Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoE/17/2012 z 12. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 12. februára 2013, sp. zn. 9CoE/17/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012899131.1 Krajský súd Košice | 9CoE/17/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7012899131.1 | 2013-02-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe5ca8e7-528e-4ddf-a404-8be66f6f88c9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012899131.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoE/17/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012899131
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012899131.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: X.Á. K. P., R..F.., F. F. X. V., U. XX, IČO: XX XXX
XXX, proti povinnému: U. M., O.. X.X.XXXX, bytom v Č. G. XXX, D. E., pre vymoženie 4 145,-Sk (137,59
€) s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom L.. P. B. pod sp. zn. Ex 65/2006, o odvolaní
súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 25.novembra 2011, č.k. 9Er/15/2006-10
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „exekučný súd“ alebo aj len „súd“) napadnutým uznesením exekúciu
zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“
alebo len „EP“). S odôvodnením, že exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, keď v zmysle § 203 ods. 2 EP trovy exekúcie znáša oprávnený, v spojení s
vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) oprávneného zaviazal nahradiť poverenému
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 85,83 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Ide o tieto
trovy exekúcie: 1/ odmena za 2 hodiny účelne vynaložené na exekúciu v zmysle § 14 ods. 1 písm.
a), ods. 2 vyhlášky (spísanie správy pre oprávneného, spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty
a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie) v sume 2 x 6,64 €, 2/ paušálna suma za 14 úkonov
exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a), g), h) a j) vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, 2 zisťovania bydliska povinného, 7 zisťovaní platiteľa mzdy povinného a 4 zisťovania majetku
povinného) po 3,32 €, spolu v sume 46,48 € a 3/ náhrada hotových výdavkov (poštovné a cestovné
náhrady) v sume 14,12 €; odmena a paušálna suma pod bodmi 1/ a 2/ zvýšené o 20 % DPH v sume
11,95 €.

Proti výroku o trovách exekúcie exekútor podal včas odvolanie. Namieta nesprávny postup súdu pri
priznaní DPH, keď o DPH mu zvýšil len odmenu, nie však aj náhradu hotových výdavkov. Aj keď v zmysle
zákonného textu (§ 196 EP) o DPH sa zvyšuje len odmena, súd je podľa neho povinný zohľadniť zmysel
a účel náhrady trov konania a použiť taký výklad zákona, ktorý neobmedzuje ani nepostihuje účastníka
konania na jeho právach. Poukázal na novelu Exekučného poriadku vykonanú zákonom č. 348/2011 Z.
z., ktorá upravila znenie § 196 EP tak, že ak je exekútor platiteľom DPH, o DPH sa zvyšuje už nielen
odmena exekútora, ale aj náhrady určené podľa EP. Navrhuje preto uznesenie v napadnutom výroku
zmeniť a priznať mu náhradu trov exekúcie v sume 88,66 €.



Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu súhlasila s napadnutým uznesením exekučného súdu, povinný sa
k odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca súdu prvého stupňa odvolaniu
nevyhovel, a preto postupujúc v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu
súdu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 201 a
204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.

Odvolanie smeruje len proti výroku o trovách exekúcie, preto v zmysle § 206 ods. 1 a 3 O.s.p.
právoplatnosť výroku o zastavení exekúcie nie je odvolaním dotknutá a z tohto dôvodu tento právoplatný
výrok v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 EP určujú zásadu, že odmenu exekútora, náhradu jeho hotových
výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie (§ 203 EP).

Ustanovenie § 203 EP teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť vyššie citovanú zásadu
a povinnosť nahradiť (uhradiť) trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Súd oprávnenému môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 a 2 EP iba v prípade splnenia zákonných
predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná
súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Obdobne sa vyslovil Najvyšší súd Slovenskej
republiky napr. aj vo veciach sp. zn. 2 M Cdo/19/2011, 2 M Cdo/10/2011, 5 M Cdo/16/2011 a ďalšie, keď
zaujal názor, že pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 EP),
trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil. Aj občianskoprávne
kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 13.decembra 2011 schválilo
na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí rozhodnutie sp. zn. 7 M Cdo/5/2011 z 30.mája 2011 s
rovnakým právnym záverom.

Znamená to, že pokiaľ v posudzovanej veci exekučný súd o trovách exekúcie zastavenej z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie [§ 57 ods. 1 písm. h) EP], rozhodol v zmysle
§ 203 EP tak, že povinnosť uhradiť trovy exekúcie uložil oprávnenej, v zmysle vyššie uvedeného na
daný prípad správne aplikoval citované zákonné ustanovenie o trovách exekúcie a vec správne právne
posúdil.

Výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob
ich určenia sa ustanovuje už citovanou vyhláškou (vyhláška MS SR č. 288/1995 Z. z.)., preto odvolací
súd bez ohľadu na odvolacie dôvody je povinný preskúmať, či náhrada trov exekúcie bola priznaná
opodstatnene a v správnej výške.

Keďže v posudzovanom prípade ide o exekučné konanie začaté do 30. apríla 2008, v zmysle § 27a
vyhlášky patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov, t.j. podľa vyhlášky v znení účinnom do
30.4.2008 (ďalej len „vyhláška v uvedenom znení“).

V zmysle § 14 ods. 1 a 3 vyhlášky v uvedenom znení, ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, pričom paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk.



Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na účely odmeňovania súdneho exekútora je potrebné
rozlišovať úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou (taxatívne určené úkony v
§ 15 ods. 1 vyhlášky v uvedenom znení) a ostatné úkony, ktoré sú odmeňované tzv. časovou odmenou
podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pričom je vylúčená kumulácia týchto dvoch druhov
odmien.

Odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v uvedenom znení (tzv. časovú odmenu)
možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu. Ide o čas strávený exekútorom a
jeho zamestnancami predovšetkým pri vykonaní úkonov exekučnej činnosti upravených Exekučným
poriadkom za predpokladu, že tieto sú účelne uskutočnené na vymáhanie nároku. Je právom
súdu posúdiť, či činnosť uvádzaná exekútorom v špecifikácii jednotlivých úkonov exekučnej činnosti
zodpovedá konkrétnej exekučnej veci, a to tak v súvislosti s rozsahom vymáhaného nároku ako aj v
súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie.

V posudzovanej exekučnej veci ani jeden z úkonov exekútorom uvádzaných v časovej špecifikácii
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, za ktoré účtoval tzv. hodinovú odmenu (spísanie správy pre
oprávneného, spísanie záznamu o vykonaní služobnej cesty a spracovanie návrhu na zastavenie
exekúcie) nevedie k vymoženiu pohľadávky, a preto čas vynaložený na vykonanie týchto úkonov nie
je časom účelne vynaloženým na exekúciu. Súdnemu exekútorovi preto za uvedené úkony nepatrí
exekučným súdom priznaná odmena (13,28 €).

Odvolací súd sa stotožnil s priznaním paušálnej odmeny za jednotlivé exekútorom preukázane a účelne
vykonané úkony exekučnej činnosti podľa § 15 písm. a), g), h) a j) vyhlášky v uvedenom znení ako sú
špecifikované vyššie, preto exekútorovi za ne patrí odmena v sume 1 400,- Sk. Patrí mu aj náhrada
hotových výdavkov v exekučným súdom stanovenej sume 425,38 Sk.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v posudzovanej exekučnej veci výšku odmeny exekútora a náhrady
jeho hotových výdavkov určil sumou 1 825,38 Sk (1 400,- Sk + 425,38 Sk), ktorú v zmysle § 196 ods. 1 EP
zvýšil o 20 % DPH na 2 190,45 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom 30,126 je 72,71 €. Odvolací súd
takto dospel k záveru, že správna výška trov exekúcie, ktorá exekútorovi za výkon exekučnej činnosti v
posudzovanej veci patrí, je 72,71 €. Je to suma nižšia, než akú mu z tohto titulu priznal exekučný súd
napadnutým rozhodnutím (85,83 €), ale keďže oprávnený odvolanie nepodal, odvolací súd v zmysle
zásady zákazu reformatio in peius nemôže rozhodnúť v neprospech odvolateľa a titulom náhrady trov
exekúcie mu priznať menej, než mu priznal súd prvého stupňa.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu
podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože exekútor v odvolacom
konaní nebol úspešný a procesnej protistrane v odvolacom konaní trovy preukázane nevznikli (§ 224
ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.).

Výsledok hlasovania senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.