Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/20/2014 z 12. 2. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. februára 2014, sp. zn. 43Cob/20/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6113211383.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/20/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6113211383.1 | 2014-02-12 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky
Citované ustanovenia: predpis č. 150/1950 Zb., § 17 zákona č. 150/1950 Zb., § 48 zákona č. 150/1950 Zb., § 75 zákona č. 150/1950 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c726f82-7a10-4694-80a5-151fc42365be
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6113211383.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/20/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113211383
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113211383.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Nagano
Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, IČO 264 29 705, Česká republika, právne
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému T. W.,
nar. XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, V., o zaplatenie zmenkových úrokov s prísl., o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 7C/153/2013-47 zo dňa 06. novembra 2013 v senáte
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu  Brezno č. k. 7C/153/2013-47 zo dňa 06. novembra 2013  zrušuje a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno napadnutým uznesením návrh žalobcu zamietol.

Žalobca sa domáhal v konaní voči žalovanému zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo
sumy 1.509,83 Eur od 01.02.2010 do 11.05.2010, zo sumy 709,83 Eur od 12.05.2010 do 01.06.2010,
zo sumy 609,83 Eur od 02.06.2010 do 08.07.2010, zo sumy 603,83 Eur od 09.07.2010 do 30.09.2010,
zo sumy 597,83 od 01.10.2010 do 28.10.2010, zo sumy 591,83 Eur od 29.10.2010 do 01.12.2010, zo
sumy 585,83 Eur od 02.12.2010 do 30.12.2010, zo sumy 529,83 Eur od 31.12.2010 do 17.02.2011,
zo sumy 499,83 Eur od 18.02.2011 do 10.03.2011, zo sumy 489,83 Eur od 11.03.2011 do 04.04.2011,
6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.509,83 Eur od 07.05.2010 do 11.05.2010, zo sumy 709,83
Eur od 12.05.2010 do 01.06.2010, zo sumy 609,83 Eur od 02.06.2010 do 08.07.2010, zo sumy 603,83
Eur od 09.07.2010 do 30.09.2010, zo sumy 597,83 Eur od 01.10.2010 do 28.10.2010, zo sumy 591,83
Eur od 29.10.2010 do 01.12.2010, zo sumy 585,83 Eur od 02.12.2010 do 30.12.2010, zo sumy 529,83
Eur od 31.12.2010 do 17.02.2011, zo sumy 499,83 Eur od 18.02.2011 do 10.03.2011, zo sumy 489,83
Eur od 11.03.2011 do 04.04.2011, 6% ročného úroku zo zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej
sumy. Návrh podal žalobca v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie o veciach s nízkou hodnotou sporu. K návrhu žalobca pripojil zmenku,
vystavenú žalovaným dňa 11.08.2009 so sumou 1.509,83 Eur a zmenkovým úrokom 0,25% denne
od 01.02.2010 v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava. Zmenka bola
vystavená bez protestu, na platenie sa mala predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia, spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku indosovala na žalobcu.

Súd prvého stupňa po preskúmaní návrhu a žalobcom predloženej zmenky vyzval žalobcu
prostredníctvom tlačiva B na doplnenie návrhu tak, aby do Oddielu 8.1 doplnil, na základe akého
právneho titulu bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi
pôvodnými účastníkmi konania. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že podľa Smernice Rady č.
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 je povinný v každom konaní za účelom ochrany spotrebiteľa z úradnej
povinnosti skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, čo v tejto veci môže zistiť iba na základe



doplnenej informácie o konkrétnom právnom titule. Z toho istého dôvodu žiadal súd prvého stupňa
žalobcu aj o doplnenie Oddielu 8.2.1, kde ako prílohu k návrhu žiadal pripojiť právny titul, na základe
ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená, a na splnenie tejto povinnosti určil súd lehotu do 30.09.2013.
Žalobca na výzvu súdu uviedol, že si uplatňuje práva zo zmenky, originál ktorej súdu predložil, a nie
majetkové práva z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné
údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval kapitolu I čl. 2 ods. 1 a 2, kapitolu II
čl. 4 bod 4, čl. 4 a čl. 19 Nariadenia, ďalej ustanovenia § 43 ods. 1 a 2 a § 167 ods. 1 OSP a
vychádzal zo záveru, že v každom štádiu konania a v každom druhu konania je súd povinný ex-offo
skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, preto potom je v prípade zmenky
nepochybne povinný skúmať, či nedošlo k zneužitiu zmenky v dodávateľsko-spotrebiteľskom vzťahu,
čo by zakladalo konanie v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU sp. zn.
C-419/2011 zo dňa 14.03.2013, ako aj rozhodnutie sp. zn. C-76/10 zo dňa 16. 11. 2010 vo veci obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Uviedol tiež, že z činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky
obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom
poskytovania spotrebiteľských úverov, preto je dôvodný predpoklad, že aj zmenka doložená k návrhu
by mohla mať zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu, ktorý by mohol mať povahu
vzťahu spotrebiteľského. Nakoľko žalobca návrh nedoplnil, súd prvého stupňa nemal možnosť splniť
si povinnosť riadne preskúmať všetky podstatné okolnosti vzniku zmenkového vzťahu a posúdiť, či sa
nejedná o spotrebiteľský vzťah, a preto návrh žalobcu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie OS Brezno
zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie. Žalobca namietal, že konanie
pred súdom prvého stupňa má vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca namietal formu rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď súd prvého stupňa rozhodoval o merite
veci nie rozsudkom, ale uznesením. Postup súdu prvého stupňa, ktorý žalobcu vyzýval na doplnenie,
či opravu návrhu, ktorá nie je podľa žalobcu pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy
podmieňoval ďalší postup v konaní, považoval žalobca za neprípustný a tvrdil, že predstavuje výrazný
zásah do práva na spravodlivý proces garantovaný Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Uviedol, že žalobca je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý
nadobudol na základe indosamentu, nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom
zmenky a vystaviteľom zmenky (žalovaným), ani iné informácie či dokumenty k zmenke, a v zmysle
platného právneho poriadku ani tieto nepotrebuje mať k tomu, aby mohol uplatňovať práva spojené so
zmenkou. Tvrdil, že požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového
nároku,  predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. Poukázal
na judikatúru českých a slovenských súdov, podľa ktorej je zmenka samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Namietal, že súd prvého stupňa sa aplikáciou Zák. č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový)
vôbec nezaoberal. Súd prvého stupňa nemal podľa žalobcu žiaden dôvod rozhodovať tak, ako by išlo o
bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci, a dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie práva EÚ. Žalobca
zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o
spotrebiteľský vzťah, súd neuvádza v tomto smere žiadne konkrétne argumenty, preto je podľa žalobcu
rozhodnutie súdu arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Súd prvého stupňa podľa žalobcu svojvoľne, bez návrhov účastníkov rozširoval podľa neho významné
skutočnosti, čím porušil kontradiktórnosť súdneho konania. Žalobca skutočnosti o existencii iného
vzťahu medzi žalovaným netvrdil, súd sám si vytvoril pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim
majiteľom zmenky (ktorý ani nie je účastníkom tohto súdneho konania) a žalovaným mohol existovať
iný (navyše celkom samostatný) záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania.
Namietal, že súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré



sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza v iných konaniach
a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. Súd nie je účastníkom konania, nemá preto povinnosť, ale
ani oprávnenie kreovať skutkové tvrdenia namiesto účastníkov konania. Súd prvého stupňa v tejto veci
podľa žalobcu porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol svoju právomoc.

Žalobca ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že ingoroval ust. § 17 ZŠZ, podľa ktorého ten, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Pokiaľ teda v sporovom konaní nemôže žalovaný vo všeobecnosti vznášať voči
majiteľovi zmenky tzv. kauzálne námietky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky,
tým menej tak môže činiť sám súd. S poukazom na § 17 ZZŠ je prípustné za určitých okolností
uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi ako majiteľovi zmenky, takáto námietka však musí
byť vznesená zo strany žalovaného, ktorý predovšetkým v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného)
prevzal súd. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného
ako z povinného zo zmenky na žalobcu ako oprávneného. Súd prvého stupňa podľa žalobcu porušil
poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 OSP, porušil ustanovenia OSP o vykonávaní
dôkazov, keď prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia bez návrhu vykonané. Napriek tomu, že súd v
odôvodnení rozhodnutia uvádza, že nevie určiť, či ide o spotrebiteľský vzťah, podľa žalobcu celé právne
posúdenie veci vychádza z toho, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, súd
tak v rozhodnutí vychádza z nepreukázanej skutočnosti.

Žalobca ďalej uviedol, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý v listine ako takej inkorporuje samo
právo žalobcu, a vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom,
ktorú nie je možné ničím iným nahradiť. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté z dôvodov
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súdom požadované doplnenie návrhu, a
teda tvrdená údajná povinnosť žalobcu mať dokumenty, na základe ktorých mala byť zmenka vystavená,
nemá oporu v právnom poriadku, nakoľko zmenka je celkom samostatným nárokom a nič ďalšie k nej
nie je potrebné. Žalobca v odvolaní poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 25Cdo/1839/2000 zo dňa
22. 08. 2002 v zmysle ktorého zmenkový záväzok je záväzkom celkom samostatným a oddeleným od
prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku, preto aj v prípade tzv. zabezpečovacích zmeniek
platí, že tieto nie sú akcesorickým záväzkom vo vzťahu k záväzku inému. Zabezpečovacia zmenka ako
prostriedok zabezpečenia je samostatným nárokom, nezávislým dokonca na existencii zabezpečenej
pohľadávky. Žalobca ďalej poukázal na uznesenie KS v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.
09. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu, a v ktorom sú obsiahnuté
odôvodnenia v prospech argumentácie žalobcu v odvolaní.

Súd prvého stupňa podľa žalobcu nepostupoval podľa Nariadenia, žalobca preto upozorňuje na možnosť
vzniku škody na jeho strane v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Porušením Nariadenia súd
zmaril konanie ako také, keď vôbec neumožnil viesť kontradiktórny spor, čoho dôsledkom došlo aj k
porušeniu práva žalobcu na prístup súdu.

Súd prvého stupňa odvolanie žalovanému nedoručoval.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v
senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Žalobca si v tomto konaní uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému vyplnením vzorového tlačiva „A“ v
zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa



ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa návrhu si žalobca uplatňoval
právo na zmenkový úrok vo výške 0,25% denne a 6% ročný úrok z príslušných zmenkových súm tak,
ako je to uvedené vyššie, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 5,03 Eur a
náhradu trov konania.

K návrhu žalobca pripojil originál zmenky označenej č. XXXXXXXXX, vystavenej žalovaným ako
vystaviteľom dňa 11.08.2009 na rad obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598,
Pribinova 25, Bratislava. Na zmenke bola uvedená zmenková suma 1.509,83 Eur, zmenkový úrok 0,25 %
denne od 01.02.2010 s poznámkou „bez protestu“, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.
Zmenku podpísal žalovaný ako vystaviteľ. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný
veriteľ zmenky POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava previedol zmenku na rad žalobcu.

Okresný súd Brezno zaslal žalobcovi tlačivo „B“ označené ako žiadosť súdu o doplnenie tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a vyzval ním
žalobcu na doplnenie oddielu 8.1 návrhu o skutočnosti, na základe akého právneho titulu bola zmenka
vystavená a vyplnená a na uvedenie prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými účastníkmi konania,
pretože súd je podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 povinný v každom konaní za
účelom ochrany spotrebiteľa z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Zároveň
s odkazom na oddiel 8.2.1 súd uviedol, že ako prílohu je potrebné k návrhu pripojiť právny titul, na
základe ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená, pretože súd je povinný v každom konaní za účelom
ochrany spotrebiteľa úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah. Žalobca podaním
doručeným súdu dňa 15.10.2013 na túto žiadosť o doplnenie súdu oznámil, že poskytol súdu dostatočne
jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch
vyplývajúcich z platnej zmenky, originál ktorej súdu predložil. Zmenkové informácie žalobca preniesol
presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, nemá čo doplniť alebo opraviť, disponuje len indosovanou
zmenkou a nemá k dispozícii iné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje, a ktoré by mal súdu oznámiť.
Súd prvého stupňa následne vydal napadnuté uznesenie.

Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. 07. 2007
o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), navrhovateľ začne
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva „A“, ako je uvedené
v prílohe I a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným
komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát,
v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré
podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 4 ods. 3 Nariadenia, ak pohľadávka nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, súd alebo
tribunál o tom informuje navrhovateľa. Ak ju navrhovateľ nevezme späť, súd alebo tribunál koná v súlade
s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako
je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak
navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty,
návrh sa zamietne.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.



Podľa čl. I, § 75 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka
obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že v tomto
prípade neboli splnené podmienky na zamietnutie návrhu stanovené v citovanom čl. 4 ods. 4 Nariadenia.
Návrh podaný  žalobcom podľa názoru odvolacieho súdu nemal vady, bol podaný na vzorovom tlačive
A, riadne bol vyplnený v jazyku súdu. Žalobca v odd. 8 uviedol údaje o pohľadávke (ako indosatár si
uplatnil práva zo zmenky vystavenej žalovaným, pohľadávku riadne špecifikoval na zmenkové úroky
dohodnuté na zmenke a úroky podľa zmenkového zákona, uplatnil si náhradu trov konania, ktoré vyčíslil,
k návrhu pripojil originál zmenky, z ktorej uplatňoval nárok, plnomocenstvo, ako aj údaje preukazujúce
právnu subjektivitu žalobcu).

V zmysle čl. 4 bod 4 Nariadenia súd návrh zamietne vtedy, ak sa uplantnená pohľadávka zdá zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný.

Neprípustnosť návrhu alebo neopodstatnenosť nároku sa posudzuje podľa národného práva a
vnútroštátnych právnych predpisov SR. Neprípustným tak okrem návrhu vo veci, na ktorú sa v zmysle
čl. 2 ods. 2 Nariadenie nevzťahuje, bude aj napr. nárok na výplatu výhry zo stávky s poukazom na § 455
ods. 2 Občianskeho zákonníka, za zjavne neopodstatnenú pohľadávku by bolo možné považovať takú,
pri ktorej by žalobca vykonával svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva (napr. v tomto
prípade by predložil zmenku, z ktorej nevyplýva zmenkový záväzok žalovaného).



Zmenka ako cenný papier je listina, z ktorej pre jej aktuálneho majiteľa vyplýva právo na zaplatenie
peňažnej sumy uvedenej na zmenke voči osobe, ktorá svoju povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu
na zmenke potvrdila svojim podpisom. Žalobca ako majiteľ zmenky predložil spolu s návrhom súdu
tzv. vlastnú zmenku, podpísanú žalovaným ako vystaviteľom. Táto zmenka predstavuje abstraktný
platobný záväzok vystaviteľa a obsahuje jeho povinnosť zaplatiť určitú sumu uvedenú na zmenke, a to
právoplatnému majiteľovi zmenky, ktorým je v súčasnosti žalobca, ktorý nadobudol zmenku indosáciou
od jej pôvodného majiteľa. Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho
majetkového vzťahu, ktorý vo vzťahu k zmenke nazývame vzťahom kauzálnym (príčinným), pohľadávka
vyplývajúca zo zmenky je však od kauzálneho vzťahu nezávislá, tieto dva právne vzťahy sú právne
oddelené, a preto hovoríme o abstraktnosti zmenky. V tejto súvislosti je dôležité ustanovenie § 17 ZZŠ,
podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných záväzkoch voči  vystaviteľovi (alebo skorším majiteľom zmenky),
okrem prípadu, ak by preukázal, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka.
Len za splnenia tejto podmienky by bolo možné akýmkoľvek spôsobom hodnotiť kauzálny vzťah medzi
veriteľom a pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., a žalovaným, ako
zmenkovým dlžníkom. Takéto posudzovanie by bolo možné iba v prípade, ak dlžník (žalovaný zo
zmenky) takéto námietky v súdnom konaní voči žalobcovi ako majiteľovi zmenky uplatní, musí ich však
aj zdôvodniť a svoje tvrdenia ohľadne nepoctivého nadobúdania zmenky preukázať. Majiteľ zmenky je
dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky,
dôvody jej prijatia, indosácie a pod. (viď tiež § 495 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ teda žalobca uplatnil nárok v konaní voči žalovanému zo zmenky, ktorú súdu predložil, nebol
dôvod na to, aby v štádiu skúmania úplnosti, resp. vadnosti návrhu (cit. článok 4 ods. 4 Nariadenia)
okresný súd vyžadoval od žalobcu akékoľvek informácie, resp. doklady, týkajúce sa kauzálneho vzťahu
medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným. Skutočnosť, že žalobca neoznámil súdu požadované
informácie a nepredložil požadované doklady nemohli byť podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom na
to, aby súd návrh žalobcu zamietol pre nesplnenie výzvy. Ako už bolo uvedené, žalobcom v návrhu
poskytnuté informácie a k návrhu pripojené dôkazy umožňujú, aby súd prvého stupňa postupoval podľa
čl. 5 ods. 2 až 5 a podľa čl. 7 a 9 Nariadenia.

Odvolací súd zároveň upozorňuje súd prvého stupňa, že účastník konania môže byť vyzývaný len na
predloženie takých dôkazov, ktoré má k dispozícii. Pokiaľ žalobca nemá k dispozícii základnú zmluvu a
iné listiny, preukazujúce zmluvný vzťah, na zabezpečenie pohľadávky z ktorej bola zmenka žalovaným
vystavená, nemohol ho súd na predloženie takýchto listín pod hrozbou zamietnutia návrhu ani vyzývať.
Ak súd prvého stupňa návrh z týchto dôvodov zamietol, odňal tým žalobcovi právo na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Ako už bolo uvedené, žalobca si v tomto prípade uplatnil právo zo zmenky, a to ako indosatár, a preto
nie je povinný preukazovať v tomto konaní existenciu záväzkového vzťahu, v súvislosti s ktorým bola
zmenka vystavená. Predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá
indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila, nadobudla charakter zmenky na platenie.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa nerozhodoval v merite veci, teda nerozhodoval
o pohľadávke žalobcu (čl. 7 Nariadenia), ale vychádzajúc zo záveru, že návrh má vady a žalobca ho
napriek výzve na doplnenie nedoplnil, návrh zamietal v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia. Pokiaľ teda návrh
zamietol uznesením a nie rozsudkom, postupoval v súlade s čl. 19 Nariadenia s § 167 OSP.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa §221 ods. 1 písm.
f) a h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého
stupňa bude v ďalšom konaní postupovať podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia vychádzajúc z toho, že sa jedná
predovšetkým o konanie písomné (aj keď nariadenie pojednávania vo veci nie je vylúčené). Súd prvého
stupňa vyplní časť I formulára C z prílohy III a spolu s návrhom ho v lehote 14 dní odošle žalovanému,
ktorý má lehotu 30 dní na vyplnenie tejto časti formulára C podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia. V ďalšom
bude súd prvého stupňa postupovať podľa príslušných ustanovení čl. 5 a nasl. Nariadenia. Odvolací súd
poukazuje tiež na čl. 7 ods. 3 Nariadenia, v zmysle ktorého prípadná pasivita žalovaného v konaní má



za následok, že súd rozhodne len na základe dôkazov, predložených žalobcom. Pri posudzovaní nároku
z hľadiska hmotného práva bude aplikovať zákon č. 191/1950 Zb.

O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 OSP súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.