Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/12/2018 z 18. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. februára 2018, sp. zn. 20CoP/12/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1517217225.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/12/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1517217225.1 | 2018-02-18 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 328 CSP, § 327 CSP, § 326 CSP, § 325 CSP, § 324 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ea7882c-8e15-4e7d-97da-46a182766bd2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1517217225.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/12/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217225
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517217225.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté deti: Y. G. Y.,
L.. XX.XX.XXXX, S. P. D. Y., L.. XX.XX.XXXX, u oboch štátne občianstvo D. O., D. Š. S. S. Š. W., obe
bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - E. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J., M. XX, P. Č.
J. J., L. C. J. XX, zastúpená: NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Prokopa Veľkého 51, IČO:
36 866 008, a otec - I. J. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. K. XX, S. XXXX, P. S., W., Š. M. D. Š. S. S. Š. W.,
zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, so sídlom Bratislava, Zámocká 18, o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k.
20P 406/2017-102 zo dňa 15. decembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava v č. k. 20P 406/2017-102 zo dňa 15.
decembra 2017 v napadnutej časti mení tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 20P 406/2017-102 zo dňa 15. decembra 2017 rozhodol
tak, že súd m e n í uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P 123/2017-113 zo dňa 15.04.2017
v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 218/2017-251 zo dňa 29.05.2017 tak, že
nariaďuje neodkladné opatrenie tohto znenia: Otec je oprávnený, na čas do právoplatného skončenia
konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Y.: Y. G.,
L.. XX.XX.XXXX S. P. D., L.. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu, pôvodne vedeného na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 20P/17/2017, v súčasnosti vedeného pod sp. zn. 20P/422/2017 stýkať sa s
maloletými deťmi: Y. G. Y., L.. XX.XX.XXXX S. P. D. Y., L.. XX.XX.XXXX každý týždeň v mesiaci v piatok
v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. v priestoroch akreditovaného subjektu A. - B. K. W.H., L.. M.., D.
D. V. Ú. XXXX/X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, len za prítomnosti povereného odborného pracovníka
akreditovaného subjektom A. - B. K. W., L.. M... Matka je povinná obe maloleté deti na styk s otcom
riadne pripraviť. Miestom prevzatia a odovzdania oboch maloletých detí budú priestory akreditovaného
subjektu A. - B. K. W., L.. M.., D. D. V. Ú. XXXX/X, XXX XX J.. Vo zvyšku návrh matky zamietol.

2. Návrhom zo dňa 02.11.2017 matka žiadala o uloženie výchovného opatrenia a zároveň sa domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého súd mení uznesenie Okresného súdu Bratislava
V č. k. 20P 123/2017-113 zo dňa 15.04.2017 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.
11CoP 218/2017-251 zo dňa 29.05.2017 a nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa otcovi dočasne
zakazuje stretávať sa s maloletým Y. G. Y., L.. XX.XX.XXXX S. P. D. Y., L.. XX.XX.XXXX, a to až
do právoplatného skončenia konania o uloženie výchovného opatrenia, resp. do času vyhodnotenia
splnenia účelu výchovného opatrenia. Alternatívne sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým súd mení uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P 123/2017-113 zo dňa 15.04.2017 v
znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 218/2017-251 zo dňa 29.05.2017 a nariaďuje



neodkladné opatrenie, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým Y. G. Y., L..
XX.XX.XXXX S. P. D. Y., L.. XX.XX.XXXX, v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu v čase
od 15.00 hod. do 18.00 hod., a v nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., a to v priestoroch
akreditovaného subjektu A. - B. K. W., L.. M.., D. D. V. Ú. XXXX/X, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, za
prítomnosti povereného odborného pracovníka. Uznesením zo dňa 23.11.2017, č. k. 20P 404/2017-53,
okresný súd vylúčil časť návrhu matky o nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie,
ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 20P 406/2017.

3. V návrhu matka uviedla, že s otcom detí uzatvorili manželstvo dňa 07.10.2010 v Izraeli, matka
je slovenským štátnym občanom a neplnohodnotným občanom štátu Izrael (bez plnohodnotného
cestovného dokladu štátu Izrael), otec je štátnym občanom USA a štátu Izrael. Z manželstva sa narodili
dve deti - maloletý Y. G. Y., L.. XX.XX.XXXX S. C.Ý. P. D. Y., L.. XX.XX.XXXX, ich trvalé bydlisko je
na adrese M.Y. XX, J.. V súčasnosti matka s deťmi býva na adrese C. J. XX, J., kam sa v 09/2017
presťahovala z adresy J.M. X, J., na ktorej s deťmi trvale bývala od 05/2014 a kde sa otec zdržiaval
spolu s nimi počas svojich návštev na Slovensku. Obe deti aktuálne navštevujú predškolské zariadenie
V. Š. D. D. G. XXB, J., G. C. L. XX, J., kde maloletý Y. G. navštevuje posledný ročník a maloletý P. D.
prvý ročník. Matka sa s deťmi dlhodobo a trvale zdržiava na území Slovenskej republiky od 05/2014,
keď sa s nimi so súhlasom otca z Izraela vrátila na Slovensko. Presťahovanie bolo motivované najmä
zhoršením sa vzťahov matky s otcom, ktorý jej neposkytol potrebnú pomoc a podporu, v Izraeli nemali
vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť a výchovu detí. Otec ich chodil navštevovať na Slovensko
a matka sa snažila o záchranu manželstva, napriek tomu sa vzťahy rodičov detí nepodarilo skonsolidovať
a už v roku 2016 obaja vážne rozmýšľali nad rozvodom ich manželstva. Po dramatických udalostiach v
decembri 2016 až v januári 2017 počas matkinej poslednej dovolenky s deťmi v Izraeli, keď zistila, že si
otec protiprávnym konaním zadovážil v predchádzajúcom období jej súkromnú korešpondenciu (trestné
konanie vo veci neoprávneného prístupu do počítačového systému ČVS: ORP-819/ST-B5-217), ktorou
ju začal vydierať, a keď jej znemožnil odcestovať s deťmi na Slovensko, zadržal niektoré z cestovných
pasov detí a z Izraela musela spolu s deťmi doslova ujsť, sa uistila o správnosti rozhodnutia ukončiť
manželstvo rozvodom.

4. Matka dňa 17.01.2017 podala na Okresnom súde Bratislava V návrh na rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie je vedené pod sp. zn.
20P 18/2017 a nie je právoplatne skončené. Otec podal návrh na nariadenie návratu detí do krajiny
ich obvyklého pobytu, preto je /rozvodové/ konanie vedené pod sp. zn. 20P 18/2017 prerušené do
právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3P/106/2017
(návratové konanie). V rovnaký deň podala matka návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva /pôvodne vedené pod sp. zn. 20P/17/2017,
v súčasnosti pod sp. zn. 20P/422/2017/, ktoré je tiež prerušené do právoplatného skončenia konania
vedeného pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3P/106/2017 (návratové konanie). Dňa
19.06.2017 podal otec na Okresný súd Bratislava I návrh na nariadenie návratu maloletých detí do
krajiny ich obvyklého pobytu (W.), konanie je vedené na uvedenom súde pod sp. zn. 3P 106/2017
a nie je právoplatne skončené. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.08.2017 č. k. 3P
106/2017-573 bol návrh otca na návrat detí do štátu W. zamietnutý z dôvodu, že deti nadobudli obvyklý
pobyt na území Slovenskej republiky na základe dohody rodičov.

5. Uznesením okresného súdu č. k. 20P 20/2017-36 zo dňa 22.1.2017 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.03.2017 sp. zn. 20CoP 13/2017 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým boli obe deti na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej
vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 20P 17/2017 zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol
zaviazaný prispievať mesačne na výživu maloletého Y. sumou 150,- € a na maloletého P. sumou 100,-
€ a súd otcovi zakázal bez súhlasu a prítomnosti matky vycestovať s deťmi mimo územia Slovenskej
republiky.

6. Otec sa samostatným návrhom domáhal úpravy svojho styku s deťmi, o ktorom rozhodol súd
uznesením č. k. 20P 123/2017-113 zo dňa 15.04.2017, ktoré bolo zmenené uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 11CoP/218/2017-251 zo dňa 29.05.2017, na základe ktorého má otec v súčasnosti
právo stretávať sa s deťmi každý týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod do
18.00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu



od 15.00 hod. do 18.00 hod. vždy za prítomnosti matky, nakoľko sa otec neustále vyhráža, že sa detí
zmocní, premiestni ich do štátu W., kam podľa neho patria a iba tam majú právo vyrastať a žiť.

7. Pri určení rozsahu styku s deťmi za matkinej prítomnosti súd vzal do úvahy aj udalosť zo dňa
28.02.2017, keď došlo z jeho strany k pokusu o únos detí do Izraela. Vtedy po realizácii styku deti
odmietol matke vrátiť a za pomoci jeho matky /riadila sa jeho inštrukciami/, ktorá sa zamkla s deťmi
v hotelovej izbe a nechcela matku za nimi pustiť, oboch synov zadržal. Vec bola riešená políciou,
na pokyny ktorej otec odmietal reagovať a deti matke vydať až do 20.30 hod., kedy s nimi mohla za
asistencie polície odísť. Deti na túto situáciu reagovali plačom, boli unavené a prosili, aby išli domov.
Maloletý P. /nemal ani tri roky/ sa v srdcervúcom plači stále pýtal matke na ruky, čomu chcel otec
zabrániť. Od tejto popísanej udalosti sa vzťahy medzi rodičmi viac narušili. Otec sa prestal ovládať,
reaguje nervózne, emotívne, manipulatívne a neštíti sa riešiť manželské problémy pred deťmi, na čo
využíva najmä čas, ktorý je oprávnený podľa rozhodnutia súdu tráviť s nimi. V deťoch to vyvoláva
strach, zmätok, neistotu a úzkosť. Styk otca s deťmi sa napriek právoplatnému a vykonateľnému
neodkladnému opatreniu realizuje nepravidelne najmä z dôvodov na strane otca, ktorý sa najskôr
na styk bez predchádzajúceho upovedomenia nedostavoval a neskôr preto, že sa nachádza mimo
územia Slovenska, čo oznamoval e-mailom. Otec sa deťom aktívne nevenuje, čas využíva iba na to,
aby Y. vypočúval, vystavoval ho neznesiteľným situáciám, viedol k neúcte voči matke, nevhodným
spôsobom ho manipuloval a pri týchto aktivitách sa P. nevenoval vôbec a tohto rodičovsky zanedbával.
Počas styku s deťmi sa správa krajne nevhodne, pred nimi matke pravidelne vulgárne nadáva. Deti
sú ním neprimerane zaťažované informáciami, výrazmi a slovnými spojeniami nevhodnými pre ich vek,
nepatriacimi do ich slovníka.

8. Otec absolútne nerešpektuje prítomnosť matky pri styku s deťmi a dáva to najavo pri každej príležitosti.
Keď sa styk realizuje v reštaurácii, hlasito a neskrývane matku z reštaurácií vyhadzuje priamo pred
deťmi i pred obsluhujúcim personálom a inými návštevníkmi reštaurácie. Ak sa styk realizuje v mieste
dočasného bydliska otca, matku do prenajatého bytu nevpustí, pred vchod do bytu jej vyloží stoličku
a trvá na tom, aby na nej sedela v čase, keď sa on s deťmi zdržiava v byte. Napriek tomu neustále
vychádza s deťmi na chodbu, kde matku uráža a osočuje a napriek jej nesúhlasu si ju natáča na mobil,
čím ju nepretržite vystavuje nedôstojným situáciám. Uvedených konfliktov sú účastné deti aj obyvatelia
susediacich bytov, ktorí sa matky už niekoľkokrát opýtali, či potrebuje pomoc. Dňa 13.10.2017 bol
priebeh styku otca s deťmi natoľko neznesiteľný (deti reagovali na otca neštandardne až hystericky a otec
im vulgárne nadával), že matka bola nútená privolať policajnú hliadku, ktorá styk otca s deťmi predčasne
ukončila a požiadala otca, aby deti matke odovzdal. Keďže otec do istého času matke denne písal
niekoľko obsažných, výhražných, urážlivých a nepríjemných e-mailov, na ktoré si zakaždým vynucoval
odpoveď, matka odmietala s ním ďalej komunikovať priamo, požiadala ho, aby ďalšiu komunikáciu
viedli prostredníctvom právnych zástupcov a táto sa obmedzila výlučne na informácie o deťoch. Matka
ho niekoľkokrát aj prostredníctvom svojej i jeho právnej zástupkyne žiadala, aby čas vyhradený na
aktivity s deťmi venoval im a nie urážaniu jej osoby. Za účelom aspoň čiastočného upokojenia situácie
a zastabilizovania vzťahov matka súhlasila s mediáciou a súčasne zabezpečila možnosť riešiť vzťahy
rodičov prostredníctvom mediátora, ako aj párovej terapie. Mediácia sa uskutočnila dňa 14.06.2017 u
mediátorky C.. X. X. a párová terapia dňa 27.10.2017 u C.. I. J.. Otec obe možnosti riešenia situácie u
odborníkov využil iba na to, aby matku pred očami iných ľudí iba dourážal, ponížil, osočoval, spochybnil
jej rodičovské kompetencie a opätovne ju obvinil z ním vymyslených obludných klamstiev. Nestretol
sa s ňou v dobrej viere riešiť rodinnú situáciu, potreboval si iba uľaviť a vykričať sa. Za tejto situácie
obaja uvedení odborníci skonštatovali, že rodičom nedokážu pomôcť. Vzájomné vzťahy medzi rodičmi
sa viac vyhrocujú a otec ani pred deťmi nedokáže regulovať svoje správanie aj napriek tomu, že rozvrat
manželstva rodičov je dlhodobý. Matka je presvedčená, že otec nemá primárne záujem o starostlivosť
o deti, ale jeho rodičovské právo na styk s deťmi aktuálne iba zneužíva na to, aby mohol používajúc
deti ako nástoj, útočiť na ňu, keďže sa nedokáže zmieriť so skutočnosťou, že podala návrh na rozvod
na slovenskom súde a nie v Izraeli.

9. Odmieta sa zmieriť s rozvodom na Slovensku, preto medzičasom inicioval konanie o rozvod
manželstva aj pred rabínskym súdom v Izraeli, kde sa domáha aj zverenia detí do svojej výlučnej osobnej
starostlivosti s trvalým pobytom detí v štáte Izrael. V zásade celý styk prebieha ako jeden výsluch a
zbieranie dôkazov, čo otec nepopiera. Nerealizuje so synmi detské zážitkové aktivity, ktoré by ich tešili,
zavrie si ich u seba v apartmáne, vypočúva ich a snaží sa im vnútiť svoje myšlienky. Bez zmeny jeho
správania najmä každý druhý týždeň sú deti vystavené traumatizujúcim situáciám štyrikrát za týždeň



(utorok, štvrtok, sobota, nedeľa), je pre ne neúnosné, aby dokázali čeliť tejto nadmernej psychickej
záťaži. Je preto nevyhnutné emocionálne prežívanie detí zastabilizovať nielen formou odbornej pomoci,
ale predovšetkým formou ďalšieho nevystavovania detí ohrozujúcemu správaniu otca.
10. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že uznesením okresného súdu zo dňa 22.01.2017, č. k.
20P/20/2017-36 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.03.2017,
č. k. 20CoP 13/2017-770, bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého sa maloletý Y. G.
Y., L.. XX.XX.XXXX S. C. P. D. Y., L.. XX.XX.XXXX, na čas do právoplatného skončenia konania vo
veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 20P/17/2017, zverili do osobnej starostlivosti matky a
otec je povinný platiť mesačne na výživu maloletého Y. G. sumu 150 EUR a na výživu maloletého P. D.
sumu 100 EUR. Otcovi súd do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci vedenej na
tunajšom súde pod sp. zn. 20P/17/2017 zakázal vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej
republiky bez súhlasu a prítomnosti matky.

11. Na okresnom súde bolo pod sp. zn. 20P/17/2017 vedené konanie na návrh matky o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu /aktuálne je vedené pod sp. zn.
20P/422/2017/, v ktorom navrhuje zveriť na čas do rozvodu obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti
s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletých zastupovať a spravovať ich majetok, otca navrhuje
zaviazať mesačne výživným sumou 500 eur na maloletého Y. G. a sumou 450 eur na maloletého P.
D. od podania návrhu. Styk otca s maloletými navrhuje neurčiť. V tejto veci súd doteraz meritórne
nerozhodol, konanie prerušil z dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava I je vedené konanie o návrhu
otca o nariadenie návratu maloletých do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní,
ktoré nie je právoplatne skončené, nakoľko otec detí voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k.
3P 106/2017-573 zo dňa 17.08.2017, ktorým súd jeho návrh zamietol, podal odvolanie.

12. Ďalším návrhom na začatie konania sa matka domáha rozvodu manželstva a úpravy pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode tak, aby obe maloleté deti boli na čas po rozvode
zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú oprávnení maloletých zastupovať a
spravovať ich majetok a otec bude zaviazaný povinnosťou prispievať mesačne výživným na maloletého
Y. G. sumou 500,- eur a sumou 450,- eur na maloletého P. D.. Styk otca s deťmi určiť nenavrhuje a tento
vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov ponechať na vzájomnej dohode rodičov. Konanie je vedené
pod sp. zn. 20P/18/2017, súd vo veci meritórne nerozhodol, toto konanie je prerušené z dôvodu, že
na Okresnom súde Bratislava I je vedené konanie o návrhu otca o nariadenie návratu maloletých do
cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržiavaní, ktoré nie je právoplatne skončené, nakoľko
otec detí voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 3P 106/2017-573 zo dňa 17.08.2017, ktorým
súd jeho návrh zamietol, podal odvolanie.

13. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 15.04.2017, č.k. 20P/123/2017-113, upravil
neodkladným opatrením styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený na čas do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn.
20P/17/2017 /aktuálne pod sp. zn. 20P 422/2017/, stýkať sa s maloletými deťmi: Y. G. Y., L.. XX.XX.XXXX
a P. D. Y., L.. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v mesiaci od piatka 16.30 hod. nepretržite do nasledujúcej
nedele do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň v mesiaci v utorok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a vo
štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. s tým, že si obe maloleté deti prevezme pred bytom matky a po
ukončení styku ich matke odovzdá na rovnakom mieste. Matke súd uložil povinnosť obe maloleté deti
na styk s otcom riadne pripraviť. Obaja rodičia podali voči tomuto rozhodnutiu súdu odvolanie. Krajský
súd v Bratislave uznesením č. k. 11CoP/218/2017-251 zo dňa 29.05.2017 zmenil uznesenie tunajšieho
súdu tak, že upravil styk otca s maloletými deťmi každý týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00
hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každý nepárny týždeň v kalendárnom
roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti
matky. Za miesto prevzatia a odovzdania detí určil súd bydlisko matky.

14. Uznesením č. k. 20P 398/2017-248 zo dňa 27.11.2017 súd návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal, aby súd neodkladným opatrením zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 11CoP/218/2017-251 zo dňa 29. mája 2017 a nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého by
bol otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku od stredy
od 16:00 do nedele do 18:00, zamietol.



15. K návrhu matky sa podaním doručeným súdu dňa 29.11.2017 vyjadril otec, ktorý podanie matky
považuje za účelové, zavádzajúce, prispôsobené jej potrebám a snahe dosiahnuť jeho úplnú izoláciu od
detí, čo sa jej najmä od začiatku septembra 2017 darí. Otec už v podaní zo dňa 03.10.2017 podrobne
popísal situáciu počas jeho styku s deťmi a ako neúnosne do neho matka zasahuje. Matkou popísaný
priebeh styku popiera, popiera ataky voči nej, osočovanie a prenasledovanie. Nie je pravdivé jej tvrdenie,
že otec odmieta odborníkov, sám navrhol absolvovanie terapie, navrhol aj konkrétnu odborníčku, ktorá
by bola schopná vykonať terapie s celou rodinou, aby sa tak napomohlo zlepšeniu vzťahov, ktorá
bola však pre matku nevyhovujúca. Matka v návrhu účelovo nespomína svoje nevhodné správanie
(hlasné telefonovanie, púšťanie videí, privolávanie detí k sebe a pod.), nadávky, ktoré otcovi adresuje
pred deťmi, nevhodné reakcie a iné ataky voči nemu, vyostrovanie situácie provokovaním jeho osoby.
Otec v podaniach pripustil, že medzi rodičmi dochádza k sporným situáciám, tieto sú však vyvolávané
správaním matky, ktorá sa za každých okolností snaží prekaziť jeho kontakt s deťmi. Nemožno sa
čudovať, keď na jej provokácie na ňu reaguje podráždene. Otec popiera svoje vyhrážanie zmocnenia sa
detí a ich premiestnením do Izraela, toto sú matkou ničím nepodložené konštatovania. Počas styku sa
otec venuje deťom, jeho čas je však rušený matkou. Jej tvrdenie, že otec svoj čas styku zneužíva, aby
mohol útočiť na ňu, je absurdné, veď sama požadovala svoju prítomnosť počas styku a nie on. Konflikty
medzi rodičmi nemôžu byť dôvodom na to, aby súd neprípustne zasiahol do jeho rodičovských práv. Je
nepochybné, že matka svoju prítomnosť počas styku požadovala len preto, aby mohla kontrolovať, čo
otec s deťmi robí a aby mohla ovplyvňovať styk vo svoj prospech. Jej prítomnosť pri styku je rušivým
elementom pre deti, ktoré nemôžu s ním tráviť čas adekvátne a sú vystavované konfliktom medzi rodičmi.
Počas spolužitia rodičov sa otec o deti riadne staral, je schopný sa o ne postarať, má na to vytvorené
všetky podmienky a predpoklady. Dôvody, pre ktoré sa nestretáva s deťmi vždy, keď má právo styku,
popísal vo svojom návrhu zo dňa 03.10.2017, pričom vždy matke vopred v dostatočnom predstihu
oznámi, či príde alebo nie, matka mala vždy informáciu o tom, kedy otec odchádza a kedy prichádza, o
príchodoch a odchodoch informoval aj deti. Jeho príchody a odchody zo Slovenska sú pravidelné - príde
vždy vo štvrtok v týždni, keď má mať styk s deťmi aj cez víkend a odíde ďalší týždeň vo štvrtok, preto sú
vyjadrenia matky v tomto smere účelové a zavádzajúce. Matka deti viackrát na styk nepripravila ani keď
vedela, že otec je na Slovensku, pričom od 28.10. mu styk neumožnila vôbec. Svoje povinnosti týkajúce
sa realizácie styku si plnila len veľmi krátke obdobie - v júni 2017. Od júla 2017 pokračovala v odopieraní
kontaktu otca s deťmi, čo bolo podrobne rozpísané a preukázané listinnými dôkazmi v návrhu otca zo
dňa 03.10.2017. Za dni, keď nemohol byť s deťmi z dôvodu choroby, mu nikdy náhradný styk neumožnila,
otec má podozrenie, že vo viacerých prípadoch chorobu detí využila na to, aby s deťmi nemohol byť.
Otec privolá políciu, keď mu matka styk neumožní, inú možnosť brániť sa voči jej protiprávnemu konaniu
nemá. Popiera jej tvrdenia, že deti sú zo styku traumatizované, sú traumatizované konfliktmi rodičov,
hádkami vyvolávanými matkou provokovaním otca a jej nevhodným správaním počas styku. Deti sa tešia
na stretnutie s ním, pokiaľ by matka nezasahovala do styku, čas s ním by si užili naplno. Počas styku sa
dožadujú dlhšieho času s ním, pýtajú sa, kedy môžu u neho prespať. Matka ich požiadavky prehliada,
zohľadňuje predovšetkým svoje záujmy. Matka si neuvedomuje svoju rodičovskú zodpovednosť, a nie
otec, ako sa o tom matka snaží presvedčiť súd. Jej konanie a jej účelovo vykonštruované vyjadrenia
sú v príkrom rozpore so záujmami detí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti otec žiadal, aby súd návrh
matky zamietol.

16. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 až § 329, § 363, § 330 Civilného sporového poriadku,
v spojení s § 25 a § 26 Zákona o rodine a v odôvodnení uznesenia zdôraznil, že rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Poukázal
na účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých, ktorým je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné
prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Podľa čl.
9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa
oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi,
ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Znamená to potom, že pokiaľ by styk s rodičom negatívne
vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu, súd
po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. V každom
prípade rozhodovania je pre súd prioritou záujem dieťaťa a snaha vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodiča, keď zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže



mať prednosť pred záujmami rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a vývoj dieťaťa.

17. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ na konanie podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ účinný
od 01.07.2016 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný
súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vás podania sa nepoužijú.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

24. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

25. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

26. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

27. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

28. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Jediným
kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča, resp. obmedzenie styku rodiča s dieťaťom je teda aktuálna
nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva.

29. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

30. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.



31. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu v
okamihu jeho vyhlásenia. Takéto rozhodnutie súdu možno zmeniť, ak sa podstatným spôsobom zmenili
okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie.

32. V danom prípade okresný súd na základe matkou predložených dôkazov, ako aj z vyjadrenia
otca dospel k záveru, že záujem maloletých detí konaním, správaním otca pri výkone jeho práva na
styk s maloletými deťmi, je ohrozený. Rodičovské konflikty (ktorých existenciu potvrdili obaja rodičia)
a vzájomná animozita medzi rodičmi dosiahli neúnosnú mieru, dosiahli takú úroveň, že zakladajú
zmenu pomerov, aby súd „nanovo“ upravil styk otca s maloletými deťmi neodkladným opatrením. Styk
spôsobom, akým sa v súčasnosti realizuje, negatívne vplýva na záujmy detí a s ohľadom na matkou
predložené potvrdenie od lekárov existuje odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu na deti,
na ich celkový zdravý vývin. V každom prípade rozhodovania je pre súd prioritou záujem detí a snaha
vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom detí a ich rodičov, keď zvláštny význam sa kladie
na záujem dieťaťa, ktorý musí mať prednosť pred záujmami rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také
opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a vývoj dieťaťa. Súd je povinný chrániť záujmy maloletých detí,
a to i na úkor ich rodičov.

33. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že v danom prípade doteraz realizovaný styk otca s deťmi nie
je v prospech a v záujme maloletých detí. Na základe matkou ponúknutých dôkazov súd s ľútosťou
konštatuje, že otcovi chýba sebareflexia, náhľad na konanie, ktorého sa dopúšťa. Matka takisto /z
dôkazov predložených otcom/ sa zapája do konfliktného a konfrontačného správania, ktorého svedkom
sú deti. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, súd
nemá možnosť vykonávať dokazovanie v takom smere, aby presne zistil skutočný stav veci. Vzhľadom
na prebiehajúce návratové konanie na návrh otca súd ani nemá právne nástroje na to, aby riešil situáciu
maloletých detí iným spôsobom ako nariadením neodkladného opatrenia nariadeného na základe
tvrdení a osvedčených skutočností rodičmi. Nakoľko preukázateľne došlo k zmene pomerov - deti
sú vystavované stresu, negatívnym emóciám, ktoré predstavujú nedoriešené konflikty medzi rodičmi
ohľadne rozpadu ich manželstva, správanie oboch rodičov počas styku v súčasnosti nevytvára pokojné
prostredie a normálnu atmosféru, predstavuje hrozbu pre obe maloleté deti (v tom, že sú ohrozené a
necítia pocit bezpečia - pričom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nemá možnosť a teda
ani nebude zisťovať, v akej miere sa ktorý z rodičov o to pričinil), súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia.

34. Podľa názoru okresného súdu boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle matkinho alternatívneho petitu, ktorým sa domáha asistovaného styku otca s maloletými.
Dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana - potenciálna hrozba na harmonický
vývoj detí a strata pocitu bezpečia, bola hodnoverne osvedčená.

35. Na základe uvedeného zistenia, okresný súd dospel k záveru, že návrh matky na asistovaný styk otca
s maloletými deťmi neodkladným opatrením je dôvodný, s ohľadom na podania rodičov však nemohol
vyhovieť návrhu matky na zákaz styku, súd sa snaží eliminovať všetky rušivé faktory ohľadne práva detí
na styk s otcom a práva otca na styk s deťmi. Deti potrebujú byť v kontakte s otcom, ktorý má možnosť,
keď nebude prítomná matka pri styku, plnohodnotne sa im obom venovať a budovať si s nimi vzťah tak,
aby nedošlo k vzájomnému odcudzeniu medzi nimi. V prípade, že by otec aj počas asistovaného styku
naďalej pokračoval vo svojom nevhodnom správaní, súd bude musieť pristúpiť i k zákazu jeho styku s
oboma synmi, a to do času, kým nedôjde k zmene správania na jeho strane.

36. V záujme oboch maloletých detí totiž jednoznačne je, aby vyrastali v stabilnej a zdravej atmosfére
pokoja, harmónie, porozumenia a lásky a aby ich výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju ich
osobností, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, morálnemu, duchovnému a
sociálnemu rozvoju. Postoj otca k výchove maloletých, ktorý prezentuje podľa dôkazov predložených
matkou tým, že v čase, ktorý mal určený na budovanie si vzájomného vzťahu s maloletými deťmi,
ako aj na jeho výchovné pôsobenie na synov efektívne nevyužíval, ale naopak zneužíval na konfliktné
riešenie partnerských problémov, keďže maloleté deti nezažívali počas takto realizovaného styku pocit
porozumenia a lásky, ale boli svedkom, predmetom, partnerských konfliktov rodičov. Správanie otca,
ktorý styk s maloletými deťmi realizuje spôsobom osvedčeným matkou, nie je na prospech zdravého
vývinu detí, ktoré sú v citlivom období z dôvodu rozpadu partnerského vzťahu svojich rodičov a v ktorom
obzvlášť pre svoj priaznivý rozvoj potrebujú harmonické a zdravé prostredie plné pozitívnych podnetov a



vzorov. Negatívny vplyv oboch rodičov počas vzájomného stretnutia (vulgarizmy pred deťmi, nevhodné
témy, ataky na osobu matky, fyzické násilie), je pre deti traumatizujúci. Z návrhu vyplýva, že otec
nevytvára podnetné prostredie pre svoje deti, ale skôr prostredie, v ktorom sa vyskytuje veľa negatívnych
nástrah pre ďalší vývin maloletých (súd nemá možnosť skúmať, do akej miery je na tejto situácii účastná
matka). Súd je povinný chrániť záujmy maloletých detí i na úkor ich rodičov. Takéto konanie otca výrazne
narušuje psychiku maloletých detí a ich ďalší vývin negatívnym spôsobom. Súd považuje správanie
otca za výnimočne nezodpovedné, čo je v rozpore s rodičovskou zodpovednosťou, keď maloleté deti
vystavuje konfliktu lojality a následnému pocitu viny. Bola osvedčená odôvodnená obava z negatívneho
vplyvu z jeho strany na maloleté deti pri doterajšej realizácii styku za účasti matky, preto súd styk
otca s maloletými deťmi obmedzil tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, čo je za terajšej situácie
jednoznačne v ich najlepšom záujme. Opakovane súd uvádza, že účelom neodkladných opatrení vo
veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením
či ohrozením. Súd teda musí zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu psychického stavu oboch maloletých detí,
ich vystaveniu hádkam a napätiu, ktoré vzniká medzi rodičmi, čo na ne negatívne vplýva. Tiež vulgarizmy,
ktoré musia počúvať počas realizácie styku, vypočúvanie maloletého Y. a nevšímanie si maloletého P.
zo strany otca, jednoznačne narúša pokojný život detí a ich celkový ďalší vývin. Súd týmto neodkladným
opatrením znížil frekvenciu styku otca s maloletými synmi aj vzhľadom na odporúčanie pedopsychiatričky
C.. K., ktorá vyšetrila maloletého Y. vzhľadom na to, že tento sa uzatvára do seba, odmieta komunikovať
o zažitých situáciách a dokonca sa začal v noci pomočovať. Súd je názoru, že realizovaním styku otca
s deťmi v priestoroch akreditovaného subjektu A. - B. K. W. len za prítomnosti povereného odborného
pracovníka sa odbúra nevhodné správanie rodičov a eliminuje sa stres a napätie, ktoré pri realizácii styku
vzniká. Rozsah styku otca s maloletými deťmi je potvrdený aj uvedeným akreditovaným subjektom, ktorý
v súdom určenom čase má voľné kapacity. Je potrebné, aby rodičia kontaktovali A. - B. K. W. za účelom
dohodnutia spolupráce, a je nevyhnutné, aby otec, v prípade že nebude realizovať styk s maloletými
deťmi, túto skutočnosť riadne a včas oznámil nielen matke ale aj akreditovanému subjektu, na pôde
ktorého sa má styk realizovať.

37. Záverom okresný súd uviedol, že vzhľadom na to, že sa nepreukázala zmena pomerov, pre ktorú
súd nariadil asistovaný styk (za prítomnosti matky) súd naďalej trvá na tom, aby sa realizoval styk za
prítomnosti inej osoby - avšak teraz nie za prítomnosti matky, ale za prítomnosti povereného pracovníka.
Súd zároveň dodáva, že toto neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas - do právoplatnosti
skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Vo veci
samej súd vykoná potrebné dokazovanie, prípadne i znalecké dokazovanie, ktoré prekračuje rámec
neodkladného opatrenia a až na základe výsledkov vykonaného dokazovania rozhodne vo veci samej.

38. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol uznesenie
zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, pretože je nesprávne. Otec v
odvolaní namietal odvolacieho dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a žiada, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle S 388 CSP zmenil tak, že návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Súd podľa názoru otca na základe dôkazov, ktoré mal k
dispozícii, dospel k nesprávnym záverom, nezaoberal sa nezákonnosťou matkou predložených dôkazov
- zvukových nahrávok, ako ani tomu, že prepisy nahrávok (v slovenskom jazyku) sa nezhodujú s
obsahom nahrávok (v anglickom jazyku) a že tieto dôkazy neboli zaslané v zákonom požadovanej forme,
pričom navyše súd vec neprávne právne posúdil.

39. Otec v odvolaní tvrdil, že súd nemal podklad na vydanie rozhodnutia, ktorým zmenil pôvodné
neodkladné opatrenie. V danom konaní podľa názoru otca nebolo preukázané a ani len osvedčené, že
deťom škodí stretávanie sa s otcom. Tak, ako to aj súd uzavrel, deťom škodia hádky medzi rodičmi,
tieto však nemôžu byť dôvodom pre zásah do rodičovských práv otca, v tom smere, že súd otcovi styk
s deťmi neprimerane obmedzí. Takýto postup súdu považuje otec za svojvôľu, za nerešpektovanie a
nezohľadnenie doterajších konaní týkajúcich sa maloletých detí - Y. S. P., a dôkazov v nich predložených.
Súd dôvodnosť zmeny neodkladného opatrenia - úpravou pomerov „nanovo“, videl v konfliktoch rodičov,
ktoré dosiahli neúnosnú mieru. Súd argumentuje potvrdeniami od lekárov, ktoré matka doložila a ktoré
podľa názoru súdu odôvodňujú obavu z negatívneho vplyvu súčasného styku na deti a na ich celkový
zdravotný stav. Súd uvádza, cit.: „Nakoľko preukázateľne došlo k zmene pomerov - deti sú vystavované
stresu, negatívnym emóciám, ktoré predstavujú nedoriešené konflikty medzi rodičmi ohľadne rozpadu
ich manželstva, správanie oboch rodičov počas styku v súčasnosti nevytvára pokojné prostredie a
normálnu atmosféru, predstavuje hrozbu pre obe maloleté deti (v tom, že sú ohrozené a necítia pocit



bezpečia - pričom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nemá možnosť ani nebude
zisťovať, v akej miere sa ktorý z rodičov o to pričinil), súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia“. Súd neberie ohľad na to, že svojím rozhodnutím narúša stabilitu vzťahu medzi otcom a
deťmi, zasahuje do základných práv nielen otca, ale predovšetkým detí, argumentujúc záujmom detí,
avšak na druhej strane uvádza, že nemá možnosť a ani nebude skúmať, ktorý z rodičov sa na vzniknutej
situácii akou mierou podieľa, pričom osobitne uvádza, že nemá možnosť skúmať, ako sa na danej
situácii podieľa matka. Súd teda napriek tomu, že nemal podiel rodičov na vzniknutej situácii preukázaný,
a tak nemal preukázaný ani podiel otca, vydal rozhodnutie, ktoré závažným spôsobom zasahuje do
jeho rodičovských práv a ktoré je postavené na dôvodoch, ktoré spočívajú výlučne na vzťahoch medzi
rodičmi.

40. Otcovi nie je zrejmé, ako môžu byť konflikty medzi rodičmi, ich vzájomné správanie počas styku
považované za takú zmenu pomerov, že je potrebné zasiahnuť výlučne do rodičovských práv otca. Prečo
súd nekoná aj vo vzťahu ku matke, ktorá dlhodobo, vytrvalo, bezohľadne a opakovane bránila a naďalej
otcovi bráni v styku, počas styku sa správala nevhodne, zneužívala a naďalej zneužíva svoje rodičovské
práva (a svoje postavenia rodiča, ktorému je dieťa zverené), keď aj sám súd skonštatoval, že matka
sa zapája do konfliktného a konfrontačného konania a že konflikty rodičov a ich správanie sa (nielen
správanie otca!) počas styku je pre deti nevhodné. Nemožno pripustiť, aby vzniknutý stav bol na ujmu
výlučne rodičovským právam otca, a to bez ohľadu na záujmy maloletých detí, bez zreteľa na podiel
rodičov na vzniknutej situácii, ktorý súd ani len nepovažuje za potrebný riešiť, ako to aj sám skonštatoval.

41. Konštatovanie súdu, že chráni záujem maloletých detí, otec považuje len za zásterku skutočných
dôvodov, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané. Otcovi sa postup súdu javí ako jednostranný, jednoznačne
uprednostňujúci matku a jej podania a tvrdenia. Otec považuje takéto konanie a postup súdu za
narušenie princípu rovnosti zbraní. Súd v podstate svojimi závermi vyslovenými v rozhodnutí vytvára
veľmi nebezpečný precedens, podľa ktorého samotný konflikt medzi rodičmi je postačujúcim dôvodom
na to, aby súd zasiahol do rodičovských práv otca a jeho styk s deťmi neprípustné obmedzil - vyhradil
otcovi 2 hodiny raz za týždeň v priestoroch akreditovaného subjektu a pod dohľadom tretej osoby, bez
zohľadnenia dôvodov a príčin vzniknutej situácie, bez zreteľa na skutočný psychický stav maloletých
detí (a jeho príčiny), výlučne na základe tvrdení matky.

42. Otec súhlasí, že je v záujme maloletých detí, aby vyrastali v stabilnej a zdravej atmosfére pokoja,
harmónie, porozumenia a lásky. Matka však toto nie je schopná zabezpečiť, jej jedinou snahou, je
„vyštvať“ otca zo života detí, na čo sa neštíti využiť všetky praktiky a súd jej tvrdeniam, účelovým a z
kontextu vytrhnutým konštatovaniam jednoducho uverí. Otcovi nie je zrejmé, prečo by matka mala mať
silnejšie postavenie ako on, a prečo by mala byť v konaní zvýhodňovaná.

43. Konštatovanie súdu, že nemá možnosť skúmať zúčastnenosť matky na vzniknutej situácii otec
považuje za jednoznačný dôkaz toho, že súd daný prípad nehodnotil komplexne, ale len z pohľadu matky
a ani len nepovažoval za potrebné hodnotiť vzniknutú situáciu aj v kontexte správania matky, ktoré je
nevhodné a z ktorého je úmysel matky (dosiahnuť izoláciu otca od detí) zrejmý. Otec sa domnieva, že
matka deti manipuluje a ovplyvňuje proti nemu a snaží sa dosiahnuť úplné odcudzenie otca a detí (ako
to otec zdôraznil už vo svojom návrhu zo dňa 3.10. 2017 - konanie vedené pod sp. zn. 20P/398/2017,
kedy otec poukázal na to, že deti po odchode otca zo stretnutia dňa 7. 9. 2017 z balkóna spievali „otec je
klamár, otec je kura“, čo určite nemajú z vlastnej hlavy; súd však pri svojom rozhodovaní o návrhu otca,
túto skutočnosť prehliadol). Súd je povinný chrániť záujmy maloletých detí na úkor rodičov - avšak na
úkor oboch rodičov a nielen na úkor otca, pri nezmyselnom zvýhodnení matky, ktorá konala úmyselne
a situáciu si prispôsobila svojim potrebám.

44. Súd v záveroch rozhodnutia opäť konštatuje, že realizovaním styku otca s deťmi v priestoroch
akreditovaného subjektu len za prítomnosti povereného odborného pracovníka odbúra nevhodné
správanie rodičov a eliminuje sa stres a napätie, ktoré pri realizácii styku vzniká. Súd tak na viacerých
miestach v záveroch rozhodnutia zdôrazňuje nevhodné správanie rodičov, vzájomné konflikty a dokonca
na oboch rodičov opakovane apeluje, avšak v konečnom dôsledku zasahuje výlučne do rodičovských
práv otca, a to nielen úpravou styku v priestoroch akreditovaného subjektu pod dohľadom povereného
odborného pracovníka, ale aj zúžením styku, ktorý mal otec vyhradený v zmysle pôvodného rozhodnutia
súdu o neodkladnom opatrení, ktorým bol styk otca s deťmi upravený.



45. Rozhodnutie súdu považuje otec za nekonzistentné, protirečivé a zmätočné, keď súd na jednej strane
obviňuje otca z nevhodného správania počas styku, na druhej strane zdôrazňuje negatívny vplyv oboch
rodičov a ich konflikty počas styku, zapojenie matky do konfliktného a konfrontačného konania, pričom
zároveň uvádza, že podiel každého z rodičov, osobitne matky, na vzniknutej situácii zisťovať nemá
možnosť a ani nebude. Súd nemá záujem zisťovať skutočný stav veci, jeho príčiny a dôvody, odvolávajúc
sa na charakter neodkladného opatrenia, ale na druhej strane na základe nedostatočne zistených
skutočností nemá problém so zásahom do rodičovských práv otca, dôvodiac, že ide len o dočasný,
nie trvalý stav. Tento záver otec považuje za neprípustný a jednoznačne zvýhodňujúci postavenie a
práva matky, nehľadiaci na rodičovské práva otca a predovšetkým záujmy maloletých detí, čím súd
narúša stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom detí a záujmom rodičov, pri zdôraznení prednosti
záujmov maloletých detí, hoci ním sám v záveroch rozhodnutia argumentuje a tiež zdôrazňuje, že v
konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je povinný v záujme
maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Súd
opomína, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa
v jeho živote, či už súčasnom alebo budúcom, prejavia intenzívnejšie negatívne ako v živote rodiča, ako
človeka dospelého. Dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť, a nie je schopné sa s uvedenou situáciou
vysporiadať, takže často nesie psychické dôsledky, ktoré znášalo na ceste svojho dospievania, po celý
život (pozri nález Ústavného súdu ČR z 2.11. 2010, sp. zn. 1 ÚS 2661/2010). Podmienka záujmu dieťaťa
je podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva hľadiskom ťažiskovým pri hodnotení povinnosti
štátnych orgánov použiť všetky vhodné formy donucovacích prostriedkov za účelom nadviazania (a
udržania) styku medzi rodičom a dieťaťom, pričom však záujem dieťaťa je potrebné posudzovať z hľadísk
objektívnych, nielen zo subjektívneho hodnotenia výhodnosti alebo naopak nevýhodnosti pozície toho
ktorého z oboch rodičov (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR z 15. 9. 2005, sp. zn. III. ÚS 464/2004).

46. Rozhodnutie súdu otec považuje za závažný zásah do svojich rodičovských práv, bezprostredne
zasahujúce do najlepšieho záujmu maloletých detí, zvýhodňujúc matku, ktorej podiel viny a
zainteresovanosť na vniknutej situácii, súd vôbec neriešil a nebral na tieto závažné skutočnosti žiaden
ohľad. Aj keď neodkladné opatrenie je v danom prípade rozhodnutím dočasným, kým súd rozhodne
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo veci samej, uplynie dlhší čas, čo môže znamenať
závažné narušenie vzťahu medzi otcom a deťmi, a v konečnom dôsledku to môže mať (a vzhľadom
na správanie matky s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude mať) negatívny dopad na zdravý vývin
maloletých detí. V danom prípade úpravu styku otca s deťmi každý týždeň v piatok v celkovom rozsahu
2 hodiny, v cudzom prostredí a za prítomnosti cudzej osoby, nemožno hodnotiť inak ako nedôvodnú,
vážne zasahujúcu do Ústavou ako aj Listinou základných práv a slobôd garantovaných práv otca - najmä
práva na spravodlivý proces a práva vychovávať a starať sa o deti, ako aj do práva detí na rodičovskú
výchovu a starostlivosť, nehľadiac na záujmy maloletých detí. Súd pri svojich úvahách opomenul, že
matka a otec majú rovnocenné postavenie a že v procese socializácie dieťaťa je zásadne nevyhnutná
účasť oboch rodičov.

47. Je pozitívnym záväzkom štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržaniu a obnovovaniu
rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú,
ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, že žiadne prirodzené puto
nemá nádej medzi nimi vzniknúť alebo sa rozvíjať a upevňovať (pozri uznesenie Ústavného súdu SR z
7. 7. 2016, sp. zn. I. ÚS 422/2016). Rozhodnutie súdu nemôže predstavovať ústupok vzájomnej rivalite
rodičov, ktoré len sleduje „boj o dieťa“, prípadne pohnútky jedného rodiča k trýzneniu druhého rodiča cez
vlastné dieťa. Nie je možné, aby bol pripustený výlučný vplyv tvrdenia jedného rodiča na rozhodnutie
súdu vo veci týkajúcej sa maloletého, bez toho, aby jeho odôvodnenie bolo podrobené testu spôsobilosti
zasiahnuť do záujmu dieťaťa bez zisťovania dôvodov takéhoto postoja rodiča. Pokiaľ by k tomu došlo,
súdy by nemohli zistiť, ktorý z rodičov otvára v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi
(pozri Nález Ústavného súdu ČR z 23. 2. 2010, sp. zn. III. ÚS 1206/2009).

48. Zásah do rodičovských práv zo strany súdu v zmysle ustanovenia § 25 ods. 3 zákona o rodine je
výnimočných opatrením, ku ktorému môže súd pristúpiť len ak má spoľahlivo zistený skutočný stav veci
(že rodič nevhodne vplýva na výchovu detí, na zdravotný a psychický vývin a pod.), spravidla za pomoci
odborníkov z príslušnej oblasti (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR z 30. 5.1967, sp. zn. 5 Cz
57/1967).
Aj napriek tomu, že súd nemal preukázané nevhodné správanie sa otca počas styku, vychádzal výlučne
z tvrdení matky, bez zohľadnenia aj jej podielu na vzniknutej situácii, ktorý ani nepovažoval za potrebné



riešiť, rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku jeho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie podľa názoru otca
nemá oporu v zákone, ba dokonca bolo vydané v rozpore s ním a vo vzťahu ku otcovia, ako aj vo vzťahu
ku deťom, je diskriminujúce.

49. Okrem skutočností, ktoré poukazujú na vecnú nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia súdu, otec
zdôraznil, že rozhodnutie súdu bolo vydané aj v rozpore s § 363 CMP, ktoré síce sám súd cituje v
záveroch rozhodnutia, ale následne ho nesprávne interpretuje. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu
zrušiť neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Ak teda dôjde k zmene pomerov, do úvahy prichádza výlučne zrušenie neodkladného opatrenia, nie
jeho zmena. Ak následne sú dané dôvody na úpravu pomerov, súd nariadi nové neodkladné opatrenie.
Je potrebné poznamenať, že súd tiež v záveroch rozhodnutia konštatoval, že považoval za potrebné
"nanovo" upraviť styk otca s maloletými deťmi neodkladným opatrením a z výroku je zrejmé, že zmenil
pôvodné neodkladné opatrenie tak, že nariadil neodkladné opatrenie v novom znení. V danom prípade
nie je možné aplikovať ustanovenie § 26 Zákona o rodine, keďže Civilný mimosporový poriadok v
prípade neodkladného opatrenia zmenu pomerov spája so zrušením neodkladného opatrenia, nie s
jeho zmenou. V tomto smere otec poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 7. 2012,
sp. zn. 5Cdo 201/2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti otec navrhol, aby odvolací súd zmenil
uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/406/2017-102 zo dňa 15.12.2017 tak, že návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

50. K podanému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods, 1 Civilného sporového poriadku v celom rozsahu
ako vecne správne potvrdil. Matka sa v plnom rozsahu stotožňujem tak s výrokom napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením. Matka považuje napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie za správne, reflektujúce na akútnu situáciu v rodine, no najmä za súladné s
najlepšími záujmami maloletých detí a zabezpečujúce zastabilizovania rodinných vzťahov. Poukázala
na tú skutočnosť, že nikdy nemala a ani nemám záujem na tom, aby došlo k vytesneniu otca zo
života maloletých detí, resp. ich vzájomnému odcudzeniu. Zmeny úpravy styku otca s maloletými
deťmi prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia sa domáhala súčasne s návrhom na uloženie
výchovného opatrenia otcovi. Zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi sa matka domáhala do
času právoplatného skončenia konania o uloženie výchovného opatrenia, resp. do času vyhodnotenia
splnenia účelu výchovného opatrenia. Aj uvedené svedčí o tom, že jej jediným cieľom je, aby sa vzťahy v
rodine stabilizovali a deti mohli vyrastať v pokojnom, vyrovnanom a láskyplnom prostredí, v ktorom budú
uprednostňované výlučne ich záujmy pred záujmami rodičov a aby mali naplnené právo na obidvoch
rodičov.

51. Matka odmieta útoky otca voči jej osobe, ktoré uvádza vo svojom odvolaní, pretože stav v rodine,
ktorý vyústil až do vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, je spôsobený z väčšej časti
práve necitlivým a nekorektným správaním samotného otca, jeho nespracovanými a nezvládnutými
emóciami. Otec sa neustále dovoláva svojich základných ľudských a rodičovských práv garantovaných
medzinárodnými normami a ústavou, no popri tom všetkom nie je pripravený, ani dostatočne rodičovsky
vyspelý rešpektovať primárne potreby maloletých detí a citlivo reflektovať na ich psychiku, vek,
zdravotný stav, povahové vlastnosti v situácii, ktorá je aj pre samotné deti mimoriadne ťažkou. Otec
nehľadí na režim detí, diktuje si iba podmienky pre realizáciu svojich údajných práv, vyhráža sa
celému svojmu okoliu a toto svoje konanie vysvetľuje ako počin milujúceho otca. Matka má z otcovho
nevyspytateľného správania strach a vyjadrujem ľútosť nad tým, že napriek rozpadu manželstva otec
nedokáže ovládať svoje emócie a zabezpečiť deťom pocit bezpečia, stability a istoty. Matka mám strach
o deti z dôvodu možného skratového konania otca, ktorý napriek doterajším vydaným rozhodnutiam
slovenských i izraelských súdov otvorene deťom sľubuje, že už onedlho budú s ním opäť v Izraeli.
Realizácia asistovaného styku otca s deťmi je preto ďalšou formou zabezpečenia primeranej ochrany
a bezpečnosti detí.

52. Matka nesúhlasí s právnou argumentáciou otca uvedenou v jeho odvolaní, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo vydané v rozpore s ust. § 363 CMP, nakoľko podľa jeho názoru, ak dôjde
k zmene pomerov do úvahy prichádza výlučne zrušenie neodkladného opatrenia, nie jeho zmena.
Matka tvrdí, že právnym dôsledkom postupu súdu podlá ust. § 363 CMP je stav, kedy po splnení
v zákone stanovených podmienok, bude zrušená dovtedajšia dočasná úprava pomerov účastníkov
konania a v ďalšom období do rozhodnutia súdu vo veci samej nebude, z dôvodu jej nepotrebnosti,



existovať akákoľvek dočasná úprava pomerov. Matka uviedla, že vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila dôležitú zmenu pomerov, ktorá si vyžiadala zmenu
pôvodného neodkladného opatrenia o styku otca s maloletými deťmi. Vzhľadom na vyššie uvedné,
súd prvej inštancie prijal správny právny názor, keď nepostupoval podľa ust. § 363 CMP, ale z
dôvodu preukázanej zmeny pomerov rozhodol o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletými deťmi.

53. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2
ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

54. Osobitné postavenie v civilnom procese všeobecne a zvlášť v konaní o výchove maloletého dieťaťa
má inštitút neodkladného opatrenia. Jeho cieľom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp.
ochrana potencionálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť
tohto inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci
samej. Preto neodkladné opatrenie má mať výnimočný charakter a v prípade rozhodnutí o výchove
maloletých detí má svojim spôsobom smerovať i ich prežitiu. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá
Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné
miesto.

55. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch
prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov
účastníkov a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. Spoločným znakom oboch typov
neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter.

56. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

57. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

58. V danom prípade okresný súd na základe matkou predložených dôkazov, ako aj z vyjadrenia
otca dospel k záveru, že záujem maloletých detí konaním, správaním otca pri výkone jeho práva na
styk s maloletými deťmi, je ohrozený. Rodičovské konflikty (ktorých existenciu potvrdili obaja rodičia)
a vzájomná animozita medzi rodičmi dosiahli neúnosnú mieru, dosiahli takú úroveň, že zakladajú
zmenu pomerov, aby súd „nanovo“ upravil styk otca s maloletými deťmi neodkladným opatrením. Styk
spôsobom, akým sa v súčasnosti realizuje, negatívne vplýva na záujmy detí a s ohľadom na matkou
predložené potvrdenie od lekárov existuje odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu na deti, na
ich celkový zdravý vývin. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že v danom prípade doteraz realizovaný
styk otca s deťmi nie je v prospech a v záujme maloletých detí. Na základe matkou ponúknutých dôkazov
súd s ľútosťou konštatuje, že otcovi chýba sebareflexia, náhľad na konanie, ktorého sa dopúšťa. Matka
takisto /z dôkazov predložených otcom/ sa zapája do konfliktného a konfrontačného správania, ktorého
svedkom sú deti. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia,
súd nemá možnosť vykonávať dokazovanie v takom smere, aby presne zistil skutočný stav veci.

59. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že v danom prípade doteraz realizovaný styk otca s deťmi nie
je v prospech a v záujme maloletých detí. Na základe matkou ponúknutých dôkazov súd s ľútosťou
konštatuje, že otcovi chýba sebareflexia, náhľad na konanie, ktorého sa dopúšťa. Matka takisto /z
dôkazov predložených otcom/ sa zapája do konfliktného a konfrontačného správania, ktorého svedkom
sú deti. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, súd
nemá možnosť vykonávať dokazovanie v takom smere, aby presne zistil skutočný stav veci.

60. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým
provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia v konaní
o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana
potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu
spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto



opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim
spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach
dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto.

61. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

62. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

63. Matka maloletého a tiež aj otec v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdili,
že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletého do času, kým súd rozhodne vo veci
o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému. Obaja rodičia vo svojich návrhoch na nariadenie
predbežného opatrenia žiadali, aby súd zveril maloletú do ich osobnej starostlivosti, teda do osobnej
starostlivosti matky, alebo do osobnej starostlivosti otca.

64. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením
zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti
vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u
seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem
násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku
skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon
rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch
domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo
zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov
sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom.

65. V danom prípade sú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd, vzhľadom k tomu,
že rodičia sa nedokážu dohodnúť na podstatných otázkach týkajúcich sa starostlivosti o deti, rodičia sa
nedokážu dohodnúť ako budú ďalej vykonávať svoje právo starostlivosti o maloleté deti, odvolací súd
považuje za nutné skúmať, či je naďalej v súlade so záujmom maloletých detí upravený styk otca s deťmi
tak, ako rozhodli prvoinštančný aj odvolací súd, s prihliadnutím na námietky otca v podanom odvolaní
a vyjadrenie a návrh matky.

66. V tej súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí
nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Jedná sa o výrazne nežiadajúci jav pre
osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Je preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny
stav zmeniť. Jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti
je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto spolupráca a
komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý.

67. V danom prípade sa preto nemožno stotožniť so záverom okresného súdu, ktorý nariadil neodkladné
opatrenie potom, ako práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom boli upravené rozhodnutím súdu,
keď otec sa samostatným návrhom domáhal úpravy svojho styku s deťmi, o ktorom rozhodol súd
uznesením č. k. 20P 123/2017-113 zo dňa 15.04.2017, ktoré bolo zmenené uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 11CoP/218/2017-251 zo dňa 29.05.2017, na základe ktorého má otec v súčasnosti
právo stretávať sa s deťmi každý týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod do
18.00 hod., každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu
od 15.00 hod. do 18.00 hod. vždy za prítomnosti matky, nakoľko sa otec neustále vyhráža, že sa detí
zmocní, premiestni ich do štátu Izrael, kam podľa neho patria a iba tam majú právo vyrastať a žiť. Pri



určení rozsahu styku s deťmi za matkinej prítomnosti súd vzal do úvahy aj udalosť zo dňa 28.02.2017,
keď došlo z jeho strany k pokusu o únos detí do Izraela.

68. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom.

69. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie
je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti
rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa
a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s
maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to,
aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom
v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté
dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé
podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu
k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia
majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí
byť záujem dieťaťa.

70. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady
pre výchovu maloletého a každý z nich by mal nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby
doposiaľ úspešný duševný a osobnostný vývin maloletého pokračoval i naďalej. Vzhľadom na postoj
obidvoch rodičov, ako bolo opísané vyššie, sa považuje za vhodnejšie, pre ďalší zdravý vývoj detí a ich
riadnu výchovu, výchovné prostredie matky, pretože v súčasnej dobe, vzhľadom na vek detí a nezhody
medzi rodičmi, nie je vhodná otcom navrhovaná úprava, že maloleté deti by mali byť zverené jemu do
osobnej starostlivosti. Významným nedostatkom vo výchove maloletých detí je, že rodičia sa nedokážu
dohodnúť na styku otca s maloletými deťmi a najmä, že svoje nezhody a nedorozumenia preberajú pred
maloletými deťmi. I keď zákonnou povinnosťou a záujmom súdu v danej veci je, aby styk otca s deťmi
bol v záujme maloletých detí a nezhody rodičov nemali vplyv na ich výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov, treba zdôrazniť, že práve v záujme rodičov by malo byť, aby ich deti netrpeli vinou
rodičov a ich postojom pri starostlivosti o deti. Pokiaľ sa rodičia nedokážu dohodnúť, treba zdôrazniť, že
bolo na ich slobodnom rozhodnutí založiť si rodinu a vychovávať spoločné deti.

71. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností, dospel k záveru, že
matka má lepšie predpoklady pre riadny výkon osobnej starostlivosti o deti, ktorú zabezpečovala už
od ich narodenia, a ktorá nebola spochybnená. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom
stýkať. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená
obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom
obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk
dieťaťa s rodičom, než aké boli dohodnuté v dohode rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu.
Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine
už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa
a nesprával sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností,
potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil
jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a
povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych
vzťahoch.

72. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a
dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.
Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom
spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na



zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ
preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je
nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita
negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi,
bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných
metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa.

73. Odvolací súd po preskúmaní veci s prihliadnutím na dôvody podaného odvolania, dospel k záveru,
že vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu a stav aký doteraz trvá medzi rodičmi detí je
naďalej potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, teda rodičov maloletých detí v súlade
s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/218/2017-251 zo dňa 29.05.2017, a tiež v
súlade so záujmom maloletých detí. Matka je pritom povinná rešpektovať práva otca na výkon jeho
rodičovských práv a povinností a zo strany otca je potrebné, aby rešpektoval nariadené neodkladné
opatrenie a vykonával svoje rodičovské práva tak, aby neboli ohrozené záujmy detí. Nedorozumenia a
hádky medzi rodičmi, majú nepriaznivý vplyv na ich vývoj. Odvolací súd v tej súvislosti dáva do pozornosti
ustanovenie článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého základným zmyslom starostlivosti
rodičov, musí byť záujem dieťaťa. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodiča a rodič má právo
sa s dieťaťom stýkať, ale ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa súd styk maloletého
dieťaťa s rodičom môže obmedziť, alebo ho aj zakázať a môže obmedziť styk a určiť kratší čas pre styk
dieťaťa s rodičom, než ako bolo určené skorším rozhodnutím súdu.

74. V danom prípade nebolo preukázané tvrdenie matky, že styk otca s maloletými deťmi tak, ako
je upravený uvedeným rozhodnutím krajského súdu, nie je v záujme maloletých detí. Pri skúmaní
zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia sa okresný a pri zmene
rozhodnutia aj krajský súd dostatočne zaoberali otázkou, či nariadené neodkladné opatrenie je v záujme
maloletých detí a či je v dostatočnom rozsahu realizované právo otca na styk s deťmi. Pokiaľ súd prvej
inštancie odvolaním napadnutým uznesením zmenil predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu, k
tomu nemal funkčnú príslušnosť a pokiaľ by toto rozhodnutie zmenil, tak by nemalo účinnosť ani v čase,
kedy bolo nariadené. Okresný súd môže iba nariadiť neodkladné opatrenie, pre ktoré je podľa § 329
ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a podľa § 332 ods. 1 CSP
neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

75. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 20P 406/2017-102 zo dňa 15. decembra 2017 rozhodol
tak, že súd m e n í uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P 123/2017-113 zo dňa 15.04.2017 v
znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 218/2017-251 zo dňa 29.05.2017. V súvislosti
s uvedeným výrokom uznesenia okresného súdu, ktorým mení rozhodnutie krajského súdu, odvolací
súd považuje za potrebné uviesť nasledovné. V Slovenskej republike máme trojstupňovú súdnu sústavu,
t.j. okresné súdy, krajské súdy a najvyšší súd. Inštančnosť súdnej sústavy sa posudzuje podľa počtu
riadnych opravných prostriedkov v systéme, pričom v tomto zmysle je slovenské civilné súdne konanie
dvojinštančné, pretože existuje len jeden riadny opravný prostriedok s devolutívnym účinkom, ktorým
je odvolanie. Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Podľa § 12 Civilného
sporového poriadku, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje
inak. Prvoinštančný súd je podľa tohto ustanovenia v zásade okresný súd. Podľa § 34 C.s.p. o odvolaní
rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak. Zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
môže odvolací súd za splnenia podmienok podľa § 388 Civilného sporového poriadku. Ustanovenie
§ 34 C.s.p. upravuje funkčnú príslušnosť súdu. Pod funkčnou príslušnosťou treba rozumieť rozsah
pôsobnosti medzi jednotlivými druhmi súdov pri prejednaní tej istej veci. Vychádzajúc z uvedeného,
Okresný súd Bratislava V nemá funkčnú príslušnosť k tomu, aby menil uznesenie Krajského súdu v
Bratislave ako súdu odvolacieho ( § 34 C.s.p. ) sp. zn. 11CoP 218/2017-251 zo dňa 29.05.2017 vo
vzťahu k uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P 123/2017-113 zo dňa 15.04.2017. Uvedený
výrok Okresného súdu Bratislava V v uznesení č.k. 20P 406/2017-102 zo dňa 15. decembra 2017 je
preto nesprávny, lebo tento súd nemohol zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu. Civilný mimosporový
poriadok však v ustanovení § 363 upravuje možnosť aj bez návrhu iba zrušiť nariadené neodkladné
opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Z obsahu spisu a
ani z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva zistenie takej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala
postup podľa tohto ustanovenia C.m.p. Z vyjadrení obidvoch rodičov maloletých detí možno zistiť,
že na realizácii a priebehu styku otca s maloletými deťmi sa nedokážu dohodnúť a vzájomne si vo



svojich vyjadreniach a názoroch na starostlivosť o maloleté deti protirečia a majú odlišné názory. Preto
je predchádzajúce rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi uznesením Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 11CoP 218/2017-251 zo dňa 29.5.2017 dostatočné k tomu, aby rodičia maloletých
detí mali potrebnú úpravu styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd zastáva názor, že krajskú súd
pri rozhodnutí o podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 20P 123/2017-113 zo dňa
15.04.2017 dostatočne a v potrebnom rozsahu skúmal, čo je v najlepšom záujme maloletých detí, pokiaľ
ide o styk otca s nimi.

76. Z dôvodu, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, bolo zároveň potrebné, aby
bol upravený styk otca s maloletými deťmi a to najmä z dôvodu, že rodičia sa nedokážu dohodnúť na
podstatných otázkach, týkajúcich sa starostlivosti o deti, medzi ktoré patrí aj stretávanie sa s rodičom,
ktorému neboli deti zverené do osobnej starostlivosti, v tomto prípade otca. V danom prípade preto bolo
v predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 11CoP 218/2017-251 zo dňa 29.5.2017 osvedčené, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy, by bolo ohrozené právo maloletých detí na zabezpečenie styku
s otcom a právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Stretávanie otca s
maloletými deťmi odvolací súd v uvedenom rozhodnutí upravil v súlade s návrhom matky, ktorá tvrdila,
že otec chce bez jej súhlasu deti odviezť do Izraela a preto je naďalej styk otca upravený za prítomnosti
matky uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave a odvolací súd v danom prípade nezistil
dôvod pre inú úpravu práv a povinností rodičov, pokiaľ ide o styk otca s maloletými deťmi.

77. V danom prípade sú práva a povinnosti rodičov maloletých detí upravené rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/218/2017-251 zo dňa 29.05.2017 a po preskúmaní uznesenia
okresného súdu na základe podaného odvolania otca, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť, pretože okresný súd nemal splnené zákonné
podmienky pre svoje rozhodnutie.

78. Odvolací súd sa v preskúmavanej veci nezaoberal podrobne všetkými tvrdeniami a dôkazmi
prednesenými účastníkmi, pretože tieto sa týkajú veci samej a budú predmetom skúmania súdu pri
dokazovaní a následnom rozhodnutí vo veci. Prihliadol iba na námietky a tvrdenia účastníkov, ktoré mali
za následok rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní.

79. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 Civilného sporového
poriadku zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol, pretože práva
a povinnosti rodičov sú upravené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/218/2017-251
zo dňa 29.05.2017.

80. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).