Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/318/2012 z 8. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 8. novembra 2012, sp. zn. 7CoP/318/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7711212641.1 Krajský súd Košice | 7CoP/318/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7711212641.1 | 2012-11-08 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7794251-67a9-46be-a9e6-49823c5b3f8d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7711212641.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/318/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711212641
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7711212641.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. X. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov Q. X. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v Ž. č. XXX zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou Advokátskej kancelárie so
sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov č. 25 a D. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej XX Y. B. A.
Y. C., F. XXX W. M. A. v konaní o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 13.1.2012 č.k. 17P 225/2011-19 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností - zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože
nie je daná jeho právomoc podľa čl. 8 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. O trovách
konania rozhodol podľa§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.a/
O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uviedol, že ich manželstvo s matkou maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Michalovce 16C 124/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.1.2010. Maloletá aj keď bola zverená do
osobnej starostlivosti matky, fakticky ostala v jeho starostlivosti. Odvolávajúc sa na ust. § 88 ods. 1
písm.c/ O.s.p., ktoré citoval súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, neexistuje žiadne rozhodnutie
súdu ani dohoda rodičov o tom, že dal súhlas na vysťahovanie sa maloletej do Anglicka. Napadnutým
rozhodnutím súdu prvého stupňa bol fakticky pozbavený rodičovských práv, pretože zmena bydliska
dieťaťa do cudziny sa nemala uskutočniť bez jeho súhlasu. Tento súhlas neudelil a jeho súhlas ani
nebol nahradený rozhodnutím súdu. Odôvodnenie súdu prvého stupňa ohľadne obvyklého pobytu
maloletej, ktorým by malo byť Anglicko je nanajvýš nepresvedčivé. Zároveň sa podľa jeho názoru vytvára
nebezpečný precedens, pretože pokiaľ matka sa bude chcieť vyhnúť konaniu ohľadne úpravy práv
a povinností k maloletému dieťaťu, odíde s dieťaťom do zahraničia. Zároveň je otázne, kto a akým
spôsobom preverí pravdivosť tvrdení uvádzaných matkou. Podotkol, že od začatia konania mu bol
matkou znemožnený akýkoľvek kontakt s dcérou. Matka s ním odmieta komunikovať, odmieta mu dcéru
ukázať prostredníctvom Skype, tak ako sa kontaktovali predtým, keď bola u matky.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa pokladá za vhodné a
správne. Aj napriek tomu, že neboli preverené veci z jej strany podrobnejšie, nie je problém dokázať, že
maloletej v jej starostlivosti je veľmi dobre. Domnieva sa, že sú jej poskytnuté nadštandardné podmienky,
ktoré by na Slovensku pri otcovi nemohla dostať. Maloletá je momentálne vo veku 5 rokov a začala



navštevovať 2. ročník. V tomto veku vie čítať, písať, počítať a podobne. Škola jej ide vynikajúco a to
nehovoriac o jazykových vedomostiach, dokonale sa prispôsobila a začlenila do sociálnych pomerov
svojej matky. Zdôraznila, že má v prenájme 4-izbový byt, v ktorom má maloletá vlastnú izbu, kompletne
zariadenú jej potrebám pre zdravý duševný a fyzický vývoj a samozrejme so svojím partnerom sa
jej snažia vytvoriť čo najideálnejšie podmienky. Potvrdila, že maloletá sa narodila na Slovensku, kde
má aj trvalý pobyt, no nevidí žiaden problém, prečo by nemohla študovať a žiť v zahraničí. Do veku
šiesteho mesiaca sa o maloletú starala celkom sama, otec neprejavoval žiaden záujem o domácnosť,
ani raz sa mu dieťa nepodarilo prebaliť, nakŕmiť, nakúpiť oblečenie alebo hračky. Vo veku siedmeho
mesiaca dieťaťa boli vo veľmi zlej finančnej situácii, preto sa spolu s otcom maloletej dohodli, že odíde
do zahraničia za účelom lepšieho zárobku pre zvýšenie ich životnej úrovne. Otec s maloletou väčšinu
času trávili u jej rodičov, kde sa o dieťa starala jej matka a sestra. Po jej príchode po piatich mesiacoch v
zahraničí znova odišla s jeho súhlasom. Uisťoval ju, že situáciu zvláda a o dieťa je nadmieru postarané.
Po príchode na Slovensko asi po štyroch mesiacoch pristihla ešte vtedajšieho manžela ako udržiava
nemanželský pomer a to už tretí rok. Rozhodla sa pre nový život spolu s dcérou v zahraničí. Spočiatku s
ňou dcéra nebola v zahraničí, nakoľko jej musela vybudovať vhodné podmienky. V roku 2009 prebehlo
rozvodové konanie, v tom čase už bola v zahraničí nastálo a otec maloletej nemal žiadne výhrady
voči tomu, že dcéra bola zverená do jej osobnej starostlivosti a súhlasil s tým, že bude vyrastať po jej
boku v zahraničí. Otec nebol pozbavený rodičovských práv, môže dcéru navštevovať počas školských
prázdnin. Dokonca má umožnený prístup na Skype kedykoľvek, čo taktiež nie je zadarmo, keďže si
musí mesačne dobíjať kredit, aby mohli spolu komunikovať. Zdôraznila, že nemá nič proti tomu, aby sa
maloletá s otcom kontaktovala. Pripomenula, že otec sa chce stretávať s maloletou tri až štyrikrát v roku
po sedem dní a len v prípade, ak ju dopraví na Slovensko, čo nie je možné zvládnuť či už časovo alebo
po finančnej stránke. Posledný styk otca s maloletou sa uskutočnil v júli 2012 v trvaní jedného týždňa.
Maloletá pricestovala na Slovensko v jej doprovode.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak zastavil konanie o návrhu otca na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností, pretože nie je daná jeho právomoc vo veci konať. Odvolací
súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dodáva, že podľa čl. 7
ods. 2 Ústavy SR majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky. Pre konania vo veciach rodičovských práv a povinností s cudzím
prvkom v rámci Európskej únie sa preto prednostne aplikuje Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“) s výnimkou konaní
týkajúcich sa len vyživovacej povinnosti, ktoré podľa poznámky č. 11 v jeho úvode a čl. 1 ods. 3 písm.e/
sú z jeho obsahu pôsobnosti vylúčené. Podľa čl. 8 nariadenia je rozhodujúcim kritériom pre určenie
právomoci obvyklý pobyt dieťaťa v členskom štáte v čase začatia konania. Pretože čl. 8 nariadenia
neobsahuje žiaden výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah pojmu
„obvyklý pobyt“, toto určenie sa musí vykonať s ohľadom na kontext ustanovení nariadenia a jeho cieľ,
najmä ten, ktorý vyplýva z jeho odôvodnenia č. 12, podľa ktorého ním stanovené kritériá právomoci
sú konštruované tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a najmä kritériu blízkosti. Pojem
obvyklého pobytu nie je definovaný žiadnym právnym predpisom, avšak nemožno ho stotožňovať s
pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na
území určitého členského štátu musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu.
Pojem obvyklého pobytu dieťaťa však zadefinoval rozsudok Súdneho dvora z 2.4.2009 vo veci C-523/07
tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného
prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu
na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a



podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava
v danom štáte. Pre určenie štátu obvyklého pobytu preto nie je dôležité, kde sa dieťa narodilo, kde
je zaregistrované k trvalému pobytu, prípadne aké má občianstvo. Z obsahu spisu Okresného súdu
Michalovce sp.zn. 16C 124/2009 vyplýva, že rozsudkom z 25.11.2009 č.k. 16C 124/2009-18, ktorý
nadobudol právoplatnosť 7.1.2010 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, na čas po rozvode bola
mal. M. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej 130 €
mesačne a styk otca s maloletou bol upravený neobmedzene. Zo zhodných tvrdení rodičov vyplývajúcich
z ich podaní vyplýva, že matka maloletej sa v čase rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode zdržiavala vo Veľkej Británii, napriek tomu otec so zverením dieťaťa do jej
starostlivosti súhlasil, z čoho vyplýva, že sa zmieril so skutočnosťou, že maloletá bude žiť a bývať spolu s
matkou vo Veľkej Británii. Z uvedeného dôvodu je jeho terajší nesúhlas s pobytom maloletej v zahraničí
irelevantný. Podstatnou okolnosťou v tomto prípade je, že maloletá sa od októbra 2010 trvale zdržiavala
na území Veľkej Británii v starostlivosti svojej matky, kde navštevovala škôlku a následne od septembra
2011 navštevuje Základnú školu. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že obvyklým pobytom dieťaťa
je Veľká Británia, kde došlo k jeho prirodzenému začleneniu do sociálneho a rodinného prostredia
so zreteľom na dĺžku pobytu, predškolskú a školskú dochádzku maloletej, ako aj bytové podmienky
matky, jej zamestnanie v tejto krajine, ktoré dovoľujú záver, že matka sa zdržiava s maloletou vo Veľkej
Británii s úmyslom trvalého pobytu. Slovenské štátne občianstvo maloletej, jej trvalý pobyt hlásený
na území SR, ako aj jej sporadické pobyty na území Slovenskej republiky v čase prázdnin, matkinej
dovolenky, prípadne v súvislosti s realizáciou styku maloletej s otcom nie sú pre určenie obvyklého
pobytu bezprostredne relevantné a nevytvárajú žiadne reálne väzby maloletej k Slovensku. Je v záujme
maloletej, ako aj spoľahlivého a rýchleho zistenia skutkového stavu, aby konanie o zmene úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností prejednával a rozhodoval súd vo Veľkej Británii, kde sa maloletá spolu
s matkou dlhodobo zdržiava. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že matka sa mylne domnieva, že
nemôže prebehnúť žiadne konanie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a v podstate
obidvaja rodičia sa viacmenej vo svojich podaniach zaoberajú skôr vhodnosťou, prípadne nevhodnosťou
zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ale nie dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa
konanie zastavil a to absenciou procesnej podmienky a to danej právomoci vo veci konať. Pre úplnosť
odvolací súd dodáva, že v tomto prípade neboli splnené ani podmienky pre aplikáciu čl. 12 ods. 3
Nariadenia o prolongácii právomoci, pretože matka právomoc slovenského súdu výslovne neprijala. Z
týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca týkajúcim sa nesúhlasu s premiestnením maloletej na
územie Veľkej Británie odvolací súd dodáva, že v konaní o zmenu vo výchove maloletej súd nie je
oprávnený skúmať dôvodnosť premiestnenia maloletej mimo územie SR, nakoľko konanie o nariadenie
návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu upravuje Dohovor o občiansko-právnych aspektoch
medzinárodných únosov publikovaný Oznámením MZV SR pod č. 119/2001 Z.z. a Nariadenie rady
(ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 s tým, že na konanie je príslušný justičný orgán štátu, na územie
ktorého bolo maloleté dieťa údajne neoprávnene premiestené. Zároveň je potrebné poukázať na čl.
12 citovaného Dohovoru, podľa ktorého návrat dieťaťa možno nariadiť len ak od neoprávneného
premiestnenia neuplynula doba jedného roka (v čase podania návrhu).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.