Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/1/2015 z 26. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. októbra 2015, sp. zn. 1S/1/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8015200022.2 Krajský súd Prešov | 1S/1/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8015200022.2 | 2015-10-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d42a77d-65c0-4193-a76f-7cb23009358c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200022.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200022
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200022.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek
senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci navrhovateľky V. R., bytom N.
č. XXX, zastúpenej JUDr. Štefanom Kseňákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Park Angelinum
4, proti odporcom: 1/Okresný úrad Stropkov, pozemkový a lesný odbor, Športová č. 2, Stropkov, 2/
Združenie účastníkov pozemkových úprav v X., so sídlom v F., 3/Predstavenstvo Združenia účastníkov
pozemkových úprav v X., so sídlom v F., o návrhu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 9.1.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.1.2015 sa navrhovateľka domáha,
aby súd prikázal odporcovi v 1/ rade v konaní o pozemkových úpravách vedenom pod č.
OU-SP-PLO-2014/001086 prerokovať námietky navrhovateľky proti projektu pozemkových úprav
a rozdeľovaciemu plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu v obvode projektu
pozemkových úprav X., aby odporca v 1/ rade zároveň umožnil navrhovateľke účasť na prerokovaní
námietok G. O., rod. B. proti projektu pozemkových úprav a rozdeľovaciemu plánu vo forme
umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu v obvode projektu pozemkových úprav X., a to tak, že tieto
námietky G. O., rod. B. opätovne prerokuje a umožní navrhovateľke účasť na opätovnom prerokovaní
týchto námietok. Ďalej sa domáha, aby súd zakázal odporcom v 1/ až 3/ rade v konaní o pozemkových
úpravách vedenom pod č. OU-SP-PLO-2014/001086 brániť navrhovateľke vo výkone práv účastníka
pozemkových úprav a aby súd uložil odporcom v 1/ až 3/ rade v konaní o pozemkových úpravách
vedenom pod č. OU-SP-PLO-2014/001086 obnoviť stav pred 11.12.2014 a aby odporcovia konali s
navrhovateľkou ako s účastníčkou pozemkových úprav, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že jej ako vlastníčke, resp. podielovej spoluvlastníčke nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obvode pozemkových úprav, bolo upreté právo zúčastniť sa prejednania námietok
proti rozdeľovaciemu plánu a výpisu z rozdeľovacieho plánu, že jej námietky neboli vôbec prejednané,
pričom jej tiež bola upretá účasť na prerokovaní námietok G. O.. Nezákonného zásahu sa mali dopustiť
odporcovia v 1/ až 3/ rade.

Navrhovateľka poukázala na to, že od 26.5.2014, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva
príslušným katastrom nehnuteľností, je vlastníčkou, resp. podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obvode pozemkových úprav k.ú. X., pričom spoluvlastnícke podiely na predmetných



nehnuteľnostiach nadobudla kúpnou zmluvou od predchádzajúcej vlastníčky G. O., rod. B.. Listom zo
dňa 28.05.2014 oznámila Okresnému úradu Stropkov nadobudnutie vlastníctva k pozemkom v obvode
pozemkových úprav a súčasne sa prihlásila do projektu pozemkových úprav. Prihláška bola zo strany
Okresného úradu Stropkov vzatá na vedomie a postúpená zhotoviteľovi projektu na spracovanie.

Uviedla, že dňa 11.12.2014 boli odporcom v 2/ rade prerokovávané námietky G. O., s ktorou
navrhovateľka podala spoločné námietky voči rozdeľovaciemu plánu na jednej listine. Na prerokovanie
týchto námietok však navrhovateľka nebola pripustená s tým, že odporca v 2/ rade jej oznámil, že
na jej námietky sa v konaní nebude prihliadať. Týmto postupom jej bolo, ako vlastníčke pozemkov v
obvode pozemkových úprav, nezákonne odopreté právo účastníčky pozemkových úprav na prejednanie
námietok.

Postupom odporcu v 2/ a 3/ rade tak došlo k hrubému zásahu do vlastníckych práv navrhovateľky vo
vzťahu k nehnuteľnostiam v obvode pozemkových úprav.

Navrhovateľka poukázala na § 6 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách (ďalej len Zákon), podľa ktorého sú účastníkmi pozemkových úprav vlastníci pozemkov
podliehajúcich pozemkovým úpravám, ako aj nájomcovia pozemkov podliehajúcich pozemkovým
úpravám.

Proti tomuto postupu správneho orgánu navrhovateľka podala sťažnosť, v ktorej uviedla, že došlo k
porušeniu právnych predpisov, a preto sa domáha ochrany svojich práv, resp. právom chránených
záujmov. Keďže konanie o pozemkových úpravách stále prebieha, v prípade vyhovenia podanému
návrhu súdom budú zachované práva navrhovateľky v predmetnom konaní o pozemkových úpravách vo
vzťahu k nehnuteľnostiam v jej spoluvlastníctve, ako aj zákonnosť samotného konania o pozemkových
úpravách.

Odporca v 1/ rade vo vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 12.2.2015 uviedol, že návrh považuje
za neopodstatnený a navrhuje ho v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal predovšetkým na nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie odporcov v 2/ a 3/ rade, keďže tieto subjekty nie sú správnym orgánom v
zmysle § 244 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a nevykonávajú
ani rozhodovaciu činnosť na úseku verejnej správy.

Poukázal na § 6 ods. 4 Zákona, podľa ktorého ten, kto sa stane vlastníkom pozemku v priebehu konania
o pozemkových úpravách, nemôže namietať výsledky doterajšieho konania. Navrhovateľka sa stala
vlastníčkou dotknutých pozemkov dňom povolenia vkladu do príslušného katastra nehnuteľností, t.j.
dňa 26.5.2014. Táto skutočnosť však nezakladá povinnosť zhotoviteľa projektu pozemkových úprav X.
spracovať pre navrhovateľku výpis z rozdeľovacieho plánu z dôvodu, že posledná aktualizácia registra
pôvodného stavu bola vykonaná pred nadobudnutím vlastníctva nehnuteľností navrhovateľkou dňa
23.5.2014.

Poukázal na § 6 ods. 2 Zákona, podľa ktorého pre určenie druhu pozemku platí stav evidovaný v
katastri nehnuteľností podľa osobitného predpisu ku dňu povolenia alebo nariadenia pozemkových
úprav (§ 8), upresnený podľa komisionálneho zistenia v rámci upresňovania druhov pozemkov v
obvode pozemkových úprav. Zmeny vo vlastníctve zhotoviteľ projektu pozemkových úprav premietne
do projektu pri aktualizácii podľa § 12a zákona, pričom ide o štandardný postup pri spracovaní projektov
pozemkových úprav.

Uviedol, že postup správneho orgánu, akého sa domáha navrhovateľka, by znemožnil úspešné
dokončenie celého projektu pozemkových úprav.

Podľa názoru odporcu v 1/ rade pre pani G. O. ako registrovanú vlastníčku nehnuteľností v obvode
pozemkových úprav pod č. 20, v konaní zastúpenej Ing. L. M., bol vypracovaný výpis z rozdeľovacieho
plánu a ten jej bol zaslaný, pričom bol zároveň zverejnený na úradnej tabuli obce X. v súlade s § 13
ods. 1 Zákona.



Na verejnom zasadnutí dňa 11.12.2014 sa odporca v 3/ rade oboznámil s námietkami prezentovanými
G. O.. Keďže išlo o spoločné námietky G. O. a navrhovateľky, je zrejmé, že odporcovi v 3/ rade boli
prezentované a následne boli aj tieto námietky navrhovateľky prejednané. Z dôvodu, že navrhovateľka
nebola v čase aktualizácie registra pôvodného stavu vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, nemohla
byť považovaná za účastníčku konania, vznesené námietky s ňou nemohli byť osobne prerokované.
Predmetné námietky tak boli prejednané iba so zástupcom G. O..

Odporca v 1/ rade je toho názoru, že pri spracovaní rozdeľovacieho plánu boli dodržané príslušné
ustanovenia Zákona o pozemkových úpravách, v súlade s § 6 ods. 4. Všetkým dotknutým účastníkom
konania umožnil odporca v 1/ rade ako aj zhotoviteľ projektu pozemkových úprav v priebehu celého
doterajšieho konania možnosť aktívne sa podieľať na spracovaní rozdeľovacieho plánu prostredníctvom
osobných rokovaní so správnym orgánom, ako aj s odporcom v 3/ rade. Každému účastníkovi, t.j.
účastníkovi, ktorému toto postavenie vyplýva zo zákona o pozemkových úpravách ku dňu 23.5.2014, bol
zaslaný výpis z rozdeľovacieho plánu, čím bola zachovaná ich zákonná možnosť na podanie námietok.
Podľa § 12 ods. 9 Zákona sa rozdeľovací plán zostavuje podľa zásad pre umiestnenie nových pozemkov,
pričom toto platí aj pre účastníkov, ktorí sa nimi stanú v priebehu konania.

Odporca v 1/ rade tak má na základe uvedených skutočností za to, že vo veci bol dodržaný predpísaný
procesný postup v súlade so Zákonom o pozemkových úpravách a teda, že nárok navrhovateľky na
prerokovanie ňou vznesených námietok nemá oporu v zákonnej úprave.

Odporca v 2/ rade vo vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 16.2.2015 uviedol, že pred
spracovaním projektu rozdelenia pozemkov boli prerokované požiadavky všetkých vlastníkov
dotknutých nehnuteľností, pričom sa vychádzalo zo stavu vlastníckych práv v čase spracovania
rozdeľovacieho plánu. Zásady pre umiestnenie pozemkov sú záväzné pre všetkých účastníkov a je
povinná ich rešpektovať ako G. O., tak aj navrhovateľka. Uviedol, že vo veci pozemkových úprav sa
prihliada na práva a právom chránené záujmy všetkých dotknutých osôb.

Odporca v 3/ rade vo vyjadrení zo dňa 12.2.2015 v prevažnom rozsahu poukázal na totožné skutočnosti
ako odporca v 1/ rade vo svojom vyjadrení, pričom rovnako navrhol návrh ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietnuť. Poukázal na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie ako aj pasívnej legitimácie
odporcu v 2/ rade, keďže odporca v 2/ rade je združením, ktoré vzniklo na prvom zhromaždení účastníkov
v zmysle § 23 Zákona, pričom predstavenstvo, t.j. odporca v 3/ rade je výkonným orgánom združenia,
ktorý je volené zhromaždením účastníkov. Ani odporca v 2/ rade, ani odporca v 3/ rade nerozhodujú v
správnom konaní, nevykonávajú ani inú rozhodovaciu činnosť v zmysle § 244 O.s.p., t.j. nie sú správnym
orgánom.

Uviedol, že odporca v 3/ rade na zasadnutí dňa 11.12.2014 prerokoval námietky vznesené účastníčkou,
G. O.. Zároveň bolo konštatované, že vzhľadom na poslednú aktualizáciu registra pôvodného stavu
vykonanú dňa 23.5.2014 sa za účastníčku konania považuje iba G. O., keďže k uvedenému dňu
navrhovateľka nebola vlastníčkou nehnuteľností, t.j. nie je považovaná za účastníčku konania a na jej
námietky sa tak nemôže prihliadať. Tento postup je v súlade s § 6 ods. 4 Zákona. Projekt pozemkových
úprav X. je vypracovaný v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami Zákona o pozemkových
úpravách, súvisiacimi právnymi predpismi, ako aj internými predpismi upravujúcimi projektovanie
pozemkových úprav. Boli dodržané schválené všeobecné zásady funkčného usporiadania územia a tiež
platné zásady pre umiestnenie nových pozemkov.

Postup navrhovateľky, jej nároky v rámci konania o pozemkových úpravách a samotná skutočnosť, že
navrhovateľka nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam dotknutým pozemkovými úpravami, nezakladá
navrhovateľke právo obmedzovať iných vlastníkov pri výkone ich práv nerešpektovaním dohodnutých
zásad na umiestňovanie nových pozemkov. Výklad § 13 ods. 4 Zákona o účasti účastníkov konania na
prerokovaní námietok iných účastníkov konania navrhovateľkou je účelový a nesprávny.

Odporca v 3/ rade uviedol, že návrh na opätovné prejednanie námietok G. O. je neopodstatnený, keďže
tieto námietky boli riadne prerokované s touto účastníčkou konania a s ňou splnomocneným zástupcom
Ing. M..



Krajský súd postupom podľa § 250v O.s.p. preskúmal dôvodnosť podaného návrhu, pričom dospel k
záveru, že návrhu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného
v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného
zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze
pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Cieľom tejto právnej úpravy je, aby sa osoba, do práv ktorej sa zasiahlo nezákonným postupom
správneho orgánu, mohla pred súdom domáhať účinnej súdnej ochrany. Zákonnými náležitosťami
návrhu je preto tvrdenie, že práva navrhovateľa práva boli porušené nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, resp. iným individuálnym správnym aktom. Takýto nezákonný
zásah ako aj rozsah porušenia práv musí byť navrhovateľom konkretizovaný. Namietaný zásah musí
smerovať priamo proti navrhovateľovi a musí trvať, resp. objektívne hrozí jeho opakovanie. Nepostačuje
len domáhanie sa určenia zo strany súdu, že zásah je nezákonný. Zo strany navrhovateľa musí byť
zároveň špecifikované časové určenie, kedy bol zásah vykonaný, predovšetkým pre potreby posúdenia
plynutia lehoty na podanie takéhoto návrhu.

Podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba napáda
zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov osoby, ktorý nie je rozhodnutím.
Súd nemôže zrušiť takýto zásah orgánu verejnej moci, môže však správnemu orgánu autoritatívne
zakázať, aby v porušovaní práv dotknutého subjektu pokračoval, resp. ak je to možné, aby odstránil
negatívne dôsledky a obnovil stav pred týmto nezákonným zásahom. Cieľom ochrany poskytnutej §
250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, ktorý stále trvá a proti ktorému
sa dotknutá osoba nemá možnosť brániť inými zákonnými prostriedkami. Možnosť dotknutého subjektu
podať návrh a následné súdne konanie je tak zárukou, že vyslovením povinnosti správneho orgánu
nepokračovať v porušovaní práv navrhovateľa sa vytvoria predpoklady na elimináciu nezákonného stavu
spôsobeného protiprávnym konaním resp. nekonaním orgánu verejnej moci.

Nevyhnutným predpokladom pre priznanie súdnej ochrany v prípade tvrdeného nezákonného zásahu,
po splnení podmienky prípustnosti je, že postup orgánov verejnej správy, hoci sa nemal uskutočniť, sa
v rozpore so zákonom uskutočňuje.

Z návrhu vyplýva, že navrhovateľka sa domáha súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správ, ktorý má spočívať v tom, že jej ako podielovej spoluvlastníčke nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obvode realizovaných pozemkových úprav, bolo dňa 11.12.2014 upreté právo
zúčastniť sa prejednania námietok proti projektu pozemkových úprav a rozdeľovaciemu plánu.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona účastníkmi (pozemkových úprav) sú
a) vlastníci pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám okrem vlastníkov pozemkov podľa § 4 ods.
4, ak nejde o osoby uvedené v písmene d),
b) nájomcovia pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám,



c) vlastníci ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku nachádzajúceho sa v obvode
pozemkových úprav,
d) fyzické osoby a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami
dotknuté,
e) investor, ak ide o pozemkové úpravy z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. c), alebo iná fyzická
osoba alebo právnická osoba, v ktorej záujme sa pozemkové úpravy vykonávajú,
f) Slovenský pozemkový fond 5) ( § 34 až 36),
g) správca,
h) obec alebo vyšší územný celok.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona pôvodným pozemkom je pozemok alebo jeho časť, alebo spoluvlastnícky
podiel, s ktorým vstupuje vlastník do konania o pozemkových úpravách a ktorý sa nachádza v obvode
projektu pozemkových úprav. Pre určenie druhu pozemku platí stav evidovaný v katastri nehnuteľností
podľa osobitného predpisu ku dňu povolenia alebo nariadenia pozemkových úprav (§ 8), upresnený
podľa komisionálneho zistenia v rámci upresňovania druhov pozemkov v obvode pozemkových úprav.

Podľa § 6 ods. 4 Zákona ten, kto sa stane vlastníkom pozemku v priebehu konania o pozemkových
úpravách, nemôže namietať výsledky doterajšieho konania.

Podľa § 9 ods. 1 písm. c/ Zákona po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení alebo
nariadení pozemkových úprav okresný úrad začne práce na vyhotovovaní súpisu údajov o pôvodných
nehnuteľnostiach a právnych vzťahov k nim, určení hodnoty pozemkov a trvalých porastov v obvode
projektu pozemkových úprav, vyhotovovaní zoznamu vlastníkov a osôb podľa § 6 ods. 1 písm. d), ktoré
sú obsahom registra pôvodného stavu,

Podľa § 9 ods. 2 Zákona okresný úrad v obvode projektu pozemkových úprav zostaví, zverejní a schváli
register pôvodného stavu, ktorý sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim ku dňu,
ktorý určí okresný úrad; zmeny právnych vzťahov, ku ktorým došlo po schválení registra pôvodného
stavu, okresný úrad vyznačí v registri pôvodného stavu na základe údajov katastra nehnuteľností.

Podľa § 12a Zákona pred schválením projektu pozemkových úprav okresný úrad aktualizuje obvod
pozemkových úprav a register pôvodného stavu tak, aby údaje v registri pôvodného stavu a údaje v
registri nového stavu boli v súlade.

Krajský súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, keďže
tá v konaní nepreukázala splnenie zákonných podmietok v zmysle § 250v ods. 1 O.s.p., t.j. že
navrhovateľka je osobou, ktorej konkrétne práva a právom chránené záujmy boli ukrátené postupom
odporcu, ktorý je orgánom verejnej správy a že dôsledky takéhoto zásahu odporcu trvajú, či hrozí ich
pokračovanie.

Krajský súd v prvom rade uvádza, že námietka odporcov v 1/ až v 3/ rade vo vzťahu k absencii pasívnej
legitimácie odporcov v 2/ a 3/ rade je dôvodná. Odporca v 2/ rade, ani odporca v 3/ rade nie sú orgánom
štátnej správy, ani orgánom záujmovej resp. územnej samosprávy.

V zmysle § 23 Zákona je odporca v 2/ rade právnickou osobou, ktorá vzniká na prvom zhromaždení
účastníkov pozemkových úprav. Najvyšším orgánom združenia účastníkov je zhromaždenie účastníkov
pozemkových úprav. Výkonným orgánom združenia účastníkov je predstavenstvo, ktoré zastupuje
združenie účastníkov v konaní o pozemkových úpravách. Členov predstavenstva volí zhromaždenie
účastníkov.

Zo zákonnej úpravy postavenia odporcu v 2/ rade nijako nevyplýva, aby bol považovaný za správny
orgán, t.j. orgán verejnej správy s rozhodovacou právomocou vo vzťahu k právam a povinnostiam
fyzických osôb a právnických osôb na istom úseku verejnej správy, a to v mene štátu, v rámci zákonom
daných právomocí.

To isté platí o odporcovi v 3/ rade, ktorý je v zmysle § 24 Zákona výkonným orgánom Združenia, odporcu
v 2/ rade, ktorého úlohou je zastupovanie Združenia v konaní o pozemkových úpravách v zákonom
stanovenom rozsahu.



Z uvedeného je zrejmé, že odporcovia v 2/ a 3/ rade nie sú pasívne legitimovanými subjektmi v tomto
konaní.

Súd tiež poukazuje na to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala a primerane nezdôvodnila porušenie
žiadneho konkrétneho zákonného ustanovenia Zákona o pozemkových úpravách odporcami v 1/ až
3/ rade, resp. nešpecifikovala, aké konkrétne práva a právom chránené záujmy mali byť postupom
odporcov porušené. Všeobecné konštatovanie porušenia práv navrhovateľky nepostačujú na to, aby
bola splnená táto zákonná podmienka podania návrhu podľa § 250v ods. 1 O.s.p.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na prejednanie námietok proti rozdeľovaciemu plánu súd
uvádza, že námietky proti rozdeľovaciemu plánu, ktoré boli navrhovateľkou spísané spoločne s G. O. a
takto koncipované boli predložené na prejednanie odporcovi v 2/ rade, boli odporcom v 2/ rade riadne
prejednané, pričom na prejednaní boli prítomní G. O., jej splnomocnený zástupca a tiež právny zástupca
navrhovateľky, JUDr. Kseňák. Tieto tvrdenia ani sama navrhovateľka nenamietala. Z týchto skutočností
teda nevyplýva, aby objektívne došlo k porušeniu práv navrhovateľky.

Splnomocnený právny zástupca fyzickej osoby koná v mene svojho klienta a v jeho záujme. Účasť
právneho zástupcu navrhovateľky na prejednaní námietok tak bezpochyby nemožno považovať za
porušenie práva navrhovateľky byť prítomný na prejednaní námietok. Samotné potvrdenie faktu, že
námietky navrhovateľky boli totožné s námietkami G. O. vylučuje tvrdenie, že námietky navrhovateľky
proti rozdeľovaciemu plánu neboli odporcom v 2/ rade prejednané, resp. že navrhovateľke nebolo
umožnené tieto námietky predložiť na prejednanie.

Z citovaných ustanovení zákona č. 330/1991 Zb. je podľa názoru súdu nesporné, že postup odporcov
bol v súlade s týmto právnym predpisom. Navrhovateľka sa nemôže domáhať viac práv, ako jej priznáva
príslušná právna úprava. Ak sa stala podielovou spoluvlastníčkou až dňa 26.05.2014 a aktualizácia
projektu bola realizovaná dňa 25.05:2014, postavenie účastníčky konania prináleží G. O. a naviac s touto
účastníčkou podala spoločné námietky. Navrhovateľka nepopiera, že tieto námietky prerokované boli.

Je nutné poznamenať, že ani podmienka trvania resp. opakovania protiprávneho zásahu odporcu, resp.
odporcov nebola zo strany navrhovateľky preukázaná. Zo skutočností tvrdených ako navrhovateľkou,
tak aj odporcami v žiadnom smere nevyplýva, že dôsledky tvrdeného zásahu trvajú, resp. že hrozí
opakovanie.

Vychádzajúc z obsahu návrhu v spojení s argumentáciou odporcov v zaslanom vyjadrení a pripojených
listín, krajský súd dospel k záveru, že v konaní nie sú splnené podmienky konania podľa piatej hlavy
piatej časti O.s.p.

Súd dospel k záveru, že odporca v 1/ až 3/ rade vo vzťahu k navrhovateľke a ňou vznesenými námietkami
neporušil žiadne ustanovenia Zákona o pozemkových úpravách s postup týchto subjektov bol v súlade
s príslušnými zákonnými ustanoveniami.

Z uvedených dôvodov súd podľa § 250v ods. 4 O.s.p. návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. Neúspešná navrhovateľka nemá právo na
náhradu trov konania. Odporcom takéto právo zo zákona neprislúcha. Krajský súd preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Senát Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodol jednohlasne, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250v ods. 7 O.s.p.).