Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/220/2017 z 8. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. apríla 2019, sp. zn. 5S/220/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201823.4 Krajský súd Bratislava | 5S/220/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017201823.4 | 2019-04-08 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. g) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3d5a5d4-c6e6-4277-9fa8-a7724edd8f7a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201823.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/220/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201823
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201823.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: JOPI Trade spol. s r. o., Vlčany
č. 155, 925 84 Vlčany, zastúpený: Nagy & partners s. r. o., Športová 470/11, 921 01 Galanta, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, za účasti:
Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, 817 73 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1269982/2017 zo dňa 09.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1269982/2017 zo dňa 09.08.2017 a rozhodnutie
Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 393499/2017 zo dňa 20.04.2017 z r u š u j e a vec v
r a c i a daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Nitra ako miestne príslušný správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty
JOPI Trade spol. s r. o. Vlčany daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012 v zmysle § 46 ods. 2 zák. č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol z daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 20395382/2015 zo dňa
19.06.2015. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený
platiteľovi dňa 26.06.2015.

2. Platiteľ doručil správcovi dane 14.07.2015 elektronickým podaním písomné vyjadrenie k protokolu
Daňového úradu Nitra č. 20395382/2015 k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 19.06.2015.
Správca dane dňa 18.08.2015 prerokoval s platiteľom ním predložené pripomienky a dôkazy k zisteniam
uvedeným v protokole, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 18.08.2015.

3. Daňový úrad Nitra na základe výsledku daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti na zdaňovacie obdobie august 2012 vydal Rozhodnutie č.
20752391/2015 zo dňa 02.09.2015, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v sume XXX.XXX,XX,- €



na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume
XXX.XXX,XX,- € a vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX,- €.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR
Rozhodnutím č. 21465363/2015 zo dňa 15.12.2015, ktorým potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Nitra
č. 20752391/2015 zo dňa 02.09.2015.
Dňa 11.03.2016 platiteľ dane podal podnet na preskúmanie rozhodnutia č. 21465363/2015 zo dňa
15.12.2015 mimo odvolacieho konania na Ministerstvo financií SR.
Ministerstvo financií SR po preskúmaní zrušilo rozhodnutie č. 21465363/2015 zo dňa 15.12.2015 a
vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že daňový úrad Nitra, ako aj Finančné riaditeľstvo
SR posúdili vyčíslenie základu dane podľa § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. pri neuznanom oslobodení
od dane podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona nesprávne.

5. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie Ministerstva financií zo dňa 15.04.2016 vydalo Finančné
riaditeľstvo SR rozhodnutie č. 922973/2016 zo dňa 27.05.2016, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového
úradu Nitra č. 20752391/2015 zo dňa 02.09.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vydal Rozhodnutie č. 1673435/2016 zo dňa 04.11.2016,
ktorým určil daňovému subjektu JOPI Trade spol. s r. o. rozdiel v sume XXX.XXX,XX,- € na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume XXX.XXX,XX,- € a
vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX,- €.

7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom v odvolacom konaní rozhodlo
Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 202959/2017 zo dňa 03.03.2017 a rozhodnutie Rozhodnutie
Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 1673435/2016 zo dňa 04.11.2016 zrušilo a vec vrátilo
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Daňový subjekt vystavil odberateľské faktúry za dodanie minerálnych olejov - benzín pre dodávateľa
Arzeto s. r. o. Praha v celkovej hodnote XXX.XXX.,XX ,- €, č. 729237, 729238, 729239, 729240 všetky
zo dňa 01.08.2012 a faktúry č. 729241, 729242, 729243, 729244 všetky zo dňa 02.08.2012.

9. Správca dane zaslal FR SR dňa 11.01.2013 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, v ktorej žiadal
o preverenie obchodného vzťahu medzi spoločnosťami JOPI Trade a Arzeto.
Dňa 30.09.2013 bola Daňovému úradu Nitra doručená konečná odpoveď zaevidovaná pod č.
9401400/4458898/2013, v ktorej bolo opäť uvedené, že sa nepodarilo skontaktovať so spoločnosťou
Arzeto, zásielky boli doručené uplynutím lehoty. Preverením bankových účtov bolo zistené, že transakcie
na bankových výpisoch nevypovedajú o akejkoľvek podnikateľskej činnosti, neboli tu vložené ani
odoslané žiadne väčšie čiastky, jednalo sa len o bankové poplatky na spoločnosť je uvalená exekúcia.

10. Ďalej správca dane preveroval aj spoločnosti, ktoré prepravovali tovar, ako aj konečného príjemcu
tovaru na základe CMR dokladov e-SD dokladov spoločnosti Ledopa s. r. o. Ždiar nad Sázavou, či táto
spoločnosť skutočne vykonala prepravu tovaru, kto boli objednávateľom a komu bola táto vyfakturovaná
a kto bol konečným príjemcom tovaru. Ďalej boli preverované spoločnosti Varezzan s. r. o. Praha, Uni
Servis cz Praha, a ostatné spoločnosti, ktoré sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí.

11. Daňový subjekt JOPI Trade pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu vystavil
odberateľské faktúry za dodanie tovaru v zmysle § 72 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty s odvolaním na dodanie tovaru s oslobodením od dane, pričom tieto boli zahrnuté v
podanom daňovom priznaní na riadku 15 - dodanie tovaru a služieb s oslobodením od dane vo výške
X.XXX.XXX,XX.,- €.

12. Správca dane spísal dňa 12.06.2013 so spoločnosťou JOPI Trade zápisnicu o ústnom pojednávaní,
v ktorej sa mal konateľ vyjadriť k obchodnej spolupráci so spoločnosťou Arzeto, Varezzan, Uneda,
SO-AND-SO. Nakoľko sa konateľ nevedel hneď vyjadriť a predložiť kúpno-predajné zmluvy, boli dňa
28.06.2013 na daňový úrad listom doručené odpovede na jednotlivé otázky správcu dane.
Na základe doručených odpovedí na žiadosti o MVI v súvislosti s preverovaním priamych odberateľov
JOPI Trade bolo zistené, že spoločnosti Arzeto, Varezzan, Uneda, či SO-AND-SO so správcom dane
nespolupracujú, sú nekontaktné, zásielky nepreberajú a na výzvy správcu dane nereagujú.



13. Na základe všetkých uvedených zistení správca dane uviedol, že daňový subjekt nesplnil podmienky
oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 zák.
č. 222/2004 Z.z. z dôvodu, že tento nebol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského
štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, nakoľko JOPI Trade predával tovar
bez prepravy a jeho odberatelia neboli taktiež objednávateľmi jednotlivých prepráv, resp. neboli prepravy
uskutočnené na ich účet.
V predmetných prípadoch boli dodania tovaru uskutočnené v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ citovaného
zákona, t.j. dodanie tovaru sa uskutočnilo bez odoslania alebo prepravy, teda miestom dodania tovaru je
miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. V uvedenom prípade je teda
miestom dodania tovaru Slovenská republika prevádzky spoločnosti JOPI Trade.

14. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty spísal so splnomocneným zástupcom daňového subjektu
dňa 07.04.2017 zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej správca dane oboznámil splnomocneného
zástupcu daňového subjektu so skutočnosťou, že Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa
03.03.2017 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 1673435/2016 zo dňa
04.11.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ďalej bol daňový subjekt oboznámený
so skutočnosťou, že v zmysle právneho názoru nadriadeného orgánu uvedeného v rozhodnutí zo dňa
03.03.2017 správca dane v ďalšom konaní vydá rozhodnutie, v odôvodnení ktorého v súlade s ust.
§ 63 ods. 5 zák. č. 563/2009 uvedie všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie a to
výsledky daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie, výsledky prípadného dokazovania vo
vyrubovacom konaní a vysporiadanie sa so všetkými námietkami daňového subjektu.
S vyššie uvedeným vyjadrením správcu dane nesúhlasil daňový subjekt, podľa ktorého vykonané
dokazovanie bolo nedostatočné. Správca dane trval na svojich záveroch.
Na základe uvedených skutočností v nadväznosti na rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č.
202959/2017 zo dňa 03.03.2017 správca dane vydal rozhodnutie č. 393499/2017 zo dňa 20.04.2017,
ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v sume XXX.XXX,XX,- € na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2012 a nadmerný odpočet nepriznáva v sume XXX.XXX,XX,- € a vyrubuje
daň v sume XXX.XXX,XX,.- €.

15. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1269982/2017 zo dňa 09.08.2017, ktorým potvrdilo rozhodnutie
Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 393499/2017 zo dňa 20.04.2017 a zamietlo odvolanie
daňového subjektu.

II.
Žalobné dôvody

16. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 30.10.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č. 1269982/2017 zo dňa 09.08.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 393499/2017 zo dňa 20.04.2017, ktorým správca dane
podľa § 68 ods. 5, ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume
XXX.XXX,XX,- € za zdaňovacie obdobie august 2012.

17. Uviedol, že v konaní pred orgánmi finančnej správy došlo k podstatnému porušeniu procesných
predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Prvostupňové rozhodnutie vydal
orgán, ktorý na jeho vydanie nebol oprávnený a žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutie vydané
nepríslušným orgánom potvrdil.
Poukázal na ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku, v ktorom sa uvádza: „vyrubovacie konanie po doručení
protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane,
ktorý začal daňovú kontrolu.
Daňovú kontrolu žalobca začal dňa 21.11.2012, na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa
08.11.2012 Daňový úrad Nitra ako miestne príslušný správca dane. Tento daňový úrad mal podľa
ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku oprávnene konať vo vyrubovacom konaní a vydať rozhodnutie o
vyrubení dane. Iný daňový úrad ako daňový úrad, ktorý začal daňovú kontrolu u žalobcu nemá v zmysle
ustanovení daňového poriadku na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní oprávnenie.



Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že z dôvodu prekročenia ročného obratu sa v zmysle § 6 ods.
3 písm. c/ zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti dane a poplatkov zmenila miestna príslušnosť
správcu dane žalobcu a počnúc januárom 2013 sa miestne príslušným správcom dane žalobcu stal
daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Vzhľadom na skutočnosť, že daňový poriadok upravuje
príslušnosť správcu dane počas vyrubovacieho konania osobitne uplatní sa postup podľa príslušného
ustanovenia daňového poriadku § 68 ods. 1 Daňového poriadku.

18. Interpretácia žalovaného, že išlo o nové konanie v danej veci, ktoré mohol vykonať len miestne
príslušný správca dane, pretože už nešlo o vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou, tak
ako je uvedené v § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ale o ďalšie konanie po zrušení rozhodnutia správcu
dane odvolacím orgánom nemá oporu v zákone.

19. Napriek skutočnosti, že konanie vo veci daňovej kontroly začatej daňovým úradom Nitra bolo
právoplatne ukončené a rozhodnutie daňového úradu prvé vydané daňovým úradom Nitra bolo neskôr
zrušené, po zrušení rozhodnutia daňového úradu prvého a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie
nejde o začatie nového konania vo veci. Toto konanie od jeho začatia cez vydanie právoplatného
rozhodnutia následne jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie až do vydania nového rozhodnutia
jeho zrušenia a vydanie ďalšieho rozhodnutia tvorí jeden celok.
Žalobca má za to, že rozhodnutie daňového úradu je na základe vyššie uvedených skutočností
nezákonné, pretože ho vydal orgán bez príslušnosti vo vyrubovacom konaní v danej veci konať a
rozhodovať. Žalovaný nesprávnym procesným postupom nezabezpečil zrušenie rozhodnutia daňového
úradu počas odvolacieho konania, hoci podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku bol povinný ho z dôvodu
nezákonného postupu daňového úradu na základe podaného odvolania zrušiť.

20. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že rozhodnutie orgánu finančnej správy boli vydané na základe
nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a nesprávneho právneho
posúdenia veci.

21. Má za to, že preukázal splnenie podmienok oslobodenia dodávok tovaru od dane podľa § 43 ZDPH
v zákonnom požadovanom rozsahu. Žalobca uplatnil oslobodenie dodávok tovaru uskutočnených pre
spoločnosti Arzeto, Varezzan, Uneda, SO-AND-SO od DPH, pretože podľa dokladov predložených
týmito odberateľmi boli podmienky oslobodenia podľa § 43 ZDPH platné a účinné v čase uskutočnenia
predmetných dodávok splnené. Tovar bol podľa medzinárodných nákladných listov CMR prepravený
do Českej republiky, pričom prepravu mali podľa interpretácie vzájomných dohôd zmluvnými stranami
organizovať zahraničný odberatelia mali zaplatiť kúpnu cenu tovaru bez prepravy, mali si vyzdvihnúť
tovar z SR a zabezpečiť jeho prepravu na územie ČR.

22. Má za to, že bolo preukázané, že preprava tovaru do iného členského štátu bola vo všetkých
prípadoch uskutočnená a tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky. Skutočnosť, že prepravu
podľa zistení daňového úradu zabezpečovali nákladu na ňu znášali ďalšie spoločnosti, ktoré boli
zapojené do reťazového obchodu nemal žalobca ako zistiť. Keďže žalobca nezabezpečoval prepravu
tovaru, nemal možnosť preveriť, či bol tovar prepravený do iného členského štátu v súlade so zmluvnými
dojednaniami a údajmi uvedenými na prepravnom doklade a či preprava tovaru bola uskutočnená na
účet českých odberateľských spoločností.
Žalobca konal pri posúdení dodávok v dobrej viere, že podmienky oslobodenia od dane sú splnené.
Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za konanie svojho odberateľa. Orgány finančnej správy nevyvrátili
dobrú vieru žalobcu, resp. nepreukázali jeho postup mimo rámec potrebnej opatrnosti.

23. Interpretácia dohôd zmluvnými stranami bola taká, že príslušná česká spoločnosť mala zaplatiť
kúpnu cenu tovaru bez prepravy, tovar si mala vyzdvihnúť v Slovenskej republike a zabezpečiť jeho
prepravu na územie Českej republiky.
Fyzický pohyb tovaru a jeho premiestnenie z územia SR na územie ČR bolo preukázané a to aj
prostredníctvom systému EMCS, resp. potvrdením zo strany spoločnosti, ktoré vykonali prepravu tovaru,
čo daňový úrad ani žalovaný nespochybňuje.
Prepravné a ďalšie sprievodné dokumenty, ktoré mal správca dane počas daňovej kontroly k dispozícii
a ktoré sprevádzali tovar pri odoslaní a tiež objednávky preukazujú, že príjemcom tovaru boli príslušné
české spoločnosti ako priamy nadobúdatelia. Daňový úrad však v rozhodnutí tvrdí, že z jednotlivých



potvrdení prevzatia získaných od dopravcov tovaru na CMR dokladoch vyplýva, že české spoločnosti
neboli príjemcom tovaru.
Podľa údajov uvedených na nákladnom liste CMR a v sprievodných dokumentoch boli príjemcom tovaru
české spoločnosti. Prijať minerálny olej v pozastavení dane je však oprávnený len prevádzkovateľ
daňového skladu alebo tzv. oprávnený príjemca. Neboli oprávnenými príjemcami a preto museli mať na
ukončenie prepravy zazmluvneného oprávneného príjemcu. Oprávnený príjemca skladá zábezpeku na
spotrebnú daň, ktorú zaplatí, aby bol tovar uvoľnený do voľného obehu.
Z uvedeného dôvodu uzavreli české spoločnosti zmluvy s oprávnenými príjemcami - odberatelia
Varezzan a Uneda so spoločnosťou ECOLL Invest a. s. a odberatelia Arzeto a SO-AND-SO so
spoločnosťou RSP Trans s. r. o. Uvedené spoločnosti ako oprávnený príjemcovia museli tovar prevziať,
aby mohla byť ukončená preprava minerálnych olejov v režime pozastavenia dane. ECOLL Invest a
RSP Trans mohli tovar prevziať len v mene a na účet subjektov, s ktorými mali uzatvorenú zmluvu, t.j. v
mene českých spoločností, ktoré boli priamymi odberateľmi tovaru od žalobcu.

24. Z dokladov, ktoré splnomocnený zástupca žalobcu v daňovom konaní videl pri nahliadnutí do spisu
dňa 17.05.2017 a ktoré získal správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácii od dopravcu,
ktorý prepravoval tovar objednaný spoločnosťou SO-AND-SO vyplýva, že žalobca tovar odoslal podľa
dohody spoločnosti SO-AND-SO. Zo všetkých dokladov je zrejmé, že miesto určenia tovaru bolo v
Českej republike. Tovar bol prepravovaný na miesto určenia podľa dispozície objednávateľa uvedených
v objednávke a v prepravnom doklade. Aspekt pohyblivosti dodávky zo strany žalobcu potvrdzuje aj
skutočnosť, že v prepravných dokladoch je uvedený ako odosielateľ žalobca.
Skutočnosť, že tovar bol spoločnosťou SO-AND-SO predaný ďalším subjektom, ktoré vytvorili celý
reťazec, ako to tvrdí daňový úrad nemal žalobca ako zistiť. Z dokladov, ktoré žalobca mal a mohol mať k
dispozícii totiž uvedená skutočnosť nie je zrejmá. Ani v prípade, že na riadku 24 CMR a na riadku 3 CMR
je uvedený iný subjekt ako je príslušná česká spoločnosť, s ktorou žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu, nie je
možné automaticky odvodiť záver, že tovar bol predaný ďalším spoločnostiam a že tieto zabezpečovali
prepravu.

25. Daňový úrad tiež v rozhodnutí tvrdí, že obsah prepravných dokumentov CMR a ostatných
sprievodných dokladov pri preprave sa nezhodoval so skutkovým stavom, na základe čoho boli podľa
daňového úradu aj v českej republike prijaté konsekvencie a redefinované dodávky.
Ak by aj uvedené tvrdenie daňového úradu bolo pravdivé, žalobca nemal vedomosť o tom, že by mohli
byť podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 ZDPH porušené. Žalobca pred podpísaním
zmlúv s českými spoločnosťami a s uskutočnením dodávok postupoval s odbornou starostlivosťou, keď
preveroval identitu a status platiteľa DPH jednotlivých českých spoločností. Žalobca si vyžiadal od nich
výpisy z obchodného registra, potvrdenia o registrácii k dani z príjmov i DPH, preveril si elektronicky
platnosť IČ DPH, zisťoval, či nemajú daňové nedoplatky, či majú povolenie na predaj pohonných hmôt,
či majú zabezpečeného oprávneného príjemcu, potvrdenia colného úradu o registrácii PO - distribútora
pohonných hmôt jednotlivých českých spoločností, zmluvy uzatvorené s oprávnenými príjemcami -
RSP Trans a ECOLL Invest, potvrdenia a neexistencii daňových, resp. colných nedoplatkov a ďalšie
doklady, ktorými si žalobca preveroval identitu a status českých spoločností sú súčasťou spisu vedeného
daňovým úradom.

26. Žalobca dodržal viac ako bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika
uplatňovaný v tejto oblasti podnikania, pričom vyžadoval úhrady kúpnej ceny vopred a zaobstaral
si dostatok informácii pre prijatie rozhodnutia o realizácii dodávok tovaru odberateľom. Žalobca sa
ubezpečil, že tovar bol skutočne prepravený na územie iného členského štátu, uvedenú skutočnosť
preukazovali nákladné listy CMR, pričom táto informácia je overiteľná aj z úradného zdroja.

27. Ak by aj došlo k porušeniu podmienok § 43 ods. 1 ZDPH, mohlo sa tak stať len konaním českej
spoločnosti ako odberateľa bez vedomia žalobcu. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za prípadne
podvodné konanie svojho obchodného partnera, ak o jeho podvodnom konaní nemal vedomosť. Túto
zásadu potvrdzuje aj judikatúra SD EU, napr. rozsudok SD EU zo dňa 06.07.2006 v spojených veciach
C-439/04 a C-440/04, ktorého princípy je možné analogicky uplatniť aj v kontrolovaných prípadoch.

28. Zo skutočnosti, že priamy odberatelia boli v čase daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, t.j. aj
niekoľko rokov po realizácii obchodov nekontaktný, nie je možné vyvodiť uvedený záver, že žalobca mal
mať na základe uvedených skutočností vedomosť o podvodnom konaní svojich odberateľov. Žalobca



nemal a nemá na uvedené skutočnosti žiaden vplyv a nemá odkiaľ uvedené informácie získať. Žalobca
poukázal na interpretáciu právnych predpisov v oblasti DPH Súdnym dvorom EU v súvislosti s dodaním
tovaru v rámci reťazových obchodov, z ktorej je potrebné pri posúdení skúmaných transakcií vychádzať.
Ide o rozsudky Súdneho dvora EU C-245/04, Emag Handel Eder OHG, C-430-09 Euro Tyre Holding BV
sa zaoberali dodaním tovaru do iného členského štátu v rámci reťazových obchodov a v žalobe odcitoval
časti rozhodnutí.

29. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prahe zo dňa 30.03.2016, č. j. 46AF
12/2015-45, rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 19.01.2017, č. j. 1Afs 87/2016-45.

30. Ďalej žalobca poukázal na preverovanie na základe medzinárodnej výmeny informácii, toto bolo
nedostatočné pre formuláciu záverov orgánov finančnej správy. Žalobca žiadal počas daňovej kontroly,
aby jednotlivý konatelia českých spoločností boli v tak závažnej veci predvolaný na vypočutie v rámci
inštitútu výsluchu svedka, prípadne, aby bol ich výstup zabezpečený prostredníctvom orgánu finančnej
správy Českej republiky. Tejto požiadavke žalobcu daňový úrad nevyhovel, hoci vypočutie týchto osôb
môže byť významné tak na účely posúdenia, či dodávkami medzi žalobcom a jeho odberateľmi bola
pohyblivá, ako aj na účely posúdenia vedomosti o zodpovednosti žalobcu v súvislosti s konaním českých
spoločností.
Daňový úrad sa nepokúsil o objektívne posúdenie skutkového stavu, vykonával len čiastkové úkony. V
zmysle zásady zákonnosti daňový úrad mal dbať nielen na ochranu záujmov štátu, ale aj zachovávať
práva a právom chránené záujmy daňových subjektov. Daňový úrad viedol dokazovanie nedôsledne.
Žalovaný námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave odmietol.

31. Žalovaný uprel žalobcovi právo na odpočítanie DPH z tuzemských nákupov pohonných látok od
spoločnosti KOLO-KOMPANY tvrdiac, že nešlo o tuzemské dodávky, dodávateľovi pri nich nevznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 ZDPH v tuzemsku a zároveň tým nevzniklo žalobcovi právo na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 ZDPH, pretože nebola splnená základná podmienka vznik daňovej
povinnosti v tuzemsku z titulu dodania tovaru.
Daňový úrad v rozhodnutí spochybnil právo žalobcu na odpočítanie DPH tým, že spochybnil vznik
daňovej povinnosti pri predmetných dodávkach. Daňový úrad tvrdí, že nevznikla pri predmetných
dodávkach daňová povinnosť, pretože dodanie zo strany KOLO-KOMPANY nebolo preukázané v
prípade benzínu, slovenská DPH bola uplatnená zo strany KOLO-KOMPANY nesprávne, pretože
dodávka zo strany KOLO-KOMPANY nemala byť posúdená ako tuzemské dodanie.
Podľa daňového úradu spoločnosť KOLO-KOMPANY sa mala registrovať na účely DPH v Českej
republike a fakturovať žalobcovi intrakomunitárne dodanie tovaru z Českej republiky na Slovensko,
keďže podľa daňového úradu žalobca ako konečný odberateľ znášal náklady na prepravu z ČR do SR.

32. Žalobca s touto argumentáciou žalovaného a daňového úradu nesúhlasí, dodanie tovaru potvrdila
aj okrem iného svedecká výpoveď pána Kolozsiho (konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY v čase
uskutočnenia obchodov), ako aj vysvetlenia a doklady, ktoré predložil žalobca.
Z rozhodnutia daňového úradu vyplýva, že tento oprel svoj záver okrem iného o neschopnosť KOLO-
KOMPANY preukázať uskutočnené dodávky z dôvodu, že je nekontaktná a bývalý konateľ nemá doklady
k dispozícii.
Ak však Ján Kolozsi ako bývalý konateľ KOLO-KOMPANY v čase výsluchu už nebol konateľom tejto
spoločnosti, nemohol daňový úrad ani rozumne očakávať, že bude mať k dokladom tejto spoločnosti
prístup. Ak chcel daňový úrad vykonať preverovanie dôsledne, mal predvolať a v prípade potreby
nechať predviesť na výsluch nového konateľa spoločnosti a požadovať dokumenty spoločnosti KOLO-
KOMPANY od neho. Bývalý konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY vo svojej výpovedi uviedol, že tovar
bol dodaný českou spoločnosťou Čepro a. s., ktorá zabezpečovala prepravu tovaru svojimi vozidlami
zo svojho skladu priamo do skladov žalobcu.
Prepravu tovaru v zmysle ustanovenia rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 25.02.2011 uzatvorenej so
spoločnosťou KOLO-KOMPANY, ako aj na základe informácii uvedených bývalým konateľom KOLO-
KOMPANY zabezpečoval dodávateľ tovaru (KOLO-KOMPANY) nie je odôvodnené, aby žalobca mal
k dispozícii akékoľvek doklady o preprave tovaru. S uvedenými dokladmi môže disponovať jedine
spoločnosť KOLO-KOMPANY, resp. jej dodávateľ Čepro, ktorý realizoval prepravu tovaru.



33. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že tvrdenie orgánov finančnej správy, že žalobca v prípade dodania
motorovej nafty od spoločnosti KOLO-KOMPANY nepreukázal vznik daňovej povinnosti v tuzemsku,
ktorá je zákonnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je dôvodná.
Na základe zistení daňového úradu uvedených v rozhodnutí daňového úradu, je možné konštatovať, že
preprava tovaru z Českej republiky do Slovenskej republiky bola v prípade nafty prisúdená jednotlivými
zmluvnými stranami v prvej dodávke uskutočnenej medzi Čerpo a spoločnosťou KOLO-KOMPANY.
Následne dodávka medzi KOLO-KOMPANY a žalobcom bola vyhodnotená ako tuzemská dodávka.
Uvedenému posúdeniu zodpovedal aj spôsob fakturácie tovaru, keď prvá dodávka bola posúdená ako
pohyblivá dodávka - intrakomunitárne dodanie z ČR do SR oslobodené od DPH a druhá dodávka
medzi KOLO-KOMPANY a žalobcom bola posúdená ako nepohyblivá dodávka vykonaná v tuzemsku
so vznikom daňovej povinnosti u KOLO-KOMPANY a vznikom práva na odpočítanie dane u žalobcu.
Orgány finančnej správy tvrdia, že pohyblivou dodávkou, ktorá jediná má nárok oslobodenie od dane
je dodávka KOLO-KOMPANY a žalobca a dodávka, ktorá jej predchádzala je dodávkou bez prepravy s
miestom dodania určeným v členskom štáte odoslania, ktorým je Česká republika. Vychádzajúc pritom
z tvrdenia, že dodávateľ z ČR dodal tovar bez prepravy, pričom následne dochádzalo k reťazovým
dodávkam, kde preprava bola vykonaná žalobcom alebo na jeho účet.

34. Žalobca namieta, že orgány finančnej správy pri posúdení dodania motorovej nafty od
spoločnosti KOLO-KOMPANY dospeli nesprávnym výkladom právnych predpisov a judikatúry EU k
zjednodušujúcemu záveru, že prepravu je možné priradiť len k tomu dodaniu, ktorého účastníkom na
strane dodávateľa, či odberateľa bola osoba, ktorá zabezpečila prepravu a zaplatila prepravné náklady.
Žalobca už v bodoch 115 - 123 žaloby poukázal na ustálenú judikatúru SD EU, že otázka prisúdenia
prepravy konkrétnej transakcii v prípade reťazových obchodov závisí od celkového posúdenia všetkých
okolností posudzovanej veci, pričom dôležitým aspektom je určenie okamihu, kedy bolo na konečného
príjemcu prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník.
V konaní nebolo preukázané, že by KOLO-KOMPANY previedla právo nakladať s pohonnými hmotami
ako vlastník na žalobcu v Českej republike. Interpretácia dohody zmluvnými partnermi bola taká, že k
prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník zo spoločnosti KOLO-KOMPANY na žalobcu došlo až
na území Slovenskej republiky. O uvedenom svedčí aj dojednanie uvedené v článku IV. bodu 2 rámcovej
kúpnej zmluvy, podľa ktorého miestom plnenia je sklad kupujúceho.
Žalobca napriek skutočnosti, že zabezpečoval prepravu v čase, keď bol tovar prepravovaný z územia ČR
na územie SR nemohol s tovarom disponovať inak ako dopravca, teda nemal možnosť pohonné hmoty
počas doby ich prepravy užívať, predať, zničiť a podobne. Je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že
pri preprave tovaru v režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane nemôže dôjsť k prevodu
ekonomického vlastníctva, pretože v tomto režime musia byť splnené podmienky, ktoré v podstate
znemožňujú voľne nakladať s tovarom až do momentu prepustenia tovaru do daňového voľného obehu.
V zásada až po ukončení režimu podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane je možné tento tovar
voľne fyzicky premiestniť a následne s ním disponovať fakticky i právne. Na základe uvedeného je
preukázané, že k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník nemohlo dôjsť skôr, ako bol tovar
fyzicky premiestnený na územie Slovenska.
Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za
následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť.

35. Ďalej žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní a svoje závery nedostatočne odôvodnil. Niektoré dôležité závery uvedené
v rozhodnutí daňového úradu v rozhodnutí žalovaného úplne absentujú. Z toho dôvodu je rozhodnutie
nezákonné a nepreskúmateľné.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie daňového úradu pre vybrané daňové subjekty a vec vrátil daňovému úradu pre vybrané
daňové subjekty na ďalšie konanie a uplatňuje si trovy konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

36. Na výzvu u konajúceho súdu sa vyjadril žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky dňa
12.02.2018, v ktorom uviedol, že žalobca v danej veci okrem podania žaloby zo dňa 27.10.2017
postúpil na Finančné riaditeľstvo SR podnet na preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR



č. 1269982/2017 zo dňa 09.08.2017 mimo odvolacieho konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
31.08.2017.
Finančné riaditeľstvo listom zo dňa 31.01.2018 v zmysle § 77 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. postúpilo
podnet žalobcu na Ministerstvo financií SR. Na základe uvedeného žalovaný oznámil, že príslušný
spisový materiál zašle až po vybavení veci na Ministerstve financií SR.

37. K žalobe sa vyjadril aj Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava vyjadrením zo dňa
19.02.2018, v ktorom uviedol, že nespĺňa podmienky ďalšieho účastníka v zmysle § 32 ods. 3 písm.
c/ SSP a dáva na zváženie súdu, či je jeho účasť v preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia Finančného
riaditeľstva SR potrebná.
Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty dňa 06.04.2018 predložil konajúcemu súdu spisový materiál
určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012 na základe rozhodnutia
č. 393499/2017 zo dňa 20.04.2017, ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím Finančného
riaditeľstva SR č. 1269982/2017 zo dňa 09.08.2017 k žalobe vedenej pod sp. zn. 5S 220/2017.

38. Žalovaný sa k žalobe ďalej viac nevyjadril.

IV.
Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy.

39. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom.

40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal
jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania
pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

43. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

44. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane (ods. 2).

45. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (ods. 3).

46. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené
zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt
nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5).

47. Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7).

48. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový subjekt preukazuje



a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

49. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom
dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov.

50. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim.

51. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

52. Podľa § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní zamestnanec správcu dane z daňovej
kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov;
protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca
dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie
kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v
priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

53. Podľa § 46 ods. 9 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

54. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej
uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov (ods. 10).

55. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

56. Podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, správca dane v rozhodnutí vydanom vo
vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

57. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH, predmetom dane je



a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

58. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,
ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,
ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí.

59. Podľa § 19 ods. 1 zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

60. Podľa § 49 ods. 1 zák. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

61. Podľa § 49 ods. 2 zák. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

62. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

63. Podľa § 71 ods. 1 zák. o DPH, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

64. Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a
jednoznačne sa na ňu vzťahuje (ods. 2).

65. Podľa § 71 ods. 3 zák. o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu,
neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako
spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť



a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

66. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

67. Podľa § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,
v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne
a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
ktoré mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
postupoval podľa § 27 ods. 1.

68. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

69. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a
predchádzajúceho postupu správneho orgánu, podľa SSP bolo posúdiť, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutkový stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda musel skúmať procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či
uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

70. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada
zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

71. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní,
ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je
zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí
až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o
odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva,
že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú
súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada
zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.



72. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré
priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho
zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné
právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

73. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie
uplatňuje preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil. Pokiaľ si
platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať,
že zdaniteľný obchod bol uskutočnený.

74. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou
uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom
preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými
dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné
preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt
skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo.

75. Ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH určuje podmienky, za akých si daňový subjekt
môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar, ktorý bol dodaný platiteľom
dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na
odpočítanie dane správne vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo
zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad.

76. V danom preskúmavanom prípade žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach
dospeli k záveru, že daňovou kontrolou bolo preukázané, že obchody deklarované žalobcom
ako titul na zdaniteľné plnenia, z ktorých mu vznikol nárok na odpočítanie DPH, neprebehli
deklarovaným spôsobom, žalobca nepreukázal ich reálnosť, neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu
právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov od dodávateľa
vystavujúceho faktúru, ktorej pravdivosť správca dane spochybňuje.

77. V danej súvislosti najprv súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa
výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z
21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C-285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci
C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen...). Vyplýva z nej, že „právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú
majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb,
ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou
Únie“. Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil „právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl.
smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.
Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené
na vstupe“ (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). „Na odpočítanie je
potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby
zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou
zdaniteľnou osobou (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, bod 29 a citovanú judikatúru). Ak sú tieto
podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté“.

78. Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom
zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto
právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod
spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,



že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná
osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to
bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia
služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak
možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na
odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto
služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo
iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní
alebo týchto služieb.

79. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú
predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne
dôkazy, že právo na odpočítanie dane a právo daňovému subjektu neprináleží. Vnútroštátnym súdom
napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu objektívnych skutočností
priznanie práva vylučujúcich. Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vykonať celkové posúdenie všetkých
skutočností a skutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené
daňovými úradmi možné určiť, či daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce
právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia.

80. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá
je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie
uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr.
preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady
na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali
niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch
podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom
na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha
vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.

81. Žalobca v prvom rade namietal nezákonný postup orgánov finančnej správy. Poukázal na ust. §
68 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého „... vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou
podľa § 46 os. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 os. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.“

82. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 21.11.2012 na základe oznámenia o daňovej kontrole
zo dňa 08.11.2012 Daňovým úradom Nitra ako miestne príslušnom správcu dane. Podľa žalobcu tento
daňový úrad mal podľa ust. § 68 ods. 1 Daňového poriadku oprávnenie konať vo vyrubovacom konaní
a vydať rozhodnutie o vyrubení dane. Iný daňový úrad ako daňový úrad, ktorý začal daňovú kontrolu u
žalobcu nemá v zmysle ustanovení daňového poriadku na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní
oprávnenie. Z takto ustanovenej príslušnosti pre správcu dane neexistuje vo vyrubovacom konaní žiadne
zákonná výnimka.
Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že z dôvodu prekročenia ročného obratu sa v zmysle § 6 ods.
3 písm. c/ zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti dane a poplatkov zmenila miestna príslušnosť
správcu dane žalobcu a počnúc januárom 2013 sa miestne príslušným správcom dane žalobcu stal
Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty.

83. Túto námietku žalobcu súd vyhodnotil ako dôvodnú. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 68
ods. 1 Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že vyrubovacie konanie začne nasledujúci deň po
dni doručenia protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole a končí dňom doručenia rozhodnutia. Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom
konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.



84. Aj keď rozhodnutie Daňového úradu Nitra bolo zrušené a vrátenie veci na nové konanie vo
vyrubovacom konaní mal pokračovať Daňový úrad Nitra, ktorý vykonal daňovú kontrolu. I keď
medzičasom sa zmenila miestna príslušnosť správcu dane žalobcu počnúc januárom 2013. Súd má za
to, že rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 20.04.2017 bolo nezákonné,
nakoľko ho vydal orgán bez príslušnosti vo vyrubovacom konaní.

85. Žalobca uplatnil oslobodenie dodávok tovaru uskutočnených pre spoločnosti Arzeto Varezzan,
Uneda, SO-AND-SO od DPH, pretože podľa dokladov predložených týmito odberateľmi boli podmienky
oslobodenia podľa § 43 ZDPH platné a účinné v čase uskutočnenia predmetných dodávok splnené.
Tovar bol podľa medzinárodných nákladných listov CMR prepravený do Českej republiky, pričom
prepravu mali podľa interpretácie vzájomných dohôd zmluvnými stranami organizovať zahraničný
odberatelia, mali zaplatiť kúpnu cenu tovaru bez prepravy, mali si vyzdvihnúť tovar v Slovenskej republike
a zabezpečiť jeho prepravu na územie Českej republiky.

86. Žalobca splnenie týchto podmienok preukazoval v prípade každého odberateľa zákonom
predpísanými dokladmi a to kópiou faktúry, prepravným dokladom s uvedením miesta určenia, inými
dokladmi ako napríklad rámcovou kúpnou zmluvou, potvrdením o úhrade, objednávkami, dokladom
o preverení registrácie odberateľa pre DPH v inom členskom štáte, rozhodnutím o registrácii k DPH,
výpisom z obchodného registra, potvrdením o registrácii právnickej osoby k jednotlivým daniam,
potvrdením o neexistencii daňových nedoplatkov odberateľa, potvrdením o registrácii odberateľa ako
distribútora pohonných látok, zmluvou o činnosti oprávneného príjemcu pri nákupe minerálnych olejov
z iných členských štátov EU, ktorú uzatvoril odberateľ s oprávneným príjemcom.

87. Fyzický pohyb tovaru a jeho premiestnenie z územia Slovenskej republiky na územie Českej
republiky boli preukázané a to aj prostredníctvom systému EMCS, resp. potvrdením zo strany
spoločnosti, ktoré vykonali prepravu tovaru, čo daňový úrad ani žalovaný nespochybňujú.
Prepravné a ďalšie sprievodné dokumenty, ktoré mal správca dane počas daňovej kontroly k dispozícii
a ktoré sprevádzali tovar pri odoslaní a tiež objednávky preukazujú, že príjemcom tovaru boli príslušné
české spoločnosti ako priamy nadobúdatelia. Daňový úrad však v rozhodnutí tvrdí, že z jednotlivých
potvrdení prevzatia získaných od dopravcov tovaru na CMR dokladoch vyplýva, že české spoločnosti
neboli príjemcom tovaru.

88. Podľa údajov uvedených na nákladnom liste CMR a v sprievodných dokumentoch boli príjemcom
tovaru české spoločnosti. Prijať minerálny olej v pozastavení dane je však oprávnený prevádzkovateľ
daňového skladu alebo tzv. oprávnený príjemca, spoločnosť disponujúca povolením prijímať minerálny
olej z iného členského štátu v pozastavení dane. Jednotlivé české spoločnosti neboli oprávnenými
príjemcami a preto museli mať na ukončenie prepravy zazmluvneného oprávneného príjemcu.
Oprávnený príjemca skladá zábezpeku na spotrebnú daň, ktorú zaplatí, aby bol tovar uvoľnený do
voľného obehu.

89. Z toho dôvodu uzavreli české spoločnosti zmluvy s oprávnenými príjemcami odberatelia Varezzan
a Uneda so spoločnosťou ECOLL Invest a. s. a odberatelia Arzeto a SO-AND-SO so spoločnosťou
RSP Trans s. r. o. Uvedené spoločnosti ako oprávnení príjemcovia museli tovar prevziať, aby mohla byť
ukončená preprava minerálnych olejov v režime pozastavenia dane. ECOLL Invest a RSP Trans mohli
tovar prevziať len v mene a na účet subjektov, s ktorými mali uzatvorenú zmluvu, t.j. v mene českých
spoločností, ktoré boli priamymi odberateľmi tovaru od žalobcu.

90. Žalobca tvrdí, že skutočnosť, že tovar bol spoločnosťou SO-AND-SO predaný ďalším subjektom,
ktoré vytvorili celý reťazec ako to tvrdí daňový úrad nemal žalobca ako zistiť. z dokladov, ktoré žalobca
mal a mohol mať k dispozícii, totiž uvedená skutočnosť nie je zrejmá.

91. Žalovaný uviedol, že z predložených dokladov žalobcu a účtovníctva na technickom nosiči dát
daňovej kontrole, v nadväznosti na podané daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2012 správca dane zistil, že daňový subjekt deklaroval dodanie tovarov a služieb s
oslobodením od dane v zmysle § 43 zák. č. 220/2004 Z.z. v riadku 15 daňového priznania na základe
faktúr za dodanie minerálnych olejov pre odberateľa Arzeto s. r. o. Česká republika, ktoré boli zahrnuté
v podanom súhrnnom výkaze v hodnote celkom XXX.XXX,XX,- €.



Tovar bol dodaný na základe uzatvorenej rámcovej kúpnej zmluvy č. 241 21 592 zo dňa 11.07.2012,
pričom cena tovaru nezahŕňala cenu za prepravu. Zároveň bola daňovým subjektom predložená zmluva
o činnosti oprávneného príjemcu pri nákupe minerálnych olejov z iných členských štátov EÚ uzatvorená
medzi spoločnosťou Arzeto s. r. o. a RSP Trans s. r. o. Česká republika zo dňa 18.06.2012. Objednávky
boli na hlavičkovom papieri spoločnosti Ledopa Group s. r. o. Ždiar nad Sázavou.

92. Správca dane žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácii žiadal o preverenie obchodných
vzťahov medzi JOPI Trade spol. s r. o. a ostatnými preverovanými spoločnosťami a to Arzeto s. r. o.,
Ledopa Group s. r. o., ako aj prepravné spoločnosti, ktoré prepravovali uvedený tovar Uni Service cz s.
r. o., Autotrans petrol s. r. o., Eryx s. r. o. Praha, Mat cz s. r. o., Herst s. r. o., Tohoz s. r. o. Čelákovice,
Tm-logistic s. r. o. Praha.
Z doručených odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii v súvislosti s preverovaním
priamych odberateľov JOPI Trade spol. s r. o. bolo zistené, že so správcom dane nespolupracujú a sú
nekontaktné, zásielky nepreberajú a na výzvy správcu dane nereagujú. U spoločnosti SO-AND-SO s.
r. o. nepodarilo sa nájsť jej sídlo a v prípade spoločnosti Arzeto s. r. o. sídlo bolo len v administratívnej
budove bez skladových priestorov.
V predmetných prípadoch boli dodania tovaru uskutočnené v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. c/ zák. č.
220/2004 Z.z., t.j. dodanie tovaru sa uskutočnilo bez odoslania alebo prepravy, teda miestom dodania
tovaru je miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. V uvedenom prípade
je miestom dodania tovaru Slovenská republika prevádzky spoločnosti JOPI Trade spol. s r. o.

93. Za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov správca dane zaslal na daňový úrad
Bratislava dožiadanie zo dňa 06.03.2013 v predbežnej odpovedi zo dňa 06.03.2013 a v konečnej
odpovedi zo dňa 27.06.2013 daňový úrad uviedol, že v sídle KOLO-KOMPANY spol. s r. o. na adrese
Parková 45 Bratislava sa daňový subjekt nezdržuje. Výzva na predloženie dokladov zo dňa 19.03.2013
sa vrátila späť s poznámkou adresát neznámy.
Správca dane predvolal na ústne pojednávanie V. z Maďarska, ktorý sa na predvolanie nedostavil, ale
zaslal list, v ktorom správcovi dane oznámil, že nedisponuje žiadnymi dokladmi a účinnosti spoločnosti
KOLO-KOMPANY spol. s r. o. nemá žiadne vedomosti. Na zaslané predvolanie na ústne pojednávanie
konateľov F. Maďarsko a súčasný konateľ Y. Rumunsko nereagovali ani neoznámili dôvody svojej
neprítomnosti. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 20.06.2013 bývalý konateľ spoločnosti KOLO-
KOMPANY spol. s r. o. V. uviedol, že vyššie uvedené faktúry vystavil, ale nevie ich predložiť, pretože si
ich ponechal bývalý spoločník F. a takisto nevie predložiť žiadne doklady potvrdzujúce jeho tvrdenia.
Podľa zistení správcu dane spoločnosť Čerpo a. s. benzín nemohla dodať, pretože neexistujú záznamy
v colnom systéme SysNeD ani sprievodné doklady, neexistujú žiadne doklady preukazujúce prepravu
tovaru ani dodanie od dodávateľa Čerpo a. s.

94. S uvedenými tvrdeniami žalovaného žalobca nesúhlasil a uviedol, že uzatváral obchody za
štandardných podmienok so štandardným spôsobom úhrady kúpnej ceny, na základe písomnej kúpnej
zmluvy a s náležitou dokumentáciou na účely spotrebnej dane s minerálneho oleja.
Žalobca dodržal viac ako bežný štandard podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika uplatňovaný v
tejto oblasti podnikania, pričom vyžadoval úhrady kúpnej ceny vopred a zaobstaral si dostatok informácii
pre prijatie rozhodnutia o realizácii dodávok tovaru odberateľom. Žalobca sa ubezpečil, že tovar bol
skutočne prepravený na územie iného členského štátu, uvedenú skutočnosť preukazovali nákladné listy
CMR, pričom táto informácia je overiteľná aj z úradného zdroja.

95. Žalobca uviedol, že nemá reálne možnosti skúmať, či preprava tovaru bola v skutočnosti uhradená
českou spoločnosťou ako prvým odberateľom tovaru a či bola zohľadnená v účtovníctve českej
spoločnosti. Ak by aj došlo k porušeniu podmienok § 43 ods. 1 ZDPH, mohlo sa tak stať len konaním
českej spoločnosti ako odberateľa bez vedomia žalobcu. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za
prípadne podvodné konanie svojho obchodného partnera ak o jeho podvodnom konaní nemal vedomosť.
Túto zásadu potvrdzuje aj judikatúra SDEU.

96. Žalovaný však námietku žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za prípadné podvodné konanie
svojho obchodného partnera ak o jeho podvodnom konaní nevedel, odmietol ako irelevantnú, pretože
podľa neho z doručených odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii v súvislosti s
preverovaním priamych odberateľov JOPI Trade spol. s r. o. bolo zistené, že so správcom dane
nespolupracujú, sú nekontaktné, zásielky nepreberajú a na výzvy správcu dane nereagujú.



97. Zo skutočnosti, že priamy odberatelia boli v čase daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, t. j. aj
niekoľko rokov po realizácii obchodov nekontaktný, nie je možné vyvodiť uvedený záver. Žalobca nemal
a nemá na uvedené skutočnosti žiaden vplyv a nemá odkiaľ uvedené informácie získať. Preto nemôže
niesť zodpovednosť za prípadné podvodné konanie svojich odberateľov.
Tvrdenie žalovaného, že zo skutočnosti, že sídlo spoločnosti SO-AND-SO sa nepodarilo českému
správcovi dane nájsť, resp. že české spoločnosti majú vysoké nedoplatky, vyskytli sa u nich nedostatky
v podávaní daňových priznaní a na bankových účtoch nevykazujú žiadne pohyby. Žalobca mohol, resp.
mal vyvodiť, že konanie odberateľov je spojené s podvodom je arbitrárne a nedôvodné. Žalobca na
rozdiel od správcu dane k uvedeným informáciám nemá prístup.

98. Žalobca poukázal, že nákladný list CMR je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy a pre daňové
účely slúži ako podporný dôkazný prostriedok preukazujúci dodanie tovaru do iného členského štátu,
keďže žalobca nebol zmluvnou stranou prepravných zmlúv nebol oprávnený dopravcom dávať pokyny
k preprave a miestu vykládky. Dopravcovia vo všetkých prípadoch preverovaných v rámci MVI potvrdili,
že pokyny k preprave, miestu vykládky a vyplneniu CMR im dávali iné osoby ako osoby konajúce so
žalobcom.

99. Ako vyplynulo zo zistení súdu, zistenia správcu dane, ktoré pramenia z vykonaného dokazovania,
nevylučujú možnosť, že dodávatelia žalobcu a ich subdodávatelia mohli konať v rozpore so zákonom,
avšak v žiadnom prípade to nie je objektívnym dôkazom protizákonnosti konania žalobcu.

100. Súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a
Dávid, čl. 50, z ktorého vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu
splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba,
ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila
nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba
vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového
podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského
reťazca.

101. Zároveň platí, že daňový orgán nie je oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu,
že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na
základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že
disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové
priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné
dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené (rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51).

102. V obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv. Akokoľvek by
bol podnikateľ pri uzatváraní obchodov obozretný, nemôže absolútne vylúčiť, že sa stane v niektorom
prípade obeťou podvodu.

103. Dôkazy o prípadnej protiprávnosti konania obchodných partnerov žalobcu nemožno, podľa názoru
súdu, považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti jeho konania, ani v tom nemožno badať jeho
vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú
participáciu na daňovom podvode.

104. Dôkazné bremeno, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane,
resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne
prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako
daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené
s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a
vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere,
ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov (pozri napr. rozhodnutie
NS SR č. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010).



105. V tejto súvislosti súd pripomína, že žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných dokladov vykonal
úkony odbornej starostlivosti zamerané na preverenie spoločnosti KOLO-KOMPANY, ktoré bolo možné
v rámci dostupných informačných zdrojov vykonať a ktoré sa v rámci obvyklej hospodárskej praxe
pred realizáciou obchodu bežne vykonávajú. Prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho v čase
realizácie dodávok tovaru rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť
k jeho účasti na daňovom podvodnom konaní: preveril si existenciu dodávateľov v príslušne verejne
dostupných registroch (Obchodný register, Register platiteľov DPH) a tiež preveril, že dodávatelia nie
sú evidovaní v zoznamoch uvedených finančnou správou alebo inými inštitúciami, ktoré by identifikovali
ich nespoľahlivosť.

106. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a zo zistení, ktoré vyplynuli súdu i z administratívneho
spisu žalovaného sa javí súdu ako predčasný a nemajúci vo vykonanom dokazovaní materiálny
podklad záver žalovaného i správcu dane prezentovaný v napadnutých rozhodnutiach, a to že nebolo
preukázané reálne dodanie tovaru žalobcovi a žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keď právne
relevantným spôsobom nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov od dodávateľa KOLO-KOMPANY,
spol. s r.o. Za tento nemožno považovať pochybnosti orgánov finančnej správy. Daňové orgány v
konaní nedisponovali dôkazmi, na základe ktorých by boli oprávnené tvrdiť, že by žalobca bol aktívnym
účastníkom (spolupáchateľom) daňového podvodu, alebo, že by páchateľom podvodu pomáhal, pričom
na základe žiadnych právne relevantných dôkazov nebol preukázaný vzťah žalobcu k zámeru získať v
rámci súvisiacich dodávok medzi účastníkmi reťazca firiem nenáležitú daňovú výhodu, na základe čoho
by daňovým orgánom (tiež súdu) prináležalo odmietnuť žalobcovi priznanie práva na odpočet DPH. Súd
opakuje, že odporuje právu EÚ a tiež zákonu o DPH, aby sa v súdenej veci zdaniteľnej osobe zamietlo
právo odpočítať DPH za dodanie tovaru alebo služby z dôvodu, že so zreteľom na možné podvody
alebo nezrovnalosti spáchané v rámci reťazca zdaniteľných obchodov sa toto dodanie nepovažuje za
skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná
osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou
podvodu týkajúceho sa DPH spáchaného na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca.
Je možné zhrnúť, že uvedené prináleží preveriť nezávislým daňovým orgánom, ktoré v danom prípade
k tejto svojej povinnosti nepristúpili komplexne, náležite starostlivo a dostatočne zodpovedne.

107. Žalovaný svoje skutkové zistenia, ktoré súd považuje za nedostatočné, zhrnul do tvrdenia, že
nebolo preukázané dodanie pohonných látok dodávateľmi uvedenými na faktúrach, nebola preukázaná
preprava pohonných látok k žalobcovi, nebol preukázaný pôvod pohonných látok a tieto skutočnosti
nepreukázal ani sám žalobca, teda dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1
zákona o DPH a existujú len formálne doklady, ktoré nepreukazujú fakturované plnenie, a preto jediným
cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie
daňovej výhody pre podnikateľské subjekty zapojené do reťazca, čiže aj pre žalobcu.

108. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol
súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. iná nezákonnosť, v takom prípade
mohli daňové orgány zamietnuť právo odpočítať hodnotu zaplatenej DPH len za predpokladu, že
v konaní objektívne preukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce
nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo
iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Najpodstatnejšou otázkou by v takomto
prípade bolo, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti mohol vedieť, že jeho konanie
smeruje, resp. napomáha k neoprávnenému získaniu nároku na odpočet DPH. Súd konštatuje, že „či
vedel“ znamená, že existovali určité skutkové zistenia zakladajúce dôvodné pochybnosti o tom, že by
žalobca o podvodnom konaní nevedel, a že bol tak s možnosťou existencie podvodného konania aspoň
uzrozumený.

109. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný,
ako aj Daňový úrad v Bratislave nesprávne postupovali, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonných rozhodnutí v zmysle
§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Právnym názorom, ktorý vyslovil súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní
viazaný v zmysle § 191 ods. 6 SSP.



110. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

111. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.