Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/76/2018 z 29. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. januára 2019, sp. zn. 31S/76/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200308.2 Krajský súd Žilina | 31S/76/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5018200308.2 | 2019-01-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7d3d805-2dca-4064-b8de-6142bdafad71 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200308.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/76/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200308
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200308.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Vladimír
Gejdoš REŠTAURÁCIA HOREC, s miestom podnikania Radová č. 396, 027 32 Zuberec, IČO: 33 791
309, zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Kuboš, so sídlom B. XX, XXX XX K., proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/2671, O-288/2018 zo dňa 15.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Inšpektorát práce Žilina prvostupňovým rozhodnutím č. 115/2016-IZA-1.2/pok/R/2, IPZA/KHIP/
ROZ/2018/133 zo dňa 29.03.2018 účastníkovi konania - žalobcovi uložil podľa § 19 ods. 2 písm. a)
bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. pokutu vo výške 2.000,00 Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z
§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré bolo zistené pri výkone
inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., ktorý bol vykonaný v dňoch 03.03.
a 24.03.2015 u účastníka konania tým, že dňa 03.03.2015 o 12:30 hod. pri výkone inšpekcie práce v
kontrolovanej prevádzke REŠTAURÁCIA HOREC v Zuberci vykonával závislú činnosť čašník F. A., nar.
XX.XX.XXXX. Na základe predložených dokladov bolo zistené, že fyzická osoba, ktorá je podnikateľom
využívala závislú prácu F. A., preukázala založenie pracovnoprávneho vzťahu pracovnou zmluvou zo
dňa 09.09.2014, avšak nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm.
b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) čo podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. je nelegálne
zamestnávanie. Podľa predloženej evidencie dochádzky za obdobie september 2014 je zrejmé, že
uvedená fyzická osoba vykonávala závislú prácu odo dňa 10.09.2014. Súčasťou výkonu inšpekcie práce
bolo aj overenie splnenia si oznamovacej povinnosti zo strany zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni.
Kontrolou bolo zistené, že fyzická osoba - podnikateľ Vladimír Gejdoš REŠTAURÁCIA HOREC do
Sociálnej poisťovne prihlásil F. A. dňa 20.10.2014 o 10:13 hod.. Z odôvodnenia vyplýva, že pri výkone
inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná dňa 03.03. a 24.03.2015 bol zistený skutok tak, ako vyplýva
z výroku tohto rozhodnutia. Účastník konania pri prejednaní protokolu z inšpekcie práce uviedol, že
splnenie overenia oznamovacej povinnosti nebolo dodržané s uvedenými dátumami, že si je vedomý
svojej chyby a že išlo o administratívnu chybu. Prvostupňový správny orgán poukázal na zistené dôkazy
a to pracovnú zmluvu, evidenciu dochádzky za obdobie september 2014, výpis zo Sociálnej poisťovne, z
ktorých vyplýva, že hoci menovaný odo dňa 10.09.2014 vykonával prácu na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 09.09.2014, nebol prihlásený do Sociálnej poisťovne. Oznamovacia povinnosť bola splnená až
po výkone inšpekcie práce dňa 20.10.2014. Z vyjadrenia účastníka konania, že prihláška do Všeobecnej
zdravotnej poisťovne bola odoslaná tiež 09.09.2014 svedčí o tom, že tu nebol úmysel nelegálne



zamestnávať a doklad od zdravotnej poisťovne o akceptovaní prihlášky nie je možné akceptovať
ako dôkaz o tom, že k porušeniu zákona nedošlo, pretože inšpektoráty práce nedozorujú splnenie si
povinnosti voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ale kontrolujú dodržiavanie zákona o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní.
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že zamestnávateľ Vladimír Gejdoš
REŠTAURÁCIA HOREC využíval SES od roku 2008 na základe podpísanej Dohody o používaní
elektronických služieb Sociálnej poisťovne pre odvádzateľov poistného. Preto bol povinný v súlade
s § 231 ods. 2 zákona povinný zasielať registračné listy fyzickej osoby a mesačný výkaz poistného
elektronicky a nie v papierovej forme. Preverením podaných registračných listov fyzickej osoby v
SES bolo zistené, že zamestnávateľ prihlásil zamestnanca F. A. na povinné sociálne poistenie
ako zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona registračným listom fyzickej osoby - prihláška podaná
prostredníctvom SES dňa 20.10.2014 o 10:30 hod. s dátumom vzniku poistenia 10.09.2014. U všetkých
registračných listoch fyzickej osoby podaných zamestnávateľom za uvedeného zamestnanca je zrejmé,
že zamestnávateľ prihlášku s dátumom vyplnenia 09.09.2014 Sociálnej poisťovni nepodal.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že preverením
Mesačného výkazu poistného a príspevkov (ďalej len „MVP") v SES bolo zistené, že zamestnávateľ
podal Sociálnej poisťovni MVP za obdobie 09/2014 dvakrát, a to dňa 17.10.2014 o 14:21 hod., ktorý
Sociálnou poisťovňou nebol akceptovaný z dôvodu chyby zistenej kontrolou na registri poistencov,
nakoľko v prílohe MVP zamestnávateľ vykázal zamestnanca, ktorý v tom čase nebol u neho prihlásený
a podľa rodného čísla ide práve o sporného zamestnanca a zamestnávateľ zrejme na základe tohto
upozornenia zistil, že zamestnanca F. A. do Sociálnej poisťovne neprihlásil a následne dňa 20.10.2014
poslal registračný list fyzickej osoby - prihlášku (ďalej len „RLFO"). Dňa 22.10.2014 o 11:18 hod. podal
ďalší MVP za obdobie 09/2014, ktorý už nevykazoval chyby na registri, nakoľko zamestnanec už bol v
tom čase prihlásený. Dňa 20.02.2018 bol tento dôkaz zaslaný účastníkovi konania na oboznámenie sa
s ním a na vyjadrenie sa k tomu. Dňa 23.03.2018 sa účastník konania vyjadril k tomu dôkazu a uviedol,
že naďalej zotrváva a svojich tvrdeniach, ktoré prezentoval v tejto veci v predchádzajúcom správnom
konaní a následne aj v konaní pred súdom vedenom na Krajskom súde v Žiline. Dňa 27.02.2017
prvostupňový správny orgán spornú prihlášku zaslal do Sociálnej poisťovne Dolný Kubín s tým, aby
k tejto prihláške bolo podané vysvetlenie. Sociálna poisťovňa Dolný Kubín oznámila prvostupňovému
správnemu orgánu, že tzv. prihlášku zo dňa 09.09.2014 neevidujú a majú iba prihlášku z 20.10.2014.
Túto skutočnosť na základe žiadosti správneho orgánu, ktorý v intenciách Krajského súdu v Žiline mal
zabezpečiť jednoznačný dôkaz o prihlásení zamestnanca do Sociálnej poisťovne zaslala v písomnej
forme. Vo svojom vyjadrení zo dňa 16.02.2018 je jednoznačne potvrdená skutočnosť, že registračný list
bol zaslaný dňa 20.10.2014 o 10:30 hod. a zo zoznamu všetkých RLFO podaných zamestnávateľom za
uvedeného zamestnanca je zrejme, že zamestnávateľ žiadny RLFO - prihláška s dátumom vyplnenia
09.09.2014 Sociálnej poisťovni nepodal.
V závere odôvodnenia prvostupňový správny orgán uviedol, že pokutu uložil vo výške 2.000,00 Eur
na spodnej hranici, keďže účastník konania nelegálne zamestnával jednu fyzickú osobu a jedná sa o
zamestnávateľa, kde správny delikt bol zistený po prvýkrát.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca podal odvolanie. O odvolaní rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/2671, O-288/2018 zo dňa 15.05.2018 tak, že
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že príslušné listiny
potvrdzujú zistený skutkový stav pri výkone inšpekcie práce, podľa ktorého menovaný zamestnanec
nebol účastníkom konania v uvedenom období prihlásený do Registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni, čo je porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Popísaný skutkový
stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy a to protokol, pracovná zmluva A. F. zo
dňa 09.09.2014, elektronický zápis do registra Sociálnej poisťovne a evidencia dochádzky A. F. za
september 2014. Z uvedeného vyplýva, že menovaný začal pre účastníka konania vykonávať prácu
odo dňa 10.09.2014, avšak do registra Sociálnej poisťovne bol prihlásený až 20.10.2014. V odvolaní
namietal, že inšpektorát práce vo svojom rozhodnutí nesprávne uviedol, že si nesplnil oznamovaciu
povinnosť. Účastník konania registroval A. F. do registra Sociálnej poisťovne dňa 09.09.2014, teda pred
začatím činnosti menovaného. Po tom, čo sa účastník konania dozvedel, že registrácia menovaného
neprebehla riadne, opätovne ho dňa 20.10.2014 registroval. Za menovaného boli riadne uhradené
odvody a vyplatená mzda. Chyba podľa jeho názoru nastala na strane Sociálnej poisťovne. Účastník
konania v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že inšpekcia práce bola vykonaná dňa 03.03.2015
a nie dňa 20.10.2014, ako to inšpektorát práce uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Dňa



03.03.2015 už údajný protiprávny stav účastníka konania nepretrvával, účastník konania sa vo svojom
odvolaní odvolával na dôvodovú správu k zákonu o nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu,
kde sa uvádza, že tento zákon má za cieľ postihovať také prípady, keď medzi zamestnancom a
zamestnávateľom neexistuje žiadny pracovnoprávny vzťah a zamestnávateľ neprihlási zamestnanca
do registra Sociálnej poisťovne z dôvodu, aby sa vyhol plateniu odvodov. V predmetnom prípade teda
nemohlo ísť o nelegálne zamestnávanie tak, ako to predpokladá uvedený zákon, keď menovaný mal
riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu a v čase výkonu inšpekcie práce bol riadne prihlásený do registra
Sociálnej poisťovne. Podľa názoru účastníka konania neboli v jeho konaní naplnené materiálne znaky
správneho deliktu a prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. V odôvodnení ďalej žalovaný
uviedol, že Národný inšpektorát práce vydal dňa 07.02.2018 rozhodnutie č. OPS/BEZ/2016/4296,
O-376/2016, ktorým rozhodnutie inšpektorátu práce zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie s
tým, aby správny orgán prvého stupňa v zmysle záverov Krajského súdu v Žiline vykonal dokazovanie
a vo veci nanovo rozhodol v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Inšpektorát práce v intenciách
rozhodnutia Národného inšpektorátu prácu a rozhodnutia Krajského súdu v Žiline dňa 13.02.2018
požiadal Sociálnu poisťovňu Dolný Kubín o vyjadrenie sa k registračnému listu zo dňa 10.09.2014 a
výpisu zo Sociálnej poisťovne, v ktorom je ako dátum prihlásenia zamestnanca 20.10.2014. Sociálna
poisťovňa, pobočka Dolný Kubín v odpovedi uviedla, že zamestnávateľ Vladimír Gejdoš REŠTAURÁCIA
HOREC využíval SES od roku 2008 na základe podpísanej Dohody o používaní elektronických služieb
Sociálnej poisťovne pre odvádzateľov poistného a v súlade s § 231 ods. 2 zákona RLFO je povinný
zasielať RLFO a MVP elektroniky a nie v papierovej forme. Preverením podaných RLFO v SES bolo
zistené, že zamestnávateľ Vladimír Gejdoš REŠTAURÁCIA HOREC prihlásil zamestnanca F. A. na
povinné sociálne poistenie ako zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona registračným listom fyzickej osoby
- prihlášky podaným prostredníctvom SES dňa 20.10.2014 o 10:13 hod. s dátumom vzniku poistenia
10.09.2014. Zo zoznamu všetky RLFO podaných zamestnávateľom za uvedeného zamestnanca je
zrejmé, že zamestnávateľ žiadny RLFO - prihláška s dátumom 09.09.2014 Sociálnej poisťovni nepodal.
Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín potvrdila, že zamestnávateľ Vladimír Gejdoš REŠTAURÁCIA
HOREC podal Sociálnej poisťovni len RLFO - prihlášku zamestnanca F. A. zo dňa 20.10.2014, a teda
si nesplnil prihlasovaciu povinnosť v lehote ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom
poistení. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu
práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Dospel k záveru, že argumentácia účastníka
konania nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil
žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

3. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.08.2018, doručenou na krajský súd dňa 06.08.2018 domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/2671, O-288/2018 zo dňa 15.05.2018. Ako
žalobné body žalobca uviedol, že si splnil oznamovaciu povinnosť podľa zákona o sociálnom poistení
prihlásením zamestnanca F. A. do registra poistencov a sporiteľov vedený Sociálnou poisťovňou. Túto
povinnosť si riadne splnil 09.09.2014, teda pred začatím výkonu činnosti F. A.. Túto skutočnosť súčasne
oznámil aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni v ten istý deň. Za mesiac 09/2014 boli za neho dňa
14.10.2014 riadne zaplatené poistenie na Sociálnej poisťovni do Sociálnej poisťovne a súčasne mu
bola za september 2014 riadne vyplatená mzda. O tom svedčí aj elektronicky odoslaný registračný
list fyzickej osoby zamestnanca F. A.. Až po riadnom odoslaní elektronického registračného listu na
elektronický systém Sociálnej poisťovne umožnil vytlačiť tento registračný list, čoho dôkazom je aj
existencia registračného listu zo dňa 09.09.2014.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že nie je možné, aby registračný list fyzickej osoby - zamestnanca
pána F. A. zo dňa 09.09.2014, ktorý bol elektronicky vygenerovaný a odoslaný dňa 09.09.2014 bol
potvrdený pečiatkou a podpisom žalobcu a podpisom zamestnanca Sociálnej poisťovne, odtlačkom
pečiatky Sociálnej poisťovne a dátumom doručenia. Ďalej poukázal na to, že protiprávny stav už netrval
v čase výkonu kontroly správneho orgánu prvého stupňa dňa 03.03.2015. Poukázal na to, že s F. A.
mal riadne uzavretú pracovnú zmluvu a počas doby trvania pracovného pomeru riadne a včas odvádzal
všetky preddavky na poistenie do Sociálnej poisťovne, teda aj za mesiac september 2014. V danom
prípade teda chýba materiálny znak správneho deliktu, hoci formálne znaky sú naplnené a nejde teda
o správny delikt. Správne orgány opomenuli absentujúci materiálny znak, pretože pokuta uložená
správnym orgánom prvého stupňa bola žalovaným potvrdená napriek tomu, že právom chránený záujem
spoločnosti nebol ani porušený ani ohrozený. Namietal, že výklad § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia je v rozpore s čl. 152 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.



Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že vychádzajúc z dodržiavania základných zásad trestného konania
podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť aj na správne trestanie a z dodržiavania základných
zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v
rámci správneho trestania (použitie zásad trestného konania a ukladania trestov v správnom trestaní
je odôvodnené aj rozsudkom NSSR sp. zn. 4Sžo 28/2012 zo dňa 30.10.2012), možno jednoznačne
konštatovať, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa tieto základné zásady trestného konania podľa
Trestného poriadku a základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona preukázateľne porušili
najmä tým, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnili inštitút
materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého, ak materiálny znak
správneho deliktu chýba, hoci formálne znaky sú splnené, nejde o správny delikt, teda že správny orgán
prvého stupňa pri rozhodovaní o uložení pokuty za správny delikt a rozhodnutie žalovaného o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa absentujúci materiálny znak opomenuli
i napriek tomu, že právom chránený záujem spoločnosti žalobcom nebol ani porušený ani ohrozený.
Žalobca v žalobe ďalej namietal, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím dňa 29.03.2018 uložil
žalobcovi pokutu po uplynutí dvojročnej lehoty v zmysle § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce, ktorá
začala plynúť odo dňa 23.03.2015 prerokovaním protokolu v tejto veci. Žalobca ďalej namietal, že
správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 29.03.2018 uložil žalobcovi pokutu po uplynutí
trojročnej lehoty v zmysle § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce, ktorá začala plynúť odo dňa, keď
mala byť podľa tvrdení žalovaného správneho orgánu prvého stupňa porušená povinnosť t. j. dňa
09.09.2014, t. j. deň pred uplynutím činnosti zamestnanca F. A.. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sú nezákonné aj v časti uloženia pokuty žalobcovi,
pretože správnemu orgánu uplynula subjektívna dvojročná lehota na uloženie pokuty dňa 23.03.2017 a
aj objektívna trojročná lehota dňa 09.09.2017 a uplynutím týchto lehôt zanikla aj vytýkaná zodpovednosť
žalobcu za správny delikt. Teda postup správneho orgánu prvého stupňa a postup žalovaného sú
nezákonnými postupmi, keďže správny orgán prvého stupňa až po uplynutí subjektívnej dvojročnej a
objektívnej trojročnej lehoty rozhodol o uložení pokuty. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.09.2018. Vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutia
prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu veci a vec bola správne právne posúdená. Pokuta vo výške 2.000,00 Eur bola
žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania uvedeného v § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že odo dňa
10.09.2014 využíval závislú prácu fyzickej osoby F. A., ktorý pre neho vykonával prácu ako čašník na
prevádzke „REŠTAURÁCIA HOREC", má s ním založený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 09.09.2014 a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b)
zákona č. 461/2003 Z. z.. Registračný list fyzickej osoby zo dňa 20.10.2014 nesporne preukazuje tú
skutočnosť, že žalobca svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona
o sociálnom poistení splnil v prípade zamestnanca F. A. dňa 20.10.2014 o 10:30 hod., teda po začatí
výkonu dohodnutej pracovnej činnosti týmto zamestnancom.
Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že v intenciách rozsudku Krajského súdu v Žiline apeloval na
prvostupňový správny orgán, aby zabezpečil jednoznačný dôkaz o prihlásení zamestnanca do Sociálnej
poisťovne, čo následne v písomnej forme potvrdila Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín vo
vyjadrení zo dňa 16.02.2018. V predmetnom vyjadrení jednoznačne potvrdila skutočnosť, že registračný
list FO bol zaslaný 20.10.2014 o 10:13 hod. a zo zoznamu všetkých registračných listov FO podaných
zamestnávateľom za uvedeného zamestnanca je zrejmé, že zamestnávateľ žiadny registračný list FO
- prihláška s dátumom vyplnenia 09.09.2014 Sociálnej poisťovni nepodal. K námietke žalobcu, že
vytýkaný údajný protiprávny stav neexistoval v čase výkonu kontroly správneho orgánu a k 03.03.2015
boli riadne a včas splnené všetky odvody a nebol ohrozený ani porušený záujem spoločnosti chránený
zákonom o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne
orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie zákonov a ostatných právnych predpisov
musí byť v súlade s Ústavou a že žalobca má za to, že v jeho prípade sa nemôže jednať o nelegálne
zamestnávanie v tom zmysle, ako to predpokladá účel a cieľ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že i napriek tomu, že žalobca mal s F. A.
riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu a odviedol všetky preddavky na poistenie do Sociálnej poisťovne
zákon jednoznačne definuje, kedy je porušený zákaz nelegálneho zamestnávania a to v § 2 ods. 2 písm.
b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, podľa ktorého nelegálne zamestnávanie je



zamestnávanie právnickou osobou a fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu
fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu a nesplnila si povinnosť podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon
o sociálnom poistení § 231 ods. 1 písm. b) bod 1, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný prihlásiť
zamestnanca do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr pred
začatím výkonu práce.
K námietke žalobcu, že uplynula lehota na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že počas
prebiehajúceho súdneho konania lehota spočívala, a teda neplynula, a preto rozhodnutie bolo vydané
v zákonnej lehote.
Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že túto časť rozhodnutia považuje za jasnú,
zrozumiteľnú a dostatočnú. Zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie
náležite odôvodená, čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím na osobitosť a špecifiká daného prípadu
a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia z § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a
§ 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a preto uložená sankcia vo výške 2.000,00 Eur za spáchanie
tohto správneho deliktu sa žalovanému javí ako primeraná jednak vo vzťahu k jednotlivým skutkovým
okolnostiam a jednak vo vzťahu k počtu nelegálne zamestnávaných fyzických osôb.
V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce aj v prebiehajúcom správnom
konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval
tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny deliktu mu má byť
uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu
deliktu za ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu
zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami
žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal.
Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 09.10.2018. Uviedol, že žalobca má aj
naďalej za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
sú nezákonné, preto dôvodne podal správnu žalobu. Vyjadrenie žalovaného považuje žalobca čo
do skutkových a právnych tvrdení za nedôvodné. Správne orgány sa nevysporiadali s existenciou
registračného listu fyzickej osoby - zamestnanca F. A. zo dňa 09.09.2014, ktorý je možné vygenerovať a
vytlačiť len po riadnom elektronickom odoslaní registračného listu Sociálnej poisťovni prostredníctvom
systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne a ďalej žalovaný a správny orgán prvého stupňa
pri svojom rozhodovaní okrem iného riadne nezohľadnili inštitút materiálneho korektívu podľa § 10 ods.
2 Trestného zákona, v zmysle ktorého, ak materiálny znak správneho deliktu chýba, hoci formálne
znaky sú splnené, nejde o správny delikt, teda že správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o
uložení pokuty za správny delikt a žalovaný pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa absentujúci materiálny znak opomenuli, pretože pokuta uložená
správnym orgánom prvého stupňa bola žalovaným potvrdená aj napriek tomu, že právom chránený
záujem spoločnosti žalobcom nebol ani porušený ani ohrozený. Žalobca má ďalej za to, že je považovaný
za solventného a bezúhonného podnikateľa, pričom v minulosti sa nedopustil žiadneho konania alebo
opomenutia, ktoré by mohlo byť považované zo strany súdu, žalovaného alebo správneho orgánu prvého
stupňa za správny delikt.

6. Na repliku žalobcu žalovaný dupliku nepodal.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP") a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP,
pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.01.2019.

8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup ktorý predchádzal jeho vydaniu
podľa § 177 a nasl. SSP v spojení s § 194 a nasl. SSP, pričom nezistil dôvodnosť aplikácie § 195 SSP,
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1, § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánu
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo sankcii za iné podobné protiprávne konanie.



11. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálnym zamestnávaním je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom1) ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného
predpisu2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu6).
1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, Obchodný zákonník.
2) Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.
6) § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z. z..

13. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa §
2 ods. 3.

14. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi
alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,00 Eur do 200.000,00
Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,00 Eur.

15. Podľa § 71 ods. 1 SSP, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne
delikty (ďalej len „správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia,
tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú.

16. Podľa § 191 ods. 4 SSP veta druhá, ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota
na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po
doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

17. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa nesprávne uvádzajú, že
žalobca si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1
zákona o sociálnom poistení), čo podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní je nelegálne zamestnávanie. Vo vzťahu k zisteným skutočnostiam správnymi orgánmi
žalobca uviedol, že svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o
sociálnom poistení prihlásením zamestnanca F. A. do Registra poistencov a sporiteľov, si riadne splnil
dňa 09.09.2014, t. j. pred začatím výkonu činnosti zamestnanca o čom svedčí aj skutočnosť, že dňa
09.09.2014 žalobca súčasne oznámil aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vznik platiteľa poistného
pre zamestnanca F. A. a taktiež uviedol, že za mesiac september 2014 bolo za zamestnanca F. A. dňa
14.10.2014 riadne zaplatené poistné na sociálne poistenie do Sociálnej poisťovne a súčasne za mesiac
september 2014 bola zamestnancovi F. A. riadne vyplatená mzda. Žalobca poukázal na skutočnosť,
že dňa 09.09.2014 si riadne splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1
zákona o sociálnom poistení, keď Sociálnej poisťovni riadne elektronicky odoslal registračný list fyzickej
osoby - zamestnanca F. A., pričom zdôrazňuje, že až po riadnom elektronickom odoslaní registračného
listu Sociálnej poisťovni mu systém elektronických služieb Sociálnej poisťovne umožnil vygenerovať a
vytlačiť tento registračný list, čoho dôkazom je aj existencia registračného listu fyzickej osoby zo dňa
09.09.2014.
Vo vzťahu k tejto námietke súd detailne preskúmal registračný list fyzickej osoby - zamestnanca F.
A. zo dňa 09.09.2014 v nadväznosti na odpoveď Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín zo dňa
16.02.2018. Po preskúmaní sporného registračného listu FO zo dňa 09.09.2014 súd zistil, že nebol
elektronicky zaslaný do Sociálnej poisťovne z dôvodu, že na predmetnom registračnom liste chýbajú
náležitostí: číslo dokumentu, rozhodujúci čas, t. j. dátum a čas odoslania registračného listu do Sociálnej
poisťovne. Registračný list fyzickej osoby zo dňa 09.09.2014, ktorý žalobca predložil k odvolaniu -
vyplnené tlačivo (formulár) v papierovej forme, ktorý je dostupný na stránke Sociálnej poisťovne, ktorý
žalobca vyplnil a následne vytlačil. Súd konštatuje, že registračný list fyzickej osoby zo dňa 09.09.2014
nebol zaslaný do Sociálnej poisťovne elektronicky a ani v papierovej forme. Registračný list fyzickej
osoby v papierovej forme bolo možné doručiť do Sociálnej poisťovne prostredníctvom pošty alebo osobe.
Zamestnanec, ktorý formulár prijal, tento by podpísal, opečiatkoval a vyznačil dátum prijatia formuláru.



Vzhľadom na zistené skutočností súd konštatuje, že registračný list - FO zamestnanca F. A. zo dňa
09.09.2014 nebol zaslaný do Sociálnej poisťovne elektronicky (neexistuje žiadna elektronická stopa) a
nebol zaslaný ani v papierovej forme (chýba podpis, pečiatka, dátum prijatia).
Pokiaľ žalobca na podporu svojho tvrdenia poukázal na Mesačný výkaz poistného a príspevkov (ďalej
len „MVP") za obdobie 09/2014 súd zistil, že žalobca dňa 17.10.2014 podal MVP do Sociálnej poisťovne,
ktorý však z dôvodu jednej chyby bol stornovaný a vrátený žalobcovi. Zistená chyba spočívala v tom, že
v MVP za obdobie 09/2014 bol uvedený zamestnanec s r. č. 9105237911, ktorý nebol zaregistrovaný.
Žalobca preto podal dňa 22.10.2014 opravený MVP, ktorý bol Sociálnou poisťovňou akceptovaný (bol
bez chyby) z dôvodu, že zamestnanec F. A. s uvedeným rodným číslom bol do Sociálnej poisťovne
už zaregistrovaný dňa 20.10.2014. Žalobca ani podporným dôkazom nepreukázal, že splnil povinnosť
podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z..
V administratívnom spise sa nachádza registračný list fyzickej osoby zo dňa 20.10.2014, ktorý je
zaevidovaný pod č. 18014000082222 z 20.10.2014 o 10:13 hod.. Predmetný registračný list fyzickej
osoby bol akceptovaný dňa 20.10.2014 a zamestnanec F. A. bol zaregistrovaný do Sociálnej poisťovne.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003
Z. z..

18. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o potrebe aplikácie v predmetnom prípade analogického použitia
trestného zákona na trestanie správnych deliktov je potrebné poukázať na to, že táto nie je
spochybniteľná, ale v danom prípade, keď podľa názoru súdu základným zmyslom analógie je to,
aby sa určitý normatívny právny akt aplikoval na prípad, ktorý nie je vyslovene upravený právnou
normou, čo v prejednávanom prípade nebolo splnené. Správne orgán postupovali v danom prípade
v súlade s Ústavou SR, zákonom č. 82/2005 Z. z. a zákonom č. 125/2006 Z. z.. Súd v predmetnom
prípade poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso 28/14 zo dňa 15.04.2015,
v ktorom odvolací súd konštatoval, že námietka žalobcu podľa ktorej je potrebné obmedziť trestanie
iba na prípady, kedy je to odôvodnené závažnosťou a spoločenskou nebezpečnosťou protiprávneho
konania je taktiež bezdôvodná. V teórii správneho práva a hmotného práva existuje vymedzenie,
podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorého znaky
ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z
uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré okrem iného patrí aj sankcia.
To znamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest).
V prípade využitia analógie trestného práva konkrétne inštitútu tzv. materiálneho korektívu podľa §
10 ods. 2 trestného zákona, na ktorý žalobca v danom prípade aj poukazuje súd poznamenáva, že
analógia predstavuje interpretačný postup, ku ktorému má teória správneho práva skôr negatívny
prístup. Všeobecne sa v správnom práve analógia nepripúšťa. Na jej výnimočné a obmedzené použitie
by mali byť zároveň splnené tieto podmienky: medzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ, jej
použitím neutrpí chránený záujem. Pre uplatnenie väčšiny zásad aplikovaných v trestných konaniach aj
v konaniach, v ktorých sú ukladané správno-právne sankcie, analógia vôbec potrebná nie je.

19. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že zákonná úprava trestania správnych deliktov fyzických
osôb - podnikateľov v zmysle zákona o nelegálnom zamestnávaní č. 82/2005 v spojení so zákonom č.
125/2006 Z. z. je upravená dostatočným a jasným spôsobom - neabsentuje teda medzera v zákone,
preto využitie analógie trestného práva ani nie je potrebné. Súd teda nepopiera súdmi deklarovanú
potrebu aplikovať trestnoprávne princípy v správnom trestaní a na základe nich poskytnúť účastníkovi
konania všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému - viď čl. 6 odporúčania Výboru ministrov č.
R(91) pre členské štáty o správnych sankciách. Žalobca bol riadne a zákonným spôsobom informovaný
o obvinení proti nemu, bol mu poskytnutý priestor na prípravu svojej obhajoby, bol informovaný o
povahe dôkazov proti nemu a bolo mu možno umožnené vyjadriť sa predtým, ako bolo prijaté vo veci
rozhodnutie. Uvedené vyplýva z priebehu správneho konania, v rámci ktorého boli žalobcovi priznané
rovnaké záruky aké vyššie spomínané odporúčanie priznáva obvinenému.

20. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa sú nezákonné z dôvodu, že správnym orgánom uplynula subjektívna dvojročná lehota a
aj objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty 09.09.2017 a uplynutím týchto lehôt zanikla aj vytýkaná
zodpovednosť žalobcu za správny delikt. Súd vo vzťahu k tejto námietke poukazuje na ustanovenie
§ 71 ods. 1 SSP. Z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 30S/47/2016 súd zistil, že Inšpektorát práce
Žilina prvostupňovým rozhodnutím č. k. 115/2016-IZA-1.2/pok/R zo dňa 27.04.2016 uložil žalobcovi
pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. vo výške 2.000,00 Eur za porušenie



povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.,
ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce. K porušeniu povinnosti žalobcu došlo dňa 03.10.2016, že
využíval závislú prácu fyzickej osoby F. A.. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie,
o ktorom rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.: OPS/BEZ/2016/4296, O-376/2016 zo dňa 28.07.2016
tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Dňa 10.09.2016 žalobca podal správnu
žalobu na Krajský súd v Žiline. Krajský súd v Žiline o uvedenej žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn.
30S/47/2016 dňa 07.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2018 a administratívny spis bol
vrátený žalovanému dňa 07.02.2018. Ako vyplýva z § 71 ods. 1 SSP, lehota na zánik zodpovednosti
počas konania na krajskom súde od 30.09.2016 do 07.02.2018 neplynula. Žalobca opäť podal žalobu
v predmetnej veci dňa 06.08.2018. Z uvedeného vyplýva, že lehota na zánik zodpovednosti ešte
neuplynula.

21. Krajský súd v Žiline konštatuje po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, že žalovaný vo veci
správne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia zákona č. 82/2005 Z.
z. v spojení so zákonom č. 125/2006 Z. z. a v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb.. Z uvedených dôvodov
bola žaloba ako nedôvodná podľa § 190 SSP zamietnutá.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi ako neúspešnému
účastníkovi v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 168 SSP nepriznal súd právo
na náhradu trov konania žalovanému, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania
(výnimočnosť).

23. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.