Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/195/2013 z 27. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2014, sp. zn. 2Co/195/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1207209188.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/195/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1207209188.1 | 2014-05-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 420 OZ, § 427 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/277bc65d-1c18-4909-8af0-e5d394c0b785 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1207209188.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/195/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207209188
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1207209188.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, proti žalovanému: S. S. K.
C. O. F. J. P. Ý. , bytom T., U. Č.. XX, zastúpený JUDr. Dušanom Repákom, advokátom v Bratislave,
Krížna č. 47, o zaplatenie sumy 92,94 € (2.800,-- Sk), s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. novembra 2012, č.k. 8 C 38/2008-124, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. novembra 2012, č.k. 8
C 38/2008-124, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 26.11.2012, č.k. 8
C 38/2008-124, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,94 € spolu s 9,5 %
úrokom od 27.9.2006 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 33,76 €, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia vynaložených
nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím osobného motorového vozidla žalovaného EČV: T.-XXXNJ,
ktoré bolo odstránené dňa 19.9.2006 z miesta v Bratislave, ul. Štúrova, na základe rozhodnutia mestskej
polície. Motorové vozidlo bolo po naložení odvezené a zaparkované na odstavnej ploche Bazová ul. 6
v Bratislave, t. j. v stredisku odťahovacej služby žalobcu. Žalobca žalovanému motorové vozidlo vydal,
žalovaný náhradu za odťah vozidla nezaplatil.

Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 6.12.2010, č.k. 8 C 38/2008-83, súd prvého stupňa žalobu zamietol
a žabcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 139,29 €. Mal za to že
žalobca nemal vo veci aktívnu legitimáciu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením
zo dňa 4.4.2012, č.k. 2 Co 494/2011-113, rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie; žalobca je v spore nositeľom aktívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ išlo o výšku skutočne
vynaložených nákladov na odťah daného motorového vozidla, odvolací súd prisvedčil žalovanému v
tom, že žalobca výšku skutočných nákladov na odťah nepreukázal.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný
skutkový stav veci. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava založilo spoločnosť Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť. Mestské zastupiteľstvo schválilo zmenu stanov žalobcu tak, že predmet
jeho činnosti rozšíril o výkon odťahovacej služby a prevádzkovanie parkoviska; ako to vyplýva z odpisu



uznesenia Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 597/2005 zo dňa
27.1.2005. Na základe rozhodnutia Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava
o odstránení vozidla vyplýva, že odťah osobného motorového vozidla EČV: T.-XXXNJ bol vykonaný dňa
19.9.2006 o 13:07 hod. zo Štúrovej ul. č. 9 v Bratislave z dôvodu, že vozidlo stálo na žltej súvislej čiare a
chodníku, v časti vyznačenej ako zákaz zastavenia. Vodičom a prevádzkovateľom motorového vozidla
bol žalovaný. Vozidlo bolo žalovanému odovzdané dňa 19.9.2006 o 16:45 hod.; náklady za odťah vozidla
bol žalovaný povinný zaplatiť do 7 dní odo dňa prevzatia vozidla.

V zhode s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný, mal súd prvého stupňa za
preukázané, že žalobca ako právnická osoba zriadená obcou (Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava) vykonal dňa 19.9.2006 na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície odstránenie
prekážky cestnej premávky - osobného motorového vozidla žalovaného. Žalobcovi teda vo veci
svedčí aktívna vecná legitimácia; ako právnická osoba zriadená obcou na účel správy pozemných
komunikácií na úseku odstraňovania vozidiel, ktoré tvoria prekážku cestnej premávky, má nárok na
úhradu oprávnených nákladov, ktoré mu v súvislosti s odťahom vozidla vznikli. Ako prevádzkovateľ
motorového vozidla je tieto náklady povinný uhradiť žalovaný. V súvislosti s výkonom odstránenia vozidla
vznikli žalobcovi oprávnené náklady v celkovej sume 101,64 €, hoci si v konaní uplatnil len sumu 92,94
€ (vrátene DPH). Výšku oprávnených nákladov žalobcu mal súd za preukázanú jednak na základe
kalkulácie nákladov na jeden odťah, z ktorej vyplýva, že výška oprávnených nákladov vrátane DPH
predstavuje sumu 101,64 €, a jednak zo znaleckého posudku č. 9/2007, z ktorého vyplýva, že výška
oprávnených nákladov na jeden odťah bola v roku 2006 v sume 93,44 €, čo je v oboch prípadoch
suma vyššia než je nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu
neuhradil v sedemdňovej lehote odo dňa prevzatia motorového vozidla, je žalobcovi povinný zaplatiť aj
úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 27.9.2006 do zaplatenia. Rozsudok odôvodnil ustanovením
§ 3d ods. 3, ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 43 ods. 4 písm. a/
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, § 420, § 427, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/2005 Z.z. účinného ku dňu vzniku omeškania. Úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 33,76 €, čomu zodpovedá zaplatený poplatok z predmetu
konania. V tejto časti dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 205
ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Odstránenie motorového vozidla z komunikácie bez súhlasu jeho majiteľa, resp. prevádzkovateľa,
je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona; jeho motorového
vozidlo bola odtiahnuté v rozpore so zákonom na základe nesprávnej aplikácie ustanovenia § 40 ods.
l zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách. Podľa § 3d ods. 4 zákona č.
135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách odťah mohol vykonať správca pozemných komunikácií,
ktorými sú obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Žalobca
nie je obcou a nebol ani zriadený ani založený za účelom správy pozemných komunikácií, nemá
žiadne oprávnenie na výkon správy pozemných komunikácií. Žalobca nebol založený za účelom správy
pozemných komunikácií vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky, za účelom vykonávania
odťahovej služby. Živnostenské oprávnenie na vykonávanie tejto služby získal až dňa 17.3.2005, do
obchodného registra bolo zapísané ku dňu 6.4.2005; v tom čase bol založený už 11 rokov. Správca
miestnej komunikácie pri odstraňovaní vystupoval ako orgán verejnej moci a nemôže právomoci
správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt a to ani po stránke technickej. Z
dôvodu závažnosti zásahu do vlastníckych práv prostredníctvom odťahu vozidla nie je možné vykladať
ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách extentívne. Jasne
stanovuje, že správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve
obce, o mieste komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické
osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Obdobný názor má aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku sp.zn. 3 Cdo 70/2003, Okresný súd Bratislava V. č.k. 6 C 226/2006-76, Krajský
súd v Bratislave č.k. 2 Co 293/2007-106; v týchto prípadoch bol navrhovateľom Dopravný podnik,
akciová spoločnosť. Z týchto dôvodov žalobcu nepovažuje za osobu oprávnenú vykonávať odťahovanie
vozidiel a vymáhať poplatky za túto činnosť, a teda nie je aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie
nároku. Z ustanovenia § 40 ods. l zákona o premávke na pozemných komunikáciách vyplýva, že
motorové vozidlo, ktoré spôsobuje prekážku cestnej premávky a nebolo bezodkladne odstránené, bude



odstránené (odtiahnuté) správcom cesty na náklady vlastníka motorového vozidla. Suma za takéto
odtiahnutie motorového vozidla by mala zodpovedať skutočným nákladom. Znalecký posudok č. 9/2007
vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave - Inštitút ekonomického znalectva a expertíz na
základe objednávky žalobcu vypočítava náklady na jeden nútený odťah motorového vozidla na rok 2006
v sume 92,94 €. Je odhadnou sumou, iba kalkulačnými položkami; ide nepochybne o predpokladané
náklady a nie o skutočné náklady. Výška týchto nákladov je individuálna v každom jednotlivom prípade
odtiahnutia toho-ktorého vozidla, nemožno aplikovať paušálne určenie ceny za výkon núteného odťahu
vozidla, ale je potrebné zisťovať individuálne náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a v konkrétnom
prípade priamo vynaložené na odstránenie vozidla. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 108/2011. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť. Žiadal náhradu trov konania vynaložených v konaní
pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom, ktoré súčasne vyčíslil, odôvodnil. Hoci odvolanie
žalobcu smerovalo aj proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, v odvolací
vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom výroku. Rovnako vôbec nenamietal
vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o uložení sankcie pre nesplnenie povinnosti riadne a
včas; výšku, spôsob výpočtu, čas omeškania.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo veci je aktívne legitimovaným subjektom, ako to v
prejednávanej veci vyslovil Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 4.4.2012, sp.zn. 2 Co 494/2011.
Jeho zakladateľ a jediný vlastník je Hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislava. Hlavným predmetom činnosti je mestská hromadná doprava,
musí byť hospodárenie strediska odťahovacej služby oddelené, takže celkové náklady strediska
predstavujú súčet úhrad realizovaných odťahov v určitom časovom období. Takto je potrebné účtovať
na konkrétny odťah podiel finančných nákladov, ktoré mu v súvislosti s vykonaným odťahom vznikli
a boli vynaložené na zabezpečenie plnenia tejto verejnej služby a to nielen priame náklady, t.j.
kilometrovú sadzbu a náklady obslužného personálu, ale aj nepriame náklady, napr. spotreba energií,
poistenie, prenájom priestorov, strážna služba, dane, poplatky a ďalšie, ktoré v súhrne musia znášať
porušovatelia. Jeden konkrétny odťah tak znáša podiel všetkých účelne vynaložených nákladov
strediskom odťahovacej služby v pomere k počtu odtiahnutých vozidiel v kalendárnom roku. Odťahy
vykonáva z centrálnej časti Bratislavy, kde je rozdiel kilometrových vzdialeností jednotlivých odťahov vo
vzťahu k ostatným nákladom minimálny, ťažko vyčísliteľný, preto si uplatňuje paušálnu sumu za odťahy.
So spôsobom určenia ceny za odťah vozidla sa stotožnil aj Krajský súd Bratislava v rozsudku zo dňa
8.4.2008, sp.zn. 5 Co 122/2007, zo dňa 10.9.2012, sp.zn. 6 Co 183/2012. V tejto súvislosti
tiež zdôraznil ustanovenie § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke; v ňom nie je výslovne
uvedené, že výška nákladov je v každom jednotlivom prípade individuálne počítaná pre každý odťah
zvlášť. Uvedené ustanovenie nebráni tomu, aby správca cesty si určil paušálnu sumu za jeden odťah,
ktorý je podložený znaleckým posudkom a ktorý zabezpečuje to, aby mohol prevádzkovať odťahovú
službu a tento nebude predstavovať náklad, ktorý je prevádzkovateľ povinný uhradiť. Upravuje, že
správca cesty odstráni vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa, resp. na náklady toho, kto spôsobil
prekážku. V jeho prípade ide o odstraňovanie vyhraneného okruhu prekážok, a to vozidiel tvoriacich
prekážku v cestnej premávke na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava. Z tohto
dôvodu sú náklady z väčšej časti fixné, predstavujú rovnakú položku pre každý jeden odťah podložené
znaleckým posudkom, ktorý vychádza z odsúhlasenej súvahy - výkazu ziskov a strát: l/ priame náklady
na vozidlo - odťahy vozidiel max. do 20 km s použitím rovnakého typu vozidla (rovnaké náklady na
spotrebu nafty, oleje, mazadlá, náhradné diely, amortizácia vozidla, odpisy, náklady na zákonné a
havarijné poistenie, daň za motorové vozidlá), 2/ priame náklady na zamestnancov obsluhujúcich vozidlá
(rovnakým počtom pracovníkov; rovnaké náklady na mzdy a odvody zamestnancov navrhovateľa,
náklady na stravovanie, tvorba sociálneho fondu a pod.), 3/ prevádzkové náklady na zabezpečenie
prevádzky strediska (kancelárske potreby, náklady na výkony spojov, osobné náklady na ostatných
zamestnancov zabezpečujúcich nepretržitú prevádzku strediska na tri zmeny), 4/ správna réžia (náklady
na prenájom odstavnej plochy, stráženie areálu, poistenie proti krádeži). Časť variabilných nákladov na
daný odťah predstavujú náklady vynaložené na spotrebu nafty v závislosti od jej ceny v čase odťahu a
vzdialenosti odťahovaného vozidla. Rozdiely medzi týmito nákladmi sú minimálne až zanedbateľné vo
vzťahu k ostaným vynaloženým nákladom (+/- 1,-- € až 2,-- €).



Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.10.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky
vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 28. mája 2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli účastníci, právny zástupca žalovaného, upovedomení zákonným spôsobom.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku
vecne správny a keďže sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako správnymi dôvodmi,
rozsudok odvolacieho súdu už iné dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové
závery a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Žalovaný v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a
právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvého
stupňa sa pri rozhodovaní vyporiadal so všetkými relevantnými právnymi skutočnosťami, rozsudok
obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V konaní boli preukázané pre vec
podstatné právne skutočnosti, a síce vozidlo žalovaného zn. Mercedes čiernej farby EČV: T. XXXNJ
tvorilo prekážku v cestnej premávke dňa 19.9.2006 o 13.00 hod. v Bratislave, ul. Štúrova, odťah vozidla
vykonal žalobca na tento účel zriadený správcom komunikácie dňa 19.9.2006, vozidlo vydal žalovanému
dňa 19.9.2006 spolu s poučením, že úhradu má realizovať v lehote 7 dní od prevzatia vozidla. Je
irelevantné, že na predmet tejto činnosti má žalobca oprávnenie až od roku 2005. Náklady za odťah
vozidla žalovaný žalobcovi nezaplatiť pri prevzatí vozidla, nestalo sa tak ani dodatočne v lehote 7 dní od
prevzatia vozidla. Plniť mal do 26.9.2006; ak sa tak nestalo, od 27.9.2006 je povinný zaplatiť žalobcovi
aj uplatňované úroky z omeškania. Žalobcovi vo veci svedčí aktívna vecná legitimácia; zákonodarca
určuje, kedy, kto, komu, za akých skutkových okolností možno bez súhlasu vlastníka, prevádzkovateľa
motorového vozidla uskutočniť nútený odťah vozidla. Žalobcovi nemožno vytýkať, že s potrebami
praktického života náklady na odťah vozidla v Meste Bratislava paušalizoval, keď individuálne zisťovanie
nákladov za odtiahnutie motorového vozidla v každom konkrétnom prípade osobitným znaleckým
posudkom by vzhľadom na predmet sporu bolo veľmi nehospodárne, čo v konečnom dôsledku by
opätovne zaťažovalo neúspešného účastníka konania (prevádzkovateľa motorového vozidla, resp. toho,
kto spôsobil prekážku). Naviac ako uviedol sám žalobca v podrobnom odôvodnení nákladov na každý
odťah motorového vozidla v Meste Bratislava vynakladá takmer rovnaké náklady. Odvolací súd osobitne
nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov
konania a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania, keďže žalobca odvolanie
nepodal a žalovaný ich v odvolaní nenamietal.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za



peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd nedoručoval žalovanému vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého
stupňa, pretože v ňom žalobca (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale
zo žaloby, z jeho písomného, ústneho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné
vyjadrenie sa žalovaného k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na
iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom
súdu žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu
ochranu.

Žalobca nevyčíslil trovy odvolacieho konania do vyhlásenia rozsudku. O náhrade trov konania odvolací
súd rozhodol dňa 28.5.2014 tak, že v súlade s ustanovením § 224 ods. l, § 142 ods. l, §
151 ods. 1, 5 veta druhá O.s.p. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do troch dní žalobcovi, úspešnému
aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania s tým, že presná výška
bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku však
žalobca trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Z tohto dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o
prisúdení náhrady trov konania žalobcovi a napokon o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak,
že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Zo spisu nevyplýva, žeby
žalobcovi na úspešné uplatňovanie, bránenie práva v odvolacom konaní vznikli okrem trov právneho
zastúpenia aj iné trovy.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.