Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Co/41/2013 z 29. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. septembra 2013, sp. zn. 7Co/41/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7212223618.1 Krajský súd Košice | 7Co/41/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7212223618.1 | 2013-09-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6dfb91ae-4f34-45a0-adfa-26a88c50f658 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7212223618.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/41/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212223618
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7212223618.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej, v právnej veci navrhovateľa P. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v O. na U. S. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Martincom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Werferovej ul. č. 1 proti odporcovi P. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v O. na T. ul. č. X, právne zastúpenému JUDr. Slávkou Kováčovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20, v konaní o zvýšenie
výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 43P
195/2012 - 83 zo dňa 11.03.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom
výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľa, ktoré bolo
naposledy určené rozsudkom Obvodného súdu Košice 2 č.k. Nc 1132/95-13 zo dňa 12.03.1996
s právoplatnosťou dňa 11.05.1996 zo sumy 29,87 Eur na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom
14.08.2012 do budúcna, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi vždy do 15.-tého dňa v
mesiaci. Dlžné výživné za obdobie od 14.08.2012 do 28.02.2013 vo výške 790,53 Eur povolil odporcovi
zaplatiť v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nadobudnutia
právoplatnosti predmetného rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. V
prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podal odporca odvolanie proti výrokom rozsudku o zvýšení výživného
a dlžnom výživnom z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil skutkový stav a
neprihliadol na dôkazy, ktoré odporca navrhol vykonať. Namietal, že k zmene pomerov došlo
tak na strane navrhovateľa ako aj na jeho strane, avšak súd prvého stupňa nezohľadnil všetky
jeho nevyhnutné výdavky. Uviedol, že v jeho možnostiach a schopnostiach je prispievať na výživu
navrhovateľa maximálne sumou 100 Eur mesačne. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť
a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť resp. zvýšiť výživné pre navrhovateľa na sumu
maximálne vo výške 100 Eur mesačne resp. rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k doručenému odvolaniu odporcu nevyjadril.



Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu navrhovateľa v jeho prevyšujúcej časti a o trovách konania
neboli odvolaním odporcu napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v
odvolacom konaní (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Predpokladom
zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov tých
okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v
tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo prechádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Z tohto dôvodu
je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom
s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Pri rozhodovaní o
zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného t.j. ust. § 62
ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Pri určení rozsahu
výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo,
bielizeň, obuv, náklady na bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania
dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Po
dôslednom porovnaní pomerov, ktoré boli v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (rozsudok
Obvodného súdu Košice 2 č.k. Nc 1132/95-13 zo dňa 12.03.1996 s právoplatnosťou dňa 11.05.1996)
s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu resp. v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa o
návrhu na zvýšenie výživného dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že na strane navrhovateľa aj odporcu došlo k výraznej a trvalej zmene pomerov odôvodňujúcej
zmenu rozhodnutia o výživnom pre navrhovateľa. V čase predchádzajúcej úpravy o výživnom mal
navrhovateľ dva roky, pričom v súčasnosti je študentom 3. ročníka Strednej odbornej školy Železničnej
v Košiciach, a teda vzhľadom na jeho vek došlo k výraznému zvýšeniu jeho bežných potrieb a taktiež
potrieb spojených s prípravou na budúce povolanie. Výdavky navrhovateľa, ktorými odôvodňoval návrh
na zvýšenie výživného pritom nevybočujú z rámca potrieb iných študentov, ktoré možno považovať
za všeobecne známu skutočnosť, preto o výške týchto výdavkov nemal odvolací súd pochybnosti.
Odvolací súd konštatuje, že výživné vo výške 150 Eur mesačne predstavuje len časť skutočných
výdavkov navrhovateľa ako dospelého človeka pripravujúceho sa na budúce povolanie a pokryje len
jeho určité potreby. Navyše celú osobnú starostlivosť o navrhovateľa spojenú s bývaním, štúdiom a
so zabezpečovaním stravy, ošatenia a hygieny zabezpečuje matka navrhovateľa, ktorá bola v čase
podania návrhu t.j. 14.08.2012 nezamestnaná a poberala len dávku v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa,
pričom od 01.02.2013 sa zamestnala v spoločnosti ISS Facility Service s.r.o. ako upratovačka na dobu
určitú s hodinovou mzdou vo výške 2 Eur (brutto). Rovnako aj na strane odporcu došlo k podstatnej
zmene pomerov v pozitívnom slova zmysle spočívajúcej v zvýšení jeho príjmu. V súčasnosti je odporca
zamestnancom spoločnosti U.S. Steel Košice s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 1
173 Eur, pričom mu nepribudla iná vyživovacia povinnosť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvého stupňa, že odporcovi umožňuje jeho príjem aj po odpočítaní relevantných výdavkov súvisiacich
so zabezpečením jeho potrieb plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v rozsahu stanovenom
súdom prvého stupňa. Na splácanie úverov a pôžičiek odporcom nemôže súd prihliadať s poukazom



na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov
a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neprihliada na tie
výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Povinný rodič je teda povinný usmerniť svoje
výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. K odvolacej námietke odporcu, že
súd prvého stupňa pochybil, keď nevzal do úvahy dôkazy, ktoré odporca navrhoval vykonať, odvolací
súd uvádza, že v sporovom konaní sa uplatňuje tzv. prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza
len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli, preto majú
účastníci v konaní dôkaznú povinnosť. Účastníci konania boli poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.,
že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí a na neskôr uplatnené dôkazy a skutočnosti súd nebude prihliadať. Zo
zápisnice o pojednávaní dňa 11.03.2013 vyplýva, že navrhovateľ ani odporca nemali ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania, preto súd prvého stupňa správne uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.
Z tohto dôvodu bola táto odvolacia námietka odporcu neopodstatnená. Vzhľadom na to, že ostatné
odvolacie námietky odporcu tvorili jeho obranu už v konaní pred súdom prvého stupňa, pričom sa s nimi
konajúci súd dostatočne vysporiadal, pričom odporca neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré
by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.