Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/31/2015 z 23. 2. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. februára 2015, sp. zn. 5Co/31/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5414202709.1 Krajský súd Žilina | 5Co/31/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5414202709.1 | 2015-02-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/816b056e-b534-49ff-9d3f-aeebec99dfb2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5414202709.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/31/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414202709
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5414202709.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcom: 1/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, 2/
Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o.,
Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, o zaplatenie 9.131,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/78/2014-92 zo dňa 01. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade trovy odvolacieho konania vo výške
314,80 eur na účet právneho zástupcu odporcov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom trovy
konania vo výške 1.571,88 Eur na účet právneho zástupcu odporcov do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie, na základe ktorého
dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0179598355 podpísanou medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a dlžníkom
P. T. (odporca v 1. rade) dňa 17.10.2005 zistil, že odporcovi v 1/ rade bol poskytnutý úver 300.000,- Sk
pri ročnej úrokovej sadzbe 11,10 %, kde poplatok za poskytnutie úveru predstavoval sumu 6.000,- Sk,
poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne, výška splátok bola dohodnutá na 4.232,- Sk mesačne k 20.
dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2005 a konečná splatnosť úveru stanovená
na 20.10.2015. Dňa 17.10.2005 bola uzavretá aj dohoda o ručení medzi Slovenskou sporiteľňou a.s.
a Y. P. ako ručiteľkou (odporkyňa v 2/ rade), na základe ktorej táto prehlásila, že uspokojí pohľadávky
veriteľa vzniknuté z vyššie citovanej úverovej zmluvy.

Listom zo dňa 20.11.2009 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila odporcom postúpenie pohľadávky číslo
úveru, resp. bankovej záruky 179598355 kde oznámila, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
č. 1105/2009/CE uzatvorenej dňa 04.11.2009 vyššie uvedenú pohľadávku vo výške 18.413,94 Eur
(554.738,36 Sk) navrhovateľovi. Z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že Slovenská
sporiteľňa ako postupca mala záujem postúpiť navrhovateľovi ako postupníkovi pohľadávky uvedené a
špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve. Z prílohy č. 1 k tejto zmluve súd zistil, že išlo o postúpenie



pohľadávky ku dňu postúpenia vo výške 18.413,94 Eur, poskytnutá suma predstavovala sumu 9.958,17
Eur, istina do splatnosti 15.969,91 Eur, istina po splatnosti 0, úroky celkom 2.444,03 Eur.

Následne listom zo dňa 13.02.2014 zaslal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odporcom pokus o zmier kde uviedol, že navrhovateľom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
poskytnutého úveru, kde aktuálna pohľadávka pozostáva z bankou vyrátanou istinou k 04.11.2009 v
sume 15.969,91 Eur a bankou vyrátaným úrokom z omeškania k 04.11.2009 vo výške 2.444,03 Eur.

V zmysle § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 111 OZ, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

V zmysle § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

V zmysle § 400 ObZ, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ktoré upravujú premlčanie a vzhľadom na námietku
premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca odporcov, súd musel návrh zamietnuť, nakoľko mal za to,
že právny zástupca odporcov vzniesol námietku premlčania úspešne. V danom prípade totiž žaloba
na Okresnom súde Dolný Kubín bola podaná až 26.05.2014, čiže je zrejmé, že uplynula či trojročná
premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka, tak aj štvorročná doba podľa Obchodného zákonníka.

Pri posudzovaní veci súd potrebuje za potrebné poukázať, že okrem vyššie citovaných zákonných
ustanovení vychádzal z konštantnej prevažujúcej judikatúry - rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci
5MCdo 20/09, rozsudok KS Prešov 6Co/81/2012 zo dňa 14.02.2013, resp. uznesenie Ústavného súdu
- I.US 402/2013, z ktorých je zrejmé, že nie je porušené základné právo na súdnu ochranu či práva na
spravodlivé súdne konanie, pokiaľ sa použije občianske právo na spotrebiteľský právny vzťah vrátane
premlčania a nepoužije sa pre spotrebiteľa nevýhodnejšie podnikateľské právo. Dualistický systém,
resp. dvojaká úprava premlčania síce na Slovensku funguje, avšak súd je toho názoru, že pokiaľ je
pre spotrebiteľa výhodnejšia právna úprava v Občianskom zákonníku, niet dôvodu aplikovať úpravu
Obchodného zákonníka, ktorá má upravovať vzťahy medzi podnikateľmi.

Zistený skutkový stav a listinné doklady - predovšetkým zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
04.11.2009 preukazuje, že navrhovateľ najneskôr týmto dňom, kedy mu bola postúpená pohľadávka,
vedel jej výšku, kde práve vzhľadom na výšku uvedenej pohľadávky je zrejmé, že išlo o celú sumu
zosplatnenú už jeho právnym predchodcom, nakoľko inak sa údaje z prílohy tejto zmluvy vysvetliť nedajú
(výška istiny ku dňu postúpenia 18.413, istina po splatnosti 0, istina do splatnosti 15.969,91) a boli
postúpené už všetky aj splátky, ktorých splatnosť mala nastať až po postúpení, čiže je zrejmé, že neboli
postupované práva z uzavretej úverovej zmluvy, ale konkrétna zosplatnená suma, ako to vyplýva aj z
citácie súdu zo zmluvy, resp. práve potom aj z prílohy, pretože inak by sa nemohlo jednať o tak vysokú
sumu vzhľadom na uplynutý čas od uzavretia zmluvy do postúpenia pohľadávky. Čiže najneskôr dňom
04.11.2009 začala plynúť príslušná 3 ročná premlčacia lehota podľa Občianskeho zákonníka a keďže
táto uplynula už uplynutím 04.11.2012, najneskôr dňom 05.11.2012 išlo o premlčanú pohľadávku. V
danom prípade však treba poukázať na skutočnosť, že žaloba bola podaná až 26.05.2014, kedy mohlo
dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty a teda najneskôr dňom 05.11.2013 by išlo o premlčanú
pohľadávku aj v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ bola vznesená námietka premlčania,
tak právne účinky premlčania nastávajú nielen vo vzťahu k dlžníkovi, ale aj vo vzťahu k ručiteľovi, keďže
ručiteľský záväzok ako akcesorický vzťah zaniká zánikom hlavného záväzku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak, že odporcom priznal právo
na náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 1.571,88 Eur a ktoré
pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej pomoci po 253,94 Eur (príprava a prevzatie, vyjadrenie
odporcov zo dňa 22.08.2014, pojednávanie dňa 03.09.2014, vyjadrenie odporcom dňa 30.09.2014 a
pojednávanie dňa 01.10.2014), 5 x 8,04 Eur režijný paušál a DPH 261,98 Eur.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok v zmysle
ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa voči odporcom v plnom rozsahu, resp.



v zmysle ust. § 221 ods. 1 a 3 O.s.p., rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči odporcom trovy konania a právneho zastúpenia
v prvostupňovom i odvolacom konaní, ktorých výšku špecifikoval v odvolaní. Vo svojom odvolaní
poukazoval na to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne vec
právne posúdil. Súd pri posúdení odstúpenia, resp. ukončenia zmluvy nesprávne vychádzal z dátumu
postúpenia pohľadávky, ku ktorému najneskôr podľa názoru súdu došlo k zosplatneniu dlžnej sumy.
Navrhovateľ nemôže súhlasiť s týmito tvrdeniami súdu. Ide jednoznačne o nepreukázanú skutočnosť,
na ktorú súd nemôže bez ďalšieho prihliadať. Okrem toho považuje odôvodnenie rozhodnutia súdu
za nedostatočne nepreskúmateľné, keďže súd nepodložil svoje rozhodnutie žiadnymi relevantnými
dôkazmi a tvrdeniami, ktoré by nasvedčovali tomu, že ku dňu postúpenia pohľadávky došlo aj
k jej zosplatneniu. Tvrdil, že nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, že zmluva nebola
vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Na navrhovateľa prešli zmluvou o postúpení
pohľadávok aj všetky práva súvisiace s danou pohľadávkou. Postúpením pohľadávky sa stal navrhovateľ
veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je právo na plnenie od dlžníka záväzkového
vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie
svojej pohľadávky. Navrhovateľ nevidí dôvod, prečo súd nerešpektoval a neprihliadol na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti zo strany navrhovateľa ako postupníka pohľadávky, a preto nemožno súhlasiť s
názorom súdu, že postupca pohľadávky nemohol na navrhovateľa preniesť nároky z úverovej zmluvy,
pokiaľ by nedošlo k jej zániku. Okrem toho zastáva názor, že na daný prípad je potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o absolútny obchodno-
záväzkový vzťah a to aj napriek tomu, že jednou zo strán zmluvy je spotrebiteľ. Predmetná úverová
zmluva bola uzavretá dňa 17.10.2005 a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov
ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

K odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomné vyjadrenie odporcovia
v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov
odvolacieho konania, ktorých výšku špecifikovali v písomnom vyjadrení. Vo svojom vyjadrení uviedli,
že s argumentmi odvolateľa nesúhlasia. Tvrdili, že k zosplatneniu dlhu muselo dôjsť už vtedy, keď bola
pohľadávka zverená do mandátnej správy. Toto tvrdenie je preukázané z predložené dôkazu, a to z listu
pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. Skutočnosť, že ku zosplatneniu celého dlhu muselo dôjsť
najneskôr v deň postúpenia pohľadávky je taktiež preukázané z predloženého dôkazu, a to z prílohy č. 1
k zmluve o postúpení pohľadávok, kde je uvedený zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia. Rovnako aj
navrhovateľ vo svojom podaní s názvom Návrh na začatie konania uvádzal, že pohľadávka navrhovateľa
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 18.413,94 Eur. Z uvedeného vyplýva, že
predmetom postúpenia v zmluve o postúpení pohľadávok neboli práva z uzatvorenej úverovej zmluvy,
ale už zosplatnená pohľadávka vyčíslená pôvodným veriteľom, t.j. Slovenskou sporiteľnou a.s. Na
základe toho sú odporcovia v 1/ a 2/ rade toho názoru, že najneskôr dňa 27.03.2008, eventuálne
najneskôr dňa 04.11.2009 bola splatná celá časť nesplateného úveru. Iné roky uplatnené navrhovateľom
v tomto konaní voči odporcom v 1/ a 2/ rade sú preto premlčané. Okrem toho sú toho názoru, že
bez ohľadu na to, či právny predchodca navrhovateľa uzatváral zmluvu podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, predmetná zmluva je jednoznačne charakterizovaná ako spotrebiteľská zmluva v zmysle
Smernice Rady 93/13/EHS, a § 52 ods. 1 OZ. Teória absolútneho obchodu musí pri posudzovaní
úverových vzťahov ustúpiť špeciálnej záväznej spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá má svoj základ v
Smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Premlčaciu dobu je
preto potrebné posúdiť podľa ust. § 101 OZ ako premlčaciu dobu trojročnú, ktorá je pre spotrebiteľa
priaznivejšia. Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách
majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd SR.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania navrhovateľ a odporcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu
konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci,
vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované
ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s usts. § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. Odporcovia v 1/ a 2/ rade ako úspešní účastníci v
odvolacom konaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú trovy právneho
zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v sume 314,80 Eur v súlade s vyhláškou MS SR
č. 650/2004 Z.z. (jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu: 253,94 Eur, režijný paušál 8,39
Eur, DPH 52,47 Eur, spolu 314,80 Eur).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.