd
správne započítal výplatu odstupného do príjmu navrhovateľa za mesiace august až november 2013
a preto je dôvodné určiť znížené výživné až od 01. 12. 2013. Pokiaľ v prevyšujúcej časti okresný súd
návrh navrhovateľa zamietol, v tejto časti rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním nebol, preto
v zamietajúcej časti rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý.

Odvolací súd na záver uvádza, že odvolací súd k tomu, aby dospel k ním prezentovanému právnemu
záveru nepotreboval vykonať ďalšie dokazovanie; pre svoj postup mal oporu v dôkazoch už vykonaných
súdom prvého stupňa. Svoje rozhodnutie odvolací súd neoprel o nové skutkové zistenia; rovnako ako
okresný súd aj odvolací súd pri právnom posudzovaní veci dospel k záveru, že z dôvodu zmeny pomerov
na strane navrhovateľa je dôvodné znížiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi. Odvolací súd
len na rozdiel od súdu prvého stupňa, ustálil výšku vyživovacej povinnosti navrhovateľa s prihliadnutím
na zmenu pomerov navrhovateľa odlišne ako súd prvého stupňa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 2 O.
s. p. a keďže každý účastník vo veci mal len čiastočný úspech súd rozhodol, že účastníci nemajú právo
na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.