Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoE/44/2014 z 20. 8. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 20. augusta 2014, sp. zn. 7CoE/44/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8707206745.1 Krajský súd Prešov | 7CoE/44/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8707206745.1 | 2014-08-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OSP, EP, ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/733744fb-0586-41e3-b8ca-f947e6a9b078 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8707206745.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/44/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707206745
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8707206745.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
na ul. Pribinovej č. 25, proti povinnej L. V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Q., na ul. R. č. XX, o
vymoženie sumy 762,79 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad
č.k. 15Er/260/2007-22 zo dňa 09.09.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie proti povinnej v časti vymoženia
úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 752,84 Eur od 28.12.2006 do zaplatenia v časti prevyšujúcej
úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, že účastníci exekučného konania uzavreli dňa
22.06.2006 zmluvu o úvere. V bode 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou
predmetnej úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz,
zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do jeho uhradenia.

Súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie v časti vymáhaného úroku z omeškania vo výške
0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do jeho
uhradenia z dôvodu, že dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne
predstavujú hrubý nepomer a teda rozpor s dobrými mravmi. Zo samotnej úverovej istiny a výšky úroku z
omeškania pri ročnom omeškaní vyplýva neproporcionálnosť úrokov z omeškania. Súd dospel k záveru,
že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v konaní, zaväzuje povinného ako účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, zásadám poctivého obchodného
styku a taktiež je v hrubom rozpore s ustanoveniami tých právnych predpisov (vnútroštátnych či
európskych), ktoré upravujú postavenie a správanie sa dodávateľa voči spotrebiteľovi pri výkone svojej
podnikateľskej činnosti.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že v
obchodnozáväzkových vzťahoch nie je možné obmedzovať výšku úrokových sadzieb. Mal za to,
že dohodnuté úroky z omeškania nie sú neprimerané a neodporujú poctivému obchodnému styku.
Uviedol, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti
vyplývajúcej mu z dohodnutej zmluvy. Navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť.



Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Vo vzťahu k posúdeniu základného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, odvolací súd uvádza, že
medzi účastníkmi konania ide o typicky spotrebiteľský vzťah. Oprávnený má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a vystupuje teda v pozícii veriteľa/dodávateľa. Povinná je fyzická osoba, ktorej bol
úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania či podnikania.

Pred 01.01.2008 zákonodarca zahrnul do definície spotrebiteľskej zmluvy aj zmluvy podľa Obchodného
zákonníka. Aj pred týmto dátumom sa za spotrebiteľské zmluvy považovali zmluvy uzavreté podľa
Obchodného zákonníka (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ,,Spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“).

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne prihliadal na zákonné ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, SR 2114/07 zo dňa 27.03.2007, ktorým
rozhodcovský súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 762,79 Eur (22.980,- Sk) spolu s 0,25 %



denným úrokom z omeškania zo sumy 752,83 Eur (22.680,-Sk) od 28.12.2006 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania v sume 216,05 Eur (6.509,- Sk) do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je úrok z omeškania vo
výške 0,25 % denne t.j. 91,25 % ročne v rozpore s dobrými mravmi. Pod pojmom dobré mravy pritom
rozumieme určité pravidlá morálneho charakteru, ktoré za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu
právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom.

Úrok z omeškania v takejto výške je navyše v rozpore so zákonom, pretože výška zákonného úroku z
omeškania je v zmysle ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného
v čase požadovaného úroku z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania (k 28.12.2006) s plnením peňažného dlhu, teda ide o 9,50
%- ný zákonný úrok. Dohodnutý ročný 91,25 %- ný úrok z omeškania predstavuje viac ako 9 -násobok
zákonného úroku.

Ak rozhodcovský súd priznal úrok z omeškania v tak neprimeranom rozsahu, rozhodol o plnení
odporujúcom dobrým mravom.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie ako
vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd nemohol preskúmať vec nad rámec vyplývajúci z napadnutého uznesenia. Súdny dvor v
uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že „vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj
bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného
poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom
6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel (rozsudky Pannon GSM, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, bod
53)“.

Odvolací súd zdôrazňuje, aby sa súd prvého stupňa náležite zaoberal obsahom zmluvy v spojení
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (v spise na č. l. 20) aj z hľadiska posúdenia
platnosti dojednania rozhodcovskej doložky, jej písomnej formy v súlade s ust. § 3 a nasl. Zákona o
rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo
dňa 30. 11. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.