Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/43/2015 z 26. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. septembra 2016, sp. zn. 16CoKR/43/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3115204461.1 Krajský súd Trenčín | 16CoKR/43/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3115204461.1 | 2016-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: § 27 ods. 1 ZKR, § 27 ods. 2 ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/099411fe-4abe-4585-a77c-a618742f835c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115204461.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoKR/43/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115204461
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115204461.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom ul. 29.
augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému JUDr. Ing. Vladimírovi Neuschlovi
so sídlom kancelárie Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, správcovi majetku úpadcu NABAZ plus,
s.r.o. v konkurze so sídlom Partizánska 73, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO 36 241 709, o určenie
právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 37Cbi/6/2015-161 zo dňa 8. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

2. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k.
38K/24/2014 z 31.7.2014, zverejneným v Obchodnom Vestníku č. 150/2014 dňa 6.8.2014 vyhlásil na
majetok dlžníka NABAZ plus s.r.o. konkurz. Žalobca si v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZoKR) podaním zo dňa 16.2.2015 prihlásil svoje pohľadávky podľa § 87 ods. 2
písm. i/ a písm. k/ ZoKR z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie 08/2014
vo výške 19,71 eur. Správca listom zo dňa 18.2.2015, doručeným žalobcovi dňa 20.2.2015, prihlásenú
pohľadávku proti podstate vo výške 19,71 eur poprel čo do výšky aj čo do právneho dôvodu. Správca
popretie odôvodnil tým, že nie je možné ju považovať za pohľadávku v zmysle § 87 ZoKR, nakoľko
nesúvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu ani so správou a speňažovaním
majetku a zároveň správca spochybňuje doklad, ktorým žalobca preukazuje uplatnenú pohľadávku, a
to mesačný výkaz poistného a príspevkov za 08/2014, predložený žalobcovi úpadcom dňa 4.2.2015,
nakoľko podľa neho nereprezentuje vôľu úpadcu. Žalobca nesúhlasil s popretím výšky a
právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky proti podstate a nestotožnil sa s dôvodmi popretia uvedenými
správcom. Úpadca nemá v registračnom liste zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni určený deň výplaty
miezd, a preto je ním v zmysle § 143 zákona č. 461/2003 Z. z. posledný deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňom
7.8.2014. Sociálna poisťovňa si pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie vzniknuté do vyhlásenia
konkurzu prihlásila do konkurzu súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 a súhrnnou
prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 2. Uvedené pohľadávky boli zistené. Sociálna poisťovňa ku
dňu vyhlásenia konkurzu a až do dňa podania žaloby eviduje úpadcu ako aktívneho zamestnávateľa, ku



dňu vyhlásenia konkurzu zamestnával zamestnancov a v súčasnosti stále eviduje troch zamestnancov.
Mesačné výkazy poistného a príspevkov na sociálne poistenie boli úpadcom predložené aj za obdobie
po vyhlásení konkurzu, za mesiace 07/2014-01/2015, pričom za mesiac 07/2014 bolo poistné ako
pohľadávka proti podstate uplatnená u pôvodnej správkyne Mgr. O.. Mesačný výkaz poistného a
príspevkov za 07/2014 bol predložený elektronicky inou osobou ako bol správca, napriek tomu, že
správkyňa poistné za 07/2014 ako pohľadávku proti podstate nespochybnila, a dňa 7.11.2014 túto v
plnom rozsahu uhradila. Na účely sociálneho poistenia sa za pohľadávku považuje právo žalobcu na
zaplatenie dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie za príslušné obdobia. Pohľadávka Sociálnej
poisťovni vzniká ako veriteľovi, ak poistné na sociálne poistenie nebolo uhradené do dňa jeho splatnosti.
Dátum splatnosti v prípade poistného na sociálne predstavuje zároveň dátum povinnosti zaplatiť poistné.
Zamestnávateľ - úpadca sa nemôže stať dlžníkom Sociálnej poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť
zaplatiť a odviesť poistné a skôr, než na základe mesačného výkazu poistného a príspevkov sa stane
zrejmým suma poistného na sociálne poistenie. Predložením mesačného výkazu poistného a príspevkov
sa Sociálna poisťovňa dozvie o výške odvodu za konkrétne časové obdobie, ktoré následne účtuje
vo svojom účtovníctve a teda vzniká jej právo na plnenie vo vykázanej výške. Pre účely prihlásenia
do konkurzu môže vyhlásiť, že ju eviduje v účtovníctve. Z predložených dôkazov je zrejmé, že ku
dňu vyhláseniu konkurzu sa pohľadávka za 08/2014 v účtovníctve žalobcu nenachádzala. Sociálna
poisťovňa pohľadávku z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiac august 2014 uplatnila proti
podstate na podklade mesačného výkazu poistného a príspevkov, ktorý bol vytvorený, zaslaný
elektronicky dňa 4.2.2015 úpadcom. Poistné za uvedené obdobie v sume 19,71 eur bolo splatné dňa
30.9.2014. Obe skutočnosti jednoznačne nastali po vyhlásení konkurzu, a teda uvedená pohľadávka
nesporne spĺňa časové kritérium v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) a písm. k) ZoKR na zaradenie
medzi pohľadávky proti podstate. Počas celého mesiaca august 2014 (resp. až ku dňu podania žaloby)
eviduje žalobca úpadcu ako ekonomicky aktívneho odvádzateľa poistného, nebol odhlásený z registra
odvádzateľov poistného t j. je aj naďalej evidovaný ako aktívny zamestnávateľ s počtom zamestnancov
tri. K dňu podania žaloby eviduje aj ďalšiu pohľadávku proti podstate za mesiac 01/2015 vo výške 38,05
eur. V mesiaci august bola ako zamestnanec úpadcu evidovaná zamestnankyňa U. O. a úpadca bol
povinný z jej vymeriavacieho základu vyplývajúceho z odmeny za prácu platiť poistné za
uvedené obdobie. Podľa predloženého MV sa jedná o poistné na úrazové poistenie vo výške
19,71 eur, uvedená zamestnankyňa bola z účasti na poistení odhlásená ku dňu 31.8.2014. Nakoľko
úpadca zamestnával zamestnancov aj po 7.8.2014 bol jednoznačne hospodárky aktívnym subjektom.
Nemožno popierať, že práca a pracovnoprávne nároky z nej vyplývajúce nesúvisia s výkonom
práce pre účely úpadcu. V súvislosti so zamestnávaním a výkonom práce zamestnancov úpadcu po
vyhlásení konkurzu vznikla úpadcovi zákonom stanovená povinnosť zaplatiť z vymeriavacieho základu
zamestnancov poistné na sociálne poistenie. Nakoľko sa jedná o poistné za zamestnanca úpadcu, má
toto jednoznačne súvis s prevádzkovaním podniku, so správou majetku úpadcu. Tým pohľadávka z titulu
poistného za obdobie august 2014 spĺňa aj vecné kritérium v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) a písm. k)
ZoKR na zaradenie medzi pohľadávky proti podstate. Zároveň úpadca predložil výkaz preddavkov na
poistné na verejné zdravotné poistenie za mesiac 08/2014 aj ďalšej verejnoprávnej inštitúcii - VšZP,
a.s., kde je rovnako vykázané poistné za zamestnankyňu U. O., aj na základe uvedeného je dôvodné
predpokladať, že úpadca v 08/2014 pôsobil ako zamestnávateľ t. j. prevádzkoval podnik, vykazoval
poistné. Žalobca ďalej poukázal na to, že kto koná v mene úpadcu a na jeho účet po ustanovení
správcu do funkcie vo veciach, ktoré zákon zveruje štatutárnemu orgánu a na ktoré má táto osoba
osobitné oprávnenie, nie je oprávnený ale ani povinný vo vzťahu k týmto oprávneniam skúmať veriteľ,
v tomto prípade verejnoprávna inštitúcia. Uvedené skutočnosti sú taxatívne upravené zákonom o
sociálnom poistení, a čo sa týka využívania elektronických služieb, podmienky prístupu k týmto službám
pre odvádzateľov poistného so všetkými právami, povinnosťami ako aj odvádzateľov poistného sú
upravené vo vzájomných dohodách o používaní elektronických služieb, sú prístupné na
internetovej stránke žalobu. Elektronické služby žalobcu môže využívať každý odvádzateľ poistného,
ktorý uzavrie so žalobcom dohodu, v ktorej sa zaviaže dodržiavať podmienky na ich používanie. Klientom
elektronických služieb žalobcu je fyzická osoba, ktorú odvádzateľ poistného poveril výkonom činnosti v
systéme elektronických služieb vo svojom mene. Pre účely využívania elektronických služieb Sociálna
poisťovňa na základe žiadosti oprávnenej osoby podpíše dohodu o využívaní týchto služieb a okrem
iného vydá oprávnenej osobe alebo ním splnomocnenej osobe bezpečnostný predmet, ktorým je GRID
karta, bez ktorej nie je možný žiadny prístup do elektronických systémov žalobcu. V prípade úpadcu
boli mesačné výkazy poistného predkladané elektronicky osobami, ktoré v mene dohody o používaní
elektronických služieb takéto prístupy resp. bezpečtnostný predmet mali, disponovali autentifikačnými
údajmi a heslami. Je vo výlučnej kompetencii správcu, jeho povinnosťou v rámci konania s



odbornou starostlivosťou uvedené skutočnosti po ustanovení do funkcie správcu vysporiadať tak, ako
to ukladajú právne predpisy a uzatvorené dohody o poskytovaní elektronických služieb. Pokiaľ správca
tak neurobí, za odvádzateľa poistného - úpadcu koná ten, kto týmito oprávneniami disponuje. Vzhľadom
na uvedené je zavádzajúce a neopodstatnené tvrdenie správcu, že vyplnenie a
predloženie mesačného výkazu za 08/2014 nereprezentuje vôľu úpadcu, a že žalobca nemá akceptovať
predloženie relevantného dokladu, ktorý mu bol doručený zákonným spôsobom. Správca ustanovením
do funkcie mal všetky možnosti na to, aby požiadal o zmenu dohody o poskytovaní elektronických
služieb, aby boli odobraté prístupové práva osobám, ktoré nimi disponovali. Vzhľadom na uvedené
má žalobca za to, že neuhradené splatné poistné za 08/2014 riadne vykázané mesačným výkazom
poistného a príspevkov, predloženého úpadcom, je pohľadávkou, ktorá vznikla počas konkurzu, súvisí
s prevádzkovaním podniku a preto je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ZoKR.

3. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám vyjadril podaním zo dňa 22.4.2015 a zotrval na stanovisku,
že uplatňovaná pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ZoKR. Zo strany žalovaného
nebolo spochybňované v rámci oznámenia časové kritérium pri žalobcovej pohľadávke prihlásenej
ako pohľadávke proti podstate, pričom uvedené vyplýva aj z obsahu oznámenia. Hlavným dôvodom,
pre ktorý neuznal žalovaný prihlásenú pohľadávku ako pohľadávku proti podstate bola tá skutočnosť,
že ZoKR žalobcom prihlásenú pohľadávku neoznačuje v § 87, ako ani v iných ustanoveniach, ako
pohľadávku proti podstate, nakoľko pri pohľadávke titulom neuhradeného úrazového poistenia za
obdobie 08/2014 sa nejedná o pohľadávku, ktorá by vznikla po vyhlásení konkurzu a zároveň
by súvisela buď s prevádzkovaním podniku úpadcu resp. by súvisela so speňažovaním
alebo správou majetku. Tvrdenie žalobcu o tom, že úpadca bol po vyhlásení konkurzu, vzhľadom k tomu,
že zamestnával zamestnancov hospodársky činným subjektom, je podľa názoru žalovaného pohľad
na povahu pohľadávok voči úpadcovi, ktorý nerešpektuje účel a ciele sledované ZoKR pri vymedzení
pojmu pohľadávka proti podstate. Predovšetkým skutočnosť, že úpadca bol zamestnávateľom v období
08/2014 a preto mal povinnosť uhrádzať poistné určené z vymeriavacieho základu, ešte sama
o sebe nepostačuje na to, aby bolo možné vyvodiť záver že určitý zamestnanec úpadcu vykonával
prácu pre úpadcu a že táto práca aj súvisela či už z prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo
so správou a speňažovaním jeho majetku. Názor žalobcu, že ak je úpadca zamestnávateľom aj po
okamihu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, tak jeho zamestnanci musia vykonávať prácu, napr.
nerešpektuje ani inštitút tzv. prekážok v práci, ktoré sa môžu objaviť tak sa strane zamestnanca ako
na strane zamestnávateľa. Žalovaný zdôraznil, že napriek skutočnosti, že úpadca bol ešte v období
roku 08/2014 zamestnávateľom, tak zo strany ani jedného z jeho zamestnancov nedochádzalo k
vykonávaniu práce pre úpadcu, ktorá by sa týkala prevádzkovania podniku alebo ktorá by súvisela so
správou a speňažovaním jeho majetku. Čo sa týka zamestnankyne U. O., na ktorú žalobca poukazuje,
tak s touto bol pracovný pomer skončený v súlade s § 60 Zákonníka práce dohodou, pričom ako
dôvod skončenia bol uvedený § 67 písm. a/ Zákonníka práce t. j. zrušenie prevádzky zamestnávateľa,
čiže zrušenie prevádzky úpadcu. K rokovaniu s dotknutou zamestnankyňou o skončení pracovného
pomeru na základe dohody došlo zo strany predchádzajúcej správkyne dňa 7.8.2014, nakoľko v prípade
dotyčnej osoby sa jednalo o jednu z posledných zamestnancov úpadcu, s ktorým ešte nebol skončený
pracovný pomer, pričom uvedené vyplýva z emailovej komunikácie zo dňa 7.8.2014. Dôvodom pre
takýto postup bola tá skutočnosť, že úpadca, nakoľko prestal byť podnikateľsky aktívny a upustil od
prevádzkovania svojho podniku v období medzi podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a samotným
vyhlásením konkurzu, už nemohol p. O. ako jeho zamestnankyni v mesiaci 08/2014 prideľovať prácu, čím
na jeho strane vznikla prekážka v práci, pri ktorej ale zamestnankyňa mala nárok na náhradu mzdy.
Ku skončeniu pracovného pomeru došlo z čisto praktického a administratívneho hľadiska dňa 31.8.2014,
t. j. ku koncu kalendárneho mesiaca, pričom ale uvedená zamestnankyňa pre úpadcu od 7.8.2014 už
prácu nevykonávala. Skutočnosť, že táto zamestnankyňa pre úpadcu už prácu nevykonávala vyplýva aj
z potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, z ktorého vyplýva,
že zamestnankyni vznikol nárok na náhradu mzdy za dovolenku a nárok na odstupné. Problematika
prevádzkovania podniku je osobitne v rámci ZoKR právne regulovaná a nie je možné na ňu nazerať
spôsobom žalobcu. V § 88 ods. 1 druhá veta ZoKR sú taxatívne uvedené podmienky, za kumulatívneho
splnenia ktorých správca môže pokračovať v prevádzkovaní podniku. S prihliadnutím na celkovú
hospodársku situáciu úpadcu už v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, nebolo v danom
prípade v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia ZoKR možné pokračovať v prevádzkovaní podniku
úpadcu, pričom ďalšie prevádzkovanie podniku nebolo možné ani preto, že úpadca ukončil pracovné
pomery s prevažnou väčšinou jeho zamestnancov, čo môže potvrdiť aj žalobca, ktorý má evidenciu
zamestnancov úpadcu. Z uvedených skutočností vyplýva, že podnik úpadcu po vyhlásení konkurzu



nebol prevádzky schopný, preto nemohla ani pohľadávka, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu t. j. po
7.8.2014 súvisieť s prevádzkovaním podniku. K otázke súvislosti medzi pohľadávkou ako pohľadávkou
proti podstate súvisiacou so správou a speňažovaním majetku, by mohla pohľadávka vzniknúť až
od januára 2015, nakoľko až od uvedeného obdobia je konkrétna osoba s úpadcom v pracovno-právnom
vzťahu práve v spojitosti so zabezpečením nevyhnutých administratívnych úkonov v súvislosti so
správou majetku úpadcu. Od okamihu vyhlásenia konkurzu až do januára 2015 nebola žiadna fyzická
osoba v pracovnom pomere s úpadcom na účely vykonania pracovnej činnosti smerujúcej k správe a
speňažovania majetku, žiadna osoba takýto druh práce nevykonávala, vrátane p. U. O., a preto nie je
namieste ani žalobcov záver o tom, že ním uplatnená pohľadávka proti podstate akýmkoľvek spôsobom
súvisí so správou a speňažovaním majetku. Žalovaný ďalej poukázal na to, že konanie predchádzajúcej
správkyne je pre toto konanie irelevantné. Tvrdenie žalobcu o prepojení ním uplatnenej pohľadávky proti
podstate či už s prevádzkovaním podniku alebo správou a speňažovaním majetku úpadcu, smeruje
k záveru, že podľa názoru žalobcu je možné skoro každú pohľadávku na sociálnom poistení, vzniknutú
v časovom okamihu vyhlásenia konkurzu, považovať za pohľadávku proti podstate a to bez ohľadu na
skutkový stav. Uvedené nereflektuje zmenu v zákonnej úprave pohľadávok proti podstate v roku 2011,
v zmysle ktorej za pohľadávku proti podstate je považované sociálne poistenie len v tom prípade, ak
súvisí s prevádzkovaním podniku alebo súvisí so správou a speňažovaním majetku. Ak ale
zamestnanec nevykonáva pre úpadcu po vyhlásení konkurzu na jeho majetok žiadnu pracovnú činnosť,
správca neprevádzkuje a ani nemôže po vyhlásení konkurzu prevádzkovať jeho podnik a navyše správca
vykonáva kroky smerujúce k ukončeniu pracovného pomeru so zamestnancami z dôvodu
zrušenia prevádzky úpadcu ako jeho zamestnávateľa, nie je možné dospieť k záveru, že nedoplatok na
úrazovom poistení predstavuje pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) resp. k) ZoKR. V
opačnom prípade je diferenciácia pohľadávok, ako aj celý nový koncept pohľadávok proti podstate a
ich vecno-právnu súvislosť s konkrétnou skutočnosťou vymedzenou priamo v ZoKR, vo svojej podstate
zbytočná a žalobca by tým bol navyše bez primeraných dôvodov zvýhodnený vo vzťahu k iným veriteľom.
K zamestnávaniu zamestnancov po 08/2014 žalovaný uviedol, že v danom období zamestnával iba dve
zamestnankyne, ktoré ale boli v tom čase na rodičovskej dovolenke, a preto nemohol byť s nimi z dôvodu
prekážky v práci rozviazaný pracovný pomer. Následne žalovaný uviedol, že neuznanie prihlásených
pohľadávok z dôvodu uvedenom žalobcom v bode IV., bol iba sekundárny dôvod, keďže
primárnym a hlavným dôvodom bola tá skutočnosť, že daná pohľadávka nie je ako pohľadávka
proti podstate uvedená v ZoKR.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami a zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín
č.k. 38K/24/2014-137 zo dňa 22.07.2014 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi NABAZ plus,
s.r.o.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28.7.2014 a dňa 29.7.2014 nadobudlo
právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38K/24/2014-144 zo dňa 31.7.2014
bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka NABAZ plus, s.r.o., do funkcie správcu bola ustanovená
ako správkyňa Mgr. Y. O.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 6.8.2014 a
nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2014. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/24/2014 zo dňa
11.11.2014 bola správkyňa Mgr. Y. O. odvolaná z funkcie správcu a do funkcie správcu bol ustanovený
ako správca JUDr. Ing. V. Z.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 221/2014 dňa
19.11.2014, dňa 20.11.2014 nadobudlo právoplatnosť. Žalobca si dňa 16.2.2015 prihlásil do konkurzu
úpadcu ako pohľadávku proti podstate pohľadávku vo výške 19,71 eur z titulu neuhradeného poistného
na sociálne poistenie po vyhlásení konkurzu za obdobie 08/2014, na základe úpadcom predloženého
mesačného výkazu poistného a príspevkov. Žalovaný ako správca úpadcu dňa 20.2.2015 žalobcovi
oznámil, že prihlásenú pohľadávku proti podstate neuznáva čo do právneho dôvodu a čo do výšky v celej
sume 19,71 eur. Zároveň vyzval žalobcu na podanie určovacej žaloby v lehote 15 dní od doručenia
výzvy. Výzva na podanie určovacej žaloby bola právneho predchodcovi žalobcu doručená dňa 20.2.2015
a žalobca podal žalobu o určenie pohľadávky proti podstate dňa 4.3.2015. Po vyhlásení konkurzu
správca nepokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu. Dňa 31.8.2014 bola uzatvorená dohoda o
skončení pracovnej činnosti medzi úpadcom zastúpeným správcom a zamestnancom úpadcu U. O..
Dňa 22.1.2015 bola uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti medzi úpadcom zastúpeným správcom a
Ing. T. A..

5. Právnu vec posúdil súd podľa § 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 28 ods. 1, § 87 ods. 1, § 87 ods. 2
písm. i/ a k/, § 87 ods. 7, § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoKR) v znení účinnom od 1.1.2012, § 142 ods. 1, § 142 ods.
2, § 143 ods. 1, § 148 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa § 80 písm.



c/ OSP a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná. Po posúdení, že žalobca má postavenie
veriteľa v konkurze podľa § 24 ods.1 ZoKR a žalovaný má postavenie správcu majetku úpadcu podľa
§ 40 ods.1 ZoKR, vyslovil, že aktívna a pasívna legitimácia žalobcu a žalovaného je daná. Konštatoval,
že žalobca podal žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate dňa 4.3.2015 v
lehote 15 dní od doručenia výzvy správcu na podanie predmetnej žaloby, žaloba bola podaná včas.

6. Žaloba o určenie pohľadávky proti podstate je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
Naliehavý právny záujem mal súd preukázaný tou skutočnosťou, že žalovaný ako správca úpadcu poprel
prihlásenú pohľadávku, a žalobca sa určovacou žalobou domáha jej určenia, pričom práve podanie tejto
žaloby je jediným spôsobom odstránenia právnej neistoty, ktorá u žalobcu nastala po popretí prihlásenej
pohľadávky žalovaným ako správcom úpadcu.

7. ZoKR v § 87 špecifikuje pohľadávky proti podstate, pričom rozdeľuje pohľadávky proti všeobecnej
podstate a oddelenej podstate, s tým, že následne v odsek 2 klasifikuje aké sú pohľadávky proti
všeobecnej podstate a v akom poradí sa uspokojujú. ZoKR klasifikáciu pohľadávok po novele účinnej od
1.1.2012 nastavil taxatívnym spôsobom, s nemožnosťou zaradenia iných než taxatívne vymedzených
pohľadávok ako pohľadávok proti podstate.

8. K uplatnenej pohľadávke proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ resp. písm. k/ ZoKR súd
prvej inštancie uviedol, že z ustanovenia § 87 ods. 2 ZoKR vyplýva, že pohľadávky na poistnom na
sociálnom poistení, sú pohľadávkami proti podstate za splnenia predpokladov (a to všetkých)
uvedených v písmene i/ alebo k/. Podľa § 87 ods. 2 písm. i/ o pohľadávku proti podstate ide vtedy, ak
vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. V zmysle tohto
ustanovenia, sú preto pohľadávkami proti podstate iba tie pohľadávky z titulu sociálneho poistenia,
dôchodkového sporenia, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu vo vzťahu k zamestnancom, ktorým
správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu. Pohľadávky, ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu z titulu sociálneho poistenia, dôchodkového sporenia, ktoré nesúvisia s prevádzkou
podniku nie sú pohľadávkami proti podstate. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd prvej inštancie
nemal preukázané, že v uvedenom prípade ide o pohľadávku proti podstate v zmysle uvedeného
ustanovenia. V uvedenom prípade žalovaný ako správca úpadcu ukončil prevádzkovanie podniku po
vyhlásení konkurzu. Súd prvej inštancie nespochybnil, a nespochybnil to ani žalovaný,
že predmetná pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu, avšak na jej uplatnenie ako pohľadávky proti
podstate, len táto skutočnosť nestačí. Je potrebné aby pohľadávka spĺňala aj druhé zákonné kritérium,
a to súvis s prevádzkou podniku, ktorý ak v prevádzke nebol, nie je možné ani preukázať. Žalobca v
konaní poukazoval na to, že úpadca bol aj po vyhlásení konkurzu aktívnym zamestnávateľom, nakoľko
zamestnával zamestnancov, pričom aj so zamestnankyňou U. O. bol pracovný pomer ukončený až
31.8.2014, po vyhlásení konkurzu a dňa 22.1.2015 bola uzatvorená pracovná zmluva zo zamestnancom
Ing. T. A.. K týmto argumentom žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že zamestnankyňa U. O. pre úpadcu
reálne žiadnu činnosť nevykonávala, bola od 19.12.2013 práceneschopná. Podnik úpadcu po vyhlásení
konkurzu nebol prevádzkovaný, preto ani činnosť súvisiaca s prevádzkou podniku vykonávaná
byť nemohla. Čo sa týka ďalšej zamestnankyne, Ing. T. A., k tejto sa vyjadril aj žalovaný, s tým,
že vykonávala pre žalovaného práce súvisiace so speňažovaním a správou majetku úpadcu a za týmto
účelom bol s ňou aj uzatvorený pracovný pomer na základe dohody o pracovnej činnosti. Uzatvorenie
dohody o pracovnej činnosti s konkrétnou osobou najmä vo fáze speňažovania majetku, neznamená
podľa názoru súdu prvej inštancie, že sa automaticky obnovuje činnosť podniku úpadcu. Rovnako
evidencia zamestnancov u úpadcu neznamená automaticky prevádzku podniku úpadcu, pričom okrem
vyššie uvedenej zamestnankyni v rozhodnom období úpadca zamestnávateľ ďalšie dve zamestnankyne,
ktoré rovnako reálnu žiadnu činnosť pre úpadcu nevykonávali, nakoľko čerpali rodičovskú dovolenku.

9. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že aj keď žalobca v žalobe žiadal určiť prihlásenú pohľadávku
proti podstate ako pohľadávku buď podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZoKR, resp. ako pohľadávku podľa § 87
ods. 2 písm. k/ ZoKR, t.zn. pohľadávku na poistnom na sociálnom poistení, ktorá vznikla po vyhlásení
konkurzu a súvisí so správou a speňažovaním majetku, žalobca ďalej skutkovo tento dôvod vzniku
pohľadávky v rámci ďalšieho nezdôvodnil. Súd prvej inštancie k predmetnému dôvodu uviedol, že
speňažovanie majetku uskutočňuje správca úpadcu, samotný zamestnanci úpadcu môžu poskytovať
súčinnosť správcovi, avšak bez akéhokoľvek dosahu na finálne speňaženie. Čo sa týka správy
majetku, aj tu podľa názoru súdu prvej inštancie činnosti, ktoré súvisia so správou majetku v prípade
úplného pozastavenia činnosti podniku (tak ako tomu bola v uvedenom prípade) vykonávajú iba určitý



zamestnanci (napr. strážna služba, resp. zamestnanci údržby v prípade potreby) ostatní zamestnanci
napríklad výrobní pracovníci v prípade pozastavenia výroby, nevykonávajú žiadnu činnosť a správca
vzhľadom k pozastaveniu výroby im ani nie je schopný žiadnu činnosť, úlohy uložiť. Samotnú správu
majetku po vyhlásení konkurzu podliehajúceho konkurzu vykonáva správca. Jedine správca by mohol
eventuálne poveriť výkonom nejakých činností inú osobu, napríklad aj zamestnancov úpadcu, avšak
v uvedenom prípade toto vo vzťahu k zamestnankyni U. O. súd preukázané nemal. Zamestnankyňa
nevykonávala reálne ani žiadnu činnosť vzhľadom na jej dlhodobú práceneschopnosť nevykonávala,
pracovný pomer s uvedenou zamestnankyňou bol ukončený k 31.8.2014, v krátkej dobe po vyhlásení
konkurzu. Podľa vyjadrenia správcu činnosťami v súvislosti so speňažovaním majetku a správou
majetku správca poveril v januári 2015 na základe dohody o pracovnej činnosti Ing. T. A..

10. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil, že pohľadávka žalobcu
voči úpadcovi z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac august 2014 súvisí ako
s prevádzkovaním podniku (§ 87 ods. 2 písm. i/ ZoKR), tak ani so správou a speňažovaním majetku (§
87 ods. 2 písm. k/ ZokR), dospel k záveru, že v uvedenom prípade sa nejedná o pohľadávku
proti podstate a žalobu ako nedôvodnú zamietol. K úplnosti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie
poukázal na to, že žalobca má možnosť si uplatniť predmetnú pohľadávku v konkurze na majetok úpadcu
prihláškou v zmysle § 28 ods.1, § 28 ods. 3 ZoKR.

11. K predloženému rozhodnutiu, ktoré bolo vyhlásené Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k.
23S/325/2013-43 zo dňa 12.3.2014 a Okresným súdom Košice I. sp.zn. 26Cbi/7/2013 zo dňa 8.7.2014
súd prvej inštancie uviedol, že nimi nie je viazaný, nakoľko nejde o rozhodnutie nadriadeného súdu v
prejednávanej veci, avšak môže sa s ich závermi iba stotožniť, čo sa v uvedenom prípade nestalo.

12. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/5/2011 zo dňa 28.6.2012 súd prvej inštancie
uviedol, že moment vzniku pohľadávky, t.zn. že pohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení konkurz, nebol
medzi účastníkmi konania sporný.

13. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP.
Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech nárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie
nepriznal, nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil.

14. V zákonnej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Uviedol, že s
rozsudkom a tvrdeniami v odôvodnení rozsudku sa nestotožňuje. Poukázal na rozpornosť tvrdení
týkajúcich sa pracovnoprávnych nárokov zamestnankyne, kde najskôr žalovaný tvrdí, že zamestnankyni
vznikol nárok na náhradu mzdy a zároveň uvádza, že takýto nárok nevznikol. Vychádzajúc z popretia
pohľadávky správcom zo dňa 18.2.2015 možno konštatovať, že podstatou popretia je skutočnosť
spochybnenia dokladu, ktorým žalobca preukazuje uplatnenú pohľadávku, mesačný výkaz poistného
a príspevkov za 08/2014 predložený žalobcovi úpadcom dňa 4.2.2015, nakoľko podľa žalovaného
nereprezentuje vôľu úpadcu. Podľa tvrdení žalovaného mesačný výkaz bol predložený neoprávnenou
osobou a žalobca tento výkaz nemal pre prebiehajúci konkurz rešpektovať. V prípade úpadcu boli
mesačné výkazy pred, aj počas konkurzu, predkladané elektronicky osobami, ktoré v zmysle dohody o
používaní elektronických služieb Sociálnej poisťovne takéto prístupy, resp. bezpečnostný predmet mali,
disponovali autentifikačnými údajmi a heslami. Žiadny právny predpis neukladá žalobcovi povinnosť,
resp. oprávnenie vyhlásením konkurzu tieto podmienky z vlastnej iniciatívy meniť alebo blokovať. Je vo
výlučnej kompetencii správcu a jeho nespornou povinnosťou tieto skutočnosti po ustanovení do funkcie
usporiadať tak, ako to ukladajú právne predpisy a uzatvorené dohody o poskytovaní elektronických
služieb. Žalobca považuje tvrdenie správcu, že vyplnenie a predloženie mesačného výkazu za 08/2014
nereprezentujúce vôľu úpadcu s následkom neakceptovania tohto dokladu doručeného žalobcovi
zákonným spôsobom za neopodstatnené. Aj keď v priebehu konania žalovaný uviedol, že tento
dôvod popretia je sekundárny, žalobca má zato, že je to dôvod podstatný nakoľko keby nedošlo k
zákonnému predloženiu mesačného výkazu za 08/2014, nebolo by došlo k vzniku pohľadávky a k
danému sporu. Predloženie mesačného výkazu bolo podľa žalovaného jedným zo zásadných dôvodov
popretia pohľadávky. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie v rozsudku vôbec nezaoberá. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

15. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že so závermi súdu prvej inštancie sa stotožňuje,
rozsudok považuje za vecne správny a navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil. Uviedol, že s



jednotlivými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní sa nestotožňuje a k týmto sa vyjadril už v rámci
vyjadrenia k žalobe. Pohľadávku, ktorú si žalobca prihlásil ako pohľadávku proti podstate nie je možné v
zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov za pohľadávku
proti podstate považovať. Hlavným dôvodom neuznania bola tá skutočnosť, že žalobcom prihlásenú
pohľadávku neoznačuje zákon v § 87 ani v iných ustanoveniach za pohľadávku proti podstate. Za
nesprávny názor považuje žalovaný názor žalobcu založený na premise, že neprevádzkovanie podniku
nemohla a nemôže byť žalobcovi známa. O tom, či sa bude alebo nebude prevádzkovať podnik
rozhoduje správca toho ktorého úpadcu. V danom prípade sa podnik úpadcu po vyhlásení konkurzu
neprevádzkoval na základe rozhodnutia správcu. Podnik úpadcu nebol d facto prevádzkovaním už pred
vyhlásením konkurzu nakoľko tomuto reálne prevádzkovanie podniku neumožňovala jeho ekonomická
situácia, ktorá ho viedla k tomu, že samotný úpadca podal návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho
majetok. Aj napriek skutočnosti, že úpadca bol ešte v období 08/2014 zamestnávateľom, tak zo strany
ani jedného zamestnanca nedochádzalo k vykonávaniu práce pre úpadcu týkajúcej sa prevádzkovania
jeho podniku, alebo, ktorá by súvisela so správou a speňažovaním jeho majetku. Pracovný pomer so
zamestnankyňou úpadcu U. O. bol ukončený v súlade s § 60 zákonníka práce dohodou z dôvodu podľa
§ 67 písm. a zákonníka práce, zrušenie prevádzky zamestnávateľa -úpadcu. Skutočnosť, že zo strany
Gabriely Hašpicovej nedošlo v období 08/2014 k vykonávaniu práce pre úpadcu vyplýva aj z potvrdenia
zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia, ktoré ma žalobca k dispozícii. V
mesiaci 08/2014 vznikol tejto zamestnankyni nárok na náhradu mzdy za dovolenku a nárok na odstupné.
Od okamihu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu až do januára 2015 nebola žiadna fyzická osoba
v pracovnoprávnom vzťahu s úpadcu za účelom vykonávania pracovnej činnosti smerujúcej k správe a
speňažovaniu majetku úpadcu. U. O. takýto druh práce nevykonávala.

16. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.9.2016 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.8.2016 bolo odvolaciemu
súdu doručené elektronicky v priebehu verejného vyhlásenia rozsudku v spore odvolacím súdom.
Vzhľadom na čas doručenia tohto vyjadrenia odvolací súd na vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.9.2016
neprihliadol.

17. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

22. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených



záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

23. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, podrobne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil v
súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej
strane sporu nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie presvedčivo
odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387
ods. 2 CSP).

24. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy.

25. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a
ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP.

26. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalobcu
tvrdenia, ktorými najmä namietal, že zo strany žalovaného bola podstatou popretia skutočnosť
spochybnenia dokladu, ktorým žalobca preukazoval uplatnenú pohľadávku, mesačný výkaz poistného
a príspevkov za 08/2014 predložený žalobcovi úpadcom dňa 4.2.2015, nakoľko podľa žalovaného
nereprezentuje vôľu úpadcu a že žalobca tento výkaz nemal pre prebiehajúci konkurz rešpektovať.
Uviedol, že v prípade úpadcu boli mesačné výkazy pred, aj počas konkurzu, predkladané elektronicky
osobami, ktoré v zmysle dohody o používaní elektronických služieb Sociálnej poisťovne takéto prístupy,
resp. bezpečnostný predmet mali, disponovali autentifikačnými údajmi a heslami. Žiadny právny
predpis neukladá žalobcovi povinnosť, resp. oprávnenie vyhlásením konkurzu tieto podmienky z vlastnej
iniciatívy meniť alebo blokovať. Podľa názoru žalobcu ide o podstatný dôvod, nakoľko keby nedošlo
k zákonnému predloženiu mesačného výkazu za 08/2014, nebolo by došlo k vzniku pohľadávky a k
vzniku sporu. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie v rozsudku vôbec nezaoberal.

27. Odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa skutkového stavu a právneho posúdenia prejednávanej
veci vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené. Odvolací súd konštatuje, že vykonaného dokazovania
vyvodil súd prvej inštancie skutkový stav, ktorý zodpovedá dôkazom vykonaných oboznámením listín
ako dôkazných prostriedkov. Z obsahu oznámenia o neuznaní pohľadávky proti podstate a výzvy na
postup podľa § 87 ods. 6 ZoKR zo dňa 18.2.2015, ktorý žalovaný adresoval a žalobcovi doručil dňa
20.2.2015 je zrejmé, že žalovaný neuznal pohľadávku žalobcu vo výške 19,71 eur ako pohľadávku
proti podstate uplatnenú titulom neuhradenia poistného na sociálne poistenie za mesiac 08/2014 čo
do právneho dôvodu a čo do výšky, pričom dôvody neuznania konkretizoval pod bodom (i) poistné
na sociálnom poistení, ktoré vzniklo po vyhlásení konkurzu a súviselo by s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu, nakoľko podnik úpadcu sa počas konkurzu na jeho majetok neprevádzkuje, a bodom
(ii) poistné na sociálnom poistení, ktoré vzniklo po vyhlásení konkurzu a zároveň by súvisela so správou
a speňažovaním majetku, keďže v spojitosti so správou majetku úpadcu by podľa vedomostí správcu
mohlo sociálne poistenie vzniknúť až od roku 2015, nakoľko až od uvedeného obdobia je konkrétna
osoba s úpadcom v pracovno-právnom vzťahu práve v spojitosti so zabezpečením nevyhnutných
administratívnych úkonov v súvislosti so správou majetku úpadcu. V ďalšom texte neuznania uvádza aj
skutočnosti, že F. B. ako konateľ úpadcu nemal oprávnenie vyplniť a podať mesačný výkaz poistného a
príspevkov a tento výkaz nemôže tvoriť právny základ pre domáhanie sa uhradenia poistného nakoľko
nereprezentuje vôľu úpadcu. Okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu ako všeobecne známej
skutočnosti nemal F. B. právo konať v mene a na účet úpadcu, vyplnením a podaním mesačného výkazu
poistného išlo o úkon, ktorý sa týka majetku úpadcu (§ 44 ods. 1 ZoKR). Týmto podstatným dôvodom
neuznania (bod i/ a ii/) zodpovedá aj rozsah dokazovania.



28. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že pohľadávka vo výške 19,71
eur za obdobie august 2014, ktorá mala vzniknúť titulom poistného na sociálne poistenie nesúvisela s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu ani so správou a speňažovaním majetku úpadcu a preto nie je
pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ a k/ ZoKR. Taxatívne vymedzenie pohľadávok proti
podstate v ustanovení § 87 ods. 1 a 2 ZoKR zároveň stanovuje postup pre iné pohľadávky, aj keď vzniknú
po vyhlásení konkurzu. Pohľadávky, ktoré nespĺňajú zákonné kritéria pre klasifikáciu pohľadávky ako
pohľadávky proti podstate, je potrebné v konkurze uplatniť prihláškou podľa § 28 ZoKR. V konaní pred
súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti
všeobecnej podstate. Vyriešenie tejto otázky malo zásadný význam v spore. V kontexte so skutkovým
a právnym záverom súdu prvej inštancie nie je potom významné pre právne posúdenie veci zaoberať
sa hodnotením skutočnosti zistenej z mesačného výkazu poistného o tom, že tento výkaz elektronicky
vyplnil a podal konateľ spoločnosti F. B. v rámci elektronického výkazníctva so Sociálnou poisťovňou
ako osoba, ktorá vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu stratila oprávnenie nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, pretože dňom,
kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu prechádzajú tieto oprávnenia na správcu. Podaním vyplneného
elektronického tlačiva obsahujúceho mesačný výkaz poistného voči Sociálnej poisťovni zaevidovala
Sociálna poisťovňa toto vykázané poistné ako pohľadávku voči žalovanému, správcovi majetku úpadcu,
a zákonným spôsobom a postupom si túto pohľadávku uplatnila ako pohľadávku proti podstate. Preto
správne súd prvej inštancie riešil v konaní základnú a podstatnú spornú otázku, či pohľadávka žalobcu
je pohľadávkou proti podstate.

29. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje
správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu odvolací súd nepriznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z obsahu spisu žalovanému v odvolacom konaní žiadne
trovy nevyplývajú.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).