Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/588/2014 z 20. 3. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. marca 2016, sp. zn. 14Co/588/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6112227833.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/588/2014 | ECLI:SK:KSBB:2016:6112227833.1 | 2016-03-20 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 142 ods. 2 OSP, § 93 ods. 2 OSP, § 93 ods. 4 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5b6e34b-00e5-4c24-ac7c-8e9c3a2d639b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6112227833.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/588/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112227833
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112227833.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, v konaní zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711,
proti odporcovi L. O., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q. U. XXX/XX, S. t. č. na neznámom
mieste, v konaní zastúpeného Y. I., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, v konaní zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
Advokátska kancelária Svidník, ul. Sov.hrdinov 163/66, o zaplatenie 397,11 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 18.02.2014, č. k. 13C/116/2013-99 v časti výroku o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

M e n í  rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania tak, že navrhovateľ
je  p o v i n n ý  nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 57,94 Eur na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafránka, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je  p o v i n n ý  nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho
konania vo výške 26,58 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranku, v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 56,17 Eur
s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2,36 Eur od 12.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 52,73 Eur
od 12.03.2010 do zaplatenia, zo sumy 8,42 Eur od 12.04.2010 do zaplatenia a zo sumy 1,66 Eur od
12.05.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd vo výroku, ktorým žalobe vyhovel,
uviedol, že považoval za preukázané, že odporca neuhradil včas platby spočívajúce v službách tak,
ako mu tieto boli fakturované jednotlivými faktúrami, preto súd v tejto časti návrhu vyhovel a odporcu
zaviazal na jej zaplatenie. Zamietol návrh navrhovateľa na priznanie zmluvnej pokuty vo výške 331,94
Eur z dôvodu, že zmluvnú podmienku dojednanú v dodatku k zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej
pokuty považoval za podmienku neprijateľnú s poukazom na ust. § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho
zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O trovách konania rozhodol
tak, že ani jednému z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keď navrhovateľ bol v prevažnej miere
neúspešný, a preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí. Vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo
na náhradu trov konania z dôvodu, že tieto považoval za neúčelné, pretože k prípadným neprijateľným
podmienkam v spotrebiteľských zmluvách súd prihliada z úradnej moci, a preto aj bez vstupu vedľajšieho
účastníka by rozhodnutie súdu bolo v rovnakom znení.

Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým súd rozhodol, že vedľajší účastník nemá právo
na náhradu trov konania, sa vedľajší účastník odvolal. Rozhodnutie považuje za nesprávne, poukazuje



na jeho nepreskúmateľnosť, keď svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil prvostupňový
súd po právnej stránke. Nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu, že k prípadným neprijateľným
podmienkam v spotrebiteľských zmluvách prihliada súd z úradnej moci a poukazuje na vlastnú
skúsenosť, podľa ktorej tomu tak nie je. Poukázal na prípady, keď súdy zapisujú spotrebiteľské veci aj do
súdneho registra Ro namiesto registra C, aj keď je to zakázané. Takýmto postupom dochádza masovo
k porušovaniu zákona a obchádza sa možnosť ochrany spotrebiteľov zo strany združení na ochranu
spotrebiteľov ako vedľajších účastníkov. Poukazuje na skutočnosť, že žiadna norma upravujúca právny
status združení na ochranu spotrebiteľov neobmedzuje a ani nemôže obmedzovať ich ústavné právo na
právne služby a ani s tým spojené právo na náhradu trov konania. Vstupom vedľajšieho účastníka do
konania, zastúpeného advokátom, sa navrhovateľ ocitá v postavení rovnocenného partnera pri riešení
právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite
brániť. Tvrdí, že občianske združenia napĺňajú vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov.
Za nesporné považuje, že v konaní mu trovy vznikli, občianske združenie nemá žiadne prostriedky na
zaplatenie právnych služieb, a preto sú odkázaní len na tie prípady, v ktorých im je náhrada trov konania
priznávaná. Pri sústavnom porušovaní § 53a Občianskeho zákonníka zo strany žalobcov, neexistujú
žiadne dôvody, pre ktoré by vedľajším účastníkom v obdobných veciach nemala byť náhrada trov
konania priznaná. Poukazuje na to, že v žalobe sú spojené dva skutkovo a právne samostatné nároky.
Za takéhoto stavu nič nebráni tomu, aby vedľajší účastník vstúpil do konania len vo vzťahu k nároku,
ktorý je voči spotrebiteľovi uplatnený nedôvodne, a teda v rozpore so spotrebiteľským právom. Poukázal
na rozhodnutia iných súdov, ktoré korešpondujú s jeho právnym názorom vyjadreným v tomto odvolaní.
Uplatňuje náhradu trov konania, a to z hodnoty 331,94 Eur výpočtového základu pri výške odmeny za 1
úkon právnej služby 24,90 Eur, 2x režijný paušál - z toho 1x 7,63 Eur a 1x 7,81 Eur + 20% DPH. Okrem
toho uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania vo výške hodnoty polovičného úkonu právnej služby,
teda 12,45 Eur a režijný paušál 8,04 Eur, spolu s 20% DPH. Spolu uplatňuje na náhradu trov konania
odmenu vo výške 102,88 Eur.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Poukazuje na absenciu súhlasu so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania zo strany odporcu majúc za to, že potreba tohto súhlasu vyplýva zo
samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
považuje za neúčelne vynaložené trovy spochybňujúc účelnosť postupov vedľajšieho účastníka v
tomto konaní, ktorý sa odvoláva len v časti nepriznaných trov právneho zastúpenia s tým, že nejde
teda o ochranu spotrebiteľa so snahou chrániť ho pred vyfakturovanou zmluvnou pokutou. Tvrdí, že
sám vedľajší účastník neposkytol ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi. Spochybňuje účelnosť
vstupu vedľajšieho účastníka majúc za to, že takýto vstup vedľajšieho účastníka vo veci nepriniesol
žiadnu pridanú hodnotu, a preto jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka neboli potrebné a účelné na
uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa        § 220 O.s.p. zmenil majúc za to,
že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Ako je zrejmé z odvolaním napadnutého rozsudku, vo veci samej z uplatnenej sumy 397,11 Eur s
príslušenstvom priznal prvostupňový súd navrhovateľovi sumu 65,17 Eur spolu s príslušným úrokom z
omeškania, ktorá predstavovala časť nezaplateného hovorného. Vo zvyšnej časti, ktorá predstavovala
uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur, súd žalobu zamietol. Z procesného hľadiska mal teda
navrhovateľ, ako aj odporca v konaní úspech čiastočný.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.



V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, teda predpokladom vzniku nároku na náhradu trov
konania je úspech vo veci (buď plný alebo čiastočný) a účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo
bránenie práva.

V danej veci teda vzhľadom na petit žalobnej žiadosti a výrok rozsudku, možno hovoriť o čiastočnom
úspechu ako navrhovateľa, tak aj odporcu, kedy prichádza do úvahy rozhodovanie podľa § 142 ods.
2 O.s.p. V predmetnej veci bol úspešnejším účastníkom odporca, a to v percentuálnom vyjadrení
83,59%, navrhovateľ bol preto úspešný v rozsahu 16,41%. V prípade čiastočného úspechu vo veci, ktorý
zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania, sa nárok na čiastočnú náhradu vypočítava
spôsobom, že úspech účastníka, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov konania, sa odpočíta od
úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov konania (v tomto prípade bol účastníkom,
ktorému vzniká právo na náhradu trov konania, odporca vzhľadom na výsledok konania). Výsledok
potom zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie
práva, v tomto prípade to predstavuje rozsah 67,18% účelne vynaložených trov.

Prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Rozhodnutie vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil tým, že ich nepovažoval za
účelné, keď k prípadným neprijateľným podmienkam v spotrebiteľských zmluvách súd prihliada z úradnej
moci, a preto by bolo rozhodnutie rovnaké aj bez vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

V danej veci vzhľadom na právnu úpravu platnú a účinnú v čase do 31.12.2014, účinky vstupu
vedľajšieho účastníka do konania  podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali okamihom doručenia oznámenia o
jeho vstupe, výslovný súhlas podporovaného účastníka na jeho strane nebol potrebný. Súd prípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania z vlastnej iniciatívy, ktorým bolo združenie na ochranu
spotrebiteľa, pričom predmetom konania bol spotrebiteľský spor, súd z vlastnej iniciatívy neskúma,
dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka mohol byť len výslovný nesúhlas podporovaného
účastníka (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013), súhlas podporovaného
účastníka sa vyžadoval len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka. Z
ust.         § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva samostatné procesné postavenie vedľajšieho účastníka v
konaní, porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a procesným
povinnostiam. Vedľajší účastník, ktorý má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, má preto
aj právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy
SR, toto sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má aj právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania, kam podľa ust. § 137 O.s.p. bez pochybností patrí aj náhrada
trov právneho zastúpenia. Zároveň platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov
konania len v prípade, ak toto právo vznikne účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V
danom prípade ide teda o postup v zmysle uvedeného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Aj v tomto
prípade teda treba skúmať účelnosť uplatnených trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd
nesúhlasí s argumentom okresného súdu, že úkony vedľajšieho účastníka (teda vôbec jeho vstup do
konania) neboli účelné vzhľadom na povinnosť súdu ex offo skúmať prípadné neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských sporoch. Pokiaľ relevantná právna úprava umožňovala a počítala s tým, aby vedľajší
účastník mohol vstúpiť do spotrebiteľského sporu aj z vlastnej iniciatívy, zákon mu zároveň umožňuje
právnu pomoc v podobe advokátskych služieb, nemožno potom dospieť k záveru, že ide o neúčelne
vynaložené trovy konania (samozrejme za situácie, že jeho úkony súviseli v predmetnou vecou, bolo z
nich zrejmé, že vedľajší účastník je so sporom oboznámený a jeho vystupovanie v konaní a samotné
úkony z iných dôvodov nebolo možné považovať za neúčelné). Za takejto situácie potom neobstojí záver
prvostupňového súdu o neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd preto s poukazom na ust. § 220 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie o náhrade trov
konania vedľajšiemu účastníkovi tak, že neúspešnejšieho navrhovateľa zaviazal na  náhradu trov
vedľajšieho účastníka na strane odporcu s poukazom na ust. § 142 ods. 2, veta prvá O.s.p., a to v
uvedenom rozsahu 67,18% z účelne vynaložených trov. Hodnota právnej služby (počítaná z uplatnenej
sumy 397,11 Eur) je 28,22 Eur. Vedľajší účastník v konaní urobil 2 úkony právnej služby, za ktoré má
právo na náhradu trov konania (prevzatie a príprava, písomné vyjadrenie) po 28,22 Eur a 2 paušálne
náhrady (1x 7,63 Eur a 1x 7,81 Eur). Vyššie naznačeným spôsobom potom patrí vedľajšiemu účastníkovi
náhrada takto vypočítaných trov spolu s 20% DPH v rozsahu 67,18%, čo vo finančnom vyjadrení



predstavuje sumu 57,94 Eur (vyhláška č. 655/2004 Z. z. - § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, písm. a/, c/, § 16
ods. 3).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon
právnej služby - za podanie odvolania, a to v rozsahu jednej polovice (§ 13a ods. 2, písm. b/ vyhl. č.
655/2004 Z. z.), pretože nešlo o odvolanie vo veci samej. Za 1 úkon (v polovičnej výške) teda priznal
vedľajšiemu účastníkovi sumu 14,11 Eur spolu s režijným paušálom 8,04 Eur a 20% DPH, teda 26,58
Eur, ktorú je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.