Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20Scud/11/2014 z 12. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 12. septembra 2016, sp. zn. 20Scud/11/2014, ECLI:SK:KSZA:2016:5014200342.3 Krajský súd Žilina | 20Scud/11/2014 | ECLI:SK:KSZA:2016:5014200342.3 | 2016-09-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9c8e751-8b0b-49ac-a4fe-16433e02de50 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5014200342.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20Scud/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200342
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5014200342.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu
JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: E. F. X., al. S. XX/XX,
XX-XXX E. E., Poľská republika, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti: O. A. Z.V., r.č. XXXXXXXXXX, bytom S. Xb/XX, XXXXX E. - E.,
Poľská republika, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8606-3/2014-BA zo
dňa 20.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím č.k. 700-0255/2011-23 zo dňa 09.09.2011 Sociálna poisťovňa, pobočka
Trnava, rozhodla tak, že zamestnancovi - žalobkyni nevznikla účasť na nemocenskom poistení,
dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 07.04.2010. V odôvodnení citovala
ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon“), § 6 ods. 1 zákona, § 20 písm. a) zákona. Konštatovala, že zamestnávateľ
Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING, Buková, IČO: 45 506 108, prihlásil žalobkyňu do poistenia
odo dňa 07.04.2010. V zmysle čl. 13 (3) a 13 (4) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 988/2009 (ďalej len „nariadenie“) osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť
ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských
štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec.
Vzhľadom k tomu, že u zamestnávateľa nebolo možné ani fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon
činnosti zamestnanca, u zamestnávateľa nevznikol poistný pomer odo dňa 07.04.2010. Na základe
uvedeného zamestnancovi - žalobkyni u zamestnávateľa Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING
nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti odo
dňa 07.04.2010.

2. Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. 8606-3/2014-BA zo
dňa 20.01.2014 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia vypustil text:
„....nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti
dňom 7. apríla 2010.“ a vložil text: ....nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové
poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 7. apríla 2010 podľa slovenskej legislatívy.“
V ostatnom rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že odvolací orgán preskúmal odvolaním
napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné
pozmeniť z dôvodu formálneho nedostatku vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorý však nemá vplyv na



správnosť napadnutého rozhodnutia. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu stanovené v hlave II.
základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo
činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, ktorí vykonávajú činnosť,
resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.
Sociálnej poisťovni - ústredie bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS
Varšava, že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných
podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto
činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie
sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú
v Poľskej republike. Inštitúcia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných
skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a v súvzťažnosti Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná
inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území SR, bola povinná rozhodujúce skutočnosti
preskúmať. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vykonala dňa 07.07.2011 fyzickú kontrolu priamo v
sídle zamestnávateľa, ktorú mal zamestnávateľ uvedenú vo výpise zo živnostenského registra. V čase
kontroly nebol v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ ani žiadny zamestnanec. Kontrole neboli
predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu
počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali.
Evidencia dochádzky zo strany zamestnávateľa nebola vedená. Z pracovných zmlúv zamestnancov,
ktorí majú bydlisko výlučne v Poľskej republike vyplýva, že zamestnávateľom ustanovený pracovný
čas je 40 hodín týždenne a dohodnutá dĺžka pracovného času je 1/8 z pracovného času. Hrubá mzda
zamestnanca bola 40,- Eur mesačne. Na základe výzvy správneho orgánu zamestnávateľ následne
predložil štvrťročné správy o výkone práce, ku ktorým boli pripojené vizitky hotelov a reštaurácií. Ďalšie
doklady ako objednávky od slovenských subjektov na internetové školenia a faktúry za vykonané
služby, certifikáty zamestnávateľa, objednávky a faktúry za výučbu obchodnej angličtiny či iné činnosti
realizované zamestnancami na území Slovenska zamestnávateľ nepredložil. Reálny výkon činnosti
zamestnancov na území SR, ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania, nebol preukázaný.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti účastníčke konania povinné nemocenské poistenie, dôchodkové
poistenie a poistenie v nezamestnanosti na území SR od 07.04.2010 nevzniklo.

3. Voči tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa. Ako žalobné body
uviedla:
Žalobkyňa žiadala zrušiť druhostupňové správne rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Trnava. Poukázala na neprimerané použitie čl. 11 (2) písm. a) základného
nariadenia, keď podľa jej názoru uvedený článok nebol aplikovateľný na prejednávanú vec, nakoľko
žalobkyňa nevykonávala len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku.
Vzhľadom na tento fakt, uplatňuje sa voči nej výlučne čl. 13 (3) základného nariadenia. Poukázala na
neprimeranosť použitia uvedeného článku základného nariadenia, v dôsledku čoho došlo k skutočnosti,
že napriek ustanoveniam nariadenia, žalobkyňa podlieha v tom istom čase legislatíve dvoch rôznych
členských štátov, čo základné nariadenie vylučuje. Poukázala, že uzavrela v dobrej viere pracovnú
zmluvu a bola pripravená prácu vykonávať a nemyslela si, že jej zamestnávateľ GM Conzulting
vykonáva svoju činnosť v rozpore so zákonom. Podľa jej názoru, došlo k zaťaženiu žalobkyne
negatívnymi účinkami porušenia povinnosti zo strany jej zamestnávateľa napriek tomu, že žalobkyňa
nevedela a ani nemusela vedieť, že zamestnávateľ ako firma nepracuje riadne. Tvrdila, že nebolo
zohľadnené, že žalobkyňa nemal žiadnu znalosť podnikateľského zámeru svojho zamestnávateľa, ani
vedomosť o nedostatku platby poistného a jej neprihlásenie na poistenie, nemalo žiadny vplyv na
konanie zamestnávateľa, keď len zamestnávateľ mal k dispozícii všetky príslušné dôkazy, ktoré zrejme
nepredložil.

4. Ďalej poukázala na porušenie predpisov konania, ktoré podstatne ovplyvnili výsledok veci, a to čl. 5
vykonávacieho nariadenia, spochybňovaním platnosti pracovnej zmluvy, na základe ktorej bolo vydané
potvrdenie štátu prihlásenia žalobkyne na sociálne poistenie a na ľubovoľné a nie slobodné ohodnotenie
dôkazov a odmietnutie pripustenia dôkazov - dokladov uvedených žalobkyňou, keď predložené návrhy
žalobkyne prispievali k vysvetleniu okolností dôležitých pre riešenie vecí a tieto rozhodnutia boli vydané
pre podnikateľa v totožnom, skutočnom a právnom stave. Žiadala rozhodnutie Sociálnej poisťovne -
ústredie a predchádzajúce rozhodnutie pobočky v Trnave zrušiť a postúpiť prvostupňovému správnemu
orgánu s príkazom za zohľadnenie právnych predpisov Spoločenstva o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia počas opätovného preskúmania. Navrhla vykonať výsluch žalobkyne formou právnej



pomoci na príslušnom súde v Poľskej republike. Súhlasila s konaním v jej neprítomnosti a žiadala priznať
náklady konania.

5. Ďalej v dôvodoch žaloby uviedla, že vedie podnikateľskú činnosť na vlastný účet, z ktorej platí
príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Dňa 07.04.2010 uzavrela dodatočne zmluvu s firmou
Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING, s miestom podnikania Buková 22, na území Slovenskej
republiky. Uviedla, že podala návrh na Sociálnu poisťovňu o určenie príslušnej legislatívy podľa čl. 16
(1) vykonávacieho nariadenia, v ktorom ako príslušná legislatíva bola uvedená legislatíva slovenská v
súlade s čl. 13 (3) základného nariadenia, t.j. legislatíva štátu, na ktorého území žalobkyňa vykonáva
nájomnú prácu. Uviedla, že nevedela, že jej zamestnávateľ je nespoľahlivým subjektom, pracovnú
zmluvu s ním uzavrela z dôvodu, že sa chcela naučiť nové zručnosti, poznať nových ľudí a hľadať
nových partnerov. Tvrdila, že dostávala odmenu za svoju prácu, preto nemala žiadny dôvod sa
domnievať, že zamestnávateľ si neplní svoje povinnosti. Podľa pracovnej zmluvy mala plniť úlohy, ktoré
dostala na území Slovenska a práca spočívala v iných činnostiach, než ktoré sú uvedené v rámci
podnikateľskej činnosti. O porušení zákona zo strany jej zamestnávateľa sa dozvedela po veľmi dlhej
dobe, predpokladala, že jej zamestnávateľ ju nie je schopný brániť, pretože napadnuté rozhodnutie
bude mať vplyv na zrušenie obrovského dlhu zamestnávateľa pre nezaplatené príspevky. Má za to,
že je poškodenou a nemôže predložiť žiadne dôkazy, pretože všetky záznamy o zamestnaní má
jej zamestnávateľ, čo dotvrdzuje aj skutočnosť ignorovania konania kontroly a nesúladu s pokynmi
subjektu, ktoré vykonávali túto kontrolu. Tvrdila, že správny orgán nesprávne voči žalobkyni použil
čl. 11 (2) písm. a) základného nariadenia práve z dôvodu, že pre žalobkyňu platí aplikácia čl. 13 (3)
základného nariadenia. V dôsledku určenia legislatívy príslušnej podľa čl. 11 (2) písm. a) základného
nariadenia bol podľa názoru žalobkyne porušený čl. 11 (1) základného nariadenia, pre ktorý platí,
že tieto osoby podliehajú legislatíve len jedného členského štátu. Správne orgány porušili čl. 5
vykonávacieho nariadenia. Žalobkyňa bola registrovaná pre potreby poistenia v Slovenskej republike,
príslušná inštitúcia jej udelila číslo sociálneho poistenia v registračnom liste FO, teda existoval doklad
potvrdzujúci prihlásenie osoby na sociálne poistenie vydaný na základe predmetnej zmluvy vo vzťahu
k žalobkyni. K žalobe pripojila ako dôkazy: pracovnú zmluvu, zápočtový list pre účely nemocenského
poistenia, registračný list (prihláška do Sociálnej poisťovne), výpisy z účtu v poľskom jazyku, štvrťročné
správy o vykonaní prác, fotokópie vizitiek rozličných firiem.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým
a právnym posúdením veci. Konštatoval, že prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne
poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými
nariadeniami Európskej únie.

7. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 20Scud/11/2014-67 zo dňa 14.04.2015 žalobu zamietol a
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR. Ten uznesením č.k. 9Sžso/81/2015 zo dňa 25.05.2016
rozsudok prvostupňového súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola
skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu Grzegorz Jan Malinski, ktorému zaniklo živnostenské oprávnenie
dňom 02.06.2012, bol účastníkom správneho konania aj po zániku jeho živnostenského oprávnenia v
súlade s § 173 ods. 1 z.č. 461/2003 Z.z. ako fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach sa má
konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím správnych
orgánov priamo dotknuté. Preto súd postupoval nesprávne, keď do konania ako účastníka nepribral túto
fyzickú osobu.

8. Krajský súd po vrátení veci na ďalšie konanie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je
prvostupňový súd viazaný, uznesením č.k. 20Scud/11/2014-95 z 15.06.2016 pribral do konania ako jeho
účastníka bývalého zamestnávateľa žalobcu - Grzegorza Jana Malińského, ktorému dňom 02.06.2012
zaniklo živnostenské oprávnenie v celom rozsahu, tak ako vyplýva z výpisu zo živnostenského
registra vedeného Okresným úradom Čadca, odbor živnostenského podnikania, živnostenský register
č. 250-29211 zo dňa 02.09.2014 Súd za účastníka konania pribral túto osobu do konania ako fyzickú
osobu, nakoľko prípadným zrušením rozhodnutia žalovaného by práva a povinnosti tohto subjektu mohli
byť dotknuté, najmä vo vzťahu k jeho prípadným odvodovým povinnostiam na sociálne poistenie, resp.
právu na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.

9. Pribratý účastník sa k žalobe ani k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.



10. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že zamestnávateľovi žalobkyne - Grzegorz Jan Maliński - GM
CONZULTING, s miestom podnikania Buková 22 (do 24.11.2011), následne Palárikova 76, Čadca, IČO:
45 506 108 (ďalej len „zamestnávateľ žalobkyne“) dňom 02.06.2012 zaniklo živnostenské oprávnenie v
celom rozsahu, tak ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra vedeného Okresným úradom Čadca,
odbor živnostenského podnikania, živnostenský register č. 250-29211 zo dňa 02.09.2014. Zánikom
živnostenského oprávnenia zamestnávateľ žalobkyne stratil status zamestnávateľa vymedzený v § 7
zákona č. 461/2003 Z.z., v dôsledku čoho už nemôže realizovať povinnosti, ktoré by ako zamestnávateľ
žalobkyne mal v súvislosti s účasťou žalobkyne na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a
poistení v nezamestnanosti aj za obdobie, keď zamestnanecký pomer u žalobkyne podľa predloženej
pracovnej zmluvy mal trvať. Z tohto dôvodu nebolo dôvodné za účastníka konania pribrať označený
subjekt, nakoľko len na existujúceho zamestnávateľa žalobkyne by sa mohli vzťahovať povinnosti,
ktoré každý zamestnávateľ v súvislosti s účasťou svojho zamestnanca na nemocenskom poistení,
dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti má a v čase trvania pracovného pomeru mal.
Z tohto dôvodu krajský súd s označeným subjektom, ktorý stratil status zamestnávateľa, nekonal, i
keď s ním správne orgány ako s účastníkom správneho konania konali, nakoľko prípadným zrušením
rozhodnutia žalovaného by práva a povinnosti tohto subjektu nemohli byť dotknuté, nakoľko tento subjekt
už nemá práva ani povinnosti zamestnávateľa, vo vzťahu k zamestnancovi - žalobkyni. Pokiaľ existovali
práva a povinnosti v súvislosti s účasťou žalobkyne na poistení, tieto práva a povinnosti, dňom zániku
živnostenského oprávnenia (dňom 02.06.2012), zanikli.

11. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
stanovených v §107 ods. 2 z.č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) a § 137 ods. 4 SSP
v spojení s § 491 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.09.2016.

12. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 199 a nasl. z.č. 162/2015
Z.z. SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, preto pri aplikácii § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP žalobu zamietol, a to z nasledovných
dôvodov:

13. Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie 883/2004“, „základné nariadenie“), hlava II
určenie príslušnosti právnych predpisov, čl. 11 bod 1., osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje,
podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s
touto hlavou.

14. Podľa čl. 11 ods. 3, písm. a) cit. nariadenia, s výhradou článkov 12 až 16: osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

15. Podľa čl. 13 (Vykonávanie činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch) ods. 3 citovaného
nariadenia, osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne
zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v
ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých
členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s ods. 1.

16. Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len
„vykonávacie nariadenie“), ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - čl. 14 týkajúci sa spresnenia čl. 12 a 13 základného
nariadenia, bod 5a - Na účely uplatňovania hlavy druhej základného nariadenia sa pod pojmom
„registrované sídlo alebo miesto podnikania“ rozumie registrované sídlo alebo miesto podnikania, v
ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia podniku a vykonávajú funkcie jeho ústrednej správ.
bod 5b - Na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa čl. 13 základného nariadenia sa
zanedbateľné činnosti neberú do úvahy. Čl. 16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady
podľa tohto článku.



17. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo
vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom
členského štátu v mieste bydliska.
Podľa čl. 16 ods. 2, určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne
predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia, čl. 14
vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom
určení uplatniteľných právnych predpisov určenej inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť
vykonáva.
Pod čl. 16 ods. 3, predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v ods. 2,
sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi
dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s ods. 2, ak už uplatniteľné právne predpisy
neboli definitívne určené na základe ods. 4, alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala
inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom,
že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.
Podľa čl. 16 ods. 4, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v
dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na
požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov
alebo samotných úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu
vzájomnou dohodu a so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia čl. 14
vykonávacieho nariadenia.“

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, poistenec podľa tohto zákona
je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti
podľa tohto zákona.

19. Podľa § 20 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010, povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká
fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru.

20. Pravidlá určujúce príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia osôb vykonávajúcich činnosť v
štátoch Európskej únie upravujú koordinačné nariadenia, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č.
987/2009. Uplatniteľná legislatíva sa v jednotlivých situáciách určuje na základe osobitných pravidiel,
ktoré zabezpečujú, aby osoby pohybujúce sa v rámci európskych krajín z dôvodu výkonu zárobkovej
činnosti boli pokryté systémom sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu a zároveň
vylučujú, aby nepodliehali systému žiadneho členského štátu, prípadne, aby sa na nich vzťahovali
systémy dvoch alebo viacerých členských štátov z dôvodu bydliska a zárobkovej činnosti. Tieto
pravidlá majú výhradný účinok a tak neumožňujú pracovníkom, aby si mohli vyberať výhodnejšie
systémy sociálneho zabezpečenia, alebo aby počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom
štáte ostali poistení v štáte bydliska. Je možné, že výsledkom uplatnenia pravidiel budú pracovníci
pokrytí systémom sociálneho zabezpečenia s menej výhodnými podmienkami, aké sú v štáte ich
bydliska, sídla zamestnávateľa, či štátu, v ktorom je samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len
„SZČO“) usadená. Uplatniteľná legislatíva sa vzťahuje na celú oblasť sociálneho zabezpečenia, t.j.
na sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti,
úrazové poistenie, garančné poistenie) a verejné zdravotné poistenie. Príslušnosť k systému sociálneho
zabezpečenia sa potvrdzuje prenosným dokumentom (PD A1 - potvrdenie o právnych predpisoch
sociálneho zabezpečenia), ktoré sa vzťahujú na držiteľa. A1 zároveň oslobodzuje klienta od povinnosti
platiť príspevky na sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť, či už
dočasne z dôvodu vyslania alebo zvyčajne pri súbežne vykonávajúcich činnostiach zamestnanca alebo
samostatne zárobkovo činnej osoby. A1 je pre všetky členské štáty záväzný až do doby, kým nebol
vyhlásený za zrušený alebo neplatný. A1 nie je pracovné povolenie ani nenahrádza žiadne iné povolenie
na výkon zárobkovej činnosti. Nevystavenie A1 z dôvodu nevyslania neznamená, že zamestnanec
(SZČO) nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť na území iného členského štátu. Ak je osoba zamestnaná
alebo SZČO len v jednom členskom štáte, podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia štátu,
v ktorom činnosť vykonáva aj napriek tomu, že sa jej bydlisko či sídlo zamestnávateľa nachádzajú v
inom členskom štáte. V takých prípadoch sa A1 nevystavuje. Výnimkou zo všeobecnej zásady je inštitút
vyslania, ktorý môžu uplatniť zamestnávateľ aj SZČO po splnení stanovených podmienok.



21. Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie (ES) 883/2004 a uplatniteľnú legislatívu v prípade súbežného výkonu zamestnania v dvoch
alebo viacerých členských štátoch upravuje podrobnejšie. Pri súbežnom zamestnaní v dvoch členských
štátoch pre zamestnávateľov s registrovanými sídlami alebo miestami podnikania v odlišných štátoch sa
skúma podmienka podstatného výkonu činnosti zamestnanca v jednotlivých členských štátoch. SZČO
zvyčajne vykonávajúca činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha legislatíve štátu,
v ktorom sa nachádza centrum jej záujmu, ak nemá bydlisko v jednom z členských štátov, v ktorých
vykonáva podstatnú časť svojej činnosti.

22. Takéto osoby oznamujú svoju situáciu inštitúcii štátu bydliska, ktorá určí uplatniteľnosť právnych
predpisov len jedného členského štátu. Toto určenie je predbežné a definitívne sa stane do dvoch
mesiacov za predpokladu, že inštitúcia, resp. inštitúcie členských štátov, v ktorých osoba činnosť
vykonáva, nezaujmú k situácii dotknutej osoby odlišné stanovisko.

23. Podľa názoru krajského súdu, aplikovať nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
z 29.04.2004 a jeho čl. 11 ods. 1 vo väzbe na čl. 13 ods. 3 ako aj nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 a čl. 14 - 16 je možné iba v prípade, keď osoba vykonáva
činnosť zamestnanca a činnosť SZČO súčasne v dvoch členských štátoch. V posudzovanej veci
žalobkyňa vykonáva SZČO v Poľskej republike (čo nebolo v konaní sporné), z vykonaného dokazovania
v správnom konaní však nebolo preukázané, že by reálne, fakticky žalobkyňa vykonávala činnosť
zamestnanca u zamestnávateľa Grzegorz Jan Maliński - GM CONZULTING, s miestom podnikania
Buková 22, na území SR.

24. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že vykonanou kontrolou prvostupňového správneho
orgánu bolo zistené, že sídlo označeného zamestnávateľa žalobkyne je v rodinnom dome, v ktorom
sa však nenachádza žiadna prevádzka, v ktorej by mohli zamestnanci vykonávať prácu. V čase
kontroly nebol v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ a žiadny zamestnanec a ku kontrole
neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom
prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že zamestnanci na území SR prácu skutočne
vykonávali. Taktiež evidencia dochádzky zo strany zamestnávateľa nebola vedená, z pracovných zmlúv
zamestnancov, ktorí majú bydlisko výlučne v Poľskej republike vyplýva, že zamestnávateľom ustanovený
pracovný čas je 40 hodín týždenne a dohodnutá dĺžka pracovného času je 1/8 z pracovného času a
hrubá mzda zamestnancov bola 40,- Eur mesačne. Napriek výzve správneho orgánu, aby zamestnávateľ
predložil relevantné dôkazy preukazujúce výkon práce zamestnancov na území SR, zamestnávateľ
predložil len štvrťročné správy o vykonaní prác, ku ktorým boli pripojené vizitky z hotelov a reštaurácií.
Ďalšie doklady ako objednávky od slovenských subjektov na internetové školenia realizované na
Slovensku a faktúry za vykonané služby, certifikáty zamestnávateľa, resp. zamestnancov, objednávky
a faktúry na výučbu obchodnej angličtiny, či iné činnosti realizované zamestnancami na území SR
označený zamestnávateľ správnemu orgánu napriek výzve nepredložil.

25. Krajský súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že kontrolou, ktorú vykonávali v
správnom konaní správne orgány a je obsiahnutá v správe o vykonaní kontroly zo 14.07.2011 bolo
zistené, že podľa tvrdenia p. T. N., ktorá sa nachádzala v rodinnom dome, ktoré bolo označené
ako miesto podnikania označeného zamestnávateľa a je majiteľkou inej obchodnej spoločnosti a
zároveň bola ekonómkou označeného zamestnávateľa žalobkyne, zamestnávateľ vozil zamestnancov
z Poľskej republiky na Slovensko autobusmi, kde vykonávali činnosť promotéra internetových školení
a promotéra vyučovania obchodnej angličtiny. Ani z jej strany neboli predložené listinné dôkazy,
ktoré by preukazovali konkrétny výkon prác zamestnancov označeného zamestnávateľa. V správnom
konaní žalobkyňa neprodukovala dôkazy, ktoré by skutočný výkon prác žalobkyne u označeného
zamestnávateľa preukazovali.

26. Žalobkyňa spolu s podaným odvolaním predložila ako listinné dôkazy preukazujúce výkon prác
pracovnú zmluvu, štvrťročné správy o vykonaných prácach, v ktorých však absentuje dátum ich
vyhotovenia, nie je zrejmé, za ktorý konkrétny štvrťrok je správa realizovaná. Hoci má ísť o štvrťročnú
správu, v niektorej správe je uvedený jeden dátum vykonania práce a v niektorých dokonca nie je
uvedený žiaden dátum. Nie je bližšie konkretizované miesto vykonania prác, niekde je uvedené len



Bratislava, v niektorých správach označenie miesta chýba úplne, ako aj rozsah prác, ktoré žalobkyňa
mala v uvedených firmách, ktorých vizitky sú súčasťou fotokópií štvrťročných správ, realizovať.

27. Ani z týchto listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalobkyňa, podľa názoru
krajského súdu, nepreukázala konkrétne vykonávanie prác promotéra internetových on-line kurzov,
prezentácia ponuky on-line kurzov, prezentácia výhod pre podnikateľské subjekty atď., a to odovzdaním
letáku, ktorý obsahuje témy on-line kurzov, potvrdenie tohto úkonu slovenským podnikateľom. Promotér
(z anglického promotion - podpora, propagácia značiek, výrobkov, akcií a ďalších) je osoba, ktorej úlohou
je zviditeľniť určitý produkt, značku alebo službu a učiniť ich pre zákazníkov atraktívnejšie a viditeľnejšie,
často má podporiť ich predaj a v neposlednej rade zvýšiť prestíž a všeobecné povedomie o samotnej
značke či už výrobku alebo služby. Úlohou promotéra nemôže byť len fyzické odovzdávanie vizitiek
rôznych firiem, bez ďalšieho.

28. Žalobkyňa spolu s podanou žalobou predložila dôkazy, a to pracovnú zmluvu, registračný list,
zápočtový list a výpisy o bankových účtov štvrťročné správy o vykonaní prác. Ani tieto dôkazy
nepreukazujú reálny výkon prác na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa najmä nepreukázala
konkrétne vykonávanie prác, ktoré podľa tvrdenia T. N., obsiahnutého v správe o vykonaní kontroly,
mala ako zamestnanec označeného zamestnávateľa vykonávať, t.j. nepreukázala realizáciu pracovnej
náplne, ktorá je obsiahnutá v pracovnej zmluve, ktorú žalobkyňa s označeným zamestnávateľom
dňa 07.04.2010 uzavrela, ktorej pracovnou náplňou bolo vykonávanie práce promotéra internetových
školení. Uvedené nepreukázala výpisom z bankových účtov, ktoré nemôžu byť dôkazom na potvrdenie
reálneho výkonu práce v konkrétnom čase na konkrétnom mieste u konkrétneho obchodného partnera.
Ďalšie predložené dôkazy (registračný list - prihláška FO do Sociálnej poisťovne, v ktorej bol označený
identifikačnými údajmi a bol označený aj jej zamestnávateľ Grzegorz Jan Maliński a zápočtový list vydaný
zamestnávateľom žalobkyne), taktiež nepreukazujú skutočný výkon práce žalobkyňou podľa pracovnej
zmluvy. Podanie a registrácia prihlášky ako administratívny akt nie je dôkazom o skutočnom (reálnom)
vzniku pracovného pomeru žalobkyne u zamestnávateľa, rovnako ako potvrdenie o zamestnaní
(zápočtový list) vydaný zamestnávateľom žalobkyne pre účely nemocenského poistenia. Ide len o
úkony samotného účastníka správneho konania, ktoré nie sú podporené žiadnymi dôkazmi. Čo sa
týka štvrťročných správ o vykonaní prác, tieto sú totožné so správami predloženými k odvolaniu voči
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a ich hodnotením sa súd zaoberal vyššie.

29. Tak žalobkyňa ako aj jej zamestnávateľ, ktorí boli účastníkmi správneho konania, ktorým sa
doručovali napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, v správnom
konaní neuniesli dôkazné bremeno a neprodukovali dôkazy, ktoré by spochybnili závery žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu a závery správy o kontrole zo 14.07.2011, ktorá bola jedným
z podkladov pre rozhodnutie žalovaného. Samotné predloženie pracovnej zmluvy nie je spôsobilé
preukázať reálny výkon činnosti žalobkyne ako zamestnanca, keď pracovná zmluva predstavuje len
formálny rámec prípadného vykonávania zamestnania, avšak nepreukazuje jeho materiálny (faktický)
výkon. Žalobkyňa v správnom konaní nepreukázala, že od uzavretia pracovnej zmluvy dňa 07.04.2010
vykonávala u označeného zamestnávateľa konkrétny dojednaný druh práce - promotéra internetových
školení. Neuviedla skutkové tvrdenia a relevantné dôkazy, ktorými by skutočný rozsah konkrétnych prác
za konkrétne obdobie preukázala. Preto krajský súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní bola povinná
uniesť bremeno tvrdení a dôkazné bremeno a bola spôsobilá vymedzením skutkových tvrdení a dôkazmi
preukázať, aký konkrétny rozsah prác od 07.04.2010 pre zamestnávateľa v súlade s dohodnutým
druhom práce podľa pracovnej zmluvy vykonávala. Preto neobstojí tvrdenie žalobkyne v podanej
žalobe, že je poškodená, pretože všetky záznamy o zamestnaní má jej zamestnávateľ, z ktorého
dôvodu žalobkyňa nemôže predložiť žiadne dôkazy. Pokiaľ by toto tvrdenie žalobkyne bolo pravdivé,
žalobkyňa mohla skutkovým vymedzením uviesť, ktoré konkrétne práce od uzavretia pracovnej zmluvy
pre zamestnávateľa vykonávala, v ktorých firmách, v akých dátumoch, o aké internetové školenia sa
jednalo, s ktorými osobami jednala a pod., čo však neučinila.

30. Krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu základného
nariadenia - čl. 13 ods. 3, nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh činností žalobkyne ako SZČO na
území Poľskej republiky a zamestnanca na území SR, keď nebolo preukázané, že žalobkyňa vykonávala
súčasne činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných
členských štátoch tak, ako predpokladá čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Uvedené ustanovenia
základného nariadenia predpokladajú skutočný, existujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO



vykonávané v odlišných členských štátoch), pričom len táto skutočnosť môže zakladať postup podľa
základného nariadenia (čl. 13 ods. 3) a aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného
členského štátu (hlava II čl. 16 vykonávacieho nariadenia).

31. Záver prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, že žalobkyni nevzniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa
slovenskej legislatívy, je súladný so zákonom, nakoľko § 20 zákona č. 461/2003 Z.z. ako zákonnú
podmienku vzniku povinného poistenia predpokladá existenciu statusu žalobkyne ako zamestnanca v
pracovnom pomere.

32. Tento záver vyplýva aj z ustanovení § 15 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) zák.
o sociálnom poistení, ktoré upravujú podmienky dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti
a povinného nemocenského poistenia, ktorých zákonným predpokladom pre priznanie je existencia
statusu zamestnanca, ktorý žalobkyňa v konaní nepreukázala.

33. Keďže bolo preukázané, že žalobkyňa vykonáva samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte
- v Poľskej republike a nevykonáva činnosť zamestnanca u zamestnávateľa s miestom podnikania
na území SR, podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva samostatne
zárobkovú činnosť (čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia). Krajský súd konštatuje, že neboli
splnené podmienky pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 vo väzbe na čl. 11 ods. 1 prvá veta základného nariadenia,
nakoľko nebol preukázaný súbeh vykonávania činnosti žalobkyne ako zamestnanca a SZČO v dvoch
členských štátoch.

34. Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. špecificky, na rozdiel od Správneho
poriadku, upravuje podmienky zastavenia konania, preto nebolo možné, podľa názoru krajského súdu,
aplikovať v postupe žalovaného ustanovenie § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, lebo zákon č.
461/2003 Z.z. vylučuje aplikáciu Správneho poriadku a špecificky pre konanie podľa zákona č. 461/2003
Z.z. upravuje spôsoby, kedy môže správny orgán konanie zastaviť. Podľa názoru krajského súdu, pokiaľ
žalovaný rozhodol meritórne a konštatoval spolu s prvostupňovým rozhodnutím, že žalobkyni od určitého
dátumu sociálne poistenie nevzniklo, tak tento výrok je súladný s procesným postupom, ktorý žalovaný
a prvostupňový správny orgán v súlade s platnou právnou úpravou mohol a bol povinný aplikovať.

35. Krajský súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je súladné s ustanovením § 209 ods.
1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje
v súlade s cit. zákonom predpísané náležitosti.

36. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto podľa § 190
SSP žalobu zamietol.

37. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca
nemal v konaní úspech, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania, súd mu preto náhradu trov
konania nepriznal. Rovnako náhradu trov nepriznal ani žalovanému, pretože neboli splnené podmienky
stanovené v § 168 SSP (výnimočnosť situácie).

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Žiline, dňa 13. septembra 2016

JUDr. Jana Martinčeková
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková