Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/22/2014 z 25. 6. 2014 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2014, sp. zn. 7Sžo/22/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:6013201483.1 Najvyšší súd | 7Sžo/22/2014 | ECLI:SK:NSSR:2014:6013201483.1 | 2014-06-25 | Rozsudok Citované ustanovenia: zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5dfd63a-f648-4c0f-9734-d55e10b5b44a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:6013201483.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/22/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201483
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Závadská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6013201483.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a
členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Márie Usačovovej, v právnej veci žalobcov: 1/ S. K. bytom v I.,
a 2/ Obyvatelia pre Sliač, občianske združenie, so sídlom v Sliači, Letecká č. 2, zastúpených JUDr. Maroš
Uhaľom, advokátom a konateľom Advokátskej kancelárie UHAĽ s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Nám.
SNP č. 6/11, proti žalovanému Okresnému úradu Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako
právnemu nástupcovi Obvodného úradu životného prostredia Zvolen, so sídlom vo Zvolene, Námestie
SNP č. 96/50, o preskúmanie rozhodnutia z 18. júla 2013 č.j. A/2013/00876/Rozh/Mar, vo veci ochrany
životného prostredia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11.
decembra 2013, č. k. 23S/290/2013-39, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. decembra 2013,
č. k. 23S/290/2013-39, p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 170,44 € na účet JUDr.
Maroša Uhaľa, advokáta a konateľa Advokátskej kancelárie UHAĽ s.r.o., so sídlom vo Zvolene, vedený
v T., a.s., pobočka U., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 25413, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. decembra 2013, č. k. 23S/290/2013 - 39, podľa
§ 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil rozhodnutie žalovaného z 18. júla 2013 č.j. A/2013/00876/Rozh/
Mar, ktorý podľa § 7 ods.5 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.
z."), rozhodol, že navrhovaný strategický dokument „Územný plán mesta Sliač - Zmeny a doplnky č.6",
uvedený v predloženom oznámení o strategickom dokumente sa nebude posudzovať podľa zákona č.
24/2006 Z. z..

Súd prvého stupňa zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného podľa zákona
č. 24/2006 Z.z. ako výsledok zisťovacieho konania. Podľa odôvodnenia rozsudku jeho vydaním došlo
reálne k zásahu do právnej sféry žalobcov, pretože ním boli dotknuté ich práva a právom chránené
záujmy, najmä právo brániť základné práva ustanovené v článku 44 Ústavy Slovenskej republiky, a
to v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného, nesplnenia jeho povinností v zmysle § 7 ods. 4
a 5 citovaného zákona, ako aj v dôsledku nesprávneho záveru o vedení zisťovacieho konania a
posudzovania strategického dokumentu podľa § 7 zákona č. 24/ 2006 Z.z. a o vylúčení povinného
posudzovania podľa § 4 ods. 1 zákona č. 24/ 2006 Z.z.. Uviedol, že v súlade s § 6a ods. 1, 2 písm.
a/ a c/ zákona č. 24/ 2006 Z.z. treba považovať žalobcov za zainteresovanú verejnosť pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov. Z uvedeného statusu pre nich vyplýva právo zúčastniť sa prípravy
a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa
§ 6 ods. 6 zákona č. 24/ 2006 Z.z., s ktorým sa žalovaný musí v odôvodnení rozhodnutia podľa §



7 ods. 5 zákona č. 24/ 2006 Z.z. náležite vysporiadať. Podľa názoru krajského súdu boli splnené
zákonom stanovené predpoklady pre povinné posudzovanie vplyvov strategického dokumentu na
životné prostredie v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 24/ 2006 Z.z. .

Krajský súd nepovažoval za správny právny názor žalovaného o vedení zisťovacieho konania s
poukazom na § 4 ods. 2 písm. c) zákona s odôvodnením, že aj keď ide o zmenu územného plánu,
treba prihliadať na jej obsah a skúmať, v čom táto zmena spočíva. Predmetný strategický dokument
je dokumentom v oblasti územného plánovania, ktorého súčasťou je návrh plánu výstavby rýchlostnej
cesty. Predstavuje teda trasovanie rýchlostnej cesty - jej nové zakreslenie do územného plánu. Rovnako
ako žalobcovia 1/ a 2/, aj súd považoval za právne bezvýznamné, či je jeho zakreslenie riešené v rámci
doplnku územného plánu alebo ako nový územný plán. Na trasovanie rýchlostnej cesty je potrebné
povinné posudzovanie, lebo ide o strategický dokument v oblasti územného plánovania, ktorý tvorí
rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností v prílohe č. 8 (diaľnice a rýchlostné cesty sa
musia posudzovať bez limitu) a má významný vplyv na životné prostredie. Krajský súd ďalej poukázal
na obsah dôvodovej správy k zákonu č. 24/2006 Z.z., z ktorej vyplýva, že posudzovanie strategických
dokumentov z hľadiska vplyvu ich realizácie na životné prostredie je veľmi dôležitým inštitútom, pretože
prijatie strategického dokumentu v značnej miere ovplyvňuje realizáciu konkrétnych činností - napr.
koncepcia rozvoja diaľničnej siete predurčuje jednotlivé stavby diaľnic na niekoľko rokov dopredu.
Posudzovanie strategických dokumentov umožňuje riešiť zásadné problémy, ktoré už nie je možné riešiť
a postihnúť pri posudzovaní stavieb, zariadení a činností.

Krajský súd ďalej uviedol, že Mesto Sliač ako obstarávateľ na svojej webovej stránke zverejnilo
oznámenie o doplnku č. 6 Územného plánu Mesta Sliač s možnosťou proti nemu namietať a zasielať
pripomienky v termíne do 5. júla 2013 podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa oznámenia na úradnej tabuli bolo možné
namietať a pripomienkovať oznámenie predmetného strategického dokumentu v zmysle zákona č.
24/2006 Z.Z. do 3. júla 2013. Krajský súd zastáva stanovisko, že námietky žalobcu 1/ a petícia petičného
výboru mali byť považované podľa ich obsahu aj za námietky a pripomienky k zverejnenému oznámeniu
strategického dokumentu v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.. Ak obstarávateľ nedoručil tieto listiny
žalovanému a ak ich obsah neposudzoval v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z., žalovaný postupoval
v rozpore s právom na ochranu životného prostredia a s článkom 3 ods. 2 Dohovoru o prístupe k
informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor"), v zmysle ktorého každá strana sa má snažiť
zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k
informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v
záležitostiach životného prostredia. Rovnako je takýto postup v rozpore s článkom 6 ods. 2 Aarhuského
dohovoru aj s článkom 2 Smernice č. 2003/35/ES, z ktorých vyplýva, že žalovaný ako aj obstarávateľ,
mali pomáhať zainteresovanej verejnosti pri uplatňovaní ich práv, na čo žalobcovia 1/ a 2/ poukázali. Aj
podľa názoru súdu prvého stupňa postup žalovaného bol výlučne formalistický. Navyše bolo potrebné
zohľadniť, že v danom prípade obstarávateľom strategického dokumentu je Mesto Sliač, ktoré je zároveň
aj dotknutou obcou. Postup Mesta Sliač pri zverejňovaní strategického dokumentu preto nezodpovedá
článku 2 Smernice č. 2003/35/ES, pretože spôsob informovania verejnosti má byť prostredníctvom
verejných oznámení alebo iných vhodných prostriedkov, pričom Smernica výslovne uvádza elektronické
médiá, preto spôsob oznámenia len na úradnej tabuli, súd považuje za nedostatočný spôsob. Aj keď
§ 6 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. ukladá informovať povinne len na úradnej tabuli a nepovinne aj
iným spôsobom v mieste obvyklým, súd má za to, že takúto právnu úpravu je potrebné vykladať
eurokomformným spôsobom, ktorý zahŕňa v sebe zverejňovanie takéhoto oznámenia aj na internetovej
stránke.

Krajský súd sa stotožnil s tvrdením v žalobe, že postup žalovaného a jeho rozhodnutie vo veci,
nezodpovedá zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ani Aarhuskému dohovoru, pričom
zároveň ním došlo k zásahu do základného práva žalobcov ustanoveného v článku 44 Ústavy Slovenskej
republiky, v dôsledku čoho pre nesprávne právne posúdenie veci napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd úspešným žalobcom 1/ a 2/ podľa § 250k ods. 1 OSP priznal náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia, vrátane DPH v sume 544,70 € a z náhrady za
zaplatený súdny poplatok vo výške 70 €.



Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie. Namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu nie je preskúmateľné v správnom súdnictve, lebo nemá povahu rozhodnutia,
vydaného v správnom konaní. Na zisťovacie konanie sa nevzťahuje správny poriadok a rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní je odborným podkladom pre schválenie strategického dokumentu (§ 2
písm. e/ zákona č. 24/2006 Z.z.). Namietal, že z hľadiska svojej záväznosti má rovnakú povahu ako
záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu (§ 14 zákona č. 24/ 2006 Z.z.), preto sa
naň per analogiam legis vzťahuje § 15 ods. 1 zákona č. 24/ 2006 Z.z.. Toto rozhodnutie nezakladá,
nemení ani neruší žiadne práva či povinnosti konkrétnych subjektov. Môže byť súdom preskúmané, ale
až vtedy, keď dôjde k reálnemu zásahu do právnej sféry žalobcov následným rozhodnutím. Poukázal
na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. augusta 2009, sp. zn. 3 Sžp 6/2008 a
z 28. júna 2012, sp. zn. 8 Sžp/15/2011.

Namietal nesprávny právny názor krajského súdu o aktívnej legitimácii žalobcov. Tvrdil, že aktívna
legitimácia žalobcu podľa ustanovenia § 250 ods. 2 OSP predpokladá, že subjekt, ktorý o preskúmanie
rozhodnutia žiada, bol nositeľom verejného hmotného subjektívneho práva. Vo vzťahu k žalobcovi 1/
bolo treba uvážiť, či rozhodnutie žalovaného bolo spôsobilé zasiahnuť do tohto základného práva.
Ak samotným rozhodnutím, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania ešte nemôže dôjsť k zásahu do
právnej sféry fyzických o právnických osôb, ale k takému zásahu môže dôjsť až následným rozhodnutím,
konštituujúcim práva a povinností fyzickým a právnickým osobám, pre ktorý je podkladom, potom je
zrejmé, že ani žalobcovi 1/ aktívna procesná legitimácia nesvedčí, lebo táto je daná len tomu, u koho
je mysliteľné, aby bol dotknutý no svojich hmotných právach. Žalobca 2/ podľa názoru žalovaného nie je
nositeľom práva na priaznivé životné prostredie, lebo je právnickou osobou, ktorej toto právo pojmovo
neprislúcha. Navyše žalobca 2/ v čase vydania rozhodnutia vôbec neexistoval. Žalovaný súčasne
podotkol, že podľa jeho názoru aktívnu legitimáciu žalobcom 1/ a 2/ nezakladá ani právo Európskej únie.
Územný plán je strategickým dokumentom, nie navrhovanou činnosťou. Na strategické dokumenty sa
vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/42/ES o posudzovaní vplyvov niektorých
plánov a programov na životné prostredie (tzv. smernica SEA), resp. smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2003/35/ES, ktorou so zabezpečuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov
týkajúcich so životného prostredia a ktorou sa mení a dopĺňa s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k
spravodlivosti. Tieto smernice pritom ustanovenie podobné čl. 10a smernice EIA o možnostiach iniciácie
súdneho prieskumu zo strany občianskych združení neobsahujú. Právo žalobcov na prístup k súdu v
tomto type konania nemožno vyvodiť ani z tzv. Aarhuského dohovoru.

Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, pretože záver súdu o porušení
práva na životné prostredie žalovaným v súvislosti s informovaním verejnosti a nezohľadnením listín
žalovaných nie je správny. Začatie zisťovacieho konania v danej veci bolo v súlade so zákonom o
posudzovaní. Pri rozhodovaní o tom, či sa predmetný strategický dokument bude posudzovať podľa
zákona č. 24/2006 Z.z. vychádzal dôsledne z hľadísk ustanovených v § 7 ods. 4 cit. zákona.
Oznámenie o vypracovaní strategického dokumentu bolo zverejňované spôsobom, ktorý je súladný
s cit. zákonom a súčasne vyhovuje účelu a požiadavkám na informovanie verejnosti vyplývajúcim z
ustanovení Aarhuského dohovoru a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES, ktorou
sa zabezpečuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného
prostredia a ktorou so mení a dopĺňa s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti.
Oznámenie preukázateľne zverejnil na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky a súčasne vyzval obstarávateľa na zverejnenie oznámenia zákonom predpísaným spôsobom.
Plnenie týchto povinností zo strany žalovaného hodnotí súd jednostranne len s ohľadom na spôsob,
akým oznámenie zverejnilo Mesto Sliač, teda subjekt odlišný od žalovaného ako príslušného orgánu.
Verejnosť tak mala možnosť dozvedieť sa o začatom zisťovacom konaní nielen cestou oznámenia na
úradnej tabuli Mesta Sliač, ktorý spôsob považuje súd za nedostatočný, ale aj prostredníctvom internetu,
teda spôsobom umožňujúcim komukoľvek jednoducho vyhľadávať informácie.

Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že konanie o žalobe žalobcov o
preskúmanie zákonností rozhodnutia žalovaného z 18. júla 2013, č. A/2013/00876/Rozh/ Mar zastavil,
alebo aby v celom rozsahu rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť, lebo správne vyhodnotil, že konaním žalovaného boli porušené práva žalobcov 1/,2/,
vyplývajúce z čl. 44 a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Odvolanie žalovaného označili za účelové, nedôvodné
a bezpredmetné. Uviedli, že rozhodnutie žalovaného síce nemá tzv. konštitutívne účinky, ale napriek



tomu zasiahlo do ich práv, a to práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy SR, práva na
inú ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR a práva účasti zainteresovanej verejnosti na posudzovaní vplyvu
na životné prostredie vyplývajúcu zo smerníc ES/EU a Aarhuského dohovoru. Pokladajú sa preto za
verejnosť, zainteresovanú na ochrane životného prostredia. Poukázali aj na poučenie, obsiahnuté v
preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, podľa ktorého je rozhodnutie preskúmateľné súdom. Podľa
názoru žalobcov 1/ a 2/ preskúmavané rozhodnutie nie je rozhodnutím vymenovaným v § 248 OSP,
spĺňa podmienky podľa § 244 ods. 3 a § 247 ods. 1 a 3 OSP a je preto preskúmateľné súdom. Žalobcovia
1/ a 2/ ďalej uviedli, že konaním žalovaného v zisťovacom konaní im bolo obmedzené bránenie práva
na priaznivé životné prostredie, keď samotný žalovaný nedostatočne skúmal účasť zainteresovanej
verejnosti a ani pritom nevynaložil, s ohľadom na vážnosť zásahu do životného prostredia, úsilie na
zabezpečenie jej účasti. V rozpore so zákonom nevykonal povinné posudzovanie, ale vykonal len
zisťovacie konanie, v ktorom následne odmietol strategický dokument povinne posudzovať.

Žalobcovia 1/ a 2/ k označenej judikatúre najvyššieho súdu uviedli, že v spornej veci ju nemožno použiť,
lebo jej predmetom bolo preskúmanie záverečného stanoviska, ktoré vydal správny orgán na základe
povinného posudzovania. V tomto konaní bolo predmetom konania rozhodnutie, ktorým správny orgán
zamietol vykonanie povinného posudzovania vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie, a
teda malo byť vydané záverečné stanovisko. Pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu žalobcovia 1/,
2/ poukázali na článok 9 Dohovoru, ktorý priznal špecifické postavenie združeniam osôb, ktorých cieľom
je chrániť životné prostredie. Hlavným dôvodom založenia občianskeho združenia ako pokračovateľa
petičného výboru bolo práve zlepšenie procesného postavenia žalobcu 2/ v zastupovaní obyvateľov,
podpísaných na petícii, lebo má bezpochyby právnu legitimáciu a môže tak byť účastníkom súdneho
konania. V rámci podmienok a účelu Aarhuského dohovoru a smernice 2003/35/ES je neprípustné,
aby bola zainteresovaná verejnosť akokoľvek obmedzovaná pri uplatňovaní svojich práv v konaní,
týkajúcom sa životného prostredia. Ďalej trval na svojom právnom názore vyjadrenom v žalobe, že
strategický plán predložený Mestom Sliač musí byť podľa prílohy č. 8, tabuľka č. 13, časť A zákona č.
24/2006 Z.z. povinne posudzovaný, lebo jeho súčasťou je návrh plánu výstavby rýchlostnej cesty R2
Zvolen západ - Zvolen východ. Tiež namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil význam očakávaných
vplyvov na životné prostredie, keď bližšie neskúmal možný vplyv výstavby rýchlostnej cesty na prírodné
liečivé pramene v I. a II. ochrannom pásme v okolí mesta Sliač a Kováčová. Vyslovil názor, že
zverejnenie listu žalovaného, v ktorom oznámil kam je potrebné predkladať pripomienky a návrhy
ohľadne posudzovania strategického dokumentu, bolo nedostatočné a nespĺňalo náležitosti, ktoré sú
požadované § 6 citovaného zákona. Zverejnenie oznámenia o vypracovaní strategického dokumentu
na webovom sídle príslušného ministerstva bolo v danej veci nedostatočné. Obyvatelia mesta Sliač
neboli vôbec oboznámení s tým, že by sa konalo nejaké posudzovanie strategického dokumentu na ich
území. Ak by boli dostatočne informovaní elektronickým spôsobom na internetovej stránke mesta o tom,
že sa vykonáva zisťovacie konanie a bližšie informácie je možné nájsť na webovej stránke ministerstva,
až takéto oznámenie by bolo možné posúdiť ako dostatočné, v súlade s vyššie uvedenými právnymi
predpismi. Krajský súd zobral do úvahy potrebu zvýšenej ochrany životného prostredia s ohľadom na
jeho rekreačný a rehabilitačný charakter, potrebu zabezpečenia zvýšenej ochrany prírodných liečivých
prameňov ako dôvod hodný osobitného zreteľa.

Žalobcovia 1/ 2/ ďalej poukázali na zmenu v § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 24/2006 Z.z., (zákonom č.
448/2012 Z. z.), podľa ktorej s účinnosťou od 1. januára 2013 zisťovacie konanie malo prebehnúť aj keď
išlo o malú zmenu strategického dokumentu na rozdiel od predchádzajúceho znenia, ktoré vyžadovalo
zásadné zmeny strategického dokumentu uvedeného v prílohe č. 1. Podľa názoru žalobcov 1/ a 2/
žalovaný rozhodol na základe neúčinného právneho predpisu. Žiadal, aby odvolací súd, vychádzajúc
zo zásady úniovej lojality podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ, vykladal malú zmenu strategického dokumentu
podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z. v čo najväčšej možnej miere s cieľom a účelom smernice
2001/42/ES tak, že strategický dokument Územný plán Mesta Sliač - zmeny a doplnky č. 6, nie je
menšou modifikáciou plánov a programov podľa čl. 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady
z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, a teda ani
malou zmenou strategického dokumentu podľa § 4 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. Žiadali, aby
odvolací súd rozsudok krajského súdu z 11. decembra 2013, č. k. 23S/290/2013-39 potvrdil, ako vecne
správny a súčasne žiadali náhradu trov odvolacieho konania. Tiež navrhli konanie prerušiť a Súdnemu
dvoru Európskej únie predložiť predbežnú otázku o výklade čl. 3 ods. 3 smernice 2001/42/E, ktorá sa
týka pojmu „menšie modifikácie plánov a programov".



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

Podľa článku 44 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na priaznivé životné prostredie,
každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo, nikto nesmie nad
mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne
pamiatky.

Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o
životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich
živočíchov.

Podľa článku 2 bod 5 Aarhuského dohovoru "zainteresovaná verejnosť" znamená verejnosť, ktorá je
alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa
o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu
životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa
o rozhodovací proces.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 248 OSP súdy nepreskúmavajú

a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia
konania,

b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického
stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým
osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,

d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z.. účelom zákona je najmä

a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii
environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na
podporu trvalo udržateľného rozvoja,

b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti na životné prostredie,



c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,

d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,

e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z. strategický dokument je návrh politiky, rozvojovej koncepcie,
plánu a programu vrátane strategických dokumentov, spolufinancovaných Európskou úniou, ako aj ich
zmeny, ktoré sú predmetom prípravy a schvaľovania na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo
ktoré sú pripravované na schválenie prostredníctvom parlamentného alebo vládneho postupu a ktoré
vyžadujú predpisy, ktoré by mohli mať vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na chránené územia
chránené podľa osobitných predpisov okrem materiálov legislatívnej povahy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov
je strategický dokument pripravovaný pre oblasť poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva, priemyslu,
energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva, telekomunikácií, cestovného
ruchu, územného plánovania alebo využívania územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia,
ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré majú pravdepodobne významný
vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností
uvedených v prílohe č. 8 okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na
miestnej úrovni.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je
aj strategický dokument vrátane jeho zmeny, ktorý podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany
prírody a krajiny má samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou pravdepodobne
významný vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené
vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy chránených území").

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská
k oznámeniu príslušnému orgánu do 15 dní od doručenia oznámenia. Verejnosť môže doručiť svoje
písomné stanovisko k oznámeniu príslušnému orgánu do 15 dní odo dňa, keď bolo oznámenie
zverejnené podľa odseku 5.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. ak ide o strategické dokumenty uvedené v § 4 ods. 2 a 3,
vykoná príslušný orgán na základe oznámenia predloženého obstarávateľom zisťovacie konanie, či sa
strategický dokument bude posudzovať podľa tohto zákona. Pre náležitosti oznámenia v zisťovacom
konaní platí § 5 ods. 5 až 7 (ods. 2). Na zisťovacie konanie sa vzťahujú obdobne § 5 ods. 1 a 2 a §
6 (ods. 3).

Podľa § 7 ods. 4 a 5 zákona č. 24/2006 Z.z., ak ide o rozhodovanie, či sa návrh strategického dokumentu
bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na

a) kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 3,

b) význam očakávaných vplyvov na životné prostredie,

c) stanoviská podľa § 6 ods. 6,

d) výsledky konzultácií vykonaných podľa § 63.

Príslušný orgán rozhodne do 15 dní od uplynutia lehôt podľa § 6 ods. 6 o tom, či sa strategický
dokument bude posudzovať podľa tohto zákona. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán
sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými podľa § 6 ods. 6.

Zo spisov vyplýva, že úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného z 18. júla
2013, č.j. A/2013/00876/Rozh/Mar, ktorý ako príslušný správny orgán v zisťovacom konaní rozhodol,



že strategický dokument s názvom „Územný plán mesta Sliač - Zmeny a doplnky č. 6", predložený
obstarávateľom Mesto Sliač sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku podrobne
zaoberal námietkami žalobcov 1/ a 2/, uvedenými v žalobe, ktorými žalobcovia 1/ a 2/ namietali
nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj námietkami žalovaného, ktoré uviedol
vo vyjadrení k žalobe. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa sa stotožňuje v
celom rozsahu a na zdôraznenie správnosti v zmysle § 219 ods. 2 OSP dopĺňa nasledovné:

Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol poučenie, podľa ktorého možno toto rozhodnutie
preskúmať súdom podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmavaniu zásadne podliehajú všetky
rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo
právnických osôb. Zásada tzv. generálnej klauzuly vyplýva z čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a
slobôd a z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Negatívny výpočet rozhodnutí, uvedený v § 248
OSP ktoré nepodliehajú súdnemu preskúmaniu, má v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
charakter výnimiek a nesmie byť zásadne rozširovaný.

Z § 248 OSP vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vydané podľa zákona č. 24/2006
Z.z. nie je vymenované medzi rozhodnutiami, ktoré súdy nepreskúmavajú, preto poučenie žalovaného v
tomto rozhodnutí zodpovedá zákonu. Aj z neho vyplýva, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že práva
žalobcov 1/ a 2/ na priaznivé životné prostredie budú alebo môžu byť preskúmavaným rozhodnutím
dotknuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu nepokladal za dôvodnú námietku žalovaného
o neprípustnosti žaloby o preskúmanie predmetného rozhodnutia súdom.

Strategickým dokumentom, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania, obstarávateľ Mesto Sliač,
vykonal aktualizáciu územnoplánovacej dokumentácie mesta Sliač v šestnástich prípadoch zmien,
označených ako „Lokality" č.1 až č. 16. Žalobcovia 1/ a 2/ namietali nezákonnosť rozhodnutia,
ktorá sa týka nezohľadnenia vplyvu na životné prostredie zmeny označenej ako „Lokalita č. 9 -
Dopravná infraštruktúra - rezervná plocha pre alternatívnu trasu R2 - zosúladenie s nadradenou
územnoplánovacou dokumentáciou. Zmeny a doplnky č. 6 riešia predmetnú trasu len ako výhľadovú
rezervu územia, nakoľko v súčasnosti stále prebieha prieskum z hľadiska výberu trasy s najnižším
dopadom na životné prostredie".

Dostatočne bolo preukázané, že rezervná plocha pre alternatívnu trasu rýchlostnej cesty R2 Zvolen
západ - Zvolen východ sa nachádza v ochrannom pásme prírodných liečivých zdrojov v Sliači a
v Kováčovej (vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 551/2005 Z.Z. ktorou sa
vyhlasujú ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov v Sliači a v Kováčovej podľa § 65 ods. 14 zákona
č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov). Podľa názoru odvolacieho
súdu každý zásah do tohto ochranného pásma má za následok, že tento zásah bude mať významný
vplyv na životné prostredie a nemožno ho považovať za malú zmenu.

Z článku 44 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva každému povinnosť, aby chránil a zveľaďoval životné
prostredie. Žalobca 1/ preto ako fyzická osoba a žalobca 2/ ako občianske združenie fyzických
osôb majú nad akúkoľvek pochybnosť status zainteresovanej verejnosti podľa § 6a ods. 1 zákona
č. 24/2006 Z.z., ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov
pred ich schválením. Z neho následne vzniká povinnosť žalovaného v rámci posudzovania vplyvov
strategických dokumentov na životné prostredie aj v rámci zisťovacieho konania zobrať do úvahy
a vyhodnotiť pripomienky zainteresovanej verejnosti, ktorá by mohla byť ovplyvnená uvedeným
zisťovacím rozhodovacím procesom žalovaného (článok 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru).

Rozhodnutie, ktoré žalovaný vydal v zisťovacom konaní podľa § 7 zákona č. 24/2006 Z.z. sa dotýka
žalobcov ako zainteresovanej verejnosti, lebo prijatie strategického dokumentu má vplyv na návrh
politiky, rozvojovej koncepcie, plánu a programu vrátane strategických dokumentov pôsobiacich na
životné prostredie.



Odvolací súd preto sa stotožnil s názorom žalobcov 1/ a 2/ a súdu prvého stupňa, podľa ktorého
rozhodnutie žalovaného zasahuje do základného práva žalobcov založených Ústavou Slovenskej
republiky, a preto musia mať zabezpečené procesné práva v súvislosti s opravným prostriedkom
proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktorý sa týka zásahu s pravdepodobným vplyvom na životné
prostredie a prírodné liečivé pramene. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia aj v súlade
s Aarhuským dohovorom majú aktívnu legitimáciu podať v súdnom konaní žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia, podľa ktorého sa strategický dokument nebude posudzovať podľa zákona č.
24/2006 Z.z.. Z uvedeného dôvodu je námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov
neoprávnená.

Žalovaný svoje rozhodnutie o neposudzovaní strategického dokumentu „územný plán mesta Sliač -
Zmeny a doplnky č. 6" podľa zákona č. 24/2006 Z.z (v časti „zhrnutie") odôvodnil tým, že: „Obvodný
úrad životného prostredia Zvolen pri svojom rozhodovaní postupoval podľa § 7 ods. 4 zákona č.
24/2006 Z.z., prihliadol na kritéria pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 3 zákona, pričom zvážil
súhrn všetkých skutočností a ďalšie informácie obsiahnuté v oznámení, s prihliadnutím na význam
očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva ako na stanoviská dotknutých
orgánov a rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zo stanoviska žiadneho zo
zainteresovaných subjektov nevyplynulo, že je predpoklad očakávaných vplyvov na životné prostredie
takého významu, aby vniesli požiadavku na ďalšie posudzovanie strategického dokumentu. OÚŽP
Zvolen sa pri svojom rozhodovaní zaoberal pripomienkami uvedenými v stanoviskách zainteresovaných
orgánov a akceptoval opodstatnené pripomienky a požiadavky. Verejnosť sa v priebehu zisťovacieho
konania k zverejnenému oznámeniu nevyjadrila."

Najvyšší súd Slovenskej republiky z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zistil, že žalovaný svoje
rozhodnutie vyvodil len zo stanovísk dotknutých orgánov podľa § 6 ods. 6 v zmysle § 7 zákona č.
24/2006 Z.z.. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nemožno zistiť, či a ako žalovaný prihliadol na význam
očakávaných vplyvov na životné prostredie (§ 7 ods. 4 písm. b/), a ani sa nezaoberal inými kritériami
pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 3, čo odvolací súd pokladá za nedostatok dôvodov.

Vychádzajúc z účelu zákona č. 24/2006 Z.z. podľa názoru odvolacieho súdu strategický dokument,
ktorého súčasťou je návrh plánu výstavby rýchlostnej cesty (Lokalita č. 9) je daný predpoklad, že
môže mať priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie, vrátane vplyvu na zdravie, flóru, faunu,
biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo
a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi. Napokon z prílohy č. 8 tabuľky 13 citovaného zákona
vyplýva, že diaľnice a rýchlostné cesty sa musia posudzovať bez limitu.

Odvolací súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného nezodpovedá zákonu.
Vzhľadom na správny právny záver súdu prvého stupňa vyslovený v preskúmavanom rozsudku,
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 219 OSP potvrdil.

V prejednávanej veci žalobcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, preto majú právo na náhradu
trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol žalobca 2/ zastúpený advokátom, ktorému patrí
odmena za jeden úkon právnej pomoci, podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného (3. marca 2014)
vo výške 1/6 výpočtového základu v sume 134 € (§ 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a paušálna
náhrada výdavkov vo výške 1/100 výpočtového základu v sume 8,04 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), spolu
142,04 €. Advokát je platiteľom DPH zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej
hodnoty (20 %) v sume 28,4 €, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu (§ 18 ods. 3
cit. vyhlášky). Spolu náhrada trov v odvolacom konaní činí 170,44 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok