Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/176/2018 z 14. 1. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 14. januára 2019, sp. zn. 41CoE/176/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6114211414.2 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/176/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6114211414.2 | 2019-01-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ae70eaa-3dee-4a5a-9232-5bd175f0c3ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6114211414.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/176/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114211414
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6114211414.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate,
s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. O., narodený XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX Z. Z., G. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., so sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 17660/2014, o
vymoženie 354 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 2Er/1674/2014-60 zo dňa 24. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1674/2014-60 zo dňa 24. 04. 2018 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v spojení s intertemporálnym
ustanovením § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku po tom, čo Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č. k. 14CoE/200/2015-51 zo dňa 08.02.2016 zrušil predošlé uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1674/2014-18 zo dňa 23.02.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uznesenia exekučný súd konštatoval, že z predložených listín mal preukázané, že
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy 354 eur s príslušenstvom na
základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 08031/11 zo dňa
11. 11. 2013. Oprávnený si uplatnil pohľadávku z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému
na základe Zmluvy o úvere č. 610400193 zo dňa 16. 07. 2010. Zaplatenie pohľadávky veriteľa z úveru
bolo zabezpečené zmenkou vyplnenou na základe čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Súd právne posúdil Zmluvu o úvere č. 610400193 zo dňa 16. 07. 2010 uzatvorenú medzi veriteľom a
povinným ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákonných ustanovení § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho
zákonníka, nakoľko v tejto zmluve vystupuje veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej
činnosti je aj poskytovanie úverov a povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej alebo
obchodnej činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba (nepodnikateľ) označená menom, priezviskom,
dátumom narodenia a bydliskom, teda ako spotrebiteľ. Následne súd uviedol, že v zmysle ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 je povinnosťou súdu skúmať, či použitie
zmenky nebolo obmedzené, prípadne či v danom prípade nešlo o neprípustnosť zmenky. Exekučný súd
poukázal na zákonné znenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(účinného do 31. 12. 2010 podľa intertemporálneho ustanovenia § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch), podľa ktorého bolo zabezpečenie zmenkou prípustné vo výške maximálne
30% z istiny poskytnutého úveru v čase jej vystavenia, pričom však v konkrétnom prípade bola zmenka
vystavená dňa 23. 04. 2011 ako zabezpečovacia a vyplnená oprávneným dňa 02. 07. 2011 na zmenkovú



sumu 354 eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 318 eur a poplatku 36 eur. Súd potom konštatoval, že
zmenková suma v čase vyplnenia presahovala 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Pokiaľ
sa tak v danom prípade navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na obmedzenie použitia zmenky, exekučný súd preto žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol a v súlade s ustanovením § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v závere odôvodnenia
uznesenia vyslovil, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o zastavení a trovách exekučného
konania.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne
posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval,
alebo ju na daný stav nesprávne aplikoval. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd,
či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský
rozsudok) tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd však
podľa názoru oprávneného nemôže po materiálnej stránke skúmať samotné rozhodcovské konanie,
nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie to, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. Odvolateľ potom namieta, že požiadavka materiálnej stránky exekučného
titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z
exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania. Uvedená požiadavka znamená,
že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na Nález
ÚS SR ÚS 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval
ustanovenie § 45 ods. 2 EP spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu,
ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní a to
hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu
účastníka konania jeho základných práv a to práva na prejednanie veci. Súd v tomto prípade rozhodoval
o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby
mu na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom
ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšom texte odvolania oprávnený namietal, že konajúci súd pri
posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci, keď tvrdil, že nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. K uvedenému odvolateľ poukázal na skutočnosť,
že oprávnený s povinným uzatvárali rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej
listine. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne
zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 tejto zmluvy je následne daná právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi
zmluvnými stranami, pričom rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku.
Oprávnený tak tvrdí, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ v závere odvolania sa ďalej vyjadroval k
tvrdeniam ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom
v súvislosti s ustanovením § 53 odsek 4 písmeno r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Na
základe vyššie popísaného skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia navrhuje oprávnený, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.



4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh
na odklad exekúcie.

8. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených
prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku
použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

12. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v danej veci
rozhodol uznesením č. k. 2Er/1674/2014-18 zo dňa 23.02.2015 a žiadosť súdneho exekútora zamietol
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s ustanoveniami § 52 ods. 1 a 2, §
53 ods.1, § 53 ods. 4 písm. r/ a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd konštatoval, že
medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, ktorej praktickým dôsledkom i
napriek jej formálnemu znenia je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom.
Alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom
konaní neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku a v dôsledku
toho aj za absolútne neplatnú. Keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, v dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a
absencia tejto jeho vlastnosti bola podľa názoru súdu neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu
exekúcie a tým aj dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na jej
vykonanie. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14CoE/200/2015-51 zo dňa 08.02.2016
a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací
súd po oboznámení sa s obsahom Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.07.2010 sa nestotožnil so záverom
prijatým exekučným súdom o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu pre jeho rozpornosť so
spotrebiteľským právom, pretože mal preukázané, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre
exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy,
resp. Všeobecných obchodných podmienok, ale bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne, na
samostatnej listine. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže
už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi aj pri bežnej obozretnosti zrejmé, o aký



konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, respektíve
všeobecných obchodných podmienok, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia
individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu však bola skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je
formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku
konkrétnemu spotrebiteľovi, rozhodcovská zmluva bola uzatvorená ku konkrétnemu číslu zmluvy o
úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne
podpísaná povinnou osobou - spotrebiteľom. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej
zmluvy potom odvolací súd vyslovil, že nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo
individuálne so spotrebiteľom dojednané a celkom zjavne spotrebiteľ mal možnosť osobitne túto zmluvu
neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy bolo taktiež zrejmé, že nevyplývala
v prípade takejto voľby a rozhodnutia spotrebiteľa žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný
spotrebiteľský vzťah. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy navyše vyplývalo vyhlásenie dlžníka, osobitne
zakomponované v závere rozhodcovskej zmluvy, že „s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí. Vyhlasuje,
že bol pred uzatvorením tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej
zmluvy“. Námietku oprávneného, že rozhodcovská zmluva bola v konkrétnom prípade dojednaná
individuálne a spôsobom, ktorý umožňoval jej individuálne odmietnutie zo strany spotrebiteľa, potom
odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. Na tomto skutkovom základe potom právne posúdenie veci
exekučným súdom v odvolaním napadnutom uznesení neobstálo a bolo preto nutné toto uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Avšak súčasne odvolací súd vo svojom
uznesení zdôraznil, že súd je povinný skúmať uplatnený nárok, resp. jeho zákonnosť aj z iných kritérií
a hľadísk, ktoré novelizované znenie ustanovenia § 44 ods. 2, respektíve § 57 ods. 1 písm. l/ a m/
Exekučného poriadku súdu ukladajú.

13. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na zásadnú skutočnosť a to, že z
listinných dôkazov predložených oprávneným vyplýva, že povinný vystavil zmenku dňa 16.07.2010
vzťahujúcu sa k danej zmluve o úvere č. 610400193 zo dňa 16.07.2010 (čomu zodpovedá údaj
obsiahnutý v pravom hornom rohu zmenky) a aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR
08031/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý je exekučným titulom v danej veci vyplýva, že rozhodcovský súd
priznal oprávnenému nárok vyplývajúci z danej zmenky. Odvolací súd preto usmernil exekučný súd v
ďalšom postupe tak, že bude jeho povinnosťou skúmať zákonnosť vedenia danej exekúcie a to v súlade
s ustanoveniami § 243f v spojení s ustanovením § 44 ods. 2, prípadne aj § 57 ods. 1 písm. l/ a m/
Exekučného poriadku v dôsledku novely vnesenej zák. č. 438/2015 Z. z. v znení účinnom od 23.12.2015.

14. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími dôvodmi oprávneného konštatuje, že oprávnený zaslal
súdu formulárové odvolanie, celkom zjavne nereagujúce na konkrétne dôvody konkrétneho súdneho
rozhodnutia, ktorého sa má odvolanie týkať. Pokiaľ oprávnený v odvolaní (opätovne a obsahovo zhodne
s pôvodným svojim odvolaním zo dňa 12.03.2015) namieta právomoc súdu skúmať exekučný titul a jeho
súladnosť so zákonom, odvolací súd odkazuje v tomto bode na obsah svojho predošlého uznesenia č.
k. 14CoE/200/2015-51 zo dňa 08.02.2016, ktorým odvolací súd zrušil predošlé uznesenie exekučného
súdu a v ktorom reagoval dostatočne podrobne aj na tieto námietky oprávneného. Nakoľko sa odvolací
súd týmito odvolacími námietkami oprávneného už raz v odvolacom konaní zaoberal, nie je potrebné
opätovne reagovať a vysporiadavať sa aj v tomto odvolacom konaní s obsahovo úplne totožnými
námietkami, ako boli obsiahnuté aj v prvotnom odvolaní oprávneného voči uzneseniu exekučného súdu
č. k. 2Er/1674/2014-18 zo dňa 23.02.2015.

15. Taktiež pokiaľ oprávnený, ako odvolateľ, smeroval svoju odvolaciu argumentáciu k vyvráteniu
(údajného) záveru súdu o absolútnej neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, k jej individuálnemu
dojednaniu a jej súladnosti s ustanovením § 53 odsek 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a so zákonom č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, opätovne odvolací súd konštatuje, že odvolateľ celkom zjavne
nereaguje na konkrétne odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu, nakoľko odvolacie dôvody
nezodpovedajú odôvodneniu tohto uznesenia.

16. Neobstoja ani argumentačné dôvody spochybňujúce postup súdu s akcentom na údajné
porušenie ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý súdny
proces. Exekučný súd k právnemu záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, ako aj o
neprípustnosti zabezpečenia nároku veriteľa z tejto zmluvy zmenkou dospel na podklade listinných
dôkazov predložených samotným oprávneným a všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
zákonnosti navrhovanej exekúcie sú zrejmé z obsahu listinných dôkazov. Rovnako nemá zákonné ani



skutkové opodstatnenie námietka údajného vylúčenia dvojinštančnosti konania, nakoľko voči uzneseniu
exekučného súdu, ktorý rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 veta posledná Exekučného poriadku) a preskúmanie
vecnej správnosti a zákonnosti rozhodnutia exekučného súdu, ako súdu prvej inštancie, je predmetom
odvolacieho - druhostupňového konania. Vzhľadom na predošlé zrušujúce uznesenie odvolacieho
súdu a v ňom vyslovený záväzný právny názor pre súd prvej inštancie nemožno konštatovať, že by
rozhodnutie exekučného súdu, prípadne odvolacieho súdu, bolo pre oprávneného prekvapivé.

17. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie
postupoval zákonne a plne v súlade s usmernením obsiahnutým v zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu a rozhodol v súlade s vysloveným právnym názorom súdu druhej inštancie.

18. Z predloženého spisu mal odvolací súd preukázaný skutkový stav tak, ako ho konštatoval súd prvej
inštancie. Exekučný súd po právnom kvalifikovaní zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným,
z ktorého právny nárok vymáhaný v danej exekúcii vyvstal, ako spotrebiteľského vzťahu, následne
skúmal zákonnosť exekučného titulu z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva v zmysle novelizovaných
ustanovení Exekučného poriadku. Exekučný súd vyvodil nezákonnosť zabezpečenia nároku veriteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, vyplnenou v rozpore so spotrebiteľským právom v zmysle § 4 ods. 4
zákona č. 258/2001 Z. z., v spojení s prechodným ustanovením § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.

19. Exekučný súd tak vecne správne rozhodol, keď s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, po tom, čo mal preukázané, že v danej veci sa navrhuje
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, následne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za
dôvodné a napadnuté uznesenie okresného súdu s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správne potvrdil.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).