{"guid": "2129221e-1d58-4886-8684-ddd469ba8b6a:52ec6722-cb87-4a42-b963-f09f39772b20", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7916209102.1", "spisova_znacka": "7CoP/32/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/32/2017 z 26. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 26. apríla 2017, sp. zn. 7CoP/32/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7916209102.1", "identifikacne_cislo": "7916209102", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52ec6722-cb87-4a42-b963-f09f39772b20", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7916209102.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7916209102.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7916209102.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/32/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916209102
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7916209102.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu
o maloletú C. K. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trebišov dieťaťa rodičov Q. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na ul. I. Č.. XXX/XXX a MVDr. Q.
K. nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. na ul. I. Č.. XXX o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov zo dňa 26.9.2016 č.k. 16P 95/2016-102 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. C. na 70 € mesačne, ktoré zaviazal
matku platiť otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 30.6.2016. Dlžné výživné za obdobie od
30.6.2016 do 26.9.2016 v sume 91 € zaviazal matku uhradiť otcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné na 100 € mesačne. Nesúhlasil so zvýšením výživného,
pretože zvýšené výživné predstavuje nepatrné zvýšenie výživného od predchádzajúcej úpravy v roku
2014. Konštatoval, že v roku 2016 mala matka príjem 750 €, ktorý sa jej od 1.9. zvýšil o 6 %, čo činí
45 €. Matke zanikla vyživovacia povinnosť k staršej dcére M., ktorej prispievala výživné 60 €, čím sa jej
životná úroveň od roku 2014 zvýšila o 215 €. Poukázal na to, že matka si prilepšuje chovom kravy, a to
nie o 50 €, ako to konštatovala, ale v prípade, ak krava nadojí minimálne 10 litrov mlieka denne, je to
za mesiac 300 litrov a ak mlieko predá po 0,50 €, je to suma 150 € mesačne. Konštatoval, že z mlieka,
ktoré nepredá, robí aj tvaroch, syr a maslo, čím sa výška jej prilepšenia zvýši na 200 €. Uviedol, že
matka neuviedla, že každý rok predá teľa od tejto kravy a plemeno tejto kravy má cenu, ak je to jalovička
minimum 600 € a ak je to býček 400 €. Konštatoval, že matka pravidelne doučuje angličtinu a za hodinu
berie 15 €, čím sa jej rozpočet zvýši o 100 €. Citoval § 62 Zákona o rodine a konštatoval, že výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Poukázal na to, že pokiaľ doposiaľ matka prispievala na obe maloleté deti 100 €, tak v súčasnosti je
schopná prispievať na výživu mal. C. rovnakou sumou 100 € mesačne.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu.
Konštatoval, že výživné určené súdom prvej inštancie je primerané a zohľadňuje vek aj odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa preukázané v rozhodnom období.



4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Konštatovala, že nie je schopná prispievať na výživu maloletej sumou, ktorú požaduje otec 120 €
mesačne, pretože bola nútená sa odsťahovať zo spoločného domu, čím jej vzrástli výdavky, ktoré
súvisia s nákupom základných vecí do domácnosti a potrebnou rozsiahlou rekonštrukciou domu, ktorý
by mal spĺňať aspoň základné štandardy bývania, pretože dom kupovala v pôvodnom stave, bez
ústredného kúrenia, kúpeľne a toalety vo vnútri domu. Uviedla, že otec opomenul ozrejmiť dôležitú
skutočnosť, a to výdavky spojené s chovom kravy, a to zabezpečenie, kúpa, doprava sena, kúpa a
doprava podstieľky, kúpa a doprava jadrového krmiva a taktiež okopaním a vitamínových doplnkov,
kŕmnej soli, ako aj čistiacich a dezinfekčných prostriedkov, filtrov, taktiež spotreby elektriny, spotreby
teplej vody na umývanie nádob a vedier, spotrebu vody na napájanie, kúpu nádob na napájanie, kúpu
osiva, trávnatého porastu, úpravu, údržbu, kosenie pastvín niekoľkokrát ročne, kúpu a údržbu a spotrebu
elektrickej ohrady, opravu paznechtov, veterinárneho ošetrenie, bežných liečiv nutných na každodenné
užívanie a ošetrovanie zvieraťa, ako aj opravu, údržbu maštale a odvoz hnoja. Poprela, že by každý
rok predala teľa, pretože jej krava nie je pripúšťaná každý rok, ako sa to robí vo veľkochovoch. Suma
za teľa 600 € je prehnaná, reálna suma je od 120 do 200 €, ale v čase, kým teľa je pri matke, všetko
mlieko vypije teľa, takže v tom čase nemá žiaden príjem. Konštatovala, že krava sa nedojí celý rok
a jej dojivosť od pôrodu postupne klesá. Konštatovala, že pokiaľ si otec myslí, že táto činnosť je tak
lukratívna, nevidí dôvod, prečo by sám nemal možnosť chovať kravu. Uviedla, že angličtinu doučovala v
minulosti, v súčasnosti túto činnosť nevykonáva. Uviedla, že otec pracuje v USSteel, kde dostávajú 13. a
14. plat a rovnako je platovo hodnotená aj jeho súčasná priateľka, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť.
Poukázala na to, že maloletá je pod vplyvom otca, nejaví záujem sa s ňou stretávať napriek jej snahe.
Vyslovila názor, že otec s dcérou manipuluje a snaží sa zmariť akékoľvek jej snahy z jej  strany o kontakt
s dcérou, čoho dôkazom je informácia triednej učiteľky maloletej, ktorá konštatovala, že otec už na prvom
rodičovskom združení jej dal najavo výrazne, že o dcére sa môže informovať len on a jeho súčasná
priateľka. Z uvedeného vyplýva, že otec je ten, kto negatívne ovplyvňuje jej vzťah s dcérou. Konštatovala,
že otec zamlčal fakt, že chová včely, z čoho mu ročne plynie zisk 3.450 €. Chová 15 včiel a ak každá dá
30 kg medu, predá za 6 až 8 € za kg, t.j. 240 € x 15 je 3.600 € ročne, pričom výdavky sú cca 10 € na rodinu
mesačne, t.j. 280 € ročne. V konečnom súčte príjem otca činí 1.110 € + 280 € včely + 250 €, t.j. 13. a
14. plat, čo v úhrnne činí 1.630 €. Konštatovala, že výživné 70 € na mal. C. je adekvátne jej mesačnému
príjmu, ktorý je omnoho nižší ako otca maloletej a ktorý nepokryje všetky jej základné výdavky.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na to, že pokiaľ vo vyjadrení matka maloletej
poukazovala na jeho 13. a 14. plat, tento je vo výške 50 % platu. Uviedol, že matka vo vyjadrení
zavádzala, pretože evidencie pripustenia a otelenia kravy sa eviduje presne v liste evidencie.
Konštatoval, že matka vie presne vymenovať všetky náklady spojené s chovom kravy, ktorú chová ako
koníček, ktorý je nákladný a vraj neziskový, ale nevie si spočítať životné náklady potrebné pre dcéru.
Vyslovil ľútosť, že krave, ktorú kúpili maloletej dcére a ktorú si odniesla do svojho terajšieho bydliska,
dopraje viac ako vlastnej dcére. Konštatoval, že matka nič nerobí pre to, aby jej vzťah s dcérou sa
zlepšil, ale sa vyhovára, že maloletú ovplyvňuje a manipuluje, pričom ťažko je ovládať a manipulovať 16-
ročné dieťa v styku s druhým rodičom, ak to dieťa chce. Uviedol, že matka okrem bežného výživného sa
ničím na výchove a výžive maloletej nepodieľa. Konštatoval, že príjem matky so zaniknutou vyživovacou
povinnosťou voči staršej dcére vzrástol o 215 €. Citoval § 62 Zákona o rodine a konštatoval, že vzhľadom
k tomu, že matke zanikla vyživovacia povinnosť k staršej dcére, je schopná platiť zvýšené výživné pre
maloletú v sume 100 €, pretože takou sumou doposiaľ prispievala pre obe maloleté deti.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd  rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.



10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej  inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 a 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine  a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

11. Odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného
rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom,  a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného
rozhodnutia o výživnom je potrebné považovať aj nárast odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa
(oprávneného), ku ktorým môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu,
nástupu do školy atď. alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní
o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto
prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení
vyplýva, že základnými kritériami určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa
nie sú len potreby na zabezpečenie výživy vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na
bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a
so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na
tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto
prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvej inštancie zvýšené výživné reflektuje na zistené
podstatné a trvalé zmeny pomerov u všetkých účastníkov konania, preto konštatuje, že súd prvej
inštancie sa dôsledne riadil zásadami určovania rozsahu výživného pri zmene pomerov vyplývajúcimi
z citovaných zákonných ustanovení a odvolacia argumentácia otca zrejme vyplýva z nesprávnej
interpretácie odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie nepochybne
zohľadnil aj zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, správne zistil a vyhodnotil príjmy oboch rodičov,
dôsledne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré tvoria odvolaciu argumentáciu otca proti
rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie a rozhodnutie súdu prvej
inštancie sa odvolací súd s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil a podľa
§ 387 ods. 2 CSP dodáva, že odôvodnené potreby mal. Karolíny sú nesporne zvýšené, pričom na
ich uspokojovaní sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojim možnostiam a schopnostiam a
majetkovým pomerom, čo znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované
možnosťami a schopnosťami rodičov, pričom u matky bolo potrebné zohľadniť nútené odsťahovanie
sa zo spoločného domu a adekvátne zvýšené výdavky, ktoré súviseli s nákupom základných vecí do
domácnosti a zabezpečenie základného štandardu bývania, nakoľko dom zakupovala v pôvodnom
stave. Súd prvej inštancie správne posúdil kvalifikované zmeny pomerov odôvodňujúce zvýšenie
výživného, správne vyčíslil aj dlžné výživné a spôsob jeho zaplatenia, preto rozsudok podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa
CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a
zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani
podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ktoré bolo  možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/).

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16P/95/2016", "guid": "66fe2fb5-ccd1-4a7c-a9a1-c98d581aa088:3890019d-c2bf-4939-ab91-4474d26e519b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}