Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/6/2015 z 25. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. marca 2015, sp. zn. 10CoP/6/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5313212706.1 Krajský súd Žilina | 10CoP/6/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5313212706.1 | 2015-03-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f5c923b-e679-4e5d-8f20-091d5c4d9d1c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5313212706.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/6/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313212706
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5313212706.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Čadca, dieťaťa rodičov: matka - B. O., nar. X.X.XXXX, bytom T., M.R. S. XXXX a otec - F. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom G. nad G. XXXX, o návrhu otca o zníženie výživného, na základe odvolania
otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 10P/101/2013-185 zo dňa 24.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého G.,
nar. XX.X.XXXX, naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 16P/114/2012 zo
dňa 15.2.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/53/2013 zo dňa 21.8.2013
vo výške 140 eur mesačne (právoplatnosť nadobudlo 7.11.2013, návrh otca na zníženie podaný dňa
3.12.2013). Východiskovo vymedzil základný hmotnoprávny predpoklad pre zmenu predchádzajúceho
právoplatného rozhodnutia o výške výživného a to preukázanie takej zmeny pomerov v časovom
období od predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výške výživného, ktoré zmenu výživného
odôvodňuje. Musí teda ísť o zmenu závažnejšieho a trvalejšieho rázu, inými slovami kvalifikovanú zmenu
pomerov, ktorá sa posudzuje komplexne, t.j. na základe objektívnych a subjektívnych okolností na strane
všetkých účastníkov.
Nadväzne konštatoval existenciu relevantnej zmeny pomerov na strane maloletého, nakoľko tento v
čase prechádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti navštevoval základnú školu, aktuálne je študentom
Obchodnej akadémie bilingválneho smeru v Čadci. V súvislosti s týmto štúdiom má zvýšené výdavky,
tieto v školskom roku 2013/2014 predstavovali 505 eur. Naďalej má problémy so zdravotným stavom,
navštevuje čeľustnú ortopédiu a trpí alergiami.
Vo vzťahu k jednotlivým (tvrdeným) okolnostiam na strane otca poukázal súd I. stupňa na fakt, že
uplatňované výdavky boli známe už v čase predchádzajúceho rozhodovania, kde sa s nimi súd náležite
vyporiadal, preto na ne nie je možné opakovane prihliadať. Novým pasívom (v čase od posledného
rozhodnutia o výživnom) je pôžička od M. G. vo výške 2.500 eur, ktorú otec dieťaťa spláca vo výške
62,21 eur mesačne, podľa svojho tvrdenia z dôvodu potreby úhrady exekučne vymáhaného výživného.
Okresný súd na túto pôžičku pri svojom rozhodovaní neprihliadal, nakoľko považoval za neprípustné,
aby finančné prostriedky použité na úhradu výživného v minulosti, ovplyvňovali výšku výživného do
budúcnosti. Argumentáciu otca odôvodňujúcu potrebu zmeny výšky výživného zdravotným stavom otca
v súvislosti s utrpeným úrazom a nákladmi s tým spojenými vyhodnotil ako vyvrátenú vzhľadom na
okolnosť vyplateného poistného plnenia vo výške 1.000 eur, ktoré slúži na pokrytie nákladov úrazom



vyvolaných. Pokiaľ otec uvádza, že sa musí zúčastňovať preskúšania z telesnej výchovy, pričom bolesti
mu pretrvávajú, v dôsledku čoho môže u neho nastať situácia, že tieto skúšky neurobí, prvostupňový
súd poznamenal, že je viazaný skutkovým stavom existujúcim ku dňu jeho rozhodovania. Relevanciu
nepriznal ani tvrdeniu, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur mesačne a chcel by
obom deťom platiť výživné v rovnakej výške. Tu okresný súd argumentoval, že každé dieťa je jedinečné,
má iné potreby, záujmy, zdravotný stav a pod., preto je potrebné výšku vyživovacej povinnosti určovať
individuálne. Výdavky hradené otcom na maloletého G. nad rámec výživného, boli založené na báze
dobrovoľnosti a nemôžu byť preto dôvodom pre zníženie výživného. Čo sa týka príjmových pomerov
otca, v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom priemerný čistý príjem vrátane náhrad za
stravné lístky (53,60 eur) predstavoval čiastku 947,23 eur. Aktuálne - za obdobie november 2013 až apríl
2014 - otec disponuje priemerným príjmom cca 761,36 eur. Nakoľko nepreukázal nižšiu sumu príspevku
na stravné lístky (pričom potvrdil, že zamestnávateľ mu naďalej touto formou prispieva), prvostupňový
súd túto sumu náhrady na stravné lístky pripočítal k priemernému čistému príjmu otca aj v aktuálnom
období, na základe čoho dospel k sume mesačného príjmu 819,16 eur. Zhrnúc opísané, súd I. stupňa
uzavrel, že na základe porovnania priemerného zárobku k zníženiu príjmu na strane otca skutočne došlo,
nie však v takom rozsahu, ktoré by odôvodňoval zníženie vyživovacej povinnosti na maloletého. Inými
slovami, je v schopnostiach a možnostiach otca aj pri takomto príjme uhrádzať výživné v určenej výške.
O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu
z účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať aj
bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého a domáhal sa zmeny rozsudku v podobe
určenia výživného vo výške 100 eur mesačne. Vymedzil svoje aktuálne mesačné výdavky v
celkovej sume 975,32 eur, pričom jeho jediným príjmom je mzda vo výške 776,93 eur. V súvislosti
so zhoršeným zdravotným stavom musí dodržiavať životosprávu s medikamentóznou liečbou a
pravidelnými cvičeniami, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady v priemere 52,57 eur mesačne. Zároveň
vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav nemôže žiadať zamestnávateľa o prideľovanie nočných zmien.
Z uvedeného vyplýva, že na krytie bežných potrieb, t.j. strava, voda, domácnosť, telefón, lieky, diétna
životospráva podľa predpisu lekára mu nezostávajú žiadne peniaze, naopak, každý mesiac „ide do
mínusu cca 200 eur“.
Odvolateľ preto nesúhlasil so záverom okresného súdu, že nedošlo k zmene pomerov na jeho strane
v takom rozsahu, aby to odôvodňovalo zníženie výživného, nakoľko takouto zmenou pomerov je jeho
zhoršený zdravotný stav, zníženie príjmu a zvýšenie výživného na druhé dieťa, čo spolu predstavuje
300 eur „v jeho neprospech“. Rozsudok označil na likvidačný a nespravodlivý, súdu vytýkal, že vôbec
nebral do úvahy zárobok matky maloletého, ktorá pracuje v Rakúsku a jej príjem je cca 2.000 eur. V tejto
spojitosti zdôraznil, že je potrebné zohľadniť finančnú situáciu na obidvoch stranách. Zopakoval, že je
ochotný prispievať 100 eur, čo je nadštandardné výživné.

Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila so znížením výživného. Zdôraznila,
že otec si znížil plat účelovo, pretože prestal pracovať nočné zmeny, soboty a nedele. Skutočná
zmena pomerov však nastala u nej, nakoľko poberá z úradu práce 270 eur. Príjem 2.000 eur označila
za nezmysel, čo preukazuje aj predložené daňové priznanie z Rakúska. Zvýšené výdavky na syna
taktiež zdokladovala potvrdením zo školy. Pokiaľ odvolateľ uvádza, že suma je nadnesená, podľa
matky maloletý nedostal alebo neabsolvoval nič viac ako jeho spolužiaci. Pripomenula, že keď maloletý
navštevoval prvý ročník základnej školy, súd otcovi znížil výživné na 33 eur a toto „smiešne“ výživné
otec platil 10 rokov. Následne úmyselne nepreberal rozsudok o zvýšení výživného na 140 eur. Po jeho
prebratí rozsudok neakceptoval, v dôsledku čoho bola nútená podať návrh na exekúciu.
Za špekulatívne označila matka argumentovanie otca tým, že sa mu zvýšilo výživné na druhé dieťa,
zatajenie (pred súdom) prijatého poistného plnenia vo výške 1.000 eur za úraz ramena ako i tvrdenia
o privátnych pôžičkách otca od jeho známych. Uviedla tiež, že odvolateľ má vo vlastníctve byt, ktorý
prenajíma, nakoľko keď príde do svojho rodiska, býva u svojich rodičov. Okrem toho vlastní osobné
auto, ktoré je však vedené na inú osobu. Ohľadne otcom prezentovaného prispievania na maloletého
vymenovala, že v roku 2014 ho jeden krát zobral na pizzu, spolu ho videl tri krát. Pri príležitosti narodenín,
resp. menín nedostal syn nič, otec mu ani telefonicky nezablahoželal. Nemá záujem sa s ním stretávať
s odôvodnením, že nemá peniaze na cestu, nakoľko býva na ubytovni v Bratislave. Matka má však
vedomosť, že každý voľný čas otec cestuje do svojho rodiska, ktoré je vzdialené 3 km od syna. Dodala,
že syn navštevuje bilingválne štúdium na Obchodnej akadémii, má zdravotné problémy, aktuálne je v



puberte, potrebuje výdatnejšiu a častejšiu stravu, používa ortopedické vložky, narástol, v dôsledku čoho
oblečenie a topánky sa už nekupujú na detskom oddelení, ale na pánskom, čo sú odlišné ceny.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods.1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2 písm. a, b) O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a § 211
ods. 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Okresný súd správne vymedzil právny základ rozhodovania o zmene vyživovacej povinnosti. Nadväzne
sa v dostatočnom rozsahu zaoberal jednotlivými dôvodmi, ktoré otec maloletého považoval za
relevantné pre zmenu vyživovacej povinnosti a pri ich hodnotení dospel k správnym záverom. Odvolací
súd si konštatované závery osvojil a v konkrétnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), pričom na
zdôraznenie ich správnosti dodáva, že odvolateľ (ani) nenamieta, že by prijaté poistné plnenie náklady
vzniknuté (mu) úrazom nevykompenzovalo. Relevantnej právnej úprave (§ 62 ods 4 a § 75 Zákona
o Rodine - inštitút potencionality) zodpovedá tiež stanovisko súdu I. stupňa o nemožnosti prihliadať
na uplatnené pôžičky. Pri opačnom prístupe by totiž osoba výživou povinná jednoduchým spôsobom
obmedzila/obišla svoju vyživovaciu povinnosť. Presvedčivou a správnou je aj úvaha okresného súdu,
že výdavky na deti nemožno posudzovať mechanicky podľa ich veku, ale s ohľadom na ich individuálne
potreby. Z tohto dôvodu (bez ďalšieho) neobstojí požiadavka otca, aby mali jeho deti určené rovnaké
výživné.
V rovine púhych ničím nepreukázaných tvrdení ostáva argumentácia odvolateľa o dosahovanom príjme
matky vo výške 2.000 eur mesačne. Pokiaľ ide o (konkrétnu) výšku aktuálneho príjmu matky (v podobe
dávok), ktorá prišla o zamestnanie, v tomto smere okresný súd dokazovanie nevykonával (nevyhnutným
sa javí preklad predložených listín), avšak vzhľadom na skutočnosť, že v čase predchádzajúceho
rozhodovania o výživnom bola zamestnaná (mala teda nepochybne vyšší príjem), je zjavné, že
v konečnom dôsledku by išlo o ďalší argument (nepriaznivú zmenu pomerov na strane matky)
v neprospech odvolateľa. Aj bez ohľadu na uvedenú okolnosť je preto náležitý/postačujúci záver
súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého k poklesu príjmu na strane otca skutočne došlo, ale vo
vzájomnej súvislosti/ kontexte s ďalším relevantným kritériom pre posudzovanie výšky výživného a to
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa, ktoré v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vzrástli, sa
nejedná o kvalifikovanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie vyživovacej povinnosti na maloletého
G..

Z opísaných dôvodov odvolací súd pristúpil k potvrdeniu napadnutého rozsudku. Nadväzne ako vecne
správny yvhodnotil aj súvisiaci výrok napadnutého rozsudku o trovách prvostupňového konania. Zároveň
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. o tom, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko predmetom konania i v tomto štádiu
bola vec starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie môže začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .