Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/1/2013 z 28. 1. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2013, sp. zn. 14CoE/1/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6109209561.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoE/1/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6109209561.1 | 2013-01-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 58 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92c8626d-41c3-4c02-9ecd-933ea553ca51 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6109209561.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109209561
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6109209561.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so
sídlom Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s. r. o., so sídlom
Partizánska 2, Bratislava, IČO: 86 715 662, proti povinnému Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX,
O. O., štátny občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 953,67 Eur s prísl., vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, Šaľa,
pod sp. zn. EX 2099/09, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 4Er/699/2009-18 zo dňa 23. 04. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil z dôvodu,
že rozhodcovskú doložku v danej veci považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo bola
začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy, čím spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v prospech spotrebiteľa. Pretože právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutie v danej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej
rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o
exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, a preto na podklade ktorého nie je možné exekúciu
vykonať. Oprávneného súd zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy 73,72 Eur. Oprávnenému
náhradu trov exekúcie nepriznal.

Uznesenie okresného súdu odvolaním napadol oprávnený, lebo exekučnému súdu neprislúcha
oprávnenie preskúmavať platnosť rozhodcovskej doložky, okresný súd v danom prípade prekročil
rámec zákonom daných právomocí. Otázku a posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy a v
rámci nej rozhodcovskej doložky je príslušný výlučne len súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka
rozhodcovského konania na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V otázke neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky poukázal oprávnený na to, že povinný nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy,
o ktorej možnosti mal vedieť so zreteľom na nevyvrátiteľnú domnienku o znalosti vyhlásených
všeobecne záväzných právnych predpisov. Platnosť rozhodcovskej doložky bola posudzovaná podľa
ustanovení OZ, ktoré ešte v čase uzavretia zmluvy o úvere neboli účinné. Postupom okresného
súdu bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom, lebo ohľadom rozhodcovskej doložky
a rozhodcovského rozsudku nevykonali dôkazy predpísaným spôsobom, preto oprávnený navrhol
uznesenie okresného súdu zrušiť.



Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania
s poukazom na § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V konkrétnej veci je nesporným, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavrel dňa 28. 10.
2005 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej povinnému bol poskytnutý úver vo výške
995,82 Eur (30.000,- Sk), ktoré sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením danej zmluvy okresným súdom, lebo uzavretá úverová
zmluva spĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 23a ods. 1 zákona 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj v znení všeobecných ustanovení - § 52
ods. 1 a nasledujúcich OZ.

Zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská
doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti takéhoto dojednania v danej veci
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne
nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Oprávnený v postavení veriteľa podaním návrhu v rozhodcovskom
konaní uskutočnil výber predpokladaný v článku 9. bod 9.5 obchodných podmienok. Po tomto výbere už
povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k
porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a
nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú
doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači obchodných podmienok v rozhodcovskej
doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom
konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo
povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia, či bránenia svojho práva nielen pred
všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu
či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.
Pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

V danej veci išlo nepochybne o spor so spotrebiteľského právneho vzťahu, preto aj keď spotrebiteľ
ako účastník rozhodcovského konania nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 EP vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho
z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V spotrebiteľských veciach
je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi s úradnej povinnosti (teda
bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnosť a spravodlivú ochranu jeho práv (článok 46
ods. 1 Ústavy SR) až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd sa preto
nestotožnil s námietkou oprávneného o nemožnosti exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej
zmluvy a tým aj právomoc rozhodcovského rozsudku. Pri hodnotení spotrebiteľskej zmluvy ako aj
hodnotení rozhodcovského rozsudku okresný súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré boli predložené
samotným oprávneným. V danom štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť
súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 - § 124 O. s .p), postačuje totiž ak sú rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho založených
listín. Oprávnený v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu ani nijako nespochybnil skutkový záver
tohto súdu o tom, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, namietal len jeho právne
závery. Na posúdenie rozhodcovskej doložky okresný súd aplikoval správne ustanovenia i hmotného
práva, konkrétne ust. § 53 a nasledujúcich OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie oprávneného nepovažoval za dôvodné, a preto uznesenie
okresného súdu v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p potvrdil.



Oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol, lebo v tomto štádiu konania nebol
úspešný. Povinnému náhrada trov priznaná nebola, lebo nárok podľa § 150 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a
zo spisu nevyplynul vznik trov tohto štádia konania.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie odvolanie nie je prípustné.