{"guid": "215b0039-562d-4ad7-a618-87fb164a382d:f937400d-51fe-4584-ab20-e3be6e2194a4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2108201643.20", "spisova_znacka": "21CoZm/37/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoZm/37/2014 z 28. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. mája 2015, sp. zn. 21CoZm/37/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2108201643.20", "identifikacne_cislo": "2108201643", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2015-05-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky", "Šeky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-17", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f937400d-51fe-4584-ab20-e3be6e2194a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2108201643.20", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2108201643.20", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2108201643.20/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoZm/37/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108201643
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2108201643.20

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: AGROREAL spol. s.r.o., Hlavná 918/2, Galanta, IČO:
31 104 649, zastúpený LEGAL ART, s.r.o., Račianska 87, Bratislava v mene ktorej koná advokát a
konateľ Mgr. Peter Mertl, proti žalovanému: JUDr. Jozef Boľo - FAPO 29. augusta 9/9, Galanta, IČO:
30 342 180, zastúpený advokátkou JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., Dobrovičova 6, Bratislava,
o zaplatenie 331.939,19 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
22CbZm 8/2010-563 zo dňa 27.05.2014 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  z r u š u j e  a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava ako súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil zmenkový
platobný rozkaz č.k. 9Zm/2/2008-14 zo dňa 29.1.2008 a žalobu zamietol.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca  domáhal vydania
zmenkového platobného rozkazu, ktorým by bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť zmenkovú
sumu 331.939,19 eur (10.000.000,- Sk) s prísl. na základe vlastnej zmenky bez protestu vystavenej
žalovaným na zmenkovú sumu 10.000.000,- Sk, splatnú v Q. Q. a.s. Galanta dňa 18.4.2005 pre Ing. M.
B., ktorá zmenku dňa 17.1.2008 indosovala na žalobcu.

Vo veci bol vydaný Okresným súdom Trnava zmenkový platobný rozkaz č.k. 22CbZm 2/2008-14, proti
ktorému podal žalovaný námietky a poukazoval na to, že dňa 15.4.2005 bola z jeho účtu uhradená na
účet remitenta Ing. M. B. suma 10.000.000,- Sk, ktorá bola na jej účet pripísaná dňa 18.4.2005, ktorý
bol i dňom splatnosti zmenky, takže žalované zmenkové plnenie bolo uhradené a nárok je nedôvodný.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov, navrhnutých svedkov, oboznámil sa
s predloženými listinnými dokladmi, ostatným spisovým materiálom a po vyhodnotení zistených
skutočností dospel k záveru, že zmenka, ktorej plnenie je predmetom žaloby bola splatná dňa
18.04.2005, v ktorý deň bola na účet pôvodnej majiteľky zmenky Ing. M. B. pripísaná finančná čiastka
vo výške zmenkovej sumy, oproti čomu nebolo v konaní preukázané, že by ku dňu 18.04.2005 existoval
aj iný platný záväzok žalovaného, ktorý by ho zaväzoval k povinnosti zaplatiť takúto čiastku pre Ing.
M. B..  Prvostupňový súd vzhľadom na predchádzajúce uznesenie Krajského súdu v Trnave ako súdu
odvolacieho vydané dňa 31.10.2013  pod č.k. 21 CoZm/1/2013 -547 a s poukazom na právny názor
vyslovený v rozhodnutí NS SR č.k. 3M Obdo 4/2009-292 zo dňa 30.4.2010 vyzval žalobcu aby navrhol
dôkazy, ktorými by preukazoval inú, ako zabezpečovaciu funkciu zmenky. Žalobca žiadne dôkazy
nenavrhol, preto súd žiadne ďalšie dôkazy nevykonal.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sa jednalo o zmenku so zabezpečovacou funkciou, kedy neplatí
podmienka akcesorického vzťahu medzi zabezpečeným  záväzkom a zabezpečovacím prostriedkom,
ktorá môže vzniknúť aj skôr ako samotný zabezpečený záväzok, ako vyplýva z názoru autora Kovaříka



Z. publikovaného pod názvom Směnka jako  zajištení, I.vydání Praha, C.H. BECK rok 2002, na ktorý
prvostupňový súd poukázal. Ak je platený kauzálny záväzok, nezaniká tým záväzok zmenkový. Platením
zabezpečovacej zmenky  je ale zmenkový veriteľ uspokojený a nemožno mať za to, že by ešte trval jeho
záväzok kauzálny.  Ak ale platca nevyužil možnosť požadovať vydanie zmenky po zaplatení zmenkovej
sumy, bude ťažšie preukazovať, že poskytnuté plnenie bolo plnením na zmenku. Podľa názoru súdu
prvého stupňa ale žalovaný nemal dňa 18.04.2005 iný právny dôvod plniť  v prospech Ing. M. B.
než zaplatiť zmenkovú sumu, pretože existencia iného právneho dôvodu nebola v dokazovaní súdu
preukázaná.

Výpoveď v konaní vypočutej svedkyne Ing. M.  B., ktorá zmenku na žalobcu postúpila prvostupňový súd
vyhodnotil ako nedôveryhodnú s prihliadnutím na ostatné v konaní vykonané dôkazy a právne súvislosti,
vzal do úvahy, že je v záujme svedkyne tvrdiť existenciu práv zo zmenky v čase jej postúpenia na žalobcu
a popierať ich zánik splnením.

K listinným dôkazom o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva Ing. M. B. a žalovaného súd uviedol, že
tieto nebolo možné vyložiť jednoznačne v prospech žiadnej z účastníkmi konania predkladaných teórií,
súd prvého stupňa ich preto vyhodnotil v kontexte celého dokazovania a ustáli, že žalovaný pravdivosť
svojich tvrdení súdu preukázal nielen svojou výpoveďou, keďže počas celého konania tvrdil rovnaké
skutočnosti a poukazoval na rovnaké dôkazy, v spojení s výpoveďami svedkov Ing. I. a Ing. G., o ktorých
pravosti nemal prvostupňový súd dôvody pochybovať, pretože sa jednalo o osoby, ktoré nemali zo
zmenky žiadny prospech.

Dôkazy predložené žalovaným podľa prvostupňového súd osvedčili logickú nadväznosť vzniku
zabezpečovacieho vzťahu medzi zmenkou  a plnením z Dohody o zúžení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov Ing. B. so žalovaným. Podľa Dohody o pristúpení k záväzku  zo dňa 15.4.2005
a zo zmlúv o zriadení záložných práv súd prvého stupňa ustálil, že žalovaný skutočne potreboval podpis
Ing. M. B., aby mu bol obnovený kontokorentný úver, z ktorého zaplatil  zmenkovú sumu, čo vysvetľuje
i rozpor medzi dátumom vystavenia zmenky dňa 30.3.2005 a dňom 20.4.2005, kedy bola uzatvorená
Zmluvy o vzájomnom vyporiadaní. Ak Zmluva o vzájomnom vyporiadaní ako ani Dohoda o zúžení
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov neobsahuje žiadnu zmienku o existencii zmenky
neznamená, že zmenka nemohla plniť zabezpečovaciu funkciu.

V závere odôvodnenia prvostupňový súd skonštatoval, že zmenka, ktorá je predmetom súdneho konania
mala zabezpečovací charakter a súvisela so zúžením bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V  deň
plnenia zmenky bola na účet osoby zo zmenky oprávnenej pripísaná celá zmenková suma, čím zanikol
aj kauzálny zabezpečený záväzok, preto súd návrhu nevyhovel, žalobu zamietol a  zmenkový platobný
rozkaz zrušil. O trovách konania súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 151 ods.3 O.s.p. nerozhodol
s tým, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že  zmenkový platobný rozkaz, ktorým je žalovaný zaviazaný
k zaplatenie žalovanej istiny i s príslušenstvom ponechá v platnosti.

V dôvodoch odvolania uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok spočíva na  nesprávnom zistení
a vyhodnotení skutkového stavu, inštitút zmenky a jej funkcie, účel a význam podaných námietok je
nesprávne právne posúdený a prvostupňový súd nerešpektoval pokyny a názory vyslovené súdmi
vyššieho stupňa, ktorými bol určený i rozsah a smer dokazovania.  Odvolateľ mal za to, že v dokazovaní
a následnom právnom posúdení skutkového stavu sa vyskytla závažná právna chyba,  ktorá sa objavuje
v celom rozhodnutí prvostupňového súdu a má za následok nesprávne a nezákonné rozhodnutie.
Súd prvého stupňa opätovne výpoveď Ing. M. B., v konaní vypočutá ako svedkyňa, označil za
nedôveryhodnú, hoci vo veci konajúci sudca JUDr. Rastislav Kresl uvedenú svedkyňu ani priamo
nevypočúval, keď jej  výsluch viedla predchádzajúca zákonná sudkyňa. Súd prvého stupňa svoje  závery
vyslovil bez opory vo vykonanom dokazovaní a konštrukcia prvostupňového súdu o existencii rozporu
svedeckej výpovede Ing. B. pri porovnaní s presnou citáciou tak ako je zaznamenaná v zápisnici,
neobsahuje žiadne tvrdenia o tom, že by žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov, napriek
tomu prvostupňový súd jej výpoveď takto vyhodnotil, hoci obsah výpovede je úplne iný, než na aký
poukázal prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku. Súd nevyhodnotil zhodné tvrdenia svedkov a
účastníkov konania ktorí vypovedali, že žalovaný sumou 10 mil. Sk plnil svoj záväzok zo zúženia



BSM, hoci v podaných námietkach tvrdil, že plnil na zmenku. Rozpor medzi výsledkami zistenými z
dokazovania a obsahom námietky už zaplateného zmenkového dlhu prvostupňový súd opäť neobjasnil a
existujúci rozpor žiadnym spôsobom neodstránil. Odvolateľ znova poukázal na to, že proti zmenkovému
platobnému rozkazu bolo podaných celkom 6 námietok, ktoré určujú smer dokazovania, ale ktorými
sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal a iba jedinú z nich,  súvisiacu so zaplatením zmenkového
dlhu vyhodnotil i to nesprávne. Zásadný význam právneho názoru vysloveného v rozhodnutí NS SR
č.k. 3M Obdo/4/2009-292 zo dňa 30.04.2010 spočíva v tom, že žalovaný mohol a mal právo na to,
aby v zákonnej trojdňovej lehote podal námietku zániku kauzy ale tak neurobil a podal iba námietku
zániku zmenkového záväzku. Odvolateľ tak znovu zhrnul námietky, ktoré boli podané proti vydanému
zmenkovému rozkazu a to námietka nepredloženia zmenky na platenie, námietka nevykonania protestu,
námietka už zaplateného zmenkového dlhu, námietka neplatnosti zmenky, námietka voči uplatneniu
príslušenstva zmenkovej sumy a námietka aktívnej legitimácie žalobcu, pri ktorých prvostupňový súd
vôbec nevzal do úvahy, že 5 z nich s kauzou zmenky nesúvisia a pre rozhodnutie sú irelevantné,
pretože neobsahujú žiadne právne podstatné argumenty. Názor, ktorý vyslovil prvostupňový súd vo
svojom poslednom rozhodnutí sa objavil aj v rozsudku zo dňa 20.11.2012, ktorý bol ale rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave zrušený, pričom prvostupňový súd sa s názorom odvolacieho súdu vôbec
nevysporiadal,  vlastné zmätočné tvrdenia nevysvetlil a hypotézy, na ktoré v dôvodoch poukázal
ničím nepodložil. Rozsudok prvostupňového súdu neobsahuje ani vysvetlenie, ako sa súd vyporiadal
s názorom odvolacieho súdu, ktorý mu vytkol nesprávnosť hypotézy o skoršom vzniku zabezpečenia
plnenia zo zmluvy o vzájomnom vyporiadaní, kedy boli účastníkmi údajne dohodnuté ústne podmienky
vyrovnania. Dokazovanie vykonané pred prvostupňovým súdom podľa názoru odvolateľa jednoznačne
preukázalo vystavenie zmenky žalovaného na meno M. B. bez uvedenia zabezpečovacej doložky,
zaplatenie sumy 10 mil. Sk titulom vyporiadania BSM, rubopis zmenky z Ing. B. na žalobcu  po
uplynutí lehoty na podanie protestu, zachovanie rovnakých námietok žalovaného, ktoré mohol uplatniť
vo vzťahu k remitentovi, neexistencia zmienky o zmenke a jej funkcie ako takej, keďže Dohoda o
vzájomnom vyporiadaní neobsahuje žiadne ustanovenia o vystavení, použití alebo funkcií zmenky,
rovnako ako ani Dohoda o zrušení rozsahu BSM, či iné listinné dôkazy. Hodnota majetku žalovaného
podľa znaleckého posudku v rozhodnom čase bola vyše 50 mil. Sk, čo potvrdzuje pravdivosť požiadavky
pôvodnej majiteľky zmenky na vyporiadanie sa so žalovaným na úrovni 25 mil. Sk. Námietku  zániku
kauzálneho vzťahu žalovaný v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu nepodal, preto
nie je možné k námietke, ktorá nebola v lehote podaná vykonávať dokazovanie, keď žiadne dôkazy
ani účtovné záznamy pritom nepreukazujú, že by žalovaný plnil titulom zmenky. Prvostupňový súd
tiež nevykonal a nesmeroval dokazovanie k ustáleniu funkcie zmenky, ako mu naznačil odvolací súd,
názorom ktorého sa mal prvostupňový súd riadiť. Odvolateľ zotrváva na názore, že prvostupňový súd bol
povinný vykonať dokazovanie len v rozsahu obsahu podaných námietok proti zmenkovému platobnému
rozkazu v intenciách § 175 ods. 1 O.s.p., preto sa mal zaoberať iba „skutočným obsahom podaných
námietok“, podľa ktorých sa žalovaný bránil proti zmenkovému platobnému rozkazu námietkou zániku
zmenkového záväzku, ale nepodal námietku zániku kauzy, ktorá by ho v prípade zabezpečovacej
zmenky zbavila povinnosti plniť. Pri absencii námietky zániku kauzálneho záväzku je preto irelevantné,
či mala mať zmenka funkciu zabezpečovaciu, alebo platobnú a ak bol žalovaný presvedčený, že zmenka
mala mať zabezpečovaciu funkciu dokazovanie to ale nepreukázalo, mal namietať splnenie hlavného
zabezpečovacieho záväzku a nie plnenie na zmenku. Záver prvostupňového súdu, ktorý tak v rozhodnutí
vyslovil, je hrubým porušením zásad občianskeho súdneho konania a práva žalobcu na spravodlivý
súdny proces, keď počas celého dokazovania a z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že
žalovaný plnením sumy 10 mil. Sk na účet M. B. plnil svoj záväzok z titulu vyporiadania BSM a nie
záväzok zo samotnej zmenky. V tomto spojení je i konštatovanie prvostupňového súdu o tom, že
existencia iného právneho dôvodu ako plnenia zmenky nebola preukázaná je nepravdivé, úmyselne
zavádzajúceho až tendenčne a vydaný rozsudok prvostupňového súdu je tak nezákonný. Odvolateľ
opakovane poukázal na to, že žalovaný zánik zmenkového záväzku nepreukázal  uskutočneným
plnením, pričom zmenka bola vystavená dňa 30.03.2005, Dohoda o zúžení BSM a Zmluva o vzájomnom
vyrovnaní boli uzatvorené dňa  20.04.2005, čo pri akomkoľvek výklade  zabezpečovaciu funkciu zmenky.
Prvostupňový súd sa vôbec nevyporiadal so závažnými rozpormi vo výpovediach žalovaného, svedkov
I. a G. v súvislosti s vystavením a odovzdaním  zmenky i vo vzťahu k predošlým výpovediam, ktoré boli
vykonané pred Krajským súdom v Trnave, keď na jednej strane žalovaný tvrdí, že plnil zo zmenky a na
druhej strane tvrdil, že plnenie bolo z titulu zúženia BSM, čo preukazujú i svedectvá a listiny. Rovnako
i svedectvo Z. N. (B.) týkajúce sa zmenky, jej vystavenia a odovzdania nemôže byť považované za
podstatné, pretože všetky uvedené tvrdenia svedkyňa mala „len z počutia“, ale k dôvodom vystavenia
a k funkcii zmenky sa vôbec nevyjadrila. Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd neustále ignoruje



rozpor medzi obsahom podanej námietky zániku zmenkového záväzku a tým, čo počas konania vyšlo
najavo t.j., že žalovaný uhrádzal záväzok z finančného vyporiadania z dôvodu zúženia rozsahu BSM
a nevysvetlil, prečo neviedol v tomto smere dokazovanie a nepožadoval od žalovaného vysvetlenie
tohto podstatného rozporu. Odvolateľ nerozporuje, že indosament predmetnej zmenky po uplynutí lehoty
na protest má podľa § 20 ods. 1 veta druhá zákona zmenkového a šekového účinky len obyčajného
postúpenia, ale ani tento fakt indosácie po uplynutí lehoty na protest  nemôže znamenať popretie
koncentračnej zásady, kedy sa jedná o hmotnoprávny dôsledok takéhoto indosamentu a zachovanie
námietok dlžníka. Rovnako je významné i rozlišovanie indosamentu uskutočneného pred a po uplynutí
lehoty k protestu, čo má vplyv na to, že dlžník stráca svoje tzv. „kauzálne námietky“ proti nadobúdateľovi
zmenky (čl. I. § 17  zákona zmenkového a šekového) alebo či mu tieto kauzálne námietky zostávajú
zachované (čl. I. § 20 ods. 1 zákona zmenkového a šekového). V konkrétnom prípade žalovanej zmenky
zostali žalovanému podľa článku I. § 20 ods. 1 zákona zmenkového a šekového zachované aj tzv.
„kauzálne námietky“, žalovaný právo ich uplatnenia nevyužil v stanovenej trojdňovej lehote, námietky
týkajúce sa kauzy teda nepodal, preto sa skúmaním a obsahom nepodaných námietok prvostupňový
súd vôbec nemal zaoberať. Žalovaný namietal len zaplatenie zmenkovej sumy a nie zánik záväzku
zabezpečovaného spornou zmenkou. Skutočnosť, že žalovaná suma bola už raz vyplatená, pričom išlo
o plnenie zo  zmenky je nepochybne pre  rozhodnutie vo veci samej právne významná, pričom zaplatenie
zmenkovej sumy by žalovaného zbavilo povinnosti plniť zo spornej zmenky žalobcovi. V prípade, ak
má veriteľovi plniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a to záväzok na zaplatenie finančného vyrovnania
v súvislosti so zúžením BSM a záväzok zo spornej zmenky a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie
všetkých záväzkov, bude z povahy veci rozhodujúca prejavená vôľa dlžníka, ktorý môže určiť, ktorý
záväzok plní. „Ak vzniknú pochybnosti, či dlžník uhradil svoj zmenkový záväzok alebo kauzálny záväzok
podstatné bude, čo v tejto súvislosti skutočne voči príjemcovi platby platiteľ prejavil. Ak nebude jasné čo
platil, veriteľ si právom pripíše platbu na uspokojenie základného záväzku t.j. zabezpečeného a nie na
zabezpečovaciu zmenku“ (Kovařík Z. Změnka jako zajištení. 1. vydanie , Praha C.H.Beck, 2002).

Je jednoznačné, že žalovaný pri uskutočnení úhrady neurčil, ktorý záväzok sa má na poskytnuté plnenie
započítať, preto je potrebné vychádzať z toho, že prevodom peňažných prostriedkov vo výške 10 mil.
Sk, ktoré uskutočnil v prospech predchádzajúcej majiteľky zmenky dňa 15.04.2005 uhrádzal záväzok
na zaplatenie finančného vyrovnania súvisiaceho so zúžením BSM a nie dlh zo spornej zmenky, čo
žalovaný i počas celého konania tvrdil. Odvolateľ opakovane zdôrazňuje, že funkcia zmenky nebola
zabezpečovacia a táto funkcia ani zo žiadnych dokumentov a listinných dôkazov nevyplýva, ani zo
samotnej zmenky nie je vyznačená ako tzv. zabezpečovacia doložka. Tým, že žalovaný podal len
námietku zaplateného zmenkového dlhu, ktorú ale v konaní nepreukázal v rozpore s podanou námietkou
tvrdil, že neplnil titulom zmenky ale titulom  zúženia BSM, pričom tieto dve námietky nie je možné
v žiadnom prípade zamieňať, pretože sú diametrálne svojou podstatou odlišné. K uvedenému dal
odvolateľ do pozornosti i uznesenie NS SR sp. zn. 1M Obdo V 6/2008 z 01.07.2010, podľa ktorého sa
pre námietky a konanie o námietkach uplatňuje prísne koncentračná zásada spočívajúca v tom, že súd
môže preskúmavať len námietky, ktoré boli podané v lehote 3 dní od doručenia zmenkového platobného
rozkazu a na neskôr podané námietky nemôže brať zreteľ. Výnimkou nemôžu byť tak ani námietky
uvedené až v dovolaní, ktoré nemožno do konania vzniesť, pokiaľ neboli v zákonom stanovenej lehote
uplatnené. Ako uviedol i NS SR pri uplatnení námietok voči plateniu zmenky je treba rozlišovať, či dlžník
namieta zmenku alebo zaplatil pohľadávku, ktorú zmenka zabezpečovala. Prvostupňový súd pritom
neaplikoval ani koncentračnú zásadu v spojení s článkom I § 17 a § 20 ods. 1 zákona zmenkového
a šekového a vykonával  dokazovanie k takým skutočnostiam, ktoré  neboli spôsobilé preukázať
skutočnú funkciu zmenky. Odvolateľom  uvádzané skutočnosti z dôvodov nerešpektovania právnych
záverov a pokynov odvolacieho súdu vyjadrené v uznesení zo dňa 29.06.2012 a zo dňa 31.10.2013
zakladajú nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, na  základe čoho odvolateľ žiadal rozhodnutie
prvostupňového súdu zmeniť a návrhu vyhovieť.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne
potvrdiť, súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy, ktoré boli účastníkmi navrhnuté, iné dôkazy účastníci
nenavrhli, z toho dôvodu v kontradiktórnom konaní nemohol súd zisťovať a vykonávať iné dôkazy. V
súvislosti s námietkou týkajúcou sa nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu poukázal žalovaný na
to, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil prvostupňový súd a pokiaľ má za to,
že prvostupňový súd pochybil, nemôže rozhodnutie zrušiť, ale musí sám doplniť dokazovanie a potom
o veci rozhodnúť. Skutkové zistenia a vyhodnotenia dôkazov ale zrejme doteraz neboli nedostatočné,
pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vždy zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. V rozhodnutí



napadnutom odvolaní sa prvostupňový súd dostatočne vyporiadal so všetkými námietkami, ktoré mu
boli odvolacím súdom vytknuté a konštatovanie prvostupňového súdu, podľa ktorého ku dňu 18.04.2005
existoval jediný právny dôvod na plnenie bola zmenka, keďže Dohoda o zrušení BSM bola podpísaná
až 20.04.2005. V závere vyjadrenia k odvolaniu požiadal žalovaný o priznanie nároku na náhradu trov
odvolacieho konania.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania o odvolaní rozhodol keď dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa opäť nie je možné potvrdiť ani zmeniť.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a prvostupňovým súdom zisteného skutkového stavu
a právnom posúdení veci konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný,
prvostupňovým súdom prijaté závery sú nepresvedčivé, vzájomne rozporné, uvedené nedostatky
vytknuté už v skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu prvostupňový súd neodstránil a logicky nevysvetlil
a z hľadiska právneho posúdenia nie je z rozhodnutia zrejmé, akú konkrétnu právnu normu  resp.
ustanovenie na skutkový stav aplikoval.

Odvolací súd zdôrazňuje potrebu rešpektovanie základných zásad, na ktorých spočíva odôvodnenie
každého rozhodnutia súdu, ako je uvedené v ust. § 157 ods.2 O.s.p., bez ktorých tak nemožno
preskúmať rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť, preto v takomto  prípade  odvolací súd nie je objektívne
schopný opakovať alebo doplniť dokazovanie tak, aby mohol rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté
odvolaním zmeniť alebo potvrdiť a z dôvodu zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov konania musí takéto rozhodnutie zrušiť a v vec vrátiť prvostupňovému súdu.

Napriek predchádzajúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného v tejto veci  pod č.k.
21CoZm/1/2013 -547 odvolací súd musí skonštatovať, že prvostupňový súd vo veci skutkových zistení,
ich právnom posúdení a zohľadnení potreby presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia zlyhal. Napriek
smeru, ktorý naznačil odvolací súd vo svojom predošlom rozhodnutí prvostupňový súd nevykonal žiadne
relevantné dokazovanie, ktorým by rozpory v tvrdeniach účastníkov odstránil a obmedzil sa iba na
povrchné a jednostranné zhodnotenie dokazovania, ktoré ale nebolo postačujúce k tomu, aby na jeho
základe mohol súd jednoznačne určiť funkciu zmenky.

Samotná zmenka zakladá nárok na vyplatenie sumy, ktorá je v nej uvedená a zmenkový dlžník
má v zákonom určenej lehote právo podať námietky  voči zmenkovému nároku, v ktorých ale musí
ich opodstatnenosť aj preukázať. Súd prvého stupňa rozhodnutie o zamietnutí nároku založil na
závere, že zmenka, z ktorej plnenia sa žalobca domáha mohla platne ako zmenka zabezpečovacia
existovať už skôr, ako účastníci pomysleli na neskôr zmenkou zabezpečovaný záväzok, ktorým podľa
prvostupňového súdu bol záväzok vyplývajúci z Dohody o zúžení BSM, pričom charakter zmenky je
založený na dohode účastníkov.

Z podstaty zabezpečovacej zmenky musí vychádzať a vyplýva z existencie dohody, ktorou sa určuje,
aká povinnosť je zabezpečovacou zmenkou zaistená a ak je táto povinnosť splnená, nemá už zmenkový
veriteľ právo zmenku použiť, ak sa nedohodnú inak. Zmysel zmenky s funkciou zabezpečovacou spočíva
v tom, aby v prípade, ak konkrétny záväzok nebude dlžníkom riadne a včas splatený, mal veriteľ možnosť
náhradného uspokojenia práve prostredníctvom zmenky. Ak je zmenkou zabezpečený záväzok splnený
tak nie je dôvod, aby bola platená aj zmenka, pretože by sa jednalo o duplicitné plnenie

Odvolací súd vytýka prvostupňovému súdu, že  opäť nevenoval pozornosť posúdeniu námietok zániku
kauzy v spojení s dôvodom vystavenia zmenky, na ktorý nedostatok od počiatku poukazoval žalobca,
ktorý o tomto tvrdení nesie dôkazné bremeno.

Záver súdu prvého stupňa založený na konštatovaní, že zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu nie je
dokazovaním preukázaný, preto ani odkaz na názor JUDr. Z. Kovaříka uvedený v publikácii Směnka jako
zajištení , C.H.Beck  Praha 2002 názor súdu nepreukazuje, pretože ako vyplýva z názvu sa v nej autor
venuje výlučne právnym otázkam súvisiacim so zmenkami s funkciou zabezpečovacou a nie zmenkám
s funkciou platobnou. Platenie zmenkou je tiež výsledkom dohody účastníkov, na základe ktorej existuje
popri sebe záväzok právny a záväzok zmenkový.



Je nesporné, že zmenka bola indosovaná po uplynutí lehoty na protest, na základe ktorej skutočnosti sa
jedná o obyčajné postúpenie zmenky a žalovanému tak zostáva zachované právo na rovnaké  námietky,
aké mohol uplatniť voči remitentovi, na ktorú skutočnosť poukazoval i odvolateľ a to v spojení s názorom
dovolacieho súdu vysloveného v tomto konaní  (str.8 ods.3 rozsudku NS SR 3M Obdo/4/2009).

K tomu, aby mohol prvostupňový súd o veci rozhodnúť, musí vychádzať z námietok podaných žalovaným
voči zmenkovému platobnému rozkazu, v ktorých žalovaný tvrdí, že zmenkový dlh zaplatil, s čím sa
spája zistenie okolností a dôvodu vystavenia zmenky a na tomto základe ustálenie skutočnej funkcie
zmenky a to ako zabezpečovacej alebo zmenky na platenie.

Prvostupňový súd ustálil, že sa jedná o zmenku zabezpečovaciu, pretože žalovaný nemal iný právny
dôvod plniť v prospech Ing. B.. S takýmto názorom ale nekorešponduje obsah spisu a vykonané
dokazovanie, keď Ing. M. B. tvrdila, že  suma 10 mil. Sk bola plnením súvisiacim s vyporiadním BSM a
popri ňom existoval i jej nárok na platenie zo zmenky.

Odvolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie vydané pod č.k. 21 CoZm/1/2013- 547, v ktorom
prvostupňovému súdu podrobne vytkol nedostatky jeho predošlého rozhodnutia a naznačil smer, akým
sa má po vrátení veci uberať, ktorý  ale prvostupňový súd nerešpektoval  a vydal rozhodnutie, ktoré je
nepreskúmateľné, nerešpektujúce predložené dôkazy, v ktorom absentujú konkrétne skutkové zistenia
a ich právne posúdenie, z toho dôvodu odvolací rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1
písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v novom
rozhodnutí súd rozhodne i o trovách tohto konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22CbZm/8/2010", "guid": "469341c4-b9d2-4c33-8f69-21aa330b39ff:8db99973-f0f0-40af-ac1b-d126f9667ced", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "215b0039-562d-4ad7-a618-87fb164a382d:b442c0e0-8e56-4061-8ccf-464d08662aee", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2108201643.20", "spisova_znacka": "21CoZm/37/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoZm/37/2014 z 28. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2108201643.20"}]}