Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/11/2014 z 5. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 5. marca 2014, sp. zn. 3To/11/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3813010593.1 Krajský súd Trenčín | 3To/11/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3813010593.1 | 2014-03-05 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. e) TP, § 322 ods. 3 TP, § 200 ods. 2 TZ, § 39 ods. 2 písm. a) TZ, § 48 ods. 2 písm. a) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/357f841a-cea0-4416-9483-8b80f1ef046d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813010593.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010593
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813010593.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému W. Y. pre pokus zločinu sexuálneho
násilia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 200 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č.
313/2011 Z. z. (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. zák. a § 127 ods. 1, 5
Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 6. marca 2014 odvolanie obžalovaného W. proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. decembra 2013, sp. zn. 2T/165/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods. 3 Tr.por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods.3 Tr. por. sa obžalovaný W. Y. o d s u d z u j e:

Podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák.
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný W. Y. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. decembra 2013, sp. zn. 2T/165/2013 bol obžalovaný
W. Y. uznaný za vinného z pokusu zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 200 ods. 1,2
písm. b/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 Z. z. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
a/, c/ Tr. zák. a § 127 ods. 1, 5 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 18.08.2012 okolo 22.00 hod. v M., okres G., v byte na E. XXX/X pod vplyvom alkoholu zo spálne
priniesol do obývačky vibrátor, ktorý zapol a nevlastnej dcére, s ktorou žil v tom čase v spoločnej
domácnosti - N.S., narodenej XX.XX.XXXX ukazoval jeho funkcie a povedal jej, aby sa s ním uspokojila,
že to chce vidieť, čo odmietla, toto jej povedal znova, chytil ju za ruku, potiahol ju do spálne, pričom ju
držal za ruky, v dôsledku potiahnutia si sadla na posteľ a on bol nad ňou, strčil do nej, čím ju zvalil na
posteľ, kľakol si nad ňu a rukami jej vyhrnul nočnú košeľu, ďalej sa snažil stiahnuť jej nohavičky a dať jej
vibrátor medzi nohy, poškodená mu chytila ruky, preto sa mu to nepodarilo, znova sa jej pýtal, či to robila
s vibrátorom a hovoril, že to chce vidieť, pričom poškodená sa mu vtedy vyšmykla a vbehla do kúpeľne.



Za tento trestný čin bol obžalovaný W. Y. odsúdený podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2
Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. bolo obžalovanému W. Y. uložené tiež ochranné ústavné
protialkoholické liečenie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej
lehote včas podaným odvolaním napadol rozsudok obžalovaný W. Y. pre nesprávnosť výrokov o vine
a o treste odňatia slobody. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že
nespáchal skutok kladený mu za vinu obžalobou, pričom podľa neho vznikli nezrovnalosti ohľadom
skutočnosti, či sa skutok stal. Poukazoval na to, že podľa obžaloby sa mal stať 18.8.2012, avšak k jeho
oznámeniu došlo príslušným orgánom činným v trestnom konaní približne až o 9 mesiacov, pričom v
uvedenom medziobdobí dokonca poškodená L. D. zostávala s ním sama doma a nebála sa ona, ani
jej matka, že by sa inkriminované konanie z jeho strany mohlo opakovať. Obhajca ďalej uviedol, že
obžalovaný doteraz nikdy nepopieral, že vlastnou rukou napísal priznanie, avšak skutočnosť, že podľa
záveru znalca z odboru grafológie, podpis na jeho priznaní nie je obžalovaného a že ho niekto podpísal
namiesto neho, považoval obhajca za ďalšiu pochybnosť ohľadne skutočnosti, či sa vôbec predmetný
skutok stal. Poukazoval tiež na to, že obžalovaný sa vrátil z pracovnej cesty v Nemecku o 18.30 hod.,
domov prišiel asi o 18.45 hod., následne odišiel s manželkou, dcérou L. a s C. M. i jej deťmi na zábavu,
ktorá sa konala na ihrisku v M. v predvečer hodov a na ktorej boli asi do 21.00 hod., pričom domov mohli
prísť okolo 21.30 hod. Vzhľadom na to, že manželka potom ešte išla na diskotéku do Partizánskeho asi
o 21.40 hod. a skutok sa mal stať asi o 22.00 hod., domnieval sa, že obžalovaný nemal dostatok času
ho spáchať a určite by ho nespáchal, ak v spálni bola jeho maloletá dcéra L., ktorá ešte ani nemusela
poriadne spať a kedykoľvek mohla vojsť do izby za obžalovaným. Podľa názoru obhajcu pochybnosti
existujú tiež ohľadom okolnosti, či sa stal skutok spôsobom uvedeným v obžalobe „kľakol si na ňu a
rukami jej vyhrnul nočnú košeľu, ďalej sa snažil stiahnuť jej nohavičky a dať jej vibrátor medzi nohy“
vzhľadom na to, že o tejto okolnosti poškodená L. D. a ani jej matka D. Y. nepovedali po skutku svedkyni
C. M.. Pre prípad, ak by mal odvolací súd za preukázané, že ku spáchaniu skutku došlo spôsobom
uvedeným v obžalobe, tak podľa názoru obhajcu zanikla trestnosť pokusu trestného činu podľa § 14
ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v dôsledku dobrovoľného upustenia od ďalšieho konania, čo vyplýva z toho, že
sa síce pokúšal dostať do kúpeľne za poškodenou, ale keď zistil, že poškodená drží dvere, ktoré sa mu
preto nedali otvoriť, tak sa nepokúšal násilím dostať do kúpeľne, ale ju iba prosil, aby ho pustila dnu,
že sa dohodnú a potom spoza dverí odišiel. Pre prípad, ak by sa odvolací súd nestotožnil s týmto jeho
názorom, žiadal, aby mu odvolací súd v prípade uznania viny, s prihliadnutím na povahu a závažnosť
pokusu i na uložené ochranné ústavné protialkoholické liečenie, uložil za použitia § 39 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. primeranejší, menej prísny a na ochranu spoločnosti postačujúci trest kratšieho trvania pod
dolnú hranicu trestnej sadzby. Na podklade uvedených dôvodov alternatívne navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a aby postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného spod obžaloby
oslobodil alebo aby pre prípad uznania viny zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
2 písm. b/ Tr. zák. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému podľa § 39 ods.
2 písm. a/, c/ Tr. zák. primeraný trest znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným
zákonom.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne i zástupca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza
- opatrovník poškodenej navrhli odvolanie obžalovaného W. Y. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319
Tr. por. s poukazom na to, že všetky výroky napadnutého rozsudku, t. j. výroky o vine, o uloženom treste
odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu, ako aj o uloženom ochrannom opatrení považovali za vecne
správne a v súlade so zákonom.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 10.
februára 2014, na verejnom zasadnutí dňa 6. marca 2014 postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o vine, o treste



odňatia slobody a o ochrannom opatrení, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že uložený trest je neprimeraný a odvolanie obžalovaného W. Y. je dôvodné
len vo vzťahu k výroku o treste. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a
tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2
ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého
stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede a obhajobné vyjadrenia obžalovaného
W. Y., ale predovšetkým o svedecké výpovede L. D., D. Y., C. M., obsah písomného priznania
obžalovaného i obsah listov predložených obžalovaným a najmä svedkyňou D. Y., ako aj o zistenia a
závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov z odboru písmoznalectva, z odvetvia psychiatrie, liečby
alkoholizmu a toxikománie i z odvetvia klinickej psychológie a o listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom
rozsudku poukázal. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v
napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného W.
Y., pretože boli v rozpore s uvedenými vo veci vykonanými dôkazmi, z nich predovšetkým svedeckými
výpoveďami L. D., D. Y., C. M., potvrdenými aj obsahom písomného priznania obžalovaného, o
vierohodnosti ktorých dôkazov nemal pochybnosti ani odvolací súd. Odvolací súd po preskúmaní veci
vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože
dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého
rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými
bolo spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný W. Y.. Odvolacie
námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu ku skutkovým zisteniam preto nepovažoval
za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného W. Y. ako pokusu zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods. 1 Tr.
zák. k § 200 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 313/2011 Z. z. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. zák. a § 127 ods. 1, 5 Tr. zák. zhodne s obžalobným návrhom,
pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim
spôsobom odôvodnil. M. súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym
záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za opodstatnené a v podrobnostiach
poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil. Obžalovaný sa dopustil konania,
ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle násilím donútiť k iným sexuálnym
praktikám poškodenú, ktorá bola dieťaťom i jeho blízkou osobou zároveň, pričom k dokonaniu trestného
činu nedošlo nie v dôsledku dobrovoľného upustenia od ďalšieho konania potrebného na dokonanie
trestného činu a odstránenia nebezpečenstva, ktoré vzniklo z podniknutého pokusu v zmysle § 14 ods.
3 písm. a/ Tr. zák. tak, ako na to poukazoval v odvolaní obžalovaný, ale preto, lebo poškodenej sa
podarilo vyšmyknúť, vbehnúť do kúpeľne a zapretím dverí vlastným telom zabrániť vstupu alkoholom
ovplyvneného obžalovaného, ktorému navyše v ďalšom konaní zabránil aj telefonát manželky s hrozbou
privolania polície a v krátkom časovom slede aj následný príchod manželky do bytu.

Odvolací súd však zistil, že súd prvého stupňa nepostupoval vecne správne pri ukladaní trestu odňatia
slobody, pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému W. Y.. Nepodmienečný trest odňatia slobody
uložený obžalovanému podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 7 rokov
a 6 mesiacov je totiž neprimerane prísny a nezodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným
pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. za situácie, keď boli splnené
podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Podľa tohto zákonného
ustanovenia môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj
vtedy, ak odsudzuje páchateľa za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu
má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, t. j. v prípade zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. v rozpätí na sedem rokov až pätnásť rokov, by bolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Tak
je tomu aj v posudzovanom prípade. Vzhľadom na všetky zistené okolnosti prípadu, ako aj zistený



vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností i pomery obžalovaného, najmä však na povahu
a konkrétny stupeň závažnosti obžalovaným spáchaného trestného činu vo forme jeho pokusu, ktorý
vzhľadom na mieru, do akej sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, je podstatne
nižší než v prípade dokonaného trestného činu, je dostatočne odôvodnený záver, že použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák.
v rozpätí na sedem rokov až pätnásť rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na ochranu
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade odvolania obžalovaného zrušil odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a zistené pochybenie v uvedenom
smere sám napravil v prospech obžalovaného W. Y.. Obžalovanému uložil podľa § 200 ods. 2 Tr. zák.
s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 4 roky, teda trest znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby a na výkon
trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže v tomto smere a tiež aj vo výroku o
uložení ochranného ústavného protialkoholického liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. vecne
správne postupoval už okresný súd. Takto stanovený trest, spolu s dôvodne a v súlade so zákonom
uloženým ochranným ústavným protialkoholickým liečením, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám
stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. a zohľadňuje všetky
zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery
obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie,
pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.