Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 28Sa/4/2018 z 29. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. mája 2019, sp. zn. 28Sa/4/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3018200043.2 Krajský súd Trenčín | 28Sa/4/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3018200043.2 | 2019-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d17a982-b0b5-4b1d-813e-3543390cc3ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3018200043.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 28Sa/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200043
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3018200043.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: JUDr. A. T.,
bytom K. X, XXX XX H., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43597-3/2017-BA zo dňa 27.11.2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania s a z a m i e t a .

II. Z r u š u j e s a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 43597-3/2017-BA zo dňa 27.11.2017 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 700-0810576917-GC04/17 zo dňa 07.4.2017 a
vec s a v r a c i a na ďalšie konanie.

III. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“)
dňa 06.02.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43597-3/2017-BA zo
dňa 27.11.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu ako účastníka
administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č.
700-0810576917-GC04/07 zo dňa 07.04.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo
žalobcovi za obdobie júl 2016 až január 2017 predpísané poistné a príspevky do fondov Sociálnej
poisťovne celkom v sume 1.950,95 Eur.

2. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že Sociálna poisťovňa,
pobočka Trenčín, rozhodnutím č. 700-0810576917-GC04/17 zo dňa 07.04.2017 podľa § 144 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
sociálnom poistení“), § 152a zákona o sociálnom poistení a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona
o sociálnom poistení predpísala žalobcovi za obdobie júl 2016 až január 2017 poistné na nemocenské
poistenie v sume 258,95 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie v sume 1.059,37 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 353,11 Eur a poistné do rezervného
fondu solidarity v sume 279,52 Eur; celkom v sume 1.950,95 Eur. Odkážuc v odôvodnení rozhodnutia
najmä na ustanovenia § 21a, § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c), § 128 ods. 11 písm.
b) a § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení skonštatovala, že žalobca neodviedol poistné za mesiac
september 2016 vôbec a v ostatných z uvedených mesiacov odviedol poistné v nesprávnej nižšej sume.

3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 700-0810576917-GC04/07 zo dňa
07.04.2017, podal žalobca odvolanie a navrhol ho zrušiť. Poukázal na to, že sa vedie trestné stíhanie
pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 3



písm. a) Trestného zákona, voči osobe, ktorá mu zabezpečovala účtovníctvo. Poistné, ktoré mu určila
doplatiť Sociálna poisťovňa, bolo vypočítané na základe nepravdivých údajov majúc pôvod v trestnom
konaní jeho bývalej účtovníčky. V skutočnosti dosiahol oveľa nižšie príjmy, ako tie, z ktorých Sociálna
poisťovňa pri výpočte poistného a príspevkov vychádzala. Vyjadril názor, že z nezákonného postupu,
ktorý nezapríčinil, nemôže vzniknúť zákonný nárok na vyplatenie poistného a povinných príspevkov,
vypočítaných v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené namietol nesprávnosť prvostupňového
rozhodnutia a navrhol ho zmeniť, resp. zrušiť a vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 43597-3/2017-BA zo dňa 27.11.2017 odvolanie žalobcu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že žalobca bol od 01.08.2006 do 08.02.2017
zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 4553. V Sociálnej poisťovni
bol registrovaný ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba od 01.07.2007 do 08.02.2017. Od 01.07.2008 je sporiteľom podľa zákona č.
43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z.z.“). Podľa údajov z Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky príjem žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2014 v sume 48.072,46
Eur presiahol zákonom stanovenú sumu 4.944,- Eur a príjem za rok 2015 v sume 176.852,08 Eur
presiahol zákonom stanovenú sumu 5.148,- Eur zakladajúcu účasť na povinnom poistení a na základe
toho bol v období, za ktoré mu boli prvostupňovým rozhodnutím predpísané poistné a povinné
príspevky, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo
činnou osobou. Následne sa žalovaný v napadnutom rozhodnutím zaoberal výpočtom jednotlivých súm
poistného za príslušné mesiace. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že ním uvádzané skutočnosti
nezakladajú dôvod na zmenu, resp. na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Prebiehajúce trestné
stíhanie voči bývalej účtovníčke žalobcu nemá vplyv na povinnosť žalobcu platiť a odvádzať poistné a
povinné príspevky v lehote ich splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom. Žalobca
nepredložil v rámci administratívneho konania žiadne relevantné dôkazy, majúce vplyv na registráciu
žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby alebo na výšku vymeriavacieho základu, resp. na výšku
poistného a povinných príspevkov, ktoré bol povinný odvádzať.

5. V správnej žalobe žalobca poukázal na to, že sa vedie trestné stíhanie voči obvinenej T. C. na OR
PZ Bratislava I pod sp. zn. ČVS: ORP-870/4-VYS-B1-2016 FC vo veci zločinu skresľovania údajov
hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
nakoľko jeho bývalá účtovníčka vystavovala falošné faktúry za neexistujúce služby bez vedomia žalobcu
a pravdepodobne s ďalšími osobami sa tak snažila získať neoprávnený prospech z fingovaného odpočtu
DPH. Vzhľadom na uvedené, keď poistné bolo vypočítané na základe nepravdivých údajov spôsobených
trestnou činnosťou bývalej účtovníčky žalobcu, vyjadril žalobca názor, že z nezákonného postupu,
ktorý nezapríčinil, nemôže vzniknúť zákonný nárok na vyplatenie poistného a povinných príspevkov,
vypočítaných v napadnutom rozhodnutí.

6. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
čomu správny súd uznesením zo dňa 31.07.2018 nevyhovel.

7. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 04.09.2018 žalobca navrhol, aby správny súd konanie
prerušil podľa § 100 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) s poukazom na
prebiehajúce trestné konanie.

8. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Žalobu ako nedôvodnú
navrhol zamietnuť. Poukázal na to, že v spornom období žalobca spĺňal obe rozhodujúce podmienky
ustanovené zákonom o sociálnom poistení na nadobudnutie právneho postavenia samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Spĺňal vekovú hranicu a zároveň v kalendárnom
roku rozhodujúcom pre vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby, t.j. v roku 2014 a v roku 2015, dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu. Žalovaný zdôraznil, že pri posudzovaní
príjmov relevantných na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného
na sociálne poistenie, vychádza Sociálna poisťovňa vždy z údajov zo súboru Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky, ktoré sú poskytované príslušným pobočkám Sociálnej poisťovne na základe
daňových priznaní predložených daňovým subjektom. Keďže Sociálna poisťovňa nevykonáva správu



daní, nie je oprávnená údaje poskytnuté Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky pozmeňovať,
resp. akýmkoľvek spôsobom upravovať a taktiež nie je oprávnená skúmať, aké príjmy povinná osoba
zahrnula do príjmov zo živnosti vykázaných v daňovom priznaní za príslušný kalendárny rok. Z
uvedeného dôvodu žalovaný považuje za právne irelevantné námietky žalobcu týkajúce sa nepravdivých
údajov, z ktorých bol podľa názoru žalobcu určený vymeriavací základ na platenie poistného. V prípade,
ak sú v daňovom priznaní uvedené nesprávne údaje, žalobca mal povinnosť podať príslušnému
správcovi dane dodatočné daňové priznanie, v ktorom uvedie údaje zodpovedajúce skutočnosti. Žalobca
však dodatočné daňové priznanie nepredložil a ani nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za
následok zmenu vymeriavacieho základu na platenie poistného.

9. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podľa údajov poskytnutých Finančným
riaditeľstvom Slovenskej republiky žalobca dosiahol za rok 2014 príjem zo živnosti v sume 48.072,46
Eur, a teda presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.07.2015 do
30.06.2016. Na základe príjmu zo živnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2015 v sume 176.852,08 Eur,
vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 01.07.2016. V
spornom období bol žalobca oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti vzhľadom na skutočnosť, že bol zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory.
So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vznikla žalobcovi
ako samostatne zárobkovo činnej osobe aj povinnosť platiť a odvádzať poistné a príspevky. Vymeriavací
základ na platenie poistného a príspevkov bol určený v súlade s § 138 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení. Vzhľadom na to, že žalobca mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, bol podľa
§ 138 ods. 3 zákona o sociálnom poistení povinný platiť poistné a príspevky za obdobie júl 2016 až
september 2016 z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane dosiahnutého za rok 2014. Z
vymeriavacieho základu určeného zo základu dane dosiahnutého za rok 2015 bol žalobca povinný platiť
poistné a príspevky až za obdobie október 2016 až január 2017. Z vymeriavacieho základu 1.856,63 Eur
na platenie poistného a príspevkov za obdobie júl 2016 až september 2016 bol žalobca povinný platiť
poistné a príspevky v sume 615,45 Eur mesačne. Z vymeriavacieho základu 2.793,87 Eur na platenie
poistného a príspevkov za obdobie október 2016 až január 2017 bol žalobca povinný platiť poistné
a príspevky v sume 926,15 Eur. Vzhľadom na to, že žalobca platil poistné a príspevky v nesprávnej
nižšej sume a za mesiac september 2016 nezaplatil poistné a príspevky vôbec, bola Sociálna poisťovňa,
pobočka Trenčín, povinná predpísať žalobcovi za mesiace júl 2016, august 2016, október 2016 až január
2017 rozdiel na poistnom a príspevkoch a za mesiac september 2016 poistné a príspevky v plnej výške.

10. Žalovaný s poukazom na žalobné námietky doplnil, že v prípade, ak sa v trestnom konaní
preukáže, že bol spáchaný trestný čin, ktorý má spojitosť s rozhodnutím vo veci predpísania poistného
a príspevkov, je splnený dôvod na obnovu konania podľa § 221 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom
poistení, pričom lehota na povolenie alebo nariadenie obnovy konania v takomto prípade nie je časovo
obmedzená.

11. Na základe obsahu správnej žaloby si správny súd zabezpečil vyjadrenie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave I, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-870/4-VYS-B1-2016 FC zo
dňa 14.05.2019, z ktorého vyplýva, že dňa 25.11.2016 bolo začaté trestné stíhanie pre pokus zločinu
skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 14 ods. 1 k § 259 ods. 1 písm. c), ods.
3 písm. a) Trestného zákona, pričom poškodenou stranou v konaní je A. T.. Trestné konanie smeruje
proti jeho bývalej účtovníčke v súvislosti s vedením účtovníctva za roky 2014 až 2016, ako aj súvisiacej
agendy účtovníctva poškodeného, čím mali byť navýšené aj odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej
poisťovne. V čase vyhotovenia vyjadrenia nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe, pričom sa
aktuálne zabezpečujú dôkazy pre účely trestného konania.

12. Na pojednávaní správneho súdu, ktorého sa zúčastnil iba žalobca, hoci o jeho nariadenie požiadal
žalovaný, zdôraznil žalobca, že bol uvedený do omylu účtovníčkou. Disponuje notársky overeným
priznaním svojej bývalej účtovníčky o tom, že falšovala doklady z jeho účtovníctva. Účtovníctvo je
momentálne ako dôkazný prostriedok v dispozícii orgánov činných v trestnom konaní.

13. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania



a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb.

14. Podľa § 196 ods. 6 veta prvá zákona o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení.

15. Podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší
konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci.

16. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Ak žalovaný,
majúc odvolacími námietkami žalobcu a ním predloženými listinami za preukázané, že je tu v súvislosti
s účtovníctvom žalobcu vedené trestné stíhanie pre pokus zločinu skresľovania údajov hospodárskej
a obchodnej evidencie podľa § 14 ods. 1 k § 259 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že ho zamietol, je takéto
rozhodnutie potrebné považovať za predčasné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, keďže správne orgány disponovali vedomosťou o tom, že je tu vedené trestné konanie, výsledky
ktorého môžu zásadným spôsobom zmeniť skutkový stav v tom čase známy správnym orgánom
z dôkazov, ktoré mali dovtedy k dispozícii. S poukazom na uvedené preto správny súd z dôvodu
podľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
a pre potrebu doplnenia dokazovania oboznámením sa s výsledkami trestného konania vedeného
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave I pod ČVS: ORP-870/4-VYS-B1-2016 FC zrušil aj
prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Ak správne orgány po vrátení administratívneho
spisu nebudú môcť presne a úplne zistiť skutkový stav veci v lehote podľa § 210 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení z dôvodu potreby vyčkania na právoplatné skončenie trestného konania, správne
konanie podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prerušia. Výsledky vyššie uvedeného trestného
konania následne pri pokračovaní v konaní zohľadnia ako ďalší dôkaz v procese vyhodnocovania
dôkazov.

17. K návrhu žalobcu na prerušenie konania pred správnym súdom podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP
správny súd uvádza, že vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutých rozhodnutí nezáviselo rozhodnutie
správneho súdu od otázky, ktorú by nebol v tomto konaní oprávnený riešiť. Preto návrh žalobcu na
prerušenie konania správny súd zamietol.

18. Úspešnému žalobcovi vznikol voči žalovanému podľa § 167 SSP nárok na náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. Správny súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu
neuplatnenia si tohto nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,



e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.