{"guid": "215a57fd-70b1-4171-8489-847c3d509a2e:843c18a6-0610-4911-9977-dd9a0a6996a6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8109220315.1", "spisova_znacka": "21Co/228/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/228/2015 z 25. 7. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. júla 2016, sp. zn. 21Co/228/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8109220315.1", "identifikacne_cislo": "8109220315", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2016-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/843c18a6-0610-4911-9977-dd9a0a6996a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8109220315.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8109220315.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8109220315.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/228/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109220315
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8109220315.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. C. F. a členov JUDr. Evy
Šofránkovej a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX,
právne zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, kpt. Nálepku 5, proti
žalovaným: 1. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, 2. K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX a 3.
Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, žalovaná v 3. rade právne zastúpená E.. Alojzom Naništom,
advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 06.02.2015 č.k. 8C/178/2009-312 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je   sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa
sa domáhala uloženia povinností žalovaným  na vlastné náklady odstrániť oplotenie pozemku a stavby
z pozemku parcely registra „C“ KN č. XXX/X zapísanom na LV č. XXX, k.ú. Z..

2. Žalovaní navrhovali vo svojej procesnej obrane žalobu zamietnuť, z dôvodu, že žalobkyňa nie je
vlastníčkou pozemku na ktorom sa oplotenie a stavba nachádza. Spochybnili pravdivosť jej tvrdení v
Osvedčení o vydržaní vo forme notárskej zápisnice zo dňa 30.11.2000.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie( ďalej len „súd“) rozhodol tak, že
„  žalobu  z a m i e t a ,
o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané,  z výpisu  listu vlastníctva (  ďalej
len „LV“) č. XXX, k.ú. Z.,  že žalobkyňa je  zapísaná ako vlastník pozemkov-  KN C parcelné č. XXX/X, č.
XXX/X ,č. XXX/X. Titulom nadobudnutia je (Z 4591/2000 ) Osvedčenie o vydržaní N 566/00. Z notárskej
zápisnice zo dňa 30.11.2000 napísanej v notárskom úrade JUDr. Y.N. v J. pod č. N XXX/XX, Nz XXX/XX,
ktorou je osvedčenie o vydržaní vyplýva, že žalobkyňa je držiteľkou - užívateľkou nehnuteľností parcely
KN E č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Z.. Z odôvodnenia zápisnice
vyplýva, že parcelu KN E č. XXX/X nadobudli jej rodičia prídelom z konfiškátu na základe výmeru o
vlastníctve pôdy v roku XXXX. Rodičia na tejto parcele hospodárili za súkromného hospodárenia a
uvedenú parcelu darovali žalobkyni ešte za súkromného hospodárenia a ona ju obhospodarovala ešte
pred tým, než bola zobraná do JRD v roku 1959. Prevod vlastníctva však nebol možný, pretože parcela
nebola v pozemkovej knihe na mená rodičov a dokladom od týchto pozemkov bol iba výmer o vlastníctve
pôdy.



5. Z výmeru o vlastníctve pôdy č. 2403/48, zistil, že E. P. a jeho manželke C., rodenej L. (právnym
predchodcom žalobkyne) boli do vlastníctva po bývalom vlastníkovi G. J. v k.ú. Z. pridelené do vlastníctva
pôdohospodárske nehnuteľnosti v celkovej výmere X,XXXX ha. Z potvrdenia Rady MNV v Z. zo dňa
23.05.1956 vyplýva, že S. S. a E. P. si navzájom vymieňajú pozemky v prídelovom pláne označené ako
E3, ktorý zamieňa S. S. a D12, ktorý zamieňa E. P..

6. Zo záverov znaleckého posudku číslo 23/2013,  znalca  A.. E. L.  z 25.09.2013 mal za preukázané,
že, parcela KN C č. XXX/X bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XX z parcely KN E č. XXX/X.
Z histórie zápisov vyplýva, že sporná plocha bola súčasťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX
zapísanej v PK vložke č. XXX. V dôsledku konfiškácie nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. XXX boli
Povereníctvom pôdohospodárstva pre pozemkovú reformu rozparcelované a pridelené pridelencom.
Sporný pozemok sa nachádza v parcele označenej pracovným číslom E3.  Výmerom o vlastníctve
pôdy č. 2403/48 E. P. a jeho manželke nebol pridelený pozemok s pracovným číslom U B. spísaný
K. H. v Ličartovciach  v roku 1956 dokumentuje výmenu stavebného pozemku na výstavbu rodinného
domu v zastavanej časti obce S. S. za iný pozemok E. P.. Z Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX
je zrejmé, že E. P. s manželkou C. nebola pridelená celá parcela označená pracovným číslom E3. Pri
spracovaní zjednodušeného registra pôvodného stavu (ZRPS) zhotoviteľ porušil platné štandardy pri
zápise vlastníckeho práva vo vzťahu k parcele KN E č.  XXX/X v prospech E. P. a C. P., z dôvodu, že pri
spracovaní registra nebolo možné akceptovať ako právnu listinu na zápis vlastníckeho práva k pozemku
list Rady MNV v Z. z roku 1956. Predmetný list sa netýkal parcely KN E č. XXX/X, ale stavebného
pozemku v zastavanom území, t.j. parcely KN C č. XXX a XXX. Terajšia parcela KN C č. XXX/X nebola
výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pridelená pre E. P. a C. Hubovú. B. parcely
KN E č. XXX/X do LV č. XXX, k.ú. Z. bol vykonaný pri spracovaní B. v roku 1997 chybne a v rozpore s
právnou listinou - Výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX.

7. Z výpovede svedka O. E., (syna žalobkyne) malo vyplynúť, že  žalovaní pri stavbe zašli do pozemku
vo vlastníctve jeho matky. S výstavbou začali niekedy v rokoch 2002 alebo roku 2003. Podľa výpovede
svedka bol pozemok zameraný v čase, keď si žalobkyňa vybavovala osvedčenie vlastníckeho práva
u notára, celkovo bol pozemok zameraný 3 krát a vždy rovnako. Z výpovede svedka R. J. vyplynulo,
že na základe zadania syna žalobkyne vyhotovoval v roku 2001 geometrický plán a situačný nákres v
roku 2010. V čase vyhotovovania geometrického plánu v roku 2001 na hraniciach pozemkov stáli stĺpiky
oplotenia a bolo možné sa tam voľne pohybovať. Svedok má za to, že v tom čase sa tam pletivové
oplotenie nenachádzalo. Z výpovede svedka V. H., bratranca žalovanej v 3. rade vyplynulo, že v čase
výstavby rodinného domu vo vlastníctve žalovaných chodil brigádnicky vypomáhať so stavbou domu. V
tom čase bol pozemok ohraničený pletivom. Bol to starý zhrdzavený plot, postavený z pletiva a rúrok,
ktoré boli zabité v zemi.
8. Z výpovede svedka E. S. vyplynulo, že jeho starý otec S. S. dostal v minulosti prídelom pozemky,
ktorým v súčasnosti zodpovedá parcela KN C č. XXX/X a právnym predchodcom žalobkyne bola
pridelená parcela, ktorej v súčasnosti zodpovedá parcela KN C č. XXX/X. J. jeho vedomostí si ich právni
predchodcovia tieto dve susediace parcely medzi sebou zamenili. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o
svahovitý terén, na parcele sa nikdy v minulosti nevysádzali žiadne poľnohospodárske plodiny a parcela
nebola vhodná za účelom poľnohospodárskej činnosti.

9. Z výpovede svedka H.. H. S. vyplynulo, že spolu s E. S. je spoluvlastníkom parcely KN C č. XXX/X,
priľahlý pozemok parcelu KN C č. XXX/X má vo vlastníctve žalobkyňa. Pozemok, ktorý majú v súčasnosti
vo vlastníctve žalovaní a ktorý zodpovedá parcelám KN C č. XXX/X, XXX/X v minulosti slúžil ako políčko,
na ktorom právny predchodca žalovanej v 3. rade sadil poľnohospodárske plodiny, ktoré obrábal. Má
za to, že pozemok bol oplotený plotom, ktorý bol v zlom technickom stave, bol z pletiva a bol značne
zhrdzavený. Plot sa nenachádzal vo svahu, ale na mieste, kde svah prirodzene končil. Žalovaní pri
výstavbe rodinného domu robili terénne úpravy a zarezali do kopca, ktorý tam prirodzene stál a kopec
mal prirodzený spád.
10. Z výpovede svedka E. P., ktorý je švagrom žalovanej v 3. rade vyplynulo, že na hranici pozemku
KN C parcelné č. XXX/X sa v minulosti nachádzal pôvodný starý plot v zlom technickom stave. Svedok
pomáhal s výstavbou nového oplotenia, ktoré bolo postavené presne na mieste, kde sa nachádzalo
pôvodného oplotenie. Bolo to približne v deväťdesiatych rokoch. V čase výstavby plotu nemal žiadne
vedomosti o tom, že medzi účastníkmi konania je priebeh hranice pozemku sporný.



11.  Na zistený skutkový stav prijal právny názor, že  žaloba nie je dôvodná , pretože žalovaná nie je
vlastníčkou pozemku z ktorého sa domáha  odstránenia oplotenia a stavby.  V prvom rade pristúpil k
posúdeniu otázky vlastníckeho  práva žalobkyne ako otázky predbežnej k tomuto  pozemku z dôvodu,
že vyriešenie tejto otázky považoval za  nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. Základom pre
vydanie tohto osvedčenia bolo tvrdenie žalobkyne o tom, že parcelu KN E č. XXX/X nadobudli jej rodičia
prídelom z konfiškátu na základe výmeru o vlastníctve pôdy z roku 1948. Žalobkyňa tvrdí, že jej rodičia
na tejto parcele hospodárili za súkromného hospodárenia a parcelu jej darovali ešte za súkromného
hospodárenia a ona ju užívala ešte predtým, kým bola zobraná do JRD v roku 1959. Ako  vyplynulo z
dokazovania, tieto tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé, keď znalec vylúčil možnosť, že by predmetom
prídelovej listiny v prospech právnych predchodcov žalobkyne bola parcela KN E č. 547/3. Podľa názoru
súdu sa v konaní preukázala nehodnovernosť údajov o vlastníkovi nehnuteľnosti zapísanom v katastri.

12. Preskúmal aj tvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva žalobkyňou. Žalobkyňa v konaní nepreukázala,
že ona, ani jej právni predchodcovia pozemok, na ktorom sa nachádza oplotenie užívala ako vlastný,
nepreukázala vstup do držby, právny dôvod tohto vstupu a ani jeho dobromyseľnosť. Ako to vyplynulo
z dokazovania, už  v čase THM mapovania v roku 1974 na hranici pozemkov stálo oceľové oplotenie
pletivového charakteru, navyše sa jednalo o nesporný priebeh hranice. Svedecké výpovede existenciu
tohto oplotenia potvrdili v čase výstavby rodinného domu žalovaných, ktorá bola zahájená v roku
1988. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila predpoklady nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním, nie je vlastníčkou pozemku, ktorý sa nachádza v zmysle situačného
náčrtu na č.l. 201 spisu v mieste, kde sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalovaných a vypratania
ktorého sa v tomto konaní domáha.

13.  Aplikoval ustanovenia § 70 ods. 1,§ 7, zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok,§ 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.

14.  O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3. O.s.p. tak, že o ich náhrade
rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Obsah odvolania.

15.  Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v paragrafe 205
ods. 2 písm. d) ,f) O.s.p.  V odvolaní uviedla že súd 1. stupňa  pri skúmaní vlastníckeho práva
žalobkyne dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Nesúhlasí so záverom, že nepreukázala vlastnícke
právo ku konkrétnej časti zemského povrchu, ktorý navrhuje vypratať  a odstrániť  stavby postavené
žalovanými. Má za to, že súd pri hodnotení dôkazov hodnotil svoje závery a vychádzal hlavne zo
znaleckého posudku, ktorý bol vo veci vypracovaný. Súd nesprávne posúdil vec, keď dospel k záveru
ohľadom  nadobudnutia vlastníctva žalobkyňou na základe Osvedčenia o vydržaní. Nadobúdacím
titulom žalobkyne bolo osvedčenie o vydržaní vo forme notárskej zápisnice a je nelogické, ak súd
tvrdí, že je verejnou listinou a teda, že nemá povahu právneho úkonu avšak považuje tento právny
úkon za neplatný. Súd nemohol v rámci predbežnej otázky vysloviť jeho neplatnosť. Javí sa mu za
nadbytočné skúmanie súdu 1. stupňa o vydržaní sporného  predmetu žalobkyňou, pretože táto predložila
notárske  osvedčenie, z ktorého vyplýva, že  vydržala  spornú časť pozemku. Pokiaľ pristúpil k skúmaniu
tejto otázky,  nezaoberal sa vydržaním a započítaním vydržacej doby jej právnych predchodcov. Všetci
svedkovia potvrdili existenciu starého oplotenia, navyše príbuzní, ktorí svedčili v prospech žalovaných,
u nich môžu byť vážne pochybnosti o hodnovernosti týchto dôkazov. Poukazuje na to, že žaloba má
charakter žaloby reivindikačnej a nie  žaloby o určenie vlastníckeho práva. K vyvráteniu hodnovernosti
údajov katastra nemohlo dôjsť len na základe znaleckého posudku, ktorý nemá povahu zákonného
dôkazu. Hlavným dôkazom žalobkyne bolo okrem aktuálneho listu  vlastníctva  aj situačný náčrt  geodeta,
podľa ktorého žalovaní jednoznačne zasiahli do vlastníctva žalobkyne. Týmto listinným dôkazom sa však
súd nezaoberal. K vydržaniu uvádza, že  právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
môže byť aj titul neplatný, stačí, ak je poctivý. Prídelová listina je z roku 1948, kedy mohlo dôjsť aj
k chybám, pretože sa komisie skladali prevažne z laikov. Dobromyseľnosť sa v prípade pochybností
predpokladá a je na žalovaných, aby preukázali nedobromyseľnosť žalobkyne. Ďalej uviedla, že
postupom súdu bola porušená Ústava Slovenskej republiky, pretože súdy sú povinné prispievať  k
ochrane ústavnosti. Celý rozsudok je založený na jedinom dôkaznom prostriedku a to znaleckom
posudku, ktorý nie je právnym titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva, rozsudok je v rozpore so
zásadami uvedenými v paragrafe 132 O.s.p. Má za to, že došlo k porušeniu článku 6 Dohovoru - práva



na spravodlivé súdne konanie a článku 1 dodatkového protokolu k Dohovoru. Navrhla, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok, alternatívne ho zmenil a žalobe vyhovel. V prípade, ak ho potvrdí, navrhla,
aby odvolací súd osobitným výrokom pripustil dovolanie z dôvodu otázky po právnej stránke zásadného
významu ktorú konkretizovala.
16.  Žalovaná v 3. rade vo svojom  písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť  napadnutý rozsudok
ako vecne správny.
Hodnotenie odvolacieho súdu.

17.  Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia §  379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne  nie je dôvodné.
18.  Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.
19. Žalobkyňa  tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.( §205 ods. 2 písm. f/ O.s.p) Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Odvolateľka nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že nie je vlastníčkou  pozemku
CKN XXX/X   zapísanom na liste vlastníctve č. XXX  kat. územie Z..

21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zdržuje. Vlastník pozemku
sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho vyprataním bez ohľadu
na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe, proti ktorej žaloba smeruje.
Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ,
podľa toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva. Žalobou na vypratanie pozemku
sa nemožno domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou. Preto vlastník pozemku, na
ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný sa môže (pokiaľ nejde o neoprávnenú
stavbu podľa § 135c Občianskeho zákonníka) domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou o odstránenie stavby. Žalobkyňa  sa podanou žalobou
domáhala ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd správne riešil
ako predbežnú otázku vlastníckeho práva k pozemku, z ktorého chce odstrániť oplotenie a stavbu
žalobkyňa  a správne sa vyrovnal v dôvodoch rozhodnutia so závermi  znaleckého posudku a dôkazmi,
ktoré vykonal vo vzťahu k zisťovaniu jej vlastníckeho práva. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi
súdu, že žalovaní nezasahujú do  jej  vlastníckeho práva vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca A.,
ktorý zistil, že parcela KN C č. XXX/X  bola vytvorená z parcely KN E č. XXX/X a bola súčasťou pôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. XXX  zapísanej v PK vložke č. XXX  a že sporný pozemok nebol  právnym
predchodcom žalobkyne pridelený Výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX, ako aj zo skutočnosti, že
pri spracovaní zjednodušeného registra pôvodného stavu (ZRPS) zhotoviteľ porušil platné štandardy pri
zápise vlastníckeho práva vo vzťahu k parcele KN E č.  XXX/X a a záver preukazujúci nesporný priebeh
hranice najmenej od roku 1974.

22.  Odvolateľka  má za to, že súd nemohol v rámci skúmania predbežnej otázky - vlastníctva sporného
pozemku  dospieť k záveru, že  Osvedčenie o vydržaní, ktoré je titulom pre nadobudnutia jej vlastníckeho
práva je neplatné. V súvislosti s touto námietkou je potrebné uviesť, že  žalobkyňa tvrdila, že nadobudla
vlastnícke právo k spornému pozemku  vydržaním, bolo  teda jej povinnosťou toto svoje tvrdenie
preukázať, teda preukázať existenciu zákonom stanovených podmienok pre vydržanie vlastníckeho



práva, t. j. oprávnenú (dobromyseľnú) držbu, trvajúcu po stanovenú dobu, a spôsobilý predmet
vydržania. Ak preukazovala nadobúdací titul predložením notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia
o vydržaní, osvedčovala táto listina iba pravdivosť toho, že ju spísal notár a že žalobkyňa  urobila
pred notárom vyhlásenie. Neosvedčovala však existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku
oprávnenej držby (len vyhlásenie o týchto podmienkach). Dôkazné bremeno ohľadne preukázania
pravdivosti obsahu uvedenej listiny zostalo na žalobkyni, ktorá z nej vyvodzovala pre seba priaznivé
právne dôsledky. Žalovaní popierali nadobudnutie vlastníctva  vydržaním, v podstate tvrdili neexistenciu
podmienok vydržania u žalobkyne.

23.  Samotné osvedčenie o vydržaní je jednou z činností notára, ide o osvedčenie právne významnej
skutočnosti (§ 56 Notárskeho poriadku), v danom prípade vydržanie vlastníckeho práva. Notár teda
neoveruje v zásade skutočnosti tvrdené účastníkom, ktorý sa pred neho dostaví a žiada o spísanie
notárskej zápisnice, jeho úlohou je len spísať vyhlásenie účastníka k zákonom stanoveným podmienkam
vydržania, uviesť v zápisnici dôkazy, ktoré mu boli predložené. Notár spisuje to, čo mu účastník vyhlási,
zaznamenáva dej, ktorý sa pred ním odohráva, do ktorého nezasahuje, účastníka nepoučuje a ani
nedozerá na to, čo obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom,
či sa zákonu prieči. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je verejnou listinou, potvrdzuje pravdivosť
osvedčenia vlastníckeho práva a to až dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Takéto osvedčenie vydané
notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho poriadku, má povahu
verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu) so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami (§
134 O.s.p., § 34 až § 36a zákona č. 162/1995 Z.z.). Nedôvodné je tak tvrdenie odvolateľky, že súd sa
zaoberal platnosťou osvedčenia o vydržaní. Súd prijal záver, že žalobkyňa nepreukázala  existenciu
zákonom stanovených podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva a, že bol preukázaný opak  tvrdení
uvedených  v notárskej zápisnici, ktorá je verejnou listinou.

24. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že
musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento
odvolací dôvody nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového
stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

25.Nesprávny je názor odvolateľky, že preukázanie opaku skutočností uvádzaných v osvedčení  a
teda následne aj opaku údajov o vlastníctve na katastri nehnuteľností súd mal za preukázané len
zo znaleckého posudku 23/2013, ktorý má povahu zákonného dôvodu nadobudnutia vlastníckeho
práva. Súd tomuto dôkazu venoval náležitú pozornosť (netvrdí sa, že je „dôvodom k nadobudnutiu
vlastníckeho práva“) Súd v predmetnom konaní  závery znaleckého posudku hodnotil v kontexte
všetkých okolností, ktoré v konaní vyšli najavo. Z týchto dôvodov ani odvolací súd nenašiel  dôvody
spochybnenia znaleckého posudku a jeho záverov vo vzťahu k identifikácii sporného pozemku ktorý
nebol súčasťou  prídelu pre právnych predchodcov žalobkyne.

26. K ďalšej námietke žalobkyne že rozsudok je v rozpore so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p.,
odvolací súd udáva. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.,( účinného v čase rozhodovania súdu), z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového



stavu vyvodil aj správny právny záver. V tejto súvislosti podotýka, že podstata princípu materiálnej
pravdy spočíva v presnom dodržaní určitých postupov pri rozhodovaní, aby sa v konečnom dôsledku
dospelo k správnemu a spravodlivému rozhodnutiu. Na to, aby súd rozhodol vo veci správne a
spravodlivo musí získať bezprostredné a čo najpresnejšie informácie o prejednávanej veci. K tomu
mu slúži zásada priamosti, v ktorej zmysle súd musí použiť také dôkazné prostriedky, ktoré mu
umožnia, aby jeho poznanie sporných skutočností bolo čo najbezprostrednejšie. Po úplnom zistení
skutkového stavu prejednávanej veci, na základe ktorého potom súd vydáva svoje rozhodnutie, musí
tento zodpovedať objektívne zistenej skutočnosti. K dosiahnutiu tohto cieľa mu slúži zásada voľného
hodnotenia dôkazov, keď súd podľa svojho najlepšieho vnútorného presvedčenia stanoví skutkový
stav, na základe ktorého potom rozhodne. Podstatou tejto zásady je, že žiadny právny predpis
neukladá sudcovi, aký stupeň vierohodnosti, resp. akú dôkaznú silu má priznať jednotlivým dôkazným
prostriedkom. Záver o skutkovom stave prijatý súdom vychádza zo všetkých vykonaných dôkazov a je
súladný s princípmi hodnotenia dôkazov.

27.  Odvolateľka namieta, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
28. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
29. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04).
30. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).
31. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).
32. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne
konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť
posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v
právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú
potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).
33. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia §  387 ods. 1 a ods.
2 CSP  rozsudok ako vecne správny potvrdil.
34.  O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na to, že súd o nich v prvej
inštancii nerozhodoval. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa § 255 ods.1CSP.
35.  Dovolaciu otázku položenú odvolateľkou ktorá ju považuje za právne významnú súd odvolací
nepreskúmaval  s poukazom na ustanovenie § 419 a nasl. CSP.
36.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "215a57fd-70b1-4171-8489-847c3d509a2e:0f167ccf-411e-4e11-9bdd-949849dd7337", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8109220315.1", "spisova_znacka": "21Co/228/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/228/2015 z 25. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-07-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8109220315.1"}]}