Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/34/2018 z 31. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 31. júla 2018, sp. zn. 24Co/34/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2512215197.1 Krajský súd Trnava | 24Co/34/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2512215197.1 | 2018-07-31 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 150 OZ, § 149 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f9e52f1-d6a7-497a-8fe5-0d5581902a04 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2512215197.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/34/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512215197
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2512215197.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: L. E., rod. Z.,
narodená XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, U., proti žalovanému: Z. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. XXX/X, U., právne zastúpený: Mgr. Martina Masárová, advokátka, so sídlom Záhradná 2/B,
Piešťany, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti výroku
III. rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/372/2012-347 zo dňa 22.9.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a v závislých výrokoch IV., V.,
VI. p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom 1. prikázal z hnuteľných vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovaného 1.) obývaciu stenu,
dĺžka 4m, výroba Poľsko (poškodená), 2.) stolík pod PC s rozmermi 110 cm x 55 cm x 75 cm, 3.)
kuchynskú linku z drevotriesky, 4.) sporák zn. KATKA GAS (poškodený horák), 5.) kuchynský stôl
oválny, 6.) stoličky kuchynské 4 ks (z toho pokazené - 2ks), 7.) komodu 3-zásuvkovú (poľská výroba)
s rozmermi 70 cm x 40 cm x 70 cm, 8.) chladničku s mrazničkou zn. EUROTECH, 9.) mikrovlnku zn.
SAMSUNG, 10.) fritovací hrniec zn. Delonghi, 11.) mixér zn. Krups, 12.) mixér zn. ETA, 13.) mixér
s misou, 14.) mrazničku zn. WHIRPOOL 250l, 15.) obedovú súpravu, 16.) sedaciu súpravu (hnedá
rohová látková 3+2+kreslo), 17.) sklenený stolík obývačkový, 18.) koberec - poškodený, 19.) práčku
zn. WHIRPOOL AWG 653, 20.) zrkadlovú skrinku v kúpeľni, 21.) váľandu s úložným priestorom (z
prednej izby), 22.) detskú stenu, 3m - veľmi poškodená (z prednej izby), 23.) zrkadlo, 24.) stôl drevený
poškodený, 25.) váľandu s úložným priestorom (z druhej izby), 26.) detskú stenu - poľská výroba,
poškodená (z druhej izby), 27.) stôl s rozmermi 150 cm x 74 cm x 75 cm, 28.) skriňu - 3 dielna, 2,3
m, 29.) manželskú posteľ - látková s perinákmi, 30.) karbobrúsku zn. Bosh - poškodená (zhorená),
31.) príklepovú vŕtačku zn. Bosh, 32.) pílu pásovú - v podiele 1/2, 33.) stojanovú vŕtačku, rok výroby
1970 - v podiele 1/2, 34.) zváračku elektrickú - v podiele 1/2, 35.) zváračku CO2 - v podiele 1/2, 36.)
motorovú pílu, 37.) brúsku (kúpená spolu so švagrom za šrotovnú cenu) - 1/2 ceny, 38.) fotoaparát
zn. Nicon, 39.) ventilátor, 40.) vežu zn. AIWA - pokazená, 41.) notebook zn. Compaq - pokazený, 42.)
stolový PC, 43.) multifunkčnú tlačiareň zn. Epson, 44.) vysávač zn. Elektrolux Maximus (poškodený),
45.) televízny prijímač zn. Mascom, 46.) kosačku elektrickú, 47.) elektrický krovinorez (poškodený),
48.) sečkovač (sekačku), všetky hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 1.600,- eur, výrokom II. prikázal
z nehnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva
žalovaného - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. U., obec: U., okres K., ako parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape: - parc. č. 281/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2,



- parc. č. 281/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, - parc. č. 281/7 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 136 m2, - parc. č. 281/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, - parc. č.
281/9 - záhrady o výmere 169 m2, - dom súp. č. XXX stojaci na pozemkoch s parc. č. 281/4 a 281/6,
všetky nehnuteľnosti v podiele 1/1 (v celku) vo všeobecnej hodnote 74.500,- eur, výrokom III. uložil
žalovanému povinnosť za účelom vzájomného finančného vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov zaplatiť žalobkyni celkom sumu 30.800,- eur do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
rozsudku, výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, výrokom V.
priznal štátu nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 50 % a výrokom VI. priznal štátu
nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 50 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 143, § 148 ods. 1, §
149 ods. 1, 3, 4, § 150 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, § 259, čl. 4 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku a vecne potrebou vyporiadania zvoleným spôsobom, keď do BSM patrili
všetky rozsudkom vyporiadané hnuteľné a nehnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že do masy BSM patria hnuteľné veci
a nehnuteľnosti v hodnote ku dňu zániku BSM tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. napadnutého
rozsudku, na čom sa strany sporu zhodli v priebehu konania a zároveň zhodne navrhli, aby všetky
veci z masy BSM boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného. Ďalej mal súd prvej inštancie
preukázané, že strany sporu si počas manželstva kúpili starší dom, zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. U.,
ktorý skoro celý prestavali, vrátane múrov domu. Obsahom svedeckých výpovedí Z. E., ktorá je matkou
žalovaného, ako aj z obsahu jej čestného prehlásenia, žiadosti o odpredaj použitého, opotrebovaného
a neupotrebiteľného materiálu z 28.4.1986 a fotokópiami pokladničných blokov a faktúr týkajúcich
sa úhrady, príp. povinnosti uhradiť cenu stavebného materiálu a stavebných prác v rokoch 1996 a
1997, mal súd prvej inštancie tiež za preukázané, že stavebný materiál, ktorý žalovanému darovala
jeho matka, darovala výlučne jemu, a teda patril do výlučného vlastníctva žalovaného. Pokiaľ ide o
hodnotu stavebného materiálu, ktorý bol použitý na stavbe predmetného domu, súd prvej inštancie
vychádzal z Krycieho listu rozpočtu v EUR, ktorým K. L. z Asociácie stavebných cenárov určil hodnotu
rekonštrukčných prác na predmetnom dome sumou 17.632,36 eur. Keďže obe strany v priebehu konania
vyhlásili, že na dom bolo použitých približne 85 % starého stavebného materiálu, súd prvej inštancie určil,
že hodnota starého materiálu použitého na predmetný dom zodpovedá sume vypočítanej ako 85 % zo
sumy 17.632,36 eur, t. j. 14.987,51 eur. Pri rozhodovaní o výške sumy, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť
žalobkyni titulom vyporiadania BSM súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty nehnuteľností ku dňu
zániku manželstva určenej v doplnení znaleckého posudku znalcom Ing. Reichelom, t. j. zo sumy 74.500
eur, po odpočítaní nákladov vynaložených z výlučného vlastníctva žalovaného vo výške 14.987,51
eur, t. j. zo sumy 59.512,49 eur (teda z hodnoty nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM po odpočítaní
investícií z výlučného vlastníctva žalovaného), a preto žalovaný by mal uhradiť žalobkyni polovicu v
zodpovedajúcej výške 29.756,25 eur v časti týkajúcej sa vyporiadania nehnuteľností patriacich do BSM.
Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni za účelom vzájomného vyrovnania
sumu 30.800 eur, ktorá pozostáva zo sumy zodpovedajúcej 1/2 hodnoty predmetných nehnuteľností
zníženej o hodnotu investícií z výlučného majetku žalovaného, t. j zo sumy 29.756,25 eur, ako aj zo
sumy zodpovedajúcej 1/2 zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí BSM v zodpovedajúcej sume 800 eur,
pričom súd prihliadol aj na sumu stavebného sporenia žalobkyne vo výške 1.800 Sk (59,75 eur), ktorú
investovala do spoločného majetku pri uzavretí manželstva. Súd prvej inštancie taktiež prihliadol na
výslovný návrh žalovaného, ktorým navrhol, že vyplatí žalobkyni sumu 30.800 eur do jedného mesiaca
po právoplatnosti rozsudku. Tento návrh žalovaného je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania,
ako aj so zásadami vyporiadania BSM podľa Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že strany mali v konaní približne rovnaký úspech, a preto žiadnej zo
strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Ďalej súd prvej inštancie priznal štátu nárok na náhradu
výdavkov, ktoré mu vznikli vyplatením časti znalečného za znalecké dokazovanie, pričom tento nárok
priznal štátu vo vzťahu k obom stranám sporu v rozsahu 50 %, ktoré mali vo veci približne rovnaký
úspech.

4. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že súd
prvej inštancie pri stanovení sumy za vzájomné finančné vyrovnanie spoluvlastníctva manželov zobral
do úvahy tvrdenia matky žalovaného Z. E., že spolu s manželom S. E., otcom žalovaného, žalovanému
darovali do jeho výlučného vlastníctva nepeňažný dar, a to stavebný materiál v hodnote 25 000 eur na
rekonštrukciu rodinného domu. Domnieva sa, že predmetná svedecká výpoveď matky žalovaného nie



je dostatočná na preukázanie skutočnosti, že poskytla stavebný materiál na rekonštrukciu nehnuteľnosti
a že ho darovala iba žalovanému. Ak bol nejaký materiál darovaný, tak bol darovaný obidvom, t. j.
žalovanému, aj jej. Tak isto je nedostatočne preukázané, že sa jednalo o stavebný materiál, ktorý
bol použitý na rekonštrukciu ich rodinného domu a už vôbec nie je preukázaná hodnota stavebného
materiálu. Je toho názoru, že súd prvej inštancie pri vydaní svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o výrok o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni za účelom vzájomného finančného vyrovnania spoluvlastníctva
manželov celkom sumou 30 800 eur, rozhodol nesprávne. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni za účelom vzájomného
finančného vyrovnania spoluvlastníctva manželov celkom sumu 38 050 eur, čo predstavuje polovicu
finančného ohodnotenia majetku patriaceho do BSM.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným
subjektom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka v odvolaní použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 ods. Civilného sporového poriadku, súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o výplatovej povinnosti
žalovaného a v závislých výrokoch IV., V., VI. o nároku strán a štátu na náhradu trov konania (§ 387
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov
- strán sporu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a či vec právne správne posúdil.

8. V prejednávanej veci bola, pokiaľ išlo o napadnutú časť rozsudku vo veci samej, spornou a odvolaním
žalobkyne nastolenou otázka vnosu žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume
14.987,51 eur.

9. K odvolacej námietke žalobkyne o zohľadnení vnosu žalovaného v sume 14.987,51 eur do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie o tejto
otázke považuje za dostatočné. Pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena žalovaným založeného
najmä na ním navrhnutých dôkazoch, a to na výpovedi svedkyne Z. E., Žiadosti o odpredaj použitého,
opotrebovaného a neupotrebiteľného materiálu a prepravu vozidlom HDS zo dňa 28.4.1986, Čestnom
vyhlásení Z. E. zo dňa 18.9.2013, fotokópiách pokladničných dokladov a faktúr o nákupe stavebného
materiálu v rokoch 1996, 1997, tu k záverom súdu prvej inštancie ťažko niečo dodať, a to bez ohľadu na
žalobkyňou popieranie tohto vnosu výlučne žalovaným dôvodiac, že stavebný materiál zabudovaný do
spoločného domu bol rodičmi žalovaného darovaný obom stranám. Napokon aj žalobkyňa, aj žalovaný,
zhodne v konaní uviedli, že na stavbu spoločného domu bolo použitého 85 % starého stavebného
materiálu. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že stavebný materiál na výstavbu spoločného rodinného
domu bol darovaný rodičmi žalovaného Z. E. a S. E. tak jej, ako aj žalovanému, je nutné konštatovať, že
dar stavebného materiálu bol preukázaný len vo vzťahu k žalovanému a preto odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie v odseku 43., v ktorom sú uvedené všetky
vykonané dôkazy v tomto smere a závery z nich plynúce. Žiada sa zdôrazniť, že svedkyňa Z. E. (matka
žalovaného) vo svojom čestnom vyhlásení uviedla, že stavebný materiál v hodnote 25.000 eur darovala
do výlučného vlastníctva žalovaného, rovnako v oboch svojich výpovediach v konaní pred súdom
prvej inštancie jednoznačne zotrvala na svojom tvrdení, že stavebný materiál na výstavbu spoločného
rodinného domu strán, darovala výlučne svojmu synovi, teda žalovanému. Týmto čestným vyhlásením i
opakovanou výpoveďou svedkyne Z. E. bolo potvrdené tvrdenie žalovaného o tomto dare, nezmenené v



priebehu celého konania, pričom žalobkyňa žiadny protidôkaz o tejto spornej otázke neposkytla. Keďže
v danom prípade v zmysle konštantnej judikatúry je rozhodujúci úmysel darcu, ako jeho vnútorná osobná
pohnútka (R 42/1972, Cpj 86/1971), ktorý bol preukazovaný čestným vyhlásením i dvomi výpoveďami
matky žalovaného Z. E., pričom nie je rozhodujúce, či predmet daru slúžil potrebám celej rodiny alebo
jednému z manželov a úmysel darcov bol v danom prípad nepochybne preukázaný uvedenými dôkazmi,
nemôže byť bez ďalšieho rozhodujúce ani tvrdenie žalobkyne, že jej rodičia poskytovali finančnú pomoc
tak jej, ako aj žalovanému. Vierohodnosť informácie, že rodičia žalovaného disponovali stavebným
materiálom, ktorí darovali žalovanému, potvrdzujú aj ďalšie listinné dôkazy predložené žalovaným, a to
žiadosť svedkyne Z. E. o odpredaj použitého, opotrebovaného a neupotrebiteľného materiálu a prepravu
vozidlom HDS adresovanej jej vtedajšiemu zamestnávateľovi a doklady (fotokópie pokladničných blokov
a faktúr) o nákupe stavebného materiálu v čase výstavby rodinného domu zo stavebného sporenia
svedkyne Z. E.. Ak teda žalobkyňa tvrdila (v rozpore s tvrdením žalovaného), že stavebný materiál na
výstavbu spoločného rodinného domu darovali rodičia žalovaného obom stranám, bolo jednoznačne jej
povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia, čo sa v prejednávanej
veci nestalo. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, rovnako ako súdu prvej inštancie, konštatovať, že
žalovaný uniesol dôkazné bremeno o tomto svojom tvrdení o nefinančnom vnose majúceho charakter
vecného plnenia na spoločný majetok.

10. Ďalej žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, že nebola vôbec preukázaná hodnota stavebného
materiálu. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za
preukázaný dar stavebného materiálu do výlučného vlastníctva žalovaného jeho rodičmi, ktorý bol
následne použitý na rekonštrukciu spoločného rodinného domu strán. Medzi stranami nebolo sporné,
že pôvodný rodinný dom bol postavený v roku 1930, pričom Obecný úrad U. udelil súhlas s jeho
rekonštrukciou dňa 18.7.1996. Zo Znaleckého posudku č. 27/2018 zo dňa 11.5.2015 v spojení s
Doplnením znaleckého posudku č. 27/2015 zo dňa 25.11.2015, vyhotoveného v konaní znalcom Ing.
Imrichom Reichelom, znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty
nehnuteľností, vyplynulo, že stavba rodinného domu bola dokončená v roku 1998, dva roky po odpovedi
Obecného úradu v U. na žiadosť o povolenie rekonštrukcie. Žalovaný v konaní predložil listinný dôkaz
- Krycí list rozpočtu hrubej stavby rodinného domu vyhotovený K. L., stavebným cenárom, podľa
Cenníku prác ODIS z roku 1996-HSV 1. diel, podľa ktorého hodnota rekonštrukčných prác na hrubej
stavbe spoločného rodinného domu v roku 1996 (t. j. v čase začatia výstavby) predstavovala sumu
17.632,36 eur. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 820/2003 zo dňa 23.9.2003 k vnosu,
ktorý nemá finančný charakter, ale charakter vecného plnenia (typicky pi zabudovaní veci, patriacej
vlastnícky jednému z manželov, do spoločnej stavby) nedochádza v dobe, kedy sa tento manžel stal
vlastníkom veci, ktorá bola neskôr vynaložená na spoločný majetok, ale až v okamihu, kedy sa tak
skutočne stane, pričom pre stanovenie výšky náhrady je podstatná hodnota vynaloženej veci práve v
tomto okamihu. Preto pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal pri stanovení výšky náhrady za vnos, na
ktorú má žalovaný právo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ceny stavebného
materiálu z roku 1996, teda v dobe, kedy bola začatá rekonštrukcia rodinného domu a kedy došlo k
zabudovaniu darovaného stavebného materiálu do stavby spoločného domu (teda v okamžiku, kedy bol
oddelený majetok jedného z manželov vynaložený na spoločný majetok oboch manželov), postupoval
správne a odvolací súd sa s jeho postupom pri stanovení výšky nároku žalobcu na úhradu toho, čo
bolo z majetku žalovaného vynaložené na spoločný majetok strán, stotožňuje.

11. Podstatou odvolacej argumentácie žalobkyne ohľadne vnosu žalovaného do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ďalej bolo, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď považoval za preukázané darovanie stavebného materiálu
rodičmi žalovaného výlučne žalovanému.

12. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku účinného od 1.7.2016, podľa ktorých súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol



rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k
nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

13. Žalobkyňa v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí
z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce darovania stavebného materiálu použitého
na výstavbu spoločného rodinného domu. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu
(ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a
zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.
Súd prvej inštancie ohľadne žalovaným tvrdeného vnosu výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď na základe výsledkov dokazovania
považoval za preukázané darovanie stavebného materiálu použitého na stavbu spoločného domu
výlučne žalovanému.

14. Podstata ďalšej odvolacej argumentácie žalobkyne spočívala v tom, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvej inštancie vnos
žalovaného v sume 14.987,51 eur zohľadnil pri výpočet vyrovnacieho podielu žalobkyne, keďže
žalovanému bola uložená povinnosť za účelom vzájomného finančného vyrovnania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zaplatiť jej sumu 30.800 eur, pričom ona požaduje zaplatenie sumy 38.500
eur. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre
aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka (pri zohľadnení, že to, čo každý z manželov
vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým
manželom vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva zo spoločného
majetku), keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené
hmotnoprávne pravidlo. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, musí byť
uhradené zo spoločného majetku druhým manželom iba vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti
podielov, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok NS ČSSR z
28.11.1969, sp. zn. 8Cz 36/1969, R 57/1970). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že zabudovanie stavebného materiálu vlastnícky patriaceho žalovanému v cene 14.987,51
eur do spoločnej stavby, zohľadnil ako vnos žalovaného do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
pri výpočte vyrovnacieho podielu žalobkyne. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

16. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a napokon určenia výšky vyrovnacieho podielu
žalobkyne, obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými
zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť
dôvodov použitých na podporu takýchto záverov a s týmito sa stotožniť.

17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou nie
sú naplnené.

18. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
III. vo veci samej o výplatovej povinnosti žalovaného, vrátane závislých výrokov IV., V., VI. o nároku
strán a štátu na náhradu trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutých), s použitím ustanovenia §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.



19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).